Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 14Co/120/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712210141 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8712210141.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: SIKERS, spol. s.r.o., so sídlom Športovcov 2112, Považská Bystrica, IČO: 31580131, zastúpená JUDr. Tibor Bašista, advokát, so sídlom Poprad, Štefánikova 8, proti žalovaným: 1/ P. A., bytom Q. XX/X-X, X. B., zastúpený JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, 2/ F. E., bytom L. XXX/XX-X, X. B., o určenie neplatnosti záložnej zmluvy s prísl., o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C/147/2012-160 zo dňa 6.3.2015 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že záložná zmluva uzatvorená dňa 21.5.2012, predmetom ktorej je nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností stavba - motorest, súp. č. XXX, postavená na pozemku parc. C.-A. č. XXX/X o výmere 6.767 m2 zastavané plochy a nádvoria, všetko kat. úz. Q., okres X., obec Q., vedená Správou katastra X. na LV č. XXXX, je neplatná. Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 33,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 875,95 eur, ktoré sú povinní uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozsudku uviedol že žalovaný v 2/ rade F. E. je spolu s P. A. spoločníkom spoločnosti SIKERS, spol. s r.o., obaja sú konateľmi spoločnosti SIKERS, s.r.o. , teda žalobcu, s tým, že v mene spoločnosti túto zastupuje a v jej mene koná každý samostatne. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX Správy katastra X. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti stavby - motorest, súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parcele C.-A. č. XXX/X o výmere 6.767 m2, zastavané plochy a nádvoria všetky kat. úz. Q., okres X., obec Q.. Dňa 28.5.2007 bola uzavretá zmluva po zapožičaní finančných prostriedkov, kde ako veriteľ vystupuje žalovaný v 1/ rade P. A. a ako dlžník spoločnosť SIKERS, spol. s r.o. zastúpená konateľom F. E., teda žalovaným v 2/ rade. Predmetom tejto zmluvy je zapožičanie finančnej hotovosti vo výške 1.200.000,- Sk s tým, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi finančnú hotovosť v plnej výške plus úrok vo výške 10 %, čo predstavuje úrok vo výške 120.000,- Sk. Dlžník sa zaviazal vrátiť finančnú hotovosť aj s úrokom dňa 1.6.2008. Z ostatných dojednaní uvedených v článku V. tejto zmluvy vyplýva, že veriteľ, teda žalovaný v 1/ rade sa zaviazal poukázať finančnú hotovosť bankovým prevodom na osobný účet dlžníka vedený v Č., pobočka Považská Bystrica, teda nie na účet spoločnosti SIKERS, ale na osobný účet žalovaného v 2/ rade. Ďalej sa v tomto článku konštatuje, že v prípade smrti dlžníka E. F., teda žalovaného v 2/ rade bude vyplatenie istiny a úroku zabezpečené z podielu majetku a základného imania zo spoločnosti SIKERS, kde má dlžník 50 % podiel. V prípade neuspokojenia pohľadávky veriteľa z toho podielu má veriteľ právo na uspokojenie svojej pohľadávky aj zo zariadenia a vybavenia prevádzky Rock Club Jambo ś na Ulici Lánska v Považskej Bystrici, ktorá je vo výhradnom vlastníctve dlžníka, ktorá predstavuje sumu 1.600.000,- Sk. Pokiaľ sa týka tejto časti zmluvy, súd konštatoval, že vlastníkom Rock Club Jambo ś nie je žalobca, ale žalovaný v 2/ rade. Ďalej sa v tejto zmluve konštatuje, že dlžník použije finančné prostriedky na preklenutie finančných záväzkov v spoločnosti SIKERS, spol. s r.o. a na podnikateľské aktivity. S touto zmluvou súvisí aj dodatok č. 1 zo dňa 1.6.2008, z ktorého je zrejmé, že úrok vo výške 120.000,- Sk bol vyplatený žalovaným v 2/ rade žalovanému v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade v postavení veriteľa a spoločnosť SIKERS v postavení dlžníka zastúpeného konateľom F. E., teda žalovaným v 2/ rade uzatvorili dňa 30.10.2008 ďalšiu zmluvu o zapožičaní finančných prostriedkov, a to v sume 2.710.000,- Sk. Z tejto zmluvy vyplýva, že dlžník sa zaviazal vrátiť tieto finančné prostriedky v plnej výške s úrokom vo výške 10 %, čo predstavuje úrok vo výške 271.000,- Sk. V zmysle V. tejto zmluvy veriteľ poukázal finančnú hotovosť bankovým prevodom na osobný účet dlžníka vedený v Č., pobočka Považská Bystrica. Je zrejmé, že nejde o účet žalobcu, teda spoločnosti SIKERS, ale ide o osobný účet žalovaného v 2. rade. Ďalej sa v tomto článku zmluvy konštatuje, že v prípade smrti dlžníka E.J. F., teda žalovaného v 2/ rade bude vyplatenie istiny a úroku zabezpečené z podielu majetku a základného imania spoločnosti SIKERS, kde má dlžník 50 % podiel. Tiež sa v tejto zmluve konštatuje, že veriteľ má právo na uspokojenie svojej pohľadávky aj zo zariadenia a vybavenia prevádzky Rock Club Jambo, ktorá je vo výhradnom vlastníctve dlžníka, ktorá predstavuje sumu 1.600.000,- Sk. Je zrejmé, že v konkrétnom prípade vlastníkom tohto klubu nie je spoločnosť SIKERS, ale žalovaný v 2/ rade. Tiež sa v tejto zmluve konštatuje, že dlžník použije finančné prostriedky na preklenutie finančných záväzkov spoločnosti SIKERS so sídlom v Považskej Bystrici a na podnikateľské aktivity. Vzhľadom na to, že finančné prostriedky vyplývajúce z týchto zmlúv neboli vrátené, bola uzavretá záložná zmluva, a to dňa 21.5.2012 medzi záložným veriteľom P. A. - žalovaným v 1/ rade a žalobcom - spoločnosť SIKERS, s.r.o. zastúpenej konateľom F. E., žalovaným v 2/ rade. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti, a to motorest súpisné číslo XXX zastavané plochy, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti SIKERS. Účastníci tejto zmluvy si dohodli, že v prípade, ak dlžník neuhradí v zmysle zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 28.5.2007 a zo dňa 30.10.2008 v celosti dlžnú sumu, je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky realizáciou záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorými sú motorest č. 141 a zastavané plochy nachádzajúce sa v k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX, Katastrálneho úradu v X.. V súlade s vyššie citovaným bol spracovaný aj návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 21.5.2012. Prvostupňový súd konštatoval, že podstatou sporu je vyriešiť otázku, či zmluvy o pôžičke zo dňa 28.5.2007, zmluva o pôžičke zo dňa 30.10.2008, ako aj dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 1.6.2008 sú právnymi úkonmi účastníkov spoločnosti SIKERS, spol. s r. o. zastúpenej konateľom F. E. a ďalším účastníkom P. A., alebo či ide o právne úkony žalovaných v 1/ a 2/ rade ako fyzických osôb. Z obsahu zmlúv bez pochybností vyplýva, že písomne deklarovaný na strane dlžníka je spoločnosť SIKERS, spol. s r. o. zastúpená štatutárnym orgánom, konateľom F. E.Á., teda žalovaným v 2/ rade. Z obsahu zmluvy a hlavne ich písomných ujednaní však vyplýva, že veriteľ poukáže finančnú hotovosť bankovým prevodom na osobný účet dlžníka vedený v G., pobočka Považská Bystrica, pričom z vykonaných dôkazov vyplynulo, že ide o osobný účet nie spoločnosti SIKERS, spol. s r. o., ale o osobný účet žalovaného v 2/ rade. Z odôvodnenia označeného ako ostatné ujednania vyplynulo, že dlžník použije finančné prostriedky na preklenutie finančných záväzkov v spoločnosti SIKERS a na podnikateľské aktivity. Z tohto znenia ujednania potom vyplýva, že finančné prostriedky zapožičané žalovaným v 1/ rade neprešli do vlastníctva spoločnosti SIKERS, ale prešli do vlastníctva žalovaného v 2/ rade, F. E., ktorý ich mal použiť na preklenutie finančných záväzkov spoločnosti SIKERS spol. s r.o. a na podnikateľské aktivity. Súd prvého stupňa dospel k názoru, že finančné prostriedky uvedené v predmetných zmluvách prevzal na osobný účet žalovaný v 2/ rade a mal ich použiť na preklenutie finančných záväzkov spoločnosti SIKERS a na podnikateľské aktivity. Za takejto situácie nie je potom rozhodujúce to, že ich v skutočnosti žalovaný v 2/ rade použil aj v súvislosti s činnosťou spoločnosti SIKERS, pretože v skutočnosti ich mohol použiť na akýkoľvek účel, dôležité je to, že ich ako fyzická osoba prevzal a zaviazal sa ich ako fyzická osoba vrátiť. To, že sa zaviazal takto poskytnuté finančné prostriedky ako fyzická osoba vrátiť, opätovne nesporne vyplýva z písomného ujednania v predmetných zmluvách, kde sa uvádza, že v prípade smrti dlžníka E. F. bude vyplatenie istiny a úroku zabezpečené z podielu majetku a základného imania zo spoločnosti SIKERS, spol. s. r. o., kde má dlžník 50 % podiel. Ak by teda finančné prostriedky boli poskytnuté spoločnosti SIKERS, spol. s r. o. ujednanie spočívajúce v tom, že dlh má byť zabezpečený z dedičstva F. E.T.J. ako fyzickej osoby, stáva ho potom do pozície dlžníka ako fyzickú osobu. Tento záver súdu je opodstatnený o to viac, že ďalšie zabezpečenie pohľadávky vyplývajúce z predmetných zmlúv o zapožičaní finančných prostriedkov sa zaviazal žalovaný v druhom rade vrátiť aj zo zariadenia a vybavenia prevádzky Rock Club Jambo, ktorá je v jeho výhradnom vlastníctve ako dlžníka a predstavuje sumu 1.600.000,- Sk. Aj z tohto ujednania mal za zrejmé, že v konkrétnom prípade ide o zmluvu o pôžičke uzavretú medzi dvomi fyzickými osobami ručenú osobným majetkom ako fyzickej osoby žalovaného v 2/ rade. Keďže záložná zmluva zo dňa 21.5.2012 sa týka nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a súd dospel k záveru, že žalobca nie je účastníkom predmetných zmlúv o pôžičke, je táto záložná zmluva potom neplatná. Preto žalobe vyhovel. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 141 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal trovy konania vo výške 909,45 eur, ktoré sú povinní žalovaní zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 1/ rade odvolanie, ktorým žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne, prípadne aby uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania v sume 175,01 eur. V dôvodoch odvolania uviedol, že prvostupňový súd svojim postupom odňal žalovanému v 1/ rade možnosť konať pred súdom. Toto právo je pritom základným právom zaručeným Ústavou SR v čl. 46 ods. 1 a žalovaný 1/ nemal možnosť ho v tomto konaní uplatniť z dôvodu, že mu súd ustanovil opatrovníka, nakoľko tomuto nebolo možné podľa názoru súdu doručiť súdne zásielky. V tomto kontexte je viac ako zarážajúca skutočnosť, že žalovanému 1/ bol ustanovený opatrovník až po tom, ako sa tento vyjadril k žalobe, ktorá mu musela byť doručená. Z uvedeného je zrejmé, že pobyt žalovaného 1/ nebol a nemohol byť súdu neznámy, pričom na mieste bydliska sa žalovaný 1/ zdržuje aj v súčasnosti. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zmluvy boli uzatvárané medzi žalobcom a žalovaným 1/, v žiadnom prípade nie medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Z článku II ods. 1 záložnej zmluvy zo dňa 21.5.2012 jednoznačne vyplýva vôľa zmluvných strán uzavrieť zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov medzi fyzickou a právnickou osobou - žalobcom. Má za to, že postup súdu, ktorým tento na základe niektorého z ustanovení zmlúv o zapožičaní finančných prostriedkov vyhodnotil tieto ako zmluvy uzatvorené medzi dvomi fyzickými osobami, je arbitrárny a odporuje dobrým mravom. Zároveň sa tento postup javí ako odporujúci ustanoveniu § 132 O.s.p., v zmysle ktorého má súd hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ďalej dal do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že záložná zmluva zo dňa 21.5.2012 a zmluva o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 30.10.2008 obsahujú pri podpise záložcu resp. dlžníka pečiatku spoločnosti SIKERS, spol. s r.o., z ktorej skutočnosti je zrejmý úmysel podpisujúcej osoby zaviazať sa ako právnická osoba, spoločnosť SIKERS, spol. s r.o. - teda žalobca. To vyplýva aj z dokazovania v trestnom konaní a samotného uznesenia zo dňa 6.4.2012 vyšetrovateľa PZ v konaní vedenom na OR PZ Považská Bystrica pod Č.V.:H.-XXX/OEK-X.-XXXX. V zmysle uvedeného dokazovania ako aj zo samotných zmlúv o zapožičaní je zrejmé, že poskytnuté finančné prostriedky boli zapožičané a použité na podnikateľské aktivity spoločnosti SIKERS spol. s r.o. - žalobcu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné z dôvodu, že v celom odôvodnení rozhodnutia konajúci súd popisuje skutkový stav, avšak právne závery zistené zo skutkového stavu nie sú žiadnym spôsobom odôvodnené. Žalobca, ani žalovaný v 2/ rade sa k odvolaniu žalovaného v 1/ rade nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou, ktorú je však treba v tomto konaní zdôrazniť, sú vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto prieskume odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre zmenu ani pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia. V prejednávanej veci podal žalobca dňa 26.7.2012 žalobu, v ktorej za žalovaného 1/ označil P. A., bytom X. XXXX, X. B.. Na tejto adrese žalovaný 1/ riadne preberal zásielky doručované mu súdom, a to dňa 4.1.2013 žalobu a výzvu na vyjadrenie, dňa 15.3.2013 výzvu, dňa 10.4.2014 zrušenie termínu pojednávania vytýčeného na deň 29.7.2013, predvolania na pojednávania na dni 14.10.2012 a 20.1.2014. Ďalšie predvolanie na pojednávanie na deň 11.8.2014 už žalovaný 1/ na tejto adrese neprevzal, zásielka sa vrátila súdu s oznámením, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Na uvedenej adrese sa nepodarilo doručiť zásielku žalovanému 1/ ani prostredníctvom policajného orgánu. Obvodné oddelenie Policajného zboru Považská Bystrica oznámilo, že zásielku nebolo možné doručiť, pretože na adrese uvedenej súdom nikto neotváral a zároveň uviedlo, že bolo vykonané šetrenie na adrese uvedenej súdom, na ktorej však menovaný nebýva. Lustráciou v systéme Regob bolo zistené, že menovaný má ako pobyt F. X.Á. B.. Rodičia menovaného sú neznámi a jeho syn P. má trvalý pobyt na adrese E. XXX/XX, X. B.. Následne prvostupňový súd ustanovil uznesením č.k. 7C/147/2012-149 zo dňa 25.11.2014 žalovanému 1/ opatrovníka (pracovníka Okresného súdu Bardejov) v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že jeho pobyt nie je známy. S týmto pokračoval v konaní a vo veci dňa 2.6.2015 meritórne rozhodol. Po rozhodnutí vo veci oznámil žalovaný 1/ súdu adresu súčasného pobytu: X. B., Q. XX/X-X s tým, že žiada, aby mu boli doručované zásielky na túto adresu. Prvostupňový súd uznesením č.k. 7C/147/2012-170 zo dňa 22.6.2015 uznesenie, ktorým bol žalovanému 1/ ustanovený opatrovník, zrušil. Podľa § 29 ods. 2 O.s.p. môže súd, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, ustanoviť opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Ustanoveniu opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, musí vždy predchádzať šetrenie o tom, či sú dané predpoklady pre tento postup. Okolnosť neznámeho pobytu účastníka konania sa musí vždy hodnoverne preukázať a táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či je pobyt účastníka skutočne neznámy. Každý má totiž právo, aby jeho vec bola prejednaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Vydaniu rozhodnutia o ustanovení opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, musí predchádzať prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre takýto postup a či nie je namieste iné opatrenie (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sža 27/2008). Šetrenie, ktoré má predchádzať ustanoveniu opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, musí byť dostatočne dôkladné a aktuálne, aby mohlo byť oporou pre záver, že sú dané dôvody pre jeho ustanovenie. Ustanovenie opatrovníka nemôže byť len formálnym úkonom, ktorý by mal len urýchliť súdne konania prakticky samotným zriadením doručovacieho miesta. Aj neprítomnému účastníkovi konania musí byť zabezpečená ochrana jeho záujmov a základných práv. Funkcia opatrovníka bola vytvorená práve preto, aby hájila záujmy neprítomného, čo predstavuje okrem iného štúdium spisu, podávanie vyjadrení, a vedenie celého sporu za neprítomného tak, ako by takúto povinnosť bol nútený plniť zmluvný zástupca (Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 450/2009, zo dňa 29. 04. 2009). Postup okresného súdu v prejednávanej veci, ktorým ustanovil žalovanému 1/ opatrovníka, nebol správny. Po neúspešnom pokuse o doručenie súdnej zásielky poštou (vrátenej z dôvodu nevyzdvihnutia zásielky v odbernej lehote) a policajného orgánu, upustil od ďalších pokusov doručiť zásielky odporcovi na adresu uvedenú v spise, na ktorej doposiaľ žalovaný 1/ riadne preberal zásielky doručované mu súdom a okrem správy podanej OO PZ Považská Bystrica nevykonal žiadne ďalšie šetrenie na účelom zistenia terajšieho pobytu žalovaného 1/. Z uvedeného dôvodu jeho rozhodnutie o ustanovení opatrovníka žalovanému 1/ nemožno považovať za správne. Ustanovenie opatrovníka bez toho, aby boli splnené podmienky určené v § 29 ods. 2 O.s.p. a následné konanie súdu už len s ustanoveným opatrovníkom, viedlo k postupu súdu, ktoré spĺňa závery o odňatí možnosti odporcovi konať pred súdom a realizovať jemu patriace procesné práva účastníka konania. Táto procesná vada je dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Odvolací súd pri preskúmavaní spisového materiálu taktiež zistil, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). V prejednávanej veci je predmetom konania určenie neplatnosti záložnej zmluvy s prísl.. Žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy je určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd sa musí touto otázkou zaoberať a svoj záver o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu odôvodniť. V preskúmavanej veci prvostupňový súd žalobe, ktorou sa žalobca s domáhal určenia, že záložná zmluva uzatvorená dňa 21.5.2012 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je neplatná, vyhovel. Svoj záver o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu v prejednávanej veci neodôvodnil. Odvolací súd navyše zistil, že dôvody napadnutého rozsudku neobsahujú ani žiadnu právnu kvalifikáciu záveru o neplatnosti zmluvy, t.j. podľa ktorého zákonného ustanovenia resp. skutkovej podstaty by mala byť zmluva neplatná. Záložná zmluva, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha (č.l. 6-7 spisu) by mala zabezpečovať splnenie povinnosti dlžníka zo zmlúv o zapožičaní finančných prostriedkov z 28.5.2007 a zo dňa 30.10.2008. V rámci posudzovania týchto právnych úkonov písomnej formy prvostupňový súd uzavrel, že žalobca, ktorý je v týchto listinách označený ako právnická osoba (s tam uvedenými identifikačnými údajmi), nebol účastníkom týchto právnych úkonov. Dôvody napadnutého rozsudku prvostupňového súdu neuvádzajú podľa akých interpretačných pravidiel uvedených v Obč. zák. (§ 35 ods. 1, 2, 3) alebo Obch. zák. (§ 266, § 267 Obch. zák.) k takému záveru súd dospel. Jedným z princípov práva na spravodlivý proces je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť tam ustanoveným spôsobom. Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne a jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je vždy v priamej spojitosti so základným právom účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je vždy dôvodom pre zrušenie veci postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie súdu. Už vyššie je uvedená absencia kvalifikácie záveru o neplatnosti predmetného právneho úkonu i absencia údaja o použití príslušného interpretačného pravidla pre výklad prejavu vôle. Možno pritom konštatovať, že povinnosťou súdu vo všeobecnosti je z úradnej povinnosti (ex offo), bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania, skúmať splnenie zákonných ustanovení ich prejavu vôle obsiahnutej v prípadnej spornej zmluve a obsah právneho úkonu interpretovať v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad obsahu právneho úkonu súdom nemôže byť považovaný za nahradzovanie už urobených prejavov vôle, ak použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného písmom, ktorí urobili účastníci vo vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného konania. Len v prípade, ak pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu právneho úkonu sú natoľko nejednoznačné alebo nejasné, že z nich nie je možné ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť, môže byť opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Ak je predmetom sporu právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma, ako je tomu v tejto veci, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to priamo nevyplýva z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani v prípade osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu. V tomto smere sa zdá byť odvolacia námietka poukazujúca na text zmluvy s označením právnickej osoby konajúcej štatutárnym zástupcom (výslovne takto označenej v zmluve) dôvodnou. Argumentácie rozporujúce obsahu písomného textu zmluvy nie sú presvedčivé. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť len napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p.. Povinnosťou prvostupňového súdu bude teda opätovne vec prejednať a rozhodnúť. Prvostupňový súd zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho a prvostupňového konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.