Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 14Co/13/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712210141 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8712210141.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: SIKERS, spol. s r.o., so sídlom Športovcov 2112, Považská Bystrica, IČO: 31 580 131, zastúpená JUDr. Tibor Bašista, advokát, so sídlom Poprad, Štefánikova 8, proti žalovaným: 1/ P.Z. A., bytom Q. XX/X-X, X. B., zastúpený JUDr. Róbertom Faturom, advokátom, so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, 2/ F. E., bytom L. XXX/ XX-X, X. B., o určenie neplatnosti záložnej zmluvy s prísl., o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C/147/2012-217 zo 16.12.2016, takto r o z h o d o l : Nepripúšťa zmenu žaloby podľa podania žalobcu z 24.8.2017. Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy zamieta. Žalovaným proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí jeho už druhým v tejto veci) určil, že záložná zmluva uzatvorená dňa 21.5.2012, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľností v LV č. XXXX pre k.ú. Q. je neplatná. Zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že: 1.1. Žalovaný v 2/ rade F. E. je spolu s P. A. spoločníkom spoločnosti SIKERS, spol. s r.o., obaja sú konateľmi spoločnosti SIKERS, s.r.o., teda žalobcu, s tým, že v mene spoločnosti túto zastupuje a v jej mene koná každý samostatne. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX Správy katastra X. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti stavby - F., súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parcele C.-A. č. XXX/X o výmere 6.767 m2, zastavané plochy a nádvoria všetky kat. úz. Q., okres X., obec Q.. Dňa 28.5.2007 bola uzavretá zmluva o zapožičaní finančných prostriedkov, kde ako veriteľ vystupuje žalovaný v 1/ rade P. A. a ako dlžník spoločnosť SIKERS, spol. s r.o. zastúpená konateľom F. E., teda žalovaným v 2/ rade. Predmetom tejto zmluvy je zapožičanie finančnej hotovosti vo výške 1.200.000,- Sk s tým, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi finančnú hotovosť v plnej výške plus úrok vo výške 10 %, čo predstavuje úrok vo výške 120.000,- Sk. Dlžník sa zaviazal vrátiť finančnú hotovosť aj s úrokom dňa 1.6.2008. Z ostatných dojednaní uvedených v článku V. tejto zmluvy vyplýva, že veriteľ, teda žalovaný v 1/ rade sa zaviazal poukázať finančnú hotovosť bankovým prevodom na osobný účet dlžníka vedený v Č., pobočka X., teda nie na účet spoločnosti SIKERS, s.r.o., ale na osobný účet žalovaného v 2/ rade. Ďalej sa v tomto článku konštatuje, že v prípade smrti dlžníka E. F., teda žalovaného v 2/ rade, bude vyplatenie istiny a úroku zabezpečené z podielu majetku a základného imania zo spoločnosti SIKERS, s.r.o., kde má dlžník 50 % podiel. V prípade neuspokojenia pohľadávky veriteľa z toho podielu má veriteľ právo na uspokojenie svojej pohľadávky aj zo zariadenia a vybavenia prevádzky J. C. P. na Ulici E. v X. B., ktorá je vo výhradnom vlastníctve dlžníka, ktorá predstavuje sumu 1.600.000,- Sk. Vlastníkom J. C. P.R.F. nie je žalobca, ale žalovaný v 2/ rade. Ďalej sa v tejto zmluve konštatuje, že dlžník použije finančné prostriedky na preklenutie finančných záväzkov v spoločnosti SIKERS, spol. s r.o. a na podnikateľské aktivity. S touto zmluvou súvisí aj dodatok č. 1 zo dňa 1.6.2008, z ktorého je zrejmé, že úrok vo výške 120.000,- Sk bol vyplatený žalovaným v 2/ rade žalovanému v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade v postavení veriteľa a spoločnosť SIKERS, s.r.o. v postavení dlžníka zastúpeného konateľom F. E., teda žalovaným v 2/ rade uzatvorili dňa 30.10.2008 ďalšiu zmluvu o zapožičaní finančných prostriedkov, a to v sume 2.710.000,- Sk. Z tejto zmluvy vyplýva, že dlžník sa zaviazal vrátiť tieto finančné prostriedky v plnej výške s úrokom vo výške 10 %, čo predstavuje úrok vo výške 271.000,- Sk. V zmysle V. tejto zmluvy veriteľ poukázal finančnú hotovosť bankovým prevodom na osobný účet dlžníka vedený v Č., pobočka X. B.. Je zrejmé, že nejde o účet žalobcu, teda spoločnosti SIKERS, ale ide o osobný účet žalovaného v 2/ rade. Ďalej sa v tomto článku zmluvy konštatuje, že v prípade smrti dlžníka E. F., teda žalovaného v 2/ rade bude vyplatenie istiny a úroku zabezpečené z podielu majetku a základného imania spoločnosti SIKERS, s.r.o. kde má dlžník 50 % podiel. Tiež sa v tejto zmluve konštatuje, že veriteľ má právo na uspokojenie svojej pohľadávky aj zo zariadenia a vybavenia prevádzky J. C. P., ktorá je vo výhradnom vlastníctve dlžníka, ktorá predstavuje sumu 1.600.000,- Sk. Tiež sa v tejto zmluve konštatuje, že dlžník použije finančné prostriedky na preklenutie finančných záväzkov spoločnosti SIKERS, s.r.o. so sídlom v Považskej Bystrici a na podnikateľské aktivity. Vzhľadom na to, že finančné prostriedky vyplývajúce z týchto zmlúv neboli vrátené, bola uzavretá záložná zmluva, a to dňa 21.5.2012 medzi záložným veriteľom P. A. - žalovaným v 1/ rade a žalobcom - spoločnosť SIKERS, s.r.o. ako záložcom, zastúpenej konateľom F. E., žalovaným v 2/ rade. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti, a to motorest súpisné číslo XXX a CKN XXX/X zastavané plochy, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti SIKERS, s.r.o.. Účastníci tejto zmluvy si dohodli, že v prípade, ak dlžník neuhradí v zmysle zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 28.5.2007 a zo dňa 30.10.2008 v celosti dlžnú sumu, je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky realizáciou záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorými sú motorest súp. č. XXX CKN XXX/X a zastavané plochy nachádzajúce sa v k.ú. Q., zapísané na LV č. XXXX, Katastrálneho úradu v X.. V súlade s vyššie citovaným bol spracovaný aj návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 21.5.2012. 1.2. Z hľadiska skutkového súd prvej inštancie akcentoval to, že z obsahu zmlúv o pôžičke vyplynulo, že finančná pôžička bola poukázaná nie na účet spoločnosti žalobcu, ale na osobný účet žalovaného v 2/ rade. I ostatné dojednania z týchto písomných zmlúv svedčia o tom, že finančné prostriedky zapožičané žalovaným v 1/ rade neprešli do vlastníctva spoločnosti žalobcu, aj keď ich F. E., podľa jeho prehlásenia, mal použiť na preklenutie finančných záväzkov spoločnosti žalobcu, i na podnikateľské aktivity. Žalovaný F. E. prevzal finančné prostriedky ako fyzická osoba a zaviazal sa ich vrátiť ako fyzická osoba, čomu nasvedčuje aj to, že z písomných dojednaní v predmetných zmluvách vyplýva aj to, že v prípade smrti dlžníka F. E. bude vyplatenie istiny a úroku zabezpečené z podielu majetku a základného imania spoločnosti žalobcu, v ktorej má dlžník 50 % podiel, ale aj tým, že dlh má byť zabezpečený z dedičstva F. E. ako fyzickej osoby, či zo zariadenia a vybavenia prevádzky J. C. P.. V prípade pôžičiek išlo o vzťah dvoch fyzických osôb, čomu svedčí aj vyjadrenie žalovaného v 2/ rade na pojednávaní dňa 28.11.2016, kde jednoznačne uviedol, že išlo o jeho osobnú pôžičku a nemal v úmysle finančne obmedziť, alebo zaťažiť spoločnosť žalobcu, v dobrej viere, že pôžičku vráti ako fyzická osoba a že ak ju vráti, nezaťaží tým spoločnosť žalobcu. 1.3. Pre právne posúdenie veci, súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia citoval ust. § 151a, § 151d ods. 3 Obč. zák., ale i ust. § 35 ods. 1 a § 37 ods. 1 Obč. zák.. Poukázal pritom na to, že oprávneným subjektom záložného právneho vzťahu je veriteľ zabezpečenej pohľadávky a povinným subjektom je záložca, ktorý nemusí byť vždy totožný s dlžníkom obligačného právneho vzťahu, z ktorého veriteľovi vznikla pohľadávka a dlžníkovi záväzok túto pohľadávku riadne a včas splniť. Pre zriadenie záložného práva sa vyžaduje pohľadávka, ktorú možno zabezpečiť záložným právom, spôsobilý predmet záložného práva, právne skutočnosti, s ktorými sa spája vznik záložného práva a zápis záložného práva do katastra nehnuteľností, ak predmetom zálohu je nehnuteľnosť. Zmluva pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu. Uvedené formálne právne náležitosti zo záložnej zmluvy zo dňa 21.5.2012 splnené boli. Aj s poukazom na názor odvolacieho súdu v rozhodnutí z 5.5.2016 č.k. 14Co/120/2015-192,súd prvej inštancie poukazoval na to, že je potrebným posúdiť prejav vôle žalovaného v 2/ rade ako konateľa spoločnosti žalobcu v tom zmysle, či viedol ku následku spojenému s tým, či v prípade nezaplatenia dlhu by bol opodstatnený predaj nehnuteľností patriaci do vlastníctva spoločnosti žalobcu. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Takto urobený právny úkon je v zásade neplatný. Žalovaný v 2/ rade, v záložnej zmluve ako konateľ spoločnosti žalobcu, na pojednávaní uviedol, že vonkoncom nemal v úmysle pri uzatváraní záložnej zmluvy vyvolať právny následok spočívajúci v tom, že v prípade nevrátenia finančných prostriedkov došlo by k realizácii záložného práva formou priameho predaja zálohu alebo predaja zálohu dražbou, ako je uvedené v čl. III ods. 1 Zmluvy o záložnom práve. Tvrdil, že on bol presvedčený, že finančné prostriedky, ktoré investoval do realizácie stavby, a ktoré fakturoval investorom, budú preplatené, že tieto finančné prostriedky vráti, čím záložná zmluva sa stane bezpredmetnou. Tvrdil, že nemal v úmysle, aby bol postihnutý majetok spoločnosti žalobcu. Vzhľadom na tieto vyjadrenia žalovaného, i na okolnosti uvedené v textoch samotných zmlúv o pôžičke, dospel súd k záveru, že zo strany konateľa záložcu nešlo o úkon urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, preto je tento právny úkon neplatný. Preto žalobe súd vyhovel. Žalovaný v 2/ rade ako konateľ spoločnosti žalobcu neuzatváral záložnú zmluvu v úmysle vyvolať právny následok spočívajúci v realizácii záložného práva. Žalovaný v 2/ rade ubezpečoval veriteľa, že finančné prostriedky mu vráti po preplatení faktúr, ba dokonca veriteľ od neho prijal časť finančných prostriedkov ako úroky od fyzickej osoby. Naliehavosť právneho záujmu na podaní žaloby zo strany žalobcu je podľa súdu daná, pretože v prípade realizácie záložnej zmluvy došlo by k odpredaju majetku spoločnosti, čím by v podstate táto spoločnosť zostala bez majetku, a to v dôsledku konania jedného zo spoločníkov. 1.4. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný v 1/ rade. Podľa jeho názoru sú dané odvolacie dôvody tak, ako to vyplýva z ust. § 365 ods. 1 písm. a), f), h) CSP. Vytýka súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namieta, že neboli naplnené aj procesné podmienky pre vyhovenie podanej žalobe. Takto uplatnené odvolacie dôvody konkretizuje nasledovne: 2.1. Procesné podmienky pre vyhovenie podanej žalobe neboli naplnené preto, že nebola daná existencia naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy. Ani po rozhodnutí odvolacieho súdu z 5.5.2016 č.k. 14Co/120/2015-192 žalobca nezdôvodnil v potrebnom rozsahu naliehavosť požadovaného určenia. Súd prvej inštancie túto naliehavosť odôvodnil iba tým, že žalobca má jediný majetok, ktorým je predmet napádanej záložnej zmluvy a len argumentácia o tom, že by realizáciou záložného práva došlo k postihnutiu tohto jediného majetku spoločnosti žalobcu nie je naplnením požiadavky naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. 2.2. Aj z hľadiska skutkového neobstojí záver o tom, že pri uzatváraní záložnej zmluvy, či zmlúv o pôžičke išlo o vzťah medzi dvomi fyzickými osobami. Ak súd prvej inštancie zdôraznil výpovede žalovaného v 2/ rade na pojednávaní 28.11.2016, ani z tejto nevyplynulo to, že by bol konal len ako fyzická osoba. Žalovaný v 2/ rade bol vypočúvaný aj orgánmi činnými v trestnom konaní a aj v predmetnej veci z týchto úkonov vyplynulo, že žalovaný v 2/ rade vedel, že záložnú zmluvu uzatvára v postavení konateľa žalobcu. Na pojednávaní 28.11.2016 tiež uviedol, že mu bola predložená záložná zmluva týkajúca sa majetku spoločnosti žalobcu a záložnú zmluvu podpísal s tým, že sa domnieval, že v budúcnosti nedôjde k jej výkonu. Každopádne si bol vedomý, že záložnú zmluvu podpisuje ako konateľ spoločnosti žalobcu, a teda ju uzatvára za túto spoločnosť, opatril ju pečiatkou spoločnosti, pričom bol oprávnený sám konať za spoločnosť žalobcu. Poukazuje pritom na výkladové ustanovenie právnych úkonov dané aplikáciou ust. § 35 ods. 3 Obč. zák.. Z dokazovania vyplynulo, tak ako to je dané aj v samotných zmluvách o zapožičaní, že finančné prostriedky boli použité na podnikateľské aktivity spoločnosti žalobcu a následne aj záložná zmluva, ktorá tieto pohľadávky zabezpečovala, bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. 2.3. Z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia odvolateľ zdôrazňuje, že ak by žalovaný v 2/ rade ako fyzická osoba mal vystupovať v predmetných písomných právnych úkonoch, musel by byť v záhlaví každej takejto zmluvy riadne a nezameniteľne ako fyzická osoba označený. Musel by mať teda úmysel byť zaviazaný ako fyzická osoba. Označenie konajúceho v zmluve menom a priezviskom s dodatkom konateľ, s označením funkcie, ktorú osoba vykonáva, nie je jej označením ako fyzickej osoby, ale výlučne označením štatutára právnickej osoby v zmysle § 13 ods. 1 Obch. zák., a takéto konanie zaväzuje osobu, za ktorú štatutárny orgán konal a nikdy nie fyzickú osobu - štatutárny orgán. Označenie právnickej osoby jej obchodným menom, sídlom, IČO-m i ďalšími údajmi je jasným a nezameniteľným označením osoby, ktorá je účastníkom tohto vzťahu. Zdôrazňuje, že aj z účtovných závierok, ktoré pripája k odvolaniu, vyplýva, že spoločnosť žalobcu je majetnou, že žalovaný v 2/ rade naďalej koná a podniká ako štatutár žalobcu, a to z dôvodu, že v účtovných závierkach je s najväčšou pravdepodobnosťou, hraničiacou takmer s istotou, uvedená jeho e-mailová adresa. 2.4. Prvoinštančný súd nebral do úvahy závery odvolacieho súdu z predchádzajúceho rozhodnutia a napriek vyslovenému právnemu názoru rozhodol opätovne v intenciách svojho vlastného názoru, ktorý sa javil odvolaciemu súdu ako nesprávny, a to aj napriek tomu, že na pojednávaní 28.11.2016 neboli žalobcom preukázané žiadne nové skutočnosti. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. 3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje, podľa jeho názoru je správne a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré súd prvej inštancie správne vyložil a zaoberal sa dostatočne každou potrebnou okolnosťou a skutočnosťou, ktorá bola v konaní zistená. Poukázal na výpoveď žalovaného v 2/ rade na poslednom pojednávaní, kde výslovne uviedol, že pôžička poskytnutá žalovaným v 1/ rade bola súkromnou pôžičkou a nemala nič spoločné so žalobcom. Odvolanie žalovaného v 1/ rade označil za nedôvodné a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako zákonný, vecne správny potvrdiť. 4. Žalovaný v 2/ rade odvolací návrh nepodal, ani sa k odvolaniu nevyjadril. 5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) na prejednanie podaného odvolania podľa § 385 ods. 1 CSP nariadil pojednávanie. V rámci prípravy pojednávania vyzval účastníkov konania (výzva zo dňa 12.5.2017), aby sa vzhľadom na závery rozhodnutia súdu prvej inštancie, právny názor vyjadrený odvolacím súdom v uznesení z 5.5.2016, č.k. 14Co/120/2015-192, opätovne vyjadrili k aplikácii ust. § 151b ods. 2, § 151a a nasl. Obč. zák., majúcim podľa názoru odvolacieho súdu význam pri výklade predmetného právneho úkonu v zmysle § 35 ods. 2 Obč. zák., ale i význam pre posudzovanie žalobcom uplatnených dôvodov neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák.. 6. Na výzvu odvolacieho súdu reagoval žalovaný v 1/ rade písomným podaním z 22.5.2017, ktorým v podstate dopĺňal aj jeho vyjadrenie k stanovisku žalobcu k jeho odvolaniu. Zdôrazňuje, že záložná zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Vyplýva to nielen z podpisu na predmetnej zmluve. Výpoveď žalovaného v 2/ rade na poslednom súdnom pojednávaní pred súdom prvej inštancie označil za výslovne účelovú a plnú rozporov. Záložnú zmluvu žalovaný v 2/ rade uzatváral ako konateľ žalobcu. Toto v konečnom dôsledku potvrdil i na súdnom pojednávaní. On samotný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie je v tejto predmetnej veci pasívne legitimovaný. Poukázal pritom aj na uznesenie OR PZ v X., Č.:H.-XXX/OEK-X.-XXXX zo dňa X.X.XXXX, kde bola trestná vec voči jeho osobe odmietnutá. Žalovaný v 2/ rade mal vedomosť o tom, akú zmluvu, a najmä za akú osobu podpisuje. Je právne irelevantné, ak uviedol, že konal v dobrej viere, že obdrží finančnú hotovosť od tretej osoby a že záväzky splní i to, že sa vyjadril, že nemá záujem na výkone záložného práva. Žalovaný v 2/ rade konal ako štatutár právnickej osoby, potvrdil, že peniaze z pôžičiek použil na účely žalobcu a že vedel, že podpisuje záložnú zmluvu za žalobcu. Z písomných právnych úkonov jednoznačne vyplýva, kto boli účastníci týchto právnych úkonov, vrátane záložnej zmluvy. Niet preto dôvodu na úvahy o nejednoznačnosti, či nejasnosti právneho úkonu z pohľadu jazykového vyjadrenia, ani z pohľadu tvrdeného nenaplnenia náležitosti vôle pri vykonaní právneho úkonu, akými sú sloboda, vážnosť, či zrozumiteľnosť. Z ustanovenia § 151a a nasl. Obč. zák. síce vyplýva, že záložcom môže byť aj osoba odlišná od dlžníka, avšak v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že dlžníkom a záložcom bola tá istá osoba. Žalovaný v 1/ rade preto súhlasí s aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré majú podľa konajúceho odvolacieho súdu význam pri výklade predmetného právneho úkonu. 7. Žalobca vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že súd prvej inštancie podľa dôvodov napadnutého rozsudku sa zaoberal i názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho predchádzajúcom rozhodnutí s tým, že formálno-právne náležitosti písomnej záložnej zmluvy z 21.5.2012 splnené boli. Súd prvej inštancie nespochybnil záložnú zmluvu z týchto formálno-právnych náležitostí, ale posudzoval podmienky platnosti zmluvy podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., čo je zrejmé z bodu 23 dôvodov napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie urobil záver na základe výpovede žalovaného v 2/ rade na pojednávaní. Od rozhodnutia odvolacieho súdu tak došlo k podstatnej zmene dôkaznej situácie, keď žalovaný v 2/ rade uviedol, akým spôsobom, z akého dôvodu a s akým následkom bola záložná zmluva uzatváraná. Žalobca preto za takejto situácie sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že záložná zmluva je absolútne neplatný právny úkon, a preto je nadbytočné sa zaoberať ustanoveniami § 151b ods. 2 Obč. zák. a § 151a a nasl. Obč. zák.. Ak by došlo k realizácii záložného práva, spoločnosť žalobcu by prišla o všetok majetok spoločnosti. 8. Na prejednanie podaného odvolania, tak je už uvedené vyššie, odvolací súd nariadil pojednávanie na deň 8.6.2017 a potom aj na 31.8.2017. Oboch nariadených pojednávaní sa nezúčastnil žalovaný F. E.. Odvolací súd aj jemu doručoval všetky písomnosti, ktoré bolo potrebné realizovať pre odvolacie konanie, vrátane výzvy na vyjadrenie k možnej aplikácii právnych predpisov i písomné podania ďalších sporových strán. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 8.6.2017 bolo riadne žalovanému doručené. Prevzatie písomnosti doručovanej mu zásielkou doručovanou poštou potvrdil na doručenke s tým, že zásielku prevzal 30.5.2017. Ďalšie písomnosti doručované označenému žalovanému, vrátane predvolania na pojednávanie nariadeného na deň 31.8.2017 sa súdu vrátili s tým, že adresát písomnosti zásielku neprevzal v odbernej lehote. Predvolanie na pojednávanie doručované mu poštou sa súdu vrátilo 29.6.2017. 9. Obe pojednávania realizované odvolacím súdom tak boli realizované bez prítomnosti žalovaného v 2/ rade, pričom odvolací súd konštatoval na úvod oboch pojednávaní, že sú splnené podmienky pre realizáciu pojednávania v neprítomnosti tohto žalovaného. Odvolací súd pritom mal na zreteli aplikáciu ust. § 378 ods. 1 CSP i ust. § 106 ods. 1 písm. a), § 112 CSP i ust. § 178 ods. 2 CSP. Odvolací súd tak dospel k záveru, že mal pre prejednanie veci v neprítomnosti tohto žalovaného splnené zákonné podmienky. 10. Odvolací súd na nariadených pojednávaniach zopakoval dokazovanie oboznámením zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov z 28.5.2007, dodatku č. 1 k tejto zmluve z 1.6.2008 zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov z 30.10.2008, záložnej zmluvy z 21.5.2012, návrhu na vklad záložného práva z 21.5.2012, uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v X. zo 6.4.2012 Č.:H.-XXX/OEK-X.-XXXX, rozhodnutia Správy katastra X. č.k. V. XXXX/XXXX z XX.X.XXXX, ale i prečítaním obsahu účastníckeho výsluchu žalovaného F. E. zaznamenaného do zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie z 13.2.2013 i z 28.11.2016. V nadväznosti na obsah pojednávania realizovaného 8.6.2017 bolo doplňované dokazovanie aj vyžiadaním a oboznámením správy od súdneho exekútora P.. Ľ. X., o obsahu upovedomení o začatí exekúcií u neho vedených i s doručenkami o doručovaní týchto upovedomení povinnému - spoločnosti SIKERS, s.r.o.. 11. Odvolací súd poskytol priestor účastníkom konania, aby sa vyjadrili aj k možnej aplikácii ustanovenia § 137 písm. d) CSP o obsahových náležitostiach žaloby o určenie právnej skutočnosti. Zároveň vzhľadom na obsah listín, ktoré predložil súdu súdny exekútor P.. Ľ. X., účastníci mali poskytnutý priestor, aby sa vyjadrili k právnym následkom doručených upovedomení o začatí exekúcie s obsahom uloženej povinnosti zdržať sa úkonov pri nakladaní s majetkom povinným. 12. Žalovaný v 1/ rade písomným podaním reagoval na poskytnutú možnosť odvolacieho súdu na vyjadrenie sa k uvedeným ustanoveniam a uviedol, že na určení neplatnosti záložnej zmluvy niet naliehavého právneho záujmu, a preto niet ani dôvodu, aby sa malo rozhodnúť o predmetnej žalobe v neprospech žalovaného v 1/ rade. Ak povinný v exekučnom konaní má uloženú povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami, podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Cdo/107/2007 to nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, ale je to spojené s následkom, aký má na mysli ust. § 42a a § 42b Obč. zák., t.j. s možnosťou domáhať sa neúčinnosti tohto právneho úkonu. 13. Žalobca v súvislosti s možnou aplikáciou ust. § 137 písm. d) CSP odvolaciemu súdu navrhol zmenu žaloby v odvolacom konaní tak, že navrhoval určiť neexistenciu záložného práva vyplývajúceho zo záložnej zmluvy uzatvorenej 21.5.2012. V súvislosti s takto navrhovanou zmenou žalobného návrhu žiadal aj odvolacie pojednávanie nariadené na deň 31.8.2017 odročiť. 14. Odvolací súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, podobne tak ako nevyhovel predchádzajúcej žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania na deň 8.6.2017 s tým, že o nevyhovení tejto žiadosti žalovaného bez zbytočného odkladu upovedomoval a nakoniec sa žalobca po týchto upovedomeniach nariadených pojednávaní zúčastnil a mal poskytnutý priestor na to, aby sa k realizovaným dôkazom vyjadroval. Napokon po zopakovaní a doplnení dokazovania odvolacím súdom, tak ako je uvedené vyššie, vo veci predniesol aj záverečný návrh. Takéto právo využil na odvolacom pojednávaní aj žalovaný v 1/ rade, ktorý sa odvolacích pojednávaní zúčastnil. 15. Podľa § 371 CSP, žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Citovaná úprava sporového procesu v odvolacom konaní zmenu žaloby nepripúšťa. Vychádza sa z toho, že neprípustnosť tejto dispozície so žalobou je logická. Vec sa nachádza v opravnom konaní, cieľom a úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Ide teda o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete konania tak, ako bol vymedzený v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Základným účelom civilného sporového konania podľa súčasnej právnej úpravy je poskytnutie rýchlej, efektívnej a spravodlivej ochrany ohrozeným a porušením práva za súčasnej vysokej miery zodpovednosti strán sporu za výsledok konania. Pripustenie zmeny žaloby v odvolacom konaní by odporovalo tomuto účelu civilného sporového konania, preto legislatívnu úpravu danú citovaným ustanovením § 371 CSP bolo nutné aplikovať aj v konkrétnej veci, a tak odvolací súd zmenu žaloby navrhnutú žalobcom nepripustil. 16. Odvolací súd podľa výsledkov doplneného a zopakovaného dokazovania preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad daných aplikáciou ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP. Na základe takéhoto prieskumu dospel odvolací súd k záveru o potrebe zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie. 17. Odvolací súd ani v terajšom štádiu, kedy bola vec predložená odvolaciemu súdu po novom rozhodnutí o podanej žalobe, nemá dôvod na zmenu právneho názoru, aký vyslovil v predmetnej veci vo svojom rozhodnutí z 5.5.2016, č.k. 14Co/120/2015-192. V teraz preskúmavanom rozhodnutí súd prvej inštancie už konal a rozhodoval podľa pravidiel daných zák. č. 160/2015 Z.z. - CSP. Opätovne žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 21.5.2012, vyhovel. Kým v predchádzajúcom rozhodnutí súd prvej inštancie konštatoval, napriek obsahu písomných listinných dôkazov to, že žalobca nebol účastníkom týchto právnych úkonov, aktuálne v preskúmavanom rozhodnutí privodil záver o tom, že neplatnosť právneho úkonu je daná aplikáciou ustanovenia § 37 ods. 1 Obč. zák., pretože konateľ záložcu neurobil tento úkon slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Naliehavosť právneho záujmu na žiadanom určení súd prvej inštancie odôvodnil tým, že bez určenia neplatnosti by bol ohrozený jediný majetok spoločnosti žalobcu. 18. Záložná zmluva, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal by bez akýchkoľvek pochybností mala zabezpečovať splnenie povinností dlžníka zo zmlúv o zapožičaní finančných prostriedkov z 28.5.2007 a zo dňa 30.10.2008. Žalobca je v týchto listinách označený ako právnická osoba s tam uvedenými identifikačnými údajmi. Odvolací súd nemá pochybnosti v tom, že žalobca bol účastníkom týchto právnych úkonov. Pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu právneho úkonu v týchto listinách, predovšetkým v napádanej záložnej zmluve sú jednoznačné, jasné. Nie je preto opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. v tom, kto bol účastníkom tohto právneho úkonu. Určitosť písomného prejavu vôle ako objektívna kategória a prejav vôle takto zaznamenaný do písomného právneho úkonu, ani v prípade osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu nevzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, kto bol účastníkom tohto právneho úkonu, i to aké následky týmto právnym úkonom boli vyvolané v podobe zabezpečenia splnenia povinnosti dlžníka zo zmlúv o zapožičaní finančných prostriedkov. Prvoinštančný súd konštatuje ako dôvod neplatnosti aplikáciu ust. § 37 ods. 1 Obč. zák., pričom spomína všetky štyri skutkové podstaty tohto ustanovenia, teda nie slobodný prejav vôle, či nevážny, nezrozumiteľný a neurčitý prejav vôle. Podľa názoru odvolacieho súdu o takúto situáciu v predmetnej veci nešlo. Prejavy vôle, vrátane označenia účastníka tohto právneho úkonu, sú v písomnej forme zaznamenané jednoznačne, určito a zrozumiteľné. Neboli produkované skutočnosti, ktoré by z hľadiska skutkového odôvodňovali záver o neslobodnom prejave vôle. Nešlo o úkon, ktorý by súvisel s nejakým donútením, či fyzickým alebo psychickým, či ako dôsledok nejakej bezprávnej hrozby. Nemožno akceptovať ani naznačované závery o nevážnosti prejavu vôle. Právna teória i právna prax uzavrela, že právny úkon nie je urobený vážne (skutočne) vtedy, ak je podľa objektívnych okolností konkrétneho prípadu zrejmé, že konajúci nechcel svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takým prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Nešlo o prejav urobený pri hre, na javisku, zo žartu, so zjavnou nadsázkou alebo iný. Vždy je však v tejto súvislosti potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní vážnosti prejavu vôle treba mať na zreteli záujem ochrany právnej istoty a najmä dobrej viery druhej osoby, ktorá bola účastníkom tohto právneho úkonu. Prejav vôle treba vyhodnotiť vždy aj s potrebou chrániť záujem spočívajúci na dobrej viere druhej strany právneho úkonu, vrátane hodnotenia prejavu vôle s príslušnými právnymi následkami. Ak spoločnosť žalobcu, konajúca štatutárnym orgánom, do písomnej listiny prejavila vôľu použiť na zabezpečenie záväzkov zo zmlúv o poskytnutí finančných prostriedkov formou záložnej zmluvy jej nehnuteľnosti, potom nemožno tento písomný prejav vôle vyhodnotiť ako nevážny s dôsledkami, ktoré by postihovali, resp. boli na ujmu druhého účastníka právneho vzťahu. Ani vo svojom účastníckom výsluchu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 28.11.2016 F. E. neuviedol, že by nebol záložnú zmluvu uzatváral v mene spoločnosti SIKERS, s.r.o.. Ak sa vyjadril v tom zmysle, že nemal záujem, aby majetok spoločnosti SIKERS, s.r.o. bol dotknutý, tak podľa neho to súviselo s tým, že predpokladal, že mu budú poskytnuté finančné prostriedky z inej akcie a že záväzky zo zmluvy uzavretej so žalovaným v 1/ rade budú uspokojené, čím sa predíde následkom spojeným s uzavretím záložnej zmluvy. Vyslovene uviedol, že podpísal záložnú zmluvu a opatril ju pečiatkou spoločnosti SIKERS, s.r.o. tak, ako mu bola predložená. Dodal „keď mi dôjdu peniaze, o ktorých som rozprával, vyrovná sa dlh a bude všetko v poriadku“. Nevyvrátil však tie skutočnosti, ktoré sú obsahom písomnej listiny, teda písomného právneho úkonu, podľa ktorej účastníkom záložnej zmluvy bola spoločnosť žalobcu. Ani v minulosti v tomto konaní, či vo vyššie uvedenom trestnom konaní neuviedol, že by nebol konal za spoločnosť. Nevyjadril sa ani o nejakých hrozbách, ktoré by mali vplyv na vôľu uzatvoriť záložnú zmluvu. Právny úkon, ktorým je predmetná záložná zmluva nie je nezrozumiteľný a ani neurčitý. Spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. 19. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 20. Uvedená právna úprava, ktorú treba aplikovať aj na predmetné súdne konanie, aj keď sa začalo za platnosti Občianskeho súdneho poriadku, vychádza z toho, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Obč. zák.). Určenie existencie právnej skutočnosti (tak ako je to v predmetnej veci, v ktorej žiada určenie, že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti by konštatoval rozsudok to, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne to, čo je v prítomnosti. Preto výrok rozsudku, že záložná zmluva je neplatná by nemal výpovednú hodnotu, a preto nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu, najmä z hmotného práva. Tak ako je už konštatované vyššie, na aplikáciu tohto ustanovenia Civilného sporového poriadku bol poskytnutý účastníkom konania priestor. Žalobca na toto poučenie reagoval zmenou žalobného návrhu, ktorá však v rámci odvolacieho konania už nebola možná a o ktorej rozhodol odvolací súd nepripustením žalobného návrhu. Aktuálny sporový procesný poriadok neumožňuje preto vyhovenie podanej žalobe na určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Odvolací súd však v tejto súvislosti dodáva, že ani súdom prvej inštancie zdôrazňovaná naliehavosť právneho záujmu na žiadanom určení, založená na ohrození jediného majetku spoločnosti žalobcu neodôvodňovala O.s.p. žiadanú naliehavosť na určení neplatnosti záložnej zmluvy, pretože takto zdôvodňovaná naliehavosť právneho záujmu nebola daná. Je nepochybné, že záložná zmluva bola predložená na zavkladovanie Správe katastra X., ale zatiaľ tento právny úkon nebol zavkladovaný, katastrálne konanie o tomto návrhu bolo prerušené. Súviselo to okrem iného aj s exekučnými konaniami vedenými u P.. Ľ. X., v ktorých boli vymáhané pohľadávky proti spoločnosti SIKERS, s.r.o. a aktuálne sú tieto exekučné konania ešte neskončené, pretože predmetom vymáhania nárokov sú trovy súdneho exekútora. Každopádne ku dnešnému dňu rozhodovania odvolacieho súdu správa katastra o povolení vkladu podľa záložnej zmluvy nerozhodla. Pre vyhovenie podanej žalobe tak absentovala i naliehavosť právneho záujmu vyžadovaná aplikáciou ust. § 80 písm. c) O.s.p., ktorý platil v čase podania predmetnej žaloby. 21. Odvolací súd zistil, že v exekučných konaniach vedených u súdneho exekútora P. pod sp.zn. M. sa vymáhali nároky proti povinnému - spoločnosti SIKERS, s.r.o.. Je nepochybné, že v týchto exekučných konaniach súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorých ešte pred uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy okrem iného zakázal povinnému, aby nakladal so svojím majetkom a previedol nehnuteľnosti na niekoho iného, alebo aby ich zaťažil. Táto skutočnosť však nemala za následok neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25.11.2008 sp.zn. 4Cdo/107/2007, podľa ktorého skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie (§ 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku), nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ktorý tento zákaz porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu povinného v zmysle § 42a a § 42d Občianskeho zákonníka a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému neúčinný. Uvedené teda treba aplikovať aj na predmetnú vec a porušenie zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii nie je spojené s následkom neplatnosti záložnej zmluvy. 22. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 23. Odvolací súd na základe zopakovaného a doplneného dokazovania dospel k záveru o opodstatnenosti uplatneného odvolacieho dôvodu založeného na nesprávnych zisteniach skutkového stavu, na nesprávnosti vyhodnotenia vykonaného dokazovania a následne na nesprávnom právnom posúdení veci. To viedlo odvolací súd, po zopakovaní a doplnení dokazovania, k záveru o potrebe zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie a zamietnutí žaloby o určení neplatnosti záložnej zmluvy. Dôvody neplatnosti záložnej zmluvy z vykonaného dokazovania podľa vyššie uvedených hmotnoprávnych noriem nevyplynuli a neboli splnené ani vyššie uvedené procesné podmienky pre vyhovenie žalobe. Postupom podľa označeného § 388 CSP preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy zamietol. 24. Povinnosťou odvolacieho súdu rozhodujúceho o zmene rozsudku súdu prvej inštancie je aj rozhodnúť o náhrade trov nielen odvolacieho konania, ale i konania na súde prvej inštancie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 396 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto žalovaným, úspešným v konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP totiž vychádza zo zásady, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 7 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a ust. § 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).