Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21CoPr/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713212872 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713212872.2 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobkyne Mgr. U. Y., bytom B. XXXX/XX, P. - U., právne zastúpenej Mgr. Pavlom Antošom, advokátom, Námestie sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovanému Mestu Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, Poprad, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného U.. P. B., bytom Z. XXXX/XX, P., o určenie neplatnosti vymenovania riaditeľa školy, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17Cpr/20/2013-152 zo dňa 06.11.2015 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e sa rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) navrhnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Určuje, že vymenovanie riaditeľa školy žalovaným z 06.02.2013 je neplatné. Žalovaný je povinný vymenovať za riaditeľku Základnej školy s materskou školou na ulici U.. XXXX/ XX, P. - U. žalobkyňu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobkyňa pôsobila vo funkcii riaditeľky Základnej školy s materskou školou na ulici M. XXXX/XX, P. - U. päť a pol roka. Následne sa prihlásila do výberového konania na funkciu riaditeľky školy, ktoré bolo určené na deň 28.01.2013. Výberového konania sa zúčastnili dvaja uchádzači. Zo zápisnice z výberového konania je zrejmé, že výsledky hlasovania boli za žalobkyňu osem členov výberovej komisie, za U.. P. B. dvaja členovia výberovej komisie, dvaja členovia výberovej komisie sa zdržali hlasovania. Následne oznámenie výsledkov výberového konania bolo doručené žalobkyni s tým, že sa umiestnila vo výberovom konaní na prvom mieste a návrh rady školy na vymenovanie do funkcie riaditeľa školy pre žalobkyňu bol zaslaný žalovanému. Dňa 06.02.2013 žalovaný vymenoval za riaditeľa Základnej školy s materskou školou na ulici M. XXXX/XX, P. - U. U.. P. B.. Z listu žalovaného z 31.01.2013 vyplynulo, že žalovaný sa rozhodol nevymenovať žalobkyňu do funkcie riaditeľky predmetnej základnej školy z dôvodu závažného porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov v predchádzajúcom funkčnom období. Z listu zo dňa 30.01.2012 žalovaného zistil, že ju upozorňuje na porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa účtovníctva a rozpočtových pravidiel. Z výsluchu svedka L. Y. zistil, že má vedomosť o tom, že vo februári 2013 žalobkyňa vyhrala výberové konanie na funkciu riaditeľky základnej školy P. - U.. Každý očakával, že bude vymenovaná do funkcie. Nastala zmena, do funkcie bol vymenovaný niekto iný. Celkovo situácia nebola dobrá. Žalobkyňa už v minulosti pôsobila ako riaditeľka Základnej školy. Nevymenovanie do funkcie znášala veľmi ťažko, mala zdravotné problémy s tlakom, nevoľnosti. Celá kauza sa medializovala. Uvádzalo sa, že nebola vymenovaná do funkcie kvôli finančným pochybeniam. Uvedené negatívne vplývalo na psychiku žalobkyne. V rodine bol stres, nepokoj. V mestskej časti P. - U. žije ich rodina desiatky rokov, všetci sa na nich pozerali ako keby boli nejaký zlodeji. Svedok uviedol, že bol presvedčený, že vzťahy medzi pedagogickými zamestnancami školy a žalobkyňou, kým bola riaditeľkou boli dobré. Následne sa so žalobkyňou prestali baviť zamestnanci v obave pred novým riaditeľom. Z výsluchu svedka Y. Y. vyplýva, že v minulosti v rodine očakávali, že žalobkyňa bude vymenovaná za riaditeľku školy, keď úspešne absolvuje výberové konanie. Za riaditeľku školy nebola vymenovaná. V minulosti žalobkyňa bola zdravý človek, telocvikárka, športovala. Na celú rodinu to malo obrovský vplyv. Svedok uviedol, že je rodený P., pozná ho množstvo ľudí. Stalo sa mu, že sa ho na túto okolnosť pýtali bývalí spolužiaci, kamaráti. Týmto sa narušili aj vzťahy medzi pedagogickými zamestnancami školy a žalobkyňou. Prípad bol aj medializovaný. Všetko negatívne vplývalo na žalobkyňu. Prijal právny záver, že žalobkyňa v konaní preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe, keď len kladným rozhodnutím súdu sa odstráni stav právnej neistoty vyplývajúci z nevymenovania za riaditeľa školy žalovaným. Žalovaný ako zriaďovateľ školy bol pri vymenovaní riaditeľa viazaný návrhom rady školy z 28.01.2013, podľa ktorého bola navrhnutá do funkcie riaditeľa školy žalobkyňa. V danom prípade na strane žalobkyne neboli zistené dôvody v zmysle § 3 ods. 7 písm. a) až e) a odseku 8 písm. c), pre ktoré by nebol predložený návrh na kandidáta na riaditeľa školy na základe výsledkov výberového konania. Nejde ani o prípad podľa § 3 ods. 12 zákona, v ktorom by návrh rady školy nebol záväzný. Vymenovanie riaditeľa školy žalovaným z 06.02.2013 je v rozpore so zákonom a preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ide o absolútne neplatný právny úkon. Priznal žalobkyni i uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu v súlade s ustanovením § 5 ods. 10 zák. č. 552/2003 Z.z., keď bolo preukázané, že žalobkyňa bola poškodená v dôsledku nedodržania zákonných podmienok pri výberovom konaní. Pri výške nemajetkovej ujmy súd zohľadnil primeranosť výšky nemajetkovej ujmy. Zohľadnil výšku priznávanej nemajetkovej ujmy osobám s trvalými následkami na zdraví alebo s usmrtením blízkej osoby. Súd uznal za adekvátnu výšku nemajetkovej ujmy sumu 5.000,- Eur, prihliadol na osobu žalobkyne, pôsobenie žalobkyne na predmetnej škole, miesto bydliska žalobkyne v sídle školy, okolnosti, za ktorých došlo k spôsobenej ujme, následky v súkromnom, no najmä pracovnom živote žalobkyne. Súd nezohľadnil skutočnosti, na ktoré poukazoval žalovaný - zistené nedostatky pri kontrole. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobkyne na priznanie nemajetkovej ujmy zamietol. Taktiež žalobkyni nepriznal úrok z omeškania z nemajetkovej ujmy, keď žalovaný sa nedostal do omeškania s úhradou nemajetkovej ujmy, keď o základe a výške nároku na nemajetkovú ujmu rozhodol súd. O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, § 3 ods. 1,2,7, 8 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 5 ods. 10 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, § 39 Občianskeho zákonníka. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného a to proti všetkým výrokom s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že zo strany prvostupňového súdu došlo k pochybeniu z hľadiska právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd konštatoval, že v danom prípade neboli zistené na strane žalobkyne dôvody v zmysle ustanovenia § 3 ods. 7 písm. a) až e/ a odseku 8 písm. c), pre ktoré by nebol návrh rady školy pre zriadiť na zriaďovateľa záväzný. Podľa odvolateľa súd opomenul skúmať a riešiť to, že v ustanovení § 3 ods. 2 zákona číslo 596/2003 Z.z. je výslovne uvedené, že funkčné obdobie riaditeľa školy je 5 ročné. Z dikcie tohto zákona vyplýva, že funkcia riaditeľa školy vznikla vymenovaním a k jej zániku dochádza aj z dôvodu uplynutia funkčného obdobia, ktoré je 5 rokov. Súd prvého stupňa bez akéhokoľvek dokazovania konštatoval, že žalovaný pri menovaní dňa 06. 02. 2013 bol viazaný návrhom rady školy a že nezistil žiadne dôvody uvedené v § 3 ods. 7 písm. a), respektíve odsek 8 písm. c), pre ktorý by tento návrh nebol pre zriaďovateľa záväzný. Opomenul riešiť skutočnosť, že odvolať riaditeľa školy možno len počas funkčného obdobia. Ak toto už ku dňu konania výberového konania žalobkyni uplynulo, nebolo by možné z funkcie riaditeľky školy odvolať a existencia dôvodov uvedených v § 3 ods. 7 písm. c) počas funkčného obdobia zakladala právo na nevymenovanie takéhoto uchádzača do funkcie riaditeľa školy. Správnosť postupu žalovaného nevymenovať žalobkyňu za riaditeľku školy aj napriek návrhu rady školy je daná práve takýmto výkladom ustanovení citovaného zákona a korešponduje to aj z výpoveďou žalobkyne, ktorá sama na pojednávaní uviedla, že bola riaditeľkou školy 5 a pol roka, čo je viac ako zákonom určená dĺžka funkčného obdobia. Ustanovenie § 3 ods. 7 upravuje prípady pri existencii, ktorých je zriaďovateľ školy povinný odvolať riaditeľa školy, pretože to vyplýva z dikcie zákona, odvolanie nie je možné učiniť v dobe, ak jeho funkcia zanikla uplynutím času. Súd prvého stupňa v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, a preto jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a trpí vadou konania. V odvolaní ďalej uviedol, že postupom súdu prvého stupňa bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, pretože súd v odôvodnení rozsudku nevyhodnotil všetky dôkazy a to listinné, ako aj výpovede svedkov, ktoré v konaní boli vykonané, neposúdil čo bolo preukázané a čo nie, a teda čo je pre súd nesporné a aký skutkový stav z vykonaného dokazovania pre súd vyplynul, čo vedie k názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je aj nepreskúmateľné. Súd v prvostupňovom konaní z listinných dôkazov mal vedomosť o tom, že žalovaný vytýkal žalobkyni porušovanie povinností listami, kde ju výslovne upozorňoval na porušovanie aj pracovnej disciplíny, čo mohlo byť dôvodom pre jej odvolanie, avšak v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie výsluchom svedkov. Poukázal aj na to, že podaná žaloba je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p. a žalobe možno vyhovieť, ak žalobkyňa preukáže naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby. Naliehavý právny záujem nie je daný preto, že ak súd prvého stupňa prvým výrokom rozhodol o tom, že vymenovanie riaditeľa školy zo dňa 06. 02. 2013 je neplatné, mal byť aj on sám v konaní žalovaným a nie vedľajším účastníkom na strane žalovaného, pretože tento výrok sa dotýka jeho práv a povinnosti. Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu je samo o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad a tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietne, respektíve rozsudok zrušil a vec mu vrátil v celom rozsahu na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Navrhla, aby rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený. Žalovaný sa nevyjadril písomne k podanému odvolaniu. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p s výnimkou zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti. Rozsudok prvostupňového súdu napadol odvolaním výlučne vedľajší účastník vystupujúci v konaní na strane žalovaného. Odvolací súd skúmal, či žalovaný ako hlavný účastník prejavil súhlas s prejavom vôle podaním odvolania vedľajším účastníkom. Na zistenie stanoviska hlavného účastníka vyzval žalovaného. Žalovaný oznámil písomným podaním odvolaciemu súdu zo dňa 09.06.2016, že nemá námietky s podaným odvolaním. Z obsahu spisu a po doplnení dokazovania odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil (§ 153 ods.3 O.s.p.). Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku zo strany prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti vymenovania riaditeľa školy žalovaným zo dňa 06.02.2013 a uloženia povinnosti žalovanému vymenovať ju za riaditeľku Základnej školy s materskou školou na ulici M. XXXX/XX P. a povinnosti zaplatiť jej nemajetkovú ujmu. Žalovaný vo svojej procesnej obrane nemal výhrady vo vzťahu k prvým dvom petitom žaloby, pretože dospel k názoru, že v súvislosti s vymenovaním riaditeľa školy 06.02.2013 bol porušený zákon (č.l. 90). Nesúhlasil s výškou uplatnenej nemajetkovej ujmy. Predmetom konania pred prvostupňovým súdom bolo posúdenie namietaného porušenia zákonného postupu zriaďovateľa pri nevymenovaní žalobkyne ako úspešnej uchádzačky vo výberovom konaní. Odvolateľ namieta právne posúdenie veci prvostupňového súdu tvrdiac, že dospel k nesprávnemu záveru pokiaľ návrh Rady školy pre zriaďovateľa považoval za záväzný a nezistil na strane žalobkyne dôvody v zmysle ustanovenia § 3, ods. 7, písm. a/ až e/ a ods. 8, písm. c / zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. K tejto odvolacej námietke odvolací súd udáva. Podľa zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, zriaďovateľ školy vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie na návrh rady školy v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia návrhu. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výsledkov výberového konania. Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný. Z uvedeného vyplýva, že poradie uchádzačov vo výberovom konaní na funkciu riaditeľa školy, ktoré stanovila výberová komisia, je pre zriaďovateľa záväzné. To znamená, že musí vymenovať do funkcie uchádzača, ktorý vo výberovom konaní sa umiestnil na prvom mieste. Zriaďovateľ má právo nevymenovať takého kandidáta, ktorý bol odvolaný z funkcie riaditeľa školy, teda nemôže vymenovať riaditeľa: a) ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, b) za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu, c) za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo d) ak sa zrušuje škola alebo školské zariadenie, e) na návrh hlavného školského inšpektora, alebo a) na návrh rady školy, b) ak neabsolvuje funkčné vzdelávanie alebo funkčné inovačné vzdelávanie v lehote podľa osobitného predpisu, c) na návrh ministra školstva, ak budú zistené závažné nedostatky. Ak nemal zriaďovateľ na nevymenovanie kandidáta jeden z hore uvedených dôvodov, nevymenovaním uchádzača na riaditeľa školy, ktorý sa vo výberovom konaní umiestnil na prvom mieste, došlo takýmto konaním zriaďovateľa k porušeniu zákona. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdeniami odvolateľa, že prvostupňový súd sa dôsledne nevyrovnal a nevykonal dokazovanie vo vzťahu k preskúmaniu dôvodov uvedených v § 3 ods. 7, písm. c/ resp. ods. 8, písm. c/ citovaného zákona s poukazom na to, že žalobkyňa nemohla byť odvolaná z funkcie riaditeľa školy pre závažné porušenie všeobecných záväzných predpisov, keďže jej funkcia zanikla uplynutím funkčného obdobia. Nevymenovanie kandidáta je viazané výlučne na splnenie podmienky ktorou je, že kandidát bol odvolaný z funkcie riaditeľa z dôvodov taxatívne vymenovaných v týchto ustanoveniach. Výklad pripúšťajúci možnosť nevymenovania úspešného kandidáta aj v prípade, že nebol odvolaný, ale pre odvolanie boli prípadne splnené podmienky, by bol rozširujúci výklad, odporujúci dikcii právnej normy. Extenzívny výklad je rozširujúci výklad, kde sa pod normatívne pôsobenie určitého zákonného ustanovenia výkladom podraďujú aj iné situácie, teda sa široko vykladá nejaké ustanovenie. Výklad odvolateľa nie je extenzívnym výkladom. Súd nemôže nahradiť rozhodnutie zriaďovateľa o odvolaní riaditeľa z funkcie. Bola by to neprípustná ingerencia súdu konajúceho v občianskoprávnom konaní do rozhodovania zriaďovateľa zvereného mu zákonom. Situáciu, na ktorú v odvolaní poukazuje odvolateľ nie je možné podriadiť pod normatívne pôsobenie zákonného ustanovenia (§ 3, ods. § 3, ods. 7 , písm. c/ resp. ods. 8, písm. c/ citovaného zákona. Na dôvažok je potrebné poukázať na postoj samotného žalovaného v konaní, ktorý okrem akceptácie porušenia zákona vo vzťahu k nevymenovaniu žalobkyne do funkcie uviedol, že primátor mesta zvolil možnosť nevymenovať žalobkyňu do funkcie riaditeľky, nie možnosť jej odvolania. Vo vzťahu k ďalšej námietke dotýkajúcej sa nevykonania dokazovania v smere súvisiacom so zisťovaním vytýkaného porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany žalobkyne odvolací súd uvádza. Zákon v ustanovení § 120 ods. 1, veta tretia, O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 5Cdo/170/2008 zo dňa 25. novembra 2008). Vzhľadom na zistený skutkový stav nevznikla potreba, aby prvostupňový súd vykonal aj dôkazy, ktoré by mali preukázať existenciu dôvodov, pre ktoré mohol zriaďovateľ odvolať žalobkyňu z funkcie riaditeľky školy v súlade s ust. § 3, ods. 7, písm. c a ods. 8, písm.c/ zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Vo vzťahu k namietanému nedostatku odôvodnenia rozhodnutia prvostupňovým súdom odvolací súd udáva. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané v odvolaní a odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup v odôvodnení je dostatočne vysvetlený. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za jasné, zrozumiteľné a výstižné, obsahujúce zákonné náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Z rozsudku prvostupňového súdu je možné vyvodiť záver o tom z akého skutkového stavu pri svojom rozhodnutí vychádzal a jeho právne odôvodnenie je dostačujúce. Prvostupňový súd náležite vysvetlil svoje hľadiska pre posúdenie otázky porušenia zákonom stanoveného postupu zriaďovateľa školy vo vzťahu k nevymenovaniu žalobkyne ako prvej úspešnej uchádzačky výberového konania a následne zdôvodnil, na základe akého výkladu dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Takýto jeho postup bol v súlade so zásadami občianskeho sporového konania vyplývajúcimi z ustanovenia § 1, § 3 O.s.p., ako aj v súlade s právom účastníka na súdnu ochranu zaručeným čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd , ktorým je Slovenská republika viazaná. Za nedôvodnú odvolací súd považuje aj námietku týkajúcu sa nesprávnych skutkových záverov, lebo prvostupňový súd vyhodnotil jednotlivé vykonané dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ustanovenia § 132 O.s.p. Vo vzťahu k namietanému nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p. z obsahu žaloby, ako aj z opakovaných prednesov žalobkyne počas konania vyplýva nesporná skutočnosť, že tento svoj nárok odvodzuje žalobkyňa od úpravy § 5 ods. 10 zákona č. 522/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme. Z citovaného ustanovenia § 5 ods. 10 vyplýva právo uchádzača vo výberovom konaní, ktorý sa cíti byť poškodený nedodržaním podmienok pri výberovom konaní, domáhať sa svojich práv na súde vrátane náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z formulácie „môže sa domáhať svojich práv na súde“ vyplýva, že zákonodarca nemal v úmysle presne konkretizovať, akú žalobu môže takto poškodený uchádzač na súde uplatniť a je teda zrejmé, že výber formy, ktorou sa mieni domáhať svojho práva je na ňom. Z citovaného ust. § 5 ods. 10 zákona č. 522/2003 Z.z. vyplýva, že sa ponecháva výber formy nároku na samotnom poškodenom uchádzačovi. Nemožno vylúčiť skutočnosť, že aj samotný výrok, ktorým súd určí, že konkrétny uchádzač bol úspešný na výberovom konaní, môže tomuto slúžiť ako určitá forma morálnej satisfakcie vo vzťahu k jeho okoliu. Keďže aj takýto nárok uplatnený žalobkyňou môže vychádzať z ust. § 5 ods. 10 zákona č. 522/2003 Z.z. je treba mať za to, že je daný naliehavý právny záujem na takto uplatnenom určovacom nároku. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolacie námietky odvolateľa smerujú k napadnutým výrokom rozsudku prvostupňového súdu (s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti), nedotýkajú sa však výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu. Rozsahom a dôvodmi odvolania je odvolací súd viazaný. ( 212 ods. 1 O.s.p) Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.