Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Tos/27/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714000182 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714000182.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.11.2016 v Prešove takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného Bc. J. L. proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/60/2014 zo dňa 25.04.2016. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad uznesením sp. zn. 0T/60/2014 zo dňa 25.04.2016 podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona vyslovil, že odsúdený Bc. J. L., sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola určená trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/60/2014 zo dňa 28.03.2014, a uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal odsúdený Bc. J. L. priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorej dôvody nepredložil. Na základe takto riadne a včas podanej sťažnosti krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná. V rámci prieskumného konania sťažnostný súd v prvom rade posudzoval procesný postup konajúceho súdu, ktorý predchádzal vyhláseniu napadnutého uznesenia. Po zistení, že odsúdený mal možnosť sa vyjadriť k predmetu konania ako aj k vykonávaným dôkazom, taktiež mu bolo umožnené predniesť argumenty pre nenariadenie výkonu trestu odňatia slobody, čo využil, sťažnostný súd konštatuje, že konajúci súd dodržal predpísaný postup tohto vykonávacieho konania v súlade s ustan. § 418 až 420 Tr. poriadku. Dôkazy, ktoré konajúci súd vykonal na verejnom zasadnutí, sú zákonným podkladom pre rozhodovanie vo veci, pretože pri ich vykonávaní boli dodržané predpísané pravidlá. Následne sťažnostný súd podrobil prieskumu z hmotnoprávneho hľadiska namietaný výrok odsúdeným. Konajúci súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkaznej situácie, ktorú tvorili najmä listinné dôkazy. Z nich vyplynulo, že trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/60/2014 zo dňa 28.03.2014 bol obžalovaný Bc. J. L. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona pre skutok spáchaný dňa 26.3.2014 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 (jedného) roka. Súčasne podľa § 51 ods. 4 písm. i / Tr. zákona mu zároveň uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 28.3.2014, v dôsledku čoho odsúdenému skúšobná doba začala plynúť dňa 29.03.2014 a uplynula dňa 29.03.2015. V ďalšom konajúci súd vychádzal aj z obsahu pripojeného spisu tohto súdu sp. zn. 5T/110/2015, z ktorého plynie, že rozsudkom zo dňa 28.10.2015 bola schválená dohoda o vine a treste a obžalovaný Bc. J. L. bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona pre skutok spáchaný v presne nezistený deň v máji 2014 a bol mu za to uložený peňažný trest v sume 800 eur ako trest samostatný a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka. Zistenie, že odsúdený Bc. J. L., spáchal v skúšobnej dobe skutok, ktorý bol posúdený ako trestný čin rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/110/2015 zo dňa 28.10.2015, vyhodnotil konajúci súd ako porušenie podmienok stanovených zákonom, keďže počas skúšobnej doby neviedol riadny život. Uvedený záver bol podkladom napadnutého rozhodnutia, že odsúdený podmienečne odložený trest vykoná, keďže ani hrozba výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody dostatočne nezabránila odsúdenému v páchaní ďalšej, dokonca násilnej trestnej činnosti. Na tomto závere nemalo nič zmeniť ani to, že odsúdený uložený peňažný trest rozsudkom sp. zn. 5T/110/2015 zaplatil a ani to, že si splnil povinnosť mu uloženú v pôvodnom trestnom rozkaze sp. zn. 0T/60/2014. Uvedené závery súdu prvého stupňa, o ktoré oprel svoje rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného, a ktoré (rozumej rozhodnutie) považuje krajský súd v podstate za vecne správne, však podľa názoru sťažnostného súdu je potrebné ešte doplniť resp. aj zmeniť, keďže tieto čiastočne odporujú konajúcim súdom zabezpečeným dôkazom. V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona je povinnosťou súdu preto, aby mohol vysloviť záver, že sa odsúdený osvedčil, skúmať, či odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Za vedenie riadneho života možno považovať iba také správanie sa, ktoré preukazuje dodržiavanie spoločenských a právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Pri hodnotení týchto okolností je preto namieste skúmať aj správanie odsúdeného v mieste bydliska, na pracovisku, či pri plnení rodinných povinností, čo však konajúci súd opomenul. Sťažnostný súd z obsahu spisového materiálu zistil, že v mieste bydliska je odsúdený hodnotený všeobecne, zo správy OO PZ v Poprade vyplýva, že na pôvodnom mieste trvalého bydliska sa už zdržiava len zriedka, kvôli otcovi. V súčasnosti si s priateľkou zakúpili byt v meste Poprad, kde žijú v spoločnej domácnosti s ich maloletou dcérou. Momentálne je evidovaným nezamestnaným, avšak pracuje na dohodu v súkromnej spoločnosti ako sprostredkovateľ predaja, pričom zdroj príjmu domácnosti je príjem priateľky, ktorá pracuje na trvalý pracovný pomer, jej materská, jeho podpora v nezamestnanosti ako aj jeho príjem z práce na dohodu. Vykonanými previerkami u susedov bolo zistené, že s menovaným nemajú žiadne problémy, nepožíva nadmerne alkohol a za posledné obdobie sa nevyskytli žiadne konflikty s občanmi. Súčasne z odpisu registra trestov a evidencie priestupkov plynie, že odsúdený okrem posudzovaného právoplatného odsúdenia, nemá v oboch evidenciách počas doby plynutia skúšobnej doby žiadny nový záznam. Na verejnom zasadnutí predniesol, že žije so svojou snúbenicou v spoločnej domácnosti s dva a pol ročnou dcérkou, je zamestnaný v jednej firme zaoberajúcej sa finančným poradenstvom a minimálnou mesačnou mzdou, po smrti matky sa stará o svojho otca. Uvedené hodnotenie odsúdeného správania sa počas plynutia skúšobnej doby je možné hodnotiť ako všeobecné, doposiaľ nie je riadne zamestnaný, nemá trvalý pracovný pomer, rozhodujúcim zdrojom príjmu je príjem jeho družky, s ktorou má dokonca maloleté dieťa. Jeho tvrdenie, že po smrti matky sa stará o otca nebolo ničím podložené a súčasne je v rozpore so správou poriadkovej polície, keďže v mieste trvalého bydliska sa nezdržiava práve pre konflikt s otcom z minulosti. Taktiež ničím nepodložené sú jeho tvrdenia o pravidelnom finančnom príjme. Z hore ustáleného teda plynie, že spôsob vedenia života odsúdeným v skúšobne je dobe nemožno považovať ako prejav jeho aktívnej snahy zaradiť sa do riadneho života, o čom svedčí predovšetkým už konajúcim súdom ustálené zistenie o závažnom porušení právnych noriem spočívajúcom v spáchaní úmyselného trestného činu, za ktorý bol riadne uznaný vinným a bol mu uložený trest vo veci sp. zn. 5T/110/2015 Okresného súdu Poprad. V tejto súvislosti sťažnostný súd v prvom rade poukazuje na odôvodnené zistenie konajúceho súdu, že odsúdený skutočne peňažný trest mu uložený rozsudkom zo dňa 28.10.2015 sp. zn. 5T/110/2015, v sume 800 eur riadne vykonal dňa 13.11.2015, jeho zaplatením, na čo sám odsúdený v rámci výsluchu na verejnom zasadnutí poukázal. S touto právnou skutočnosťou sa však konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal. Toto zistenie totiž malo byť pre konajúci súd potom podkladom k záveru, keďže odsúdený peňažný trest vykonal, že odsúdenie v uvedenej veci možno považovať v zmysle § 92 ods. 2 Tr. zákona za zahladené, keďže podľa uvedeného ustanovenia, ak ide o odsúdenie, okrem iného, aj na trest uvedený v § 32 písm. d/ Tr. zákona, teda trest peňažný, k zahladeniu dochádza jeho vykonaním. Potom platí podľa § 93 ods. 1 Tr. zákona, že ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený. Podľa názoru sťažnostného súdu právna fikcia vyjadrená v § 93 ods. 1 Tr. zákona, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, znamená v podstate zánik skutočnosti odsúdenia, v dôsledku čoho na toto právoplatné odsúdenie nebude možné prihliadať v neskoršom konaní pre iný trestný čin. Táto fikcia však neznamená aj zánik skutočnosti, že páchateľ spáchal trestný čin, lebo nepôsobí tak, že „likviduje“ samotný fakt spáchania činu. Preto pri hodnotení osoby odsúdeného ako páchateľa trestného činu v rámci posudzovania vedenia riadneho života nesmie zostať neprehliadnuteľným faktom skutočnosť, že v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody sa odsúdený dopustil úmyselného trestného činu, za spáchanie ktorého bol pôvodne riadne uznaný vinným a bol mu uložený trest, tak ako tomu je aj v tomto prípade. Odsúdený Bc. J. L. sa dokonca v tomto prípade dopustil úmyselného trestného činu násilnej povahy a to ani nie po dvoch mesiacoch od podmienečného odsúdenia pre inú úmyselnú trestnú činnosť. Vzhľadom na doposiaľ uvedené preto aj podľa názoru sťažnostného súdu v danom prípade je splnená jedna zo základných podmienok upravených v ust. § 50 ods. 4 Tr. zákona pre vyslovenie záveru o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe a teda, že ods. J. L. neviedol riadny život. Súčasne ďalšou podmienkou, ktorá musí byť kumulatívne splnená s podmienkou vedenia riadneho života podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona je, že odsúdený riadne vykonal aj iné uložené sankcie a splnil uložené obmedzenia a povinnosti. Práve tu však konajúci súd v rozpore s vykonaným dokazovaním uzavrel v odôvodnení rozhodnutia, že odsúdený si mal povinnosť mu uloženú v pôvodnom trestnom rozkaze splniť. Ako už bolo uvádzané trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/60/2014 zo dňa 28.03.2014, bola odsúdenému zároveň uložená povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zákona podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. V danom prípade z psychologického nálezu PhDr. F. Y. zo dňa 3.4.2016 vypracovaného práve na podnet konajúceho súdu vyplýva, že odsúdený Bc. J. L. jej psychologickú poradňu vyhľadal len z toho dôvodu, že mu tak uložil súd v rozhodnutí. Z jej pohľadu však išlo len o to, aby si tým splnil povinnosť a vyhovel nariadeniu súdu. Vnímal to len ako oficialitu, bez hlbšieho rozmeru, čo dokazuje aj fakt, že nemal záujem už o ďalšie sedenia u psychológa, bol kritický voči rodičom, najmä preto, že ho udali na políciu, no nebol schopný byť kritický voči sebe, nemal pocit viny za to čo urobil. Preto psychologička uzavrela, že nepredpokladá, aby odsúdený mal morálne normy zvnútornené, ale konal len pod tlakom okolia, aby chránil len seba. Prognóza nápravy je preto u neho neistá. Od tohto jediného stretnutia s ním v kontakte nebola, preto sa k jeho súčasnému postoju k trestnej činnosti nevedela vyjadriť. Ako sama menovaná psychologička uviedla, v prípade odsúdeného išlo len o jednorazové stretnutie, lebo o ďalšie neprejavil záujem, preto nemožno hovoriť o tom, aby absolvoval dlhodobé psychologické poradenstvo alebo individuálnu psychoterapiu. Aj keď na verejnom zasadnutí odsúdený tvrdil, že okrem uvedeného stretnutia, navštívil ešte dvoch psychológov a jedného psychiatra, tieto jeho tvrdenia neboli opäť ničím podložené a teda overiteľné. Opierajúc sa o tento záver má krajský súd zato, že len jedno stretnutie s psychológom aj to z “z donútenia“, nie možné považovať za podrobenie sa psychoterapii alebo účasti na psychologickom poradenstve, tak ako to predpokladá ust. § 51 ods. 4 písm. i / Tr. zákona. Aj tu sa od odsúdeného očakáva určitá miera aktívneho prístupu a nielen splnenie si nevyhnutnej, súdom uloženej povinnosti. Z uvedeného je preto možné ustáliť, že aj táto podmienka vyplývajúca z ust. § 50 ods. 4 Tr. zákona pre vyslovenie záveru o neosvedčení sa bola splnená, lebo odsúdený si riadne nesplnil súdom uloženú povinnosť. Aj spôsob určenia výkonu trestu konajúcim súdom zaradením ods. Bc. J. L. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá zákonnému ustanoveniu podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keďže odsúdený pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody. S poukázaním na vyššie uvedené sťažnostný súd uzavrel, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná, a preto ju postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.