Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19CoE/39/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714203450 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714203450.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., t. č. R. a R. F., O.. A. 1, F., o vymoženie 4 034,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 20Er 198/2014 - 20 zo dňa 16.03.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : O d m i e t a odvolanie povinného proti výroku o zamietnutí námietok proti exekúcii (výrok I.) a proti výroku o zamietnutí námietok proti trovám exekúcie (výrok II.). P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie (výrok III.). o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol námietky povinného proti exekúcii (výrok I.), zamietol námietky povinného proti trovám exekúcie (výrok II.) a zároveň zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (výrok III.). V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je vykonateľný rozsudok súdu č. k. 18Cb 103/2005 - 303 zo dňa 22.10.2012 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob 14/2013 - 331 zo dňa 30.05.2013. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 26.03.2014. Súdu boli doručené námietky povinného proti exekúcii a trovám exekúcie ako aj návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd námietky povinného proti exekúcii vyhodnotil ako nedôvodné, lebo povinný nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ktoré bránia jeho vymáhateľnosti alebo že by tu boli iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinným tvrdená nemajetnosť nezakladá žiaden dôvod na vyhovenie námietkam proti exekúcii. Pokiaľ ide o námietky povinného proti trovám exekúcie súd tieto zamietol z dôvodu, že povinný námietky nijako bližšie neodôvodnil a podľa zistení súdu súdny exekútor postupoval v zmysle Exekučného poriadku a vyčíslil odmenu a predbežné hotové výdavky správne, resp. hotové výdavky sú v primeranej výške. Vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd uviedol, že v tejto fáze exekúcie je návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu jeho nemajetnosti nedôvodný. Súdny exekútor začal exekúciu vykonávať udelením poverenia dňa 26.03.2014 a povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v decembri 2014, t.j. ani nie rok po začatí exekúcie. Súd poukázal na to, že súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, ktorý vykonáva exekúciu podľa ustanovení Exekučného poriadku. Jeho prácou je zistiť, či povinný má alebo nemá majetok a v prípade, ak povinný taký majetok má, uspokojiť nároky oprávneného v rámci exekúcie niektorým zo spôsobov podľa Exekučného poriadku. Je teda na súdnom exekútorovi, aby zistil majetkové pomery povinného a pokiaľ dospeje k záveru, že povinný je nemajetný, sám exekútor môže podať podnet na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril a uviedol, že nie sú naplnené zákonné predpoklady pre zastavenie exekúcie. Skutočnosť, že povinný momentálne nie je zaradený do pracovnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody, neznamená, že tomu tak bude aj v budúcnosti. Pokiaľ má povinný viac exekúcií, aj v tomto smere súdny exekútor sám zistí podmienky, či majetok povinného skutočne nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. V zákonom stanovenej lehote podal proti všetkým trom výrokom uznesenia odvolanie povinný. Uviedol, že exekútor si neoveril, v akých sociálnych pomeroch žije, lebo ak by tak urobil, zistil by, že už roky žije len zo sociálnej podpory, býva v podnájme a nevlastní žiaden majetok. Okrem toho musí platiť výživné na dve maloleté deti a nikto ho aj tak nezamestná, lebo je zdravotne ťažko postihnutý. Z týchto dôvodov žiadal exekúciu zastaviť. Oprávnený vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie povinného vo vzťahu k výroku o zamietnutí námietok proti exekúcii a trovám exekúcie (výrok I., II.) je neprípustné a vo vzťahu k výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie (výrok III.) odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu odvolania vyplýva, že povinný navrhol, aby bolo vyhovené jeho námietkam proti exekúcii a námietkam proti trovám exekúcie. Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. Napadnutým výrokom č. I. súd prvého stupňa zamietol námietky povinného proti exekúcii. Exekučný poriadok v ust. § 50 ani v inom ustanovení nestanovuje, že proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok proti exekúcii je prípustné odvolanie. Odvolanie je prípustné iba v prípade, ak súd vyhovie námietkam proti exekúcii (expressis verbis § 50 ods. 4 Exekučného poriadku). Preto odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok proti exekúcií nie je prípustné (argumentum a contrario). Vo vzťahu k zamietnutiu námietok povinného proti trovám exekúcie (výrok II.) odvolací súd poukazuje na ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého priamo vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. Podľa § 218 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Z týchto dôvodov odvolací súd nemal inú možnosť ako odmietnuť odvolanie povinného proti výroku I. a II. v zmysle ust. § 218 ods. c) Občianskeho súdneho poriadku ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Vo vzťahu k odvolaniu povinného smerujúcemu proti výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie (výrok č. III.) odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Správne súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že v tejto fáze exekučného konania zastavenie exekúcie neprichádza do úvahy z dôvodu, že je práve úlohou súdneho exekútora náležitým spôsobom zistiť majetkové pomery povinného a v prípade zistenia majetku spôsobilého byť predmetom exekúcie, túto vykonať v prospech oprávneného. Pokiaľ súd nebude mať zo strany súdneho exekútora tieto majetkové pomery overené, do úvahy neprichádza zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie by sa výrazne oslabila možnosť oprávneného vymôcť pohľadávku voči povinnému vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 90/2008 zo dňa 30.09.2008, v zmysle ktorého „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle č. l. 46 ods. 1 Ústavy SR“. Obdobný právny záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.07.2000. Podľa názoru odvolacieho súdu tak k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodu pre takéto rozhodnutie. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie ako vecne správne v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.