Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 25CoE/46/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714205869 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714205869.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnému Z.. H. T., bytom Y., F. XXX/XX, o vymoženie sumy 1 395,31 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 10Er/328/2014-21 zo dňa 4. júna 2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad Šaľa, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 2189/14-3. Ako exekučný titul bol predložený rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave zo dňa 30.09.2013, sp. zn. 137/08/13. S odkazom na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok”), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady“), zohľadniac stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, dospel exekučný súd k záveru, že medzi zmluvnými stranami v pozícii dodávateľa služby (úveru) a spotrebiteľom, príjemcom služby, ide bezpochyby o vzťah spotrebiteľský. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je skutočnosť, že tieto zmluvy sú vopred pripravené a pre spotrebiteľa nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy či jej zmeny, pričom spotrebiteľ je postavený do situácie takúto zmluvu podpísať bez primeraného poučenia o dôsledkoch prípadného rozhodcovského konania. Definovanie zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského dáva súdu oprávnenie skúmať zmluvné podmienky, ako aj okolnosti uzavretia zmluvy o úvere a súvisiacej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva uzavretá zároveň so zmluvou o úvere je vzhľadom na formu a okolnosti uzavretia posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá povinnému v pozícii spotrebiteľa ukladá povinnosť podrobiť sa predloženým zmluvným podmienkam a následnému rozhodcovskému konaniu, čím tak spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Povinný sa v čase uzavretia zmluvy nachádzal v nevýhodnom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, aj čo do informovanosti, čím pristúpil k zmluvným podmienkam úveru určených jednostranne veriteľom, oprávneným. Povaha uzavretých zmlúv, ako zmluvy o úvere, tak aj rozhodcovskej zmluvy, je adhézna, t.j. spotrebiteľ takúto predpripravenú zmluvu prijme ako celok, alebo ju odmietne. Osobitne nevyjednaná rozhodcovská zmluva uzavretá v rozpore s § 52 a nasl. OZ je preto neplatná. Na základe týchto skutočností exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 52,48 EUR. Namietal postup exekučného súdu, ktorý sa nezaoberal dôsledne povahou uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený uviedol, že rozhodcovská zmluva vzhľadom na jej formu a proces uzavretia spĺňa charakter individuálneho dojednania, a preto nemôže byť v žiadnom smere posudzovaná ako neprijateľná podmienka. Keďže rozhodcovská zmluva upravuje konanie pred rozhodcovským súdom len alternatívne, je zrejmé, že spotrebiteľovi ostalo právo a možnosť voľby, čo znemožňuje posúdenie takejto zmluvy ako neprijateľnej podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Uzavretá rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo je v jej ustanoveniach priamo uvedené. Povinný mal na výber rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť, resp. mal možnosť od zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Individuálne dojednanie zmluvy vylučuje jej definovanie ako neprijateľnej podmienky, možnosť jednostranného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy garantuje spotrebiteľovi možnosť zmeniť svoje rozhodnutie takúto zmluvu uzavrieť. Poukázal tiež na to, že povinný, spotrebiteľ, mal daný dostatočný priestor predloženú rozhodcovskú zmluvu dôkladne preštudovať, zvážiť jej uzavretie a následne sa slobodne rozhodnúť. Uviedol, že spotrebiteľ by mal vo vzťahu k svojim právam a záväzkom konať s primeranou mierou obozretnosti a zodpovedne zvažovať vlastné konanie a jeho dôsledky. Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytuje obom sporovým stranám dostatok priestoru na uplatňovanie a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinnej osoby v rámci rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde, pričom v istom rozsahu poskytuje rozhodcovský súd dokonca oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia jeho práv, ako je to napr. v možnosti využitia inštitútu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Na podporu svojich tvrdení oprávnený o.i. poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/14/2011, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013, sp. zn. 1CoE/328/2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia. Exekučný súd je tak povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011). Súčasťou spisového materiálu je Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 30.11.2011. Zároveň s touto zmluvou bola zmluvnými stranami podpísaná rozhodcovská zmluva č. 8300043643, ktorá obsahovala o.i. vyhlásenie, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky zmluvných strán vyplývajúce z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred jedným z dvoch nižšie uvedených rozhodcovských súdov (Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. v Bratislave a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o.). O túto zmluvu oprel svoju právomoc rozhodovať spor rozhodcovský súd, ktorý vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, oprávneným predložený ako exekučný titul. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, že medzi oprávneným a povinným vznikol spotrebiteľský vzťah a uzavretá Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská zmluva zo dňa 30.11.2011 medzi oprávneným a povinným nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená rozhodcovská zmluva predložená povinnému v pozícii spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa. Súdna kontrola je plne opodstatnená v prípadoch, ak je hlavný zmluvný vzťah (zmluva o revolvingovom úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných listinách. Nie je možné vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. To je práve prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadal spotrebiteľ. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú zmluvu spod režimu súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo. Skutočnosť, že text formulárovej zmluvy ako celok je spravidla vopred pripravený a teda ho nemožno meniť individuálnym dojednaním nepochybne svedči tomu, že povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne, s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Zmluvná podmienka sa spravidla nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Odvolací súd zastáva názor, že aj keď ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak spravidla využíva pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by tak jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania istých zmluvných podmienok. Ak si spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ tak nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, t.j. či rozhodcovská zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní tvrdí, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť (bod 7/ rozhodcovskej zmluvy, ktorý stanovuje možnosť dlžníka odstúpiť od zmluvy v lehote 14 dní), svedčí to skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon spravidla neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, keďže je v rozpore s účelom a cieľom Smernice Rady. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, v ktorom sa konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 2, 3 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave zo dňa 30.09.2013, sp. zn. 137/08/13 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté. V zmysle uvedených záverov je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Odvolací súd preto v súlade s postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.