Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/237/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714213536 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714213536.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej, JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: AB 1 B.V., Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registr. č. 560 07 043, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47 234 679 proti žalovanej: F. R., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, C., o zaplatenie 604,06 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 21C/133/2015-51 zo dňa 16.04.2015, takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 364,77 Eur s 8,05 %-ným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 27.03.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 604,06 Eur s kapitalizovaným ročným úrokom z omeškania vo výške 13,72 Eur s 5,15 %-ným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 25.11.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie poukázal na dôvody žaloby, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 52 ods. 2, § 3 ods. 1, § 39, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany dňa 28.05.2013 so žalovanou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, na základe ktorej bol poskytnutý účelový úver, ktorým mala byť zaplatená spálňa značky X. s tým, že predajná cena tovaru bola vo výške 731,30 Eur a žalovaná zaplatila v hotovosti 73,13 Eur. Lehota splatnosti bola uvedená na 28.11.2014. Pri zmluve o spotrebiteľskom úvere žalovaná podpísala aj zakomponovanú zmluvu o revolvingovom úvere s výškou kreditného limitu 500,- Eur s ročnou úrokovou sadzbou 26,28 % ročne s priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov 25,24 % a ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 43,40 %. Celkovú čiastku, ktorú mala zaplatiť žalovaná ako spotrebiteľ predstavovala 880,20 Eur, pričom úver mala splácať v 18 mesačných splátkach po 48,50 Eur a ročnej úrokovej sadzbe 38,35 %, RPMN 46,7 % a priemernej hodnoty RPMN 48,52 %. Žalovaná uhradila od 28.05.2013 293,40 Eur a následne právny predchodca žalobcu dňa 28.05.2014 vyzval žalovanú k splateniu celého úveru vo výške 604,06 Eur. Dňom 27.08.2014 žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, na ktorú súd prvej inštancie poukázal. Súd prvej inštancie následne poukázal na vysoký úrok z omeškania vo výške 38,35 % ktorý bol dohodnutý v zmluve. Uviedol, že z internetovej stánky NBS preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok, do 5tich rokov v máji predstavoval úrok 13,02 % ročne, nad 5 rokov 10,22 % ročne. Z toho je zrejmé, že dohodnutý úrok medzi stranami sporu bol viac ako niekoľkonásobne vyšší. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov, poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súde SR sp., zn. 1M Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom takúto charakteristiku spĺňa. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru žalovaná ovplyvniť nemohla, boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Posudzovaný právny vzťah je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca od uzavretia zmluvy vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dohodnutá úroková sadzba v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom, teda treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný, z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/137/2003). Ročná úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. h), zákona č. 258/2001 Z.z.). Dohodnutá výška úrokov 38,35 % ročne uvedená v zmluve, podstatne prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam. Poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany poskytol žalovanej na základe uzatvorenej úverovej zmluvy úver vo výške 658,17 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach po 48,90 Eur v počte 18. Nakoľko medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že úver bol poskytnutý a zo strany žalovanej došlo k zaplateniu sumy vo výške 293,40 Eur, súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť sumu 364,77 Eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. od 27.03.2015 vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy do zaplatenia. O trovách konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán v spore. 3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj výrok o trovách konania. Uplatnil si odvolacie námietky z titulu nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia, ako aj nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na vysoký úrok z omeškania vo výške 38,35 %, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Právny záver, na ktorý poukázal súd prvej inštancie žalobca nepovažoval za správny. Uviedol, že z úverovej zmluvy vyplýva, že celková výška úveru bola 658,17 Eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom 880,20 Eur pri počte mesačných splátok 18. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver s nákladmi (úrokom vo výške 222,03 Eur, po 18tich mesiacoch v konečnej výške 820,20 Eur). Na ročný úrok z poskytnutého úveru pripadá suma 148,24 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje k istine hodnotu 22,52 %. Súd prvej inštancie bez zákonnej opory stotožňoval pojmy úrok a ročná úroková sadzba, ktorá má oporu v ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Poukázal na jednotlivé pojmy vyplývajúce z citovaného zákona, a to na RPMN, priemernú hodnotu RPMN s tým, že zdôraznil, že pre posúdenie výhodnosti, či nevýhodnosti dohodnutého spotrebiteľského úveru je dôležitým ukazovateľom RPMN. Žalobca do úverovej zmluvy uviedol RPMN vo výške 46,7 % a priemernú RPMN vo výške 48,52 %. Z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľský úver bol výhodnejší o 1,82 percentuálnych bodov ako priemerne poskytované obdobné úvery a teda nemôže byť poskytnutý v časti odplaty v rozpore s dobrými mravmi s ohľadom na úrokové sadzby bánk. V tejto súvislosti poukázal na to, že úrok ako odplata za poskytnutie finančných prostriedkov, bolo potrebné posúdiť v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka k 28.05.2013, podľa ktorého odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných veciach. Finančný trh zahŕňa nielen systém finančných nástrojov, systém finančných inštitúcií, bankových inštitúcií, poisťovacie spoločnosti, nebankových finančných sprostredkovateľov, iných finančných sprostredkovateľov a mechanizmus finančného trhu. Bolo potrebné vziať do úvahy nielen produkty ponúkané bankami, ale aj produkty nebankových spoločností a zistiť tak obvyklú odplatu. V tejto časti preto žalobca namietal nesprávne právne posúdenie z dôvodu, že súd prvej inštancie nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila. 4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. účinného od 01. 07. 2016 Civilného sporového poriadku (ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa článku 2 ods. 2, Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa článku 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. 5. Vychádzajúc z citovaného ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd posudzoval dôvody podaného odvolania, ako aj jeho rozsah v súlade s princípom okamžitej aplikability vyplývajúceho z ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku so zachovaním princípu justifikácie účinkov procesných úkonov (§ 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku), vykonaných za účinnosti pôvodného Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, v zmysle ktorého princípu sa následky uznávajú i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následne nepočíta.. 6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na prejednanie odvolania (§ 34 Civilného sporového poriadku) prejednal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania (§ 385 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva, o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. 7. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd zistil, že namietané nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia boli dôvodné. Je nesporné z obsahu spisu, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.05.2013. Súd prvej inštancie pri posudzovaní výšky odplaty za poskytnutý úver je pravdou, nesprávne uviedol pojem „úrok z omeškania“ vo výške 38,35 % dohodnutý v zmluve, v spise na č.l. 52 strana 3 napadnutého rozhodnutia. Následne však už hovoril len o dohodnutých úrokoch a nie úrokoch z omeškania. I napriek tejto zjavnej pisárskej chybe vo vzťahu k uvedenému úroku z omeškania však z odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie náležite neposudzoval výšku obvyklej odplaty požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných veciach ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, t.j. k 28.05.2013. Uvedenú námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie, odvolací súd považoval za v celom rozsahu za dôvodnú. Súd prvej inštancie vychádzal len z výšky úrokových mier podobného úveru v bankách, pričom ust. § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občianskeho zákonníka) ku dňu 28.05.2013 hovorí, citujem: „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie síce v odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, na ktoré poukázal správne, avšak z neho nevychádzal, pretože aj z obsahu odôvodnenia predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že hoci výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách, ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je obmedzená. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde s pravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. 8. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2010 zmenila znenie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v tom, že sa nepoužíva zmluva o spotrebiteľskom úvere, ale pojem širší, spotrebiteľská zmluva, predmetom ktorej je poskytnutie peňažných prostriedkov. Ďalej stanovila výšku odplaty za poskytovanie peňažných prostriedkov, ktorá nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Zákonodarca v súvislosti s obdobnosťou prípadov stanovil, že treba prihliadať najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru, zabezpečenie jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti, pričom treba zisťovať pri posudzovaní výšky obvyklej odplaty, aká odplata sa na finančnom trhu požaduje pri poskytovaní finančných prostriedkov spotrebiteľovi v určitom konkrétnom prípade, pričom rozhodujúci je dátum uzavretia právneho vzťahu medzi stranami, účastníkmi zmluvy. Ustanovenie § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, definuje odplatu pri poskytovaní peňažných prostriedkov ako úrok, poplatky, akékoľvek iné odplatné plnenie alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov, alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. V zmysle prechodného ustanovenia ku právnej úprave účinnej od 01.06.2014 však § 10d ods. 1 predmetného nariadenia uvádza, že, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.06.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov sa riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné vychádzať z výšky obvyklej odplaty, ktorej výšku je potrebné zistiť porovnaním na finančnom trhu pri poskytovaní finančných prostriedkov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu pod pojmom finančný trh nemožno rozumieť len bankové produkty, ale produkty spojené s poskytovaním finančných prostriedkov aj iných subjektov. 9. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval odvolanie žalobcu v zamietavom výroku za dôvodné, a preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok v zamietavom výroku zrušil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať (§ 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku). 10. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenému úroku z poskytnutých finančných prostriedkov žalovanej skúmať jej výšku, či zodpovedá výške odplaty obvyklej za poskytovanie peňažných prostriedkov v obdobných prípadoch na finančnom trhu a či dohodnutá výška odplaty nie je v rozpore s dobrými mravmi. Následne po doplnení dokazovania je potrebné vo veci samej opätovne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku a jednotlivé zistenia vyhodnotiť a vo veci samej rozhodnúť. 11. Podľa § 396 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.