Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12CoE/24/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714213612 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714213612.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátkou Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnej: L. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX/ X, XXX XX K., o vymoženie 2.507,46 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 20Er/723/2014-20 zo dňa 29.12.2014, jednomyseľne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôvodoch uznesenia súd uviedol, že na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie voči povinnému o vymoženie istiny 2.507,46 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 2.12.2014, na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. 226/05/14 zo dňa 27.6.2014 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.8.2014 a vykonateľnosť dňa 9.8.2014 (ďalej rozhodcovský rozsudok). Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretú medzi účastníkmi dňa 15.11.2002 a rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX uzavretú medzi účastníkmi dňa 15.11.2002. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15.11.2012, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,- eur. Podľa bodu 4. a 5 rozhodcovskej zmluvy sa veriteľ (oprávnený) a dlžník (povinný) dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a/ Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., Bratislava... a b/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., Banská Bystrica. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V zmysle tejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd rozhodol a priznal oprávnenému plnenie, ktoré je predmetom exekúcie. Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010 bolo schválené, že: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ Vysoká miera zneužitia a zjavné uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom plne opodstatňujú zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom. Podľa názoru právnej vedy (Kristiána Csacha) „z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli úverovú zmluvu. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. a na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra Slovenskej republiky, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Právomoc rozhodcovského súdu konať bola založená formulárovou rozhodcovskou zmluvou, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa pri zmluvách o úvere, t. j. rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súdu z dojednanej rozhodcovskej zmluvy vyplynulo, že spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Znenie rozhodcovskej zmluvy bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská zmluva mala založiť legitimitu pre exekučný titul. Síce povinnému umožnila vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa dojednanej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ (povinný) by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal, keďže bola predtlačená v rámci formulárovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom individuálne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka, resp. zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky, resp. zmluvy odporuje dobrým mravom. Svoj názor súd oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej dohody ovplyvniť. Povaha dohody je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/EHS). Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd oprel aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, kde Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Fakticky nerovný stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol v tomto prípade ešte viac prehĺbený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasledujúcimi Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu. Neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Tvrdí, že rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (resp. nebola) podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedené jednoznačne vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Oprávnený je presvedčený, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa, ako inštitút odstúpenia od zmluvy, ktorý mu zaručuje zrušenie zmluvy akéhokoľvek obsahu ex tunc, bez sankcii a bez povinnosti vracať dodávateľovi plnenie. Povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to hneď dvakrát - pred a po jej uzavretí. Bol riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo svojim podpisom na nej potvrdil. Nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by neprišlo k jej platnosti a účinnosti, teda ani jej obsah by sa nestal záväzným. Povinný mal možnosť zásadne zmeniť jej obsah a to tak, že už od takto uzavretej zmluvy odstúpi. Toto právo si účastníci v rozhodcovskej zmluve zjednali a povinný ako spotrebiteľ mal do 14 dní možnosť od rozhodcovskej zmluvy ako celku odstúpiť. Záver exekučného súdu nie je v súlade s platnou právnou úpravou a vyzýva odvolací súd, aby v prípade stotožnenia sa s názorom súdu prvého stupňa svoj záver riadne odôvodnil. Sudca okresného súdu, ktorému bola vec daná po podaní odvolania na vybavenie, podanému odvolaniu nevyhovel a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd prejednal vec, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva: Oprávnený viedol exekúciu proti povinnému titulom rozhodcovského rozsudku sp. zn. 226/05/14 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, Bratislava. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej zmluvy z 15.11.2012 uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Základom sporu je úverová zmluva a žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 15.11.2012, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytoval revolvingový úver povinnému ako dlžníkovi v čiastke 1.500,- eur, pričom v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere sa dojednávajú bližšie podmienky poskytnutia úveru. V tento istý deň bola podpísaná rozhodcovská zmluva uzavretá podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Tam sa síce prehlasuje, že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienené uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere, pričom veriteľ pred uzavretím tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzavretia, a to nasledovne, že spory budú riešené pred Slovenským arbitrážnym súdom v Bratislave alebo pred Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Ďalej v bode 6 sa uvádza, že rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom, bez ďalšieho uvedenia rozdielu medzi konaním na rozhodcovskom súde a pred všeobecným súdom. Oprávnený tvrdil, že došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy a že povinný mohol takúto rozhodcovskú zmluvu vypovedať odstúpením od zmluvy do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Je potrebné konštatovať, že samotná rozhodcovská zmluva je vydaná v predtlači, pričom je len dopísané meno povinného. Rozhodcovská zmluva nerieši podstatné otázky rozhodcovského konania a dopadu pre dlžníka. Naviac, dojednanie rozhodcovského súdu v Bratislave či Banskej Bystrici znamená určitú dištančnú neprístupnosť pre spotrebiteľa z hľadiska miesta jeho bydliska v Poprade. To riešila aj judikovaná vec Súdneho dvora vo veci Pannon proti Erzsébet Sustikné Györfi C-243/08, kde vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, pričom vnútroštátnemu súdu prislúcha zhodnotiť určitú zmluvnú podmienku, ktorá bola vložená bez osobitného dojednávania, ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa za nekalú. Podľa tohto judikovaného rozhodnutia Súdneho dvora nemohlo dôjsť k platnému dojednaniu rozhodcovskej zmluvy pre rozhodcovský súd, ktorého sídlo je totožné so sídlom dodávateľa služieb, t. j. v Bratislave, resp. že je to neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je neplatná. Je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 54 ods. 2 Obč. zákonníka č. 40/1964 Zb., že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Potom aj podľa § 53 ods. 1 OZ je potrebné hodnotiť neprijateľné zmluvné podmienky a naviac, podľa ods. 2 a 3 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Rozhodcovská zmluva bola podpísaná na predtlači, kde zo strany povinného dlžníka nebola možnosť ovplyvniť obsah tejto zmluvy týkajúcej sa rozhodcovského konania a výberu rozhodcovského súdu, ktorý je naviac v rozpore s požiadavkou dostupnosti súdov pre spotrebiteľa. Je zjavná pochybnosť, či bola tu náležitosť vôle spotrebiteľa - dlžníka uzavrieť takúto rozhodcovskú zmluvu, ak nebol vysvetlený dostatočný obsah rozdielu medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcom. Preto odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posudzovaním rozhodcovskej zmluvy a neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy. Dojednanie rozhodcovského súdu v sídle dodávateľa služieb je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatnou, pretože neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Potom vo veci rozhodoval rozhodcovský súd bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie vydaný rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ návrhu súdneho exekútora na udelenie poverenia nebolo vyhovené práve pre neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednania rozhodcovského súdu. Oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie vydaný rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.