Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6To/22/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010381 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715010381.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. septembra 2016, v trestnej veci obž. T. F. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/106/2015 zo dňa 18. januára 2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného T. F.. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/106/2015 zo dňa 18. januára 2016 bol obžalovaný T. F. uznaným vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 23. 5. 2015 v čase okolo 02,20 hod. v meste Poprad, na chodníku Ul. Dostojevského č. 4532/65, pri prevádzke cukrárne Sladký sen, po ktorom úseku prechádzal poškodený H. F. a po tom, čo za ním T. F. na tomto úseku zakričal s opakovanou žiadosťou, aby mu poškodený požičal mobilný telefón, na čo poškodený uviedol, že mobilný telefón nemá, obžalovaný T. F. poškodeného dobehol a svojimi rukami sotil poškodeného do zadnej časti jeho tela v oblasti chrbta, na čo poškodený spadol svojou prednou časťou tela na zem, kde T. F. sadol na jeho chrbát, začal chytať poškodenému ruky v oblastiach predlaktí a vzápätí k nim pribehol obvinený D. O., ktorý na výzvu T. F. začal poškodeného viackrát kopať do oblasti jeho hlavy, ktorú si poškodený rukami chránil, následne T. F., sediaci na chrbte poškodeného, tomuto z jeho zadného pravého vrecka nohavíc vybral čiernu koženú peňaženku v hodnote 12,80 eur, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť najmenej vo výške 100,- eur a 1 ks bankomatovej karty VÚB banky, a. s. vedená na meno poškodeného, ktorú si ponechal pri sebe, pričom poškodeného následne ešte asi 6-krát päsťami udrel do oblasti tváre a následne obaja z miesta ušli, čím takto poškodenému spôsobili poranenia, a to pomliaždeniny a odreniny hlavy a tváre, pomliaždenie oboch predlaktí, pomliaždenie hrudníka vľavo s dobou liečenia 7 až 10 dní bez obmedzení v obvyklom spôsobe života a odcudzením peňaženky s obsahom finančnej hotovosti mu spôsobili škodu vo výške najmenej 112,80 eur. Za to mu bol uložený podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona a § 42 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona okresný súd súčasne zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad 5T/33/2015 - 129 zo dňa 9. 7. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. 7. 2015 a ktorým bol obžalovanému podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Súčasne podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému H. F., nar. XX.XX.XXXX v F. - X. X., trvale bytom F., S. XXXX/XX škodu vo výške 112,80 eur a poškodenej Q. N. F., a. s. so sídlom XXX XX W., P. XX, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 24,29 eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku bol poškodený H. F. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občiansko-súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré bližšie písomne neodôvodnil. Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutku, ktorý bol posúdený ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti, považuje odvolací súd za správne, s nimi sa stotožnil a keďže prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, krajský súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje. Odvolací súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcim podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný T. F. spáchal skutok, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj nadriadeného súdu, ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2 ods. 12 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3507547&FragmentId2=3507547&VirtualDate=20.+12. +2000> Tr. poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia. V súlade s vyššie uvedeným preto aj podľa názoru krajského súdu výrok o vine obžalovaného je možné ustáliť predovšetkým na základe výpovede poškodeného H. F., ktorý ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní konzistentne a prakticky totožne (okrem sumy peňazí, ktorú mal v peňaženke) uviedol, ako ho obžalovaný fyzicky napadol a keď ležal na zemi, pričom si chránil hlavu pre kopancami od druhého útočníka, mu osoba, ktorá ležala na ňom a s ktorou zápasil, prešacovala vrecká a vzala mu peňaženku. V súlade s takto ustáleným priebehom skutku je aj výpoveď svedka D. O., spolupáchateľa tohto skutku, ktorý taktiež potvrdil, že bol to práve obžalovaný ktorý napadol poškodeného, zakričal naňho, aby ho prišiel kopať do hlavy, čo aj učinil a obžalovaný pritom vytiahol zo zadného vrecka nohavíc poškodenému peňaženku. S tam nájdenými peniazmi sa rozdelili a šli hrať na automaty. Napokon je potrebné uviesť, že obžalovaný sa v prípravnom konaní ako pred vyšetrovateľom tak aj pred sudcom pre prípravné konanie ku skutku priznal a oľutoval ho, pričom vtedy učinené výpovede sa zhodovali jednak s výpoveďou poškodeného tak aj s výpoveďou vtedy spoluobvineného D. O.. Aj keď v neskoršom konaní obžalovaný tieto výpovede poprel, aj krajský súd zastáva názor, že zo strany obžalovaného ide len o účelovú obranu v snahe zmierniť následky svojho konania a dosiahnuť pre neho priaznivejšiu právnu kvalifikáciu skutku, t.j. len ublíženia na zdraví namiesto lúpeže a tým aj uloženie miernejšieho trestu. Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov preukazuje vinu obžalovaného a tvorí nám logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného. Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného T. Panáčeka po právnej stránke posúdil, ak toto kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Obžalovaný spoločným konaním s Lukášom Kováčom použili proti poškodenému násilie a zmocnili sa cudzej veci - peňaženky s tam nachádzajúcimi sa peniazmi a dokladmi, čím takto naplnil po objektívnej a subjektívnej stránke skutkovú podstatu uvedeného zločinu. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil, len existenciu priťažujúcej okolností uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zákona (bol už za trestný čin odsúdený) a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona a preto sa v zmysle tohto ustanovenia zvyšuje dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. S uvedeným záverom prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožnil aj nadriadený súd. Dokazovaním boli zistené skutočnosti k osobe obžalovaného, ktorý podľa odpisu z registra trestov má 2 záznamy. Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad 5T/33/2015 zo dňa 9. 7. 2015 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne so zaradením výkonu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený dňa 27.10.2015 s určením skúšobnej doby na 18 mesiacov. Z podanej charakteristiky Mestského úradu Poprad vyplývajú len skutočnosti všeobecného charakteru na obžalovaného. Podľa ústrednej evidencie priestupkov obžalovaný spáchal len jeden priestupok proti verejnému poriadku za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10,- Eur. S poukazom na horeuvedené skutočnosti možno konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného. Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu, pričom má za to, že uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, teda na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie. Zákonu zodpovedajúce sú aj rozhodnutia prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zákonné. Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody pred spáchaním teraz súdeného trestného činu. Prvostupňový súd rozhodol napadnutým rozsudkom aj o uložení ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou podľa ust. § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona. S prihliadnutím na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, z ktorých vyplýva doporučenie uloženia takéhoto liečenia, ako aj na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil trestného činu pod vplyvom alkoholu a možnosti opakovania sa takéhoto správania práve pod jeho vplyvom, je uloženie liečenia opodstatnené. Výroky o náhrade škody sú taktiež v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Poškodení si uplatnili nárok na náhradu škody riadne a včas, preto postupoval okresný súd správne a zákone, ak obžalovaného k ich úhradám zaviazal. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený F. F. si uplatňoval nárok na náhradu škody vo vyššej sume ako bolo dokazovaním zistené, správne tohto poškodeného prvostupňový súd odkázal so zvyškom jeho nárokov na občianske súdne konanie. Odvolací súd už len záverom poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Obžalovaný odvolanie založil na opakovaných dôvodoch, ktoré boli uplatnené už v predchádzajúcom konaní, pričom s ich právnymi námietkami sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal. To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.