Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13CoE/85/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715204657 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715204657.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: G. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. D. XXX, L., o vymoženie 2.729,76 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 22.2.2016 pod č. k. 13Er/256/2015-15, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1) Okresný súd Poprad vyššie označeným uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. 2) Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal 31.3.2015 na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky priznanej rozsudkom Slovenského rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. E.-W. zo dňa 30.10.2014. Oprávnený k návrhu doložil rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere a obchodné podmienky pre úver právneho predchodcu oprávneného. Preskúmaním zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným exekučný súd zistil, že Zmluva o úvere zo dňa 26.4.2010 spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené vopred pre neobmedzený počet spotrebiteľov. Ich súčasťou je rozhodcovská zmluva vo formulárovom znení splývajúca s obchodnými podmienkami, táto nebola uzavretá osobitne v písomnej forme. V čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver je uvedené, že v prípade akéhokoľvek sporu z tejto zmluvy sa uplatní rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu tohto sporu (teda mimo všeobecného súdu). V článku 10.2.2. všeobecných obchodných podmienok banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z bankových vzťahov, a to tak, že: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie rozhodcovskému súdu, b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu. Súd na základe uvedeného konštatoval, že z uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom v prípade, že dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd, pretože spotrebiteľ v takom prípade je nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu. Tým je podľa názoru exekučného súdu obmedzené právo „slabšej“ zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa jej, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom individuálne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ďalej je v danej veci podstatné aj to, že zákon č. 244/2004 Z.z. o rozhodcovskom konaní v § 4 ods. 1, 2 stanovuje, že rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky, pričom rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Nepostačuje na uzavretie rozhodcovskej zmluvy odvolávať sa na všeobecné obchodné podmienky. Ak teda dojednaná rozhodcovská zmluva je pre nedostatok písomnej formy alebo jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom na uvedené exekučný súd mal za to, že úverová zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku obsiahnutú v rozhodcovskej doložke, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a vydať spôsobilý exekučný titul, na základe takéhoto exekučného titulu nie je možné viesť exekučné konanie, preto boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. 3) Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Zastáva názor, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím mu bola ako účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1,2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný súd preto nemá oprávnenie skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Tvrdí, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Exekučný súd svojím postupom mu znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Zastáva názor, že ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok, ani Zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda, napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konštatovať neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že „spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa“ bez uvedenia, v čom má údajná nerovnováha spočívať. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného, že nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, rovno, bez akýchkoľvek skutkových či právnych dôvodov ju označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Oporu takéhoto postupu nemožno nájsť ani v slovenskom právnom poriadku, ani v európskej judikatúre, ktorá výslovne vylučuje, aby boli všetky rozhodcovské doložky per se označené za neplatné, bez dôkladného skúmania skutkového stavu. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade interpretačný. Postupom súdov dochádza k porušovaniu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zamietajú a v tomto smere príkladmo poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.6.2012. Oprávnený ďalej zastáva názor, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, súd ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza tak pasivitu povinného svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolacieho súdu uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2013-8, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.3.2015 č.k. 43CoE/85/2015-26 a ďalšie. V závere odvolania poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, t.j. Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001, a to v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 4) Povinný sa na odvolanie oprávneného nevyjadril. 5) Oprávnený podal odvolanie na súde prvej inštancie dňa 21.3.2016, t.j. v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 6) Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú. Preto odvolací súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie podľa zákona účinného ku dňu podania odvolania, t.j. ku dňu 21.3.2016. 7) Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p). 8) Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd dopĺňa: 9) V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zo Zmluvy o úvere zo dňa 26.4.2010 uzavretej medzi predchodcom oprávneného (E.Á. Y., N..H..) a povinným, z jej obsahu nepochybne vyplýva, že ide o zmluvu spotrebiteľskú (povinný nie je podnikateľom, je fyzickou osobou). Preto sa odvolací súd zaoberal rozhodcovskou doložkou uvedenou v obchodných podmienkach pod bodom 11.2. Dospel k záveru, že v danom prípade, aj keď bola platne uzavretá zmluva o úvere, nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach poskytovaných právnym predchodcom oprávneného (E. Y., N..H.., Y.). 10) Zároveň sú neplatné Obchodné podmienky ako celok, pretože nespĺňajú zákonné podmienky písomného právneho úkonu podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. 11) Tieto zákonné náležitosti spĺňa iba Zmluva o úvere, nespĺňajú ich však Obchodné podmienky pre úver (nie sú nikým podpísané a odatumované). Zmluva o úvere sa nemôže uzavrieť len s odkazom na obchodné podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone, a tento vylučuje jej uzavretie len odkazom na obchodné podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka nie je možné použiť, pretože nejde o obchodno-právny vzťah (povinný v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nebol podnikateľom). U spotrebiteľských zmlúv niet podobnej úpravy, aká je napr. pri poistných zmluvách v prípade ustanovenia § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť Obchodných podmienok pre úver ako celku spôsobuje neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), čo znamená, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať, inými slovami, má sa za to, že k uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo (absentuje exekučný titul). 12) V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012 , sp. zn. 6Cdo/1/2012, v ktorom sa uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa princíp vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. 13) V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom jednou z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc (obchodné podmienky sú ako celok z vyššie uvedených dôvodov neplatné), potom ide o akt, ktorý nemá atribúty exekučného titulu. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 14) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 15) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). 16) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).