Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12CoE/35/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8807200215 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8807200215.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č.25, IČO: 35807598, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36864421, proti povinnej: S. B., nar. XX.X.XXXX, C. č. XXXX/XXX, E. L. P., zastúpenej ustanovenou opatrovníčkou Y. D., súdnou tajomníčkou M. súdu Y., o vymoženie 774,75 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7 Er 24/2007 - 87 zo dňa 4. marca 2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods.1 písm. g/, § 58 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). O trovách exekučného konania rozhodne po právoplatnosti uznesenia. V dôvodoch rozhodnutia citoval ustanovenia § 41 ods.2 písm. d/ Exekučného poriadku, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a napokon § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Okresný súd vychádzal z exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská s.r.o., Bratislava sp. zn. SR 3217/06 zo dňa 21.8.2006, s vyznačenou právoplatnosťou dňom 2.10.2006 a vykonateľnosťou dňom 5.10.2006 a zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 9.11.2005, ktorej súčasťou sú podľa obsahu zmluvy všeobecné podmienky poskytovania úveru, a zhodnotil úverovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú. Rozhodcovská doložka je neprijateľná a absolútne neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie bodu 17 všeobecných podmienok úveru je v rozpore s ustanovením § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, je tak absolútne neplatné, na čo musí súd prihliadať. Keďže právomoc rozhodcovského súdu je založená na absolútne neplatnom úkone, exekúcia na základe sporného exekučného titulu je neprípustná. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. a/, b/, f/, § 221 ods.1, písm. d/, e/, § 241 ods.2, § 237 písm. f/ O.s.p.. Okresný súd rozhodol nad rámec zverenej mu právomoci. Svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, pričom nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie. Jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázal na judikatúru najmä európskych súdov k danej problematike. Exekučný súd nepostupoval v súlade s vnútroštátnymi pravidlami procesu a uplatnil nedostupné právne a skutkové prvky. Konal bez ohľadu na skutočnosť, že vo veci vznikol spor o uplatniteľnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky. Neinformoval o jeho podstate strany sporu, neumožnil im vyjadriť sa, nevykonal vypočutie strán a vynechal dokazovanie. Nevykonal individuálne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorú hodlal uplatňovať. Odôvodnil svoje rozhodnutie len všeobecnými princípmi, čo viedlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie, a to aj na strane povinného. Exekučný súd vôbec neupozornil povinného ani oprávneného na skutočnosť, že hodlá posúdiť podmienku - rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú a nevyzval ho na podanie vyjadrenia, čo odvolateľ považuje za neakceptovateľný zásah do slobodnej vôle účastníkov exekučného konania. Odvolateľ namietal nevytýčenie ústneho pojednávania vo veci a nedodržanie procesného postupu podľa § 57 ods.5 veta druhá Exekučného poriadku. Všeobecný súd, konajúci v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom bude úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Pokiaľ ide o právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci zrealizovaním úplného judiciálneho procesu, táto zanikne, ak nedôjde k včasnému splneniu formálnych a materiálnych podmienok, obsiahnutých v ustanovení § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ poukázal na povinnosť všeobecných súdov vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť, teda skutkové a právne závery rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd je podľa § 45 zákona č. 244/2005 Z.z. o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi, nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Rozhodcovskú doložku považuje za platnú. Odvolateľ tvrdí, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje. Od vydania exekučného titulu a poverenia exekučným súdom, nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Odvolateľ navrhol zrušenie uznesenia v celom rozsahu a vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolateľ vyslovil nesúhlas s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V prípade nestotožnenia sa súdu s argumentáciou, požiadal o prerušenie konania postupom podľa § 109 ods.1 písm. b/ O.s.p. a o podanie návrhu Ústavnému súdu SR na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods.2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s Čl. 1 ods.1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty, princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok a na základe uskutočňovania revízneho postupu súdom bez akejkoľvek časovej limitácie. Oprávnený navrhol tiež prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a predloženie prejudiciálnej otázky v znení: „Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú.“ Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, vrátane jeho dôvodov, (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa správne, vychádzajúc zo v spise založených listinných dôkazov, posúdil otázku platnosti, resp. neplatnosti rozhodcovskej doložky. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o úvere dňa 9.11.2005, v zmysle ktorej dlžníčka súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom potvrdzuje prevzatie zmluvy, vrátane Všeobecných podmienok- na zadnej časti zmluvy. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 17 obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu; b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami opakovane, ako už mnohokrát predtým zdôrazňuje, že podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci. K ďalším odvolacím dôvodom oprávneného, týkajúcim sa preskúmavaného rozsahu uznesenia prvostupňového súdu, odvolací súd už len dopĺňa, že zo v súčasnosti už stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i uznesenia Ústavného súdu SR č.k. 425/2011-19 zo dňa 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného, resp. exekučného súdu, kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných i existencia relevantného exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať. Odvolací súd nedospel k záveru o potrebe preskúmať v exekučnej veci nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s Ústavou SR, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná a prerušiť za tým účelom konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.. Jednou z podmienok exekučného konania je existencia exekučného titulu v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Všeobecné obchodné podmienky oprávneného, resp. všeobecné podmienky poskytnutia úveru podrobnejšie upravujú podmienky hlavnej zmluvy, t.j. zmluvy o úvere. Ak všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú aj inú zmluvu, táto musí mať všetky náležitosti, ktoré pre ňu zákon vyžaduje. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahovali rozhodcovskú doložku, zapracovanú v texte ako ďalšiu z podmienok. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti pre ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Námietka odvolateľa spočívajúca v tom, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať rozhodcovskú doložku, nie je dôvodná, a to i s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.3.2012 č. k. 6Cdo/1/2012, podľa ktorého neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Princíp vigilantibus iura scripta sunc v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok, vydaný v spotrebiteľskej veci, je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neplatnú, čo má ten dôsledok, že nebola založená právomoc rozhodcovského súdu v tejto veci. Rozhodnutie ním vydané nemožno považovať za exekučný titul. Nie je možné platne uzavrieť rozhodcovskú zmluvu len odkazom na všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru. Odkaz nenapĺňa podmienku platnosti podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd má za to, že dohoda o rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve je prípustná za predpokladu, že podmienky, za akých sa rozhodcovské konanie uskutoční, budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku inými rozhodcami, ako to v konečnom dôsledku umožňuje aj platný zákon o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. V takomto prípade účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15-tich dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmanie rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach pre poskytnutie úveru nevyplýva, že sa účastníci dohodli na preskúmaní rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom. Z tohto hľadiska treba považovať rozhodcovské konanie za jednoinštančné oproti súdnemu konaniu, ktoré je v zásade v takýchto veciach dvojinštančné. V súvislosti s otázkou porušenia zásady kontradiktórnosti, porušením zásady rovnosti účastníkov, dvojinštančnosti konania, tu odvolací súd poznamenáva aj v súvislosti s novelou Exekučného poriadku, že súd prvého stupňa rozhodol v súlade s ustanovením § 57 a § 58 Exekučného poriadku. Procesný predpis nemôže mať retroaktívnu povahu. Nemožno od súdu vyžadovať, aby plnil procesné podmienky, ktoré budú známe až v budúcnosti. Z tohto hľadiska odvolací súd má za to, že novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 230/2012 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a jeho ustanovenie § 243 ods. 1 je treba vykladať tak, že sa ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku aplikuje na exekučné konania začaté predo dňom účinnosti novely a to len tak, a na tie konania, v ktorých sa o tejto otázke ešte nerozhodlo. Nemožno hovoriť o odňatí možnosti konať pred súdom, ak súd v čase rozhodovania postupoval v súlade s procesným predpisom a umožnil účastníkovi uplatniť všetky procesné práva len preto, že novela sa retroaktívne vzťahuje aj na ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, a teda aj na konanie začaté pred účinnosťou novely. Ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku je možné aplikovať na exekučné konania začaté pred novelou Exekučného poriadku len vtedy, ak sa o návrhu na rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. g/, k/ Exekučného poriadku rozhoduje po 8.8.2012. Exekučný poriadok v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nevyžadoval, aby o tejto otázke bolo nariadené pojednávanie a aby rozhodovanie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku bolo rozdelené do dvoch štádií. Naviac v tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že ak súd vyhlási exekúciu za neprípustnú, iný výsledok ako zastavenie exekúcie tu nie je možný. Novela Exekučného poriadku, vykonaná zákonom č. 335/2012 Z.z., účinná od 1.1.2013, napokon vypustila ods. 5 § 57 a podľa § 58 ods. 2 v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a/ - j/ súd môže nariadiť pojednávanie. Nejde o povinné nariaďovanie pojednávania v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. V súvislosti s námietkou odvolateľa, týkajúcou sa neinformovanosti oprávneného o priebehu, vývoji a zmene právneho posúdenia spornej rozhodcovskej doložky súdom naproti času vydania poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie, odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd písomne vyzval oprávneného dňa 23.1.20157 na zaujatie stanoviska k odlišnému právnemu posúdeniu, ku ktorému možnosť vyjadriť sa oprávnený využil elektronickým podaním zo dňa 5.2.2015. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci. Svojím postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Okresný súd dostatočne zistil skutkový stav a vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia. Odvolací súd tak v zmysle vyššie uvedeného rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. (§ 219 O.s.p.). O návrhu oprávneného na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie odvolací súd rozhodol tak, že zamietol tento návrh oprávneného, a to predovšetkým preto, lebo nie sú naplnené podmienky ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Toto ustanovenie totiž vyžaduje, aby v prípade, že súd konanie chce prerušiť, predtým rozhodol, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Takéto rozhodnutie odvolací súd nevydal, t.j. nerozhodol, že požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie prejudiciálnej otázky. Preto tu nie je dôvod na aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní nie je potrebné riešiť navrhnuté predbežné otázky, a to preto, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu, aplikujúce vnútroštátne procesné a hmotnoprávne predpisy, môže viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie je exekučným titulom, tak ako tomu bolo v prípade. Nastolené prejudiciálne otázky v odvolaní oprávneného nie je potrebné predkladať Súdnemu dvoru EÚ, lebo otázka komunitárneho práva nie je významná pre riešenie daného prípadu. Existuje ustálená judikatúra Európskeho súdneho dvora k daným otázkam. Výklad a správna aplikácia komunitárneho práva k týmto otázkam je celkom zjavný. Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a rovnako c/ O.s.p.. Odvolací súd poznamenáva, že o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ už rozhodol krajský súd uznesením zo dňa 30.9.2014 č. k. 12CoE/10/2014-75 a návrh zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.