Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2S/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200212 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200212.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiášovej v správnej veci žalobcov: 1/ F. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. T. 2, XXX XX Q., 2/ T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. T. 2, XXX XX Q., právne zastúpených JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom v Bardejove, so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, proti žalovanému Okresnému úradu U., Odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom v U., M. mieru č. 3, XXX XX U., za účasti: 1/ L. R., trvale bytom A. 8, XXX XX Q., 2/ P. R., trvale bytom A. 8, XXX XX Q., právne zastúpených JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, 3/ J. F., trvale bytom P. T. 1, XXX XX Q., 4/ R. F., trvale bytom P. T. 1, XXX XX Q., 5/ Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosť Bardejov, so sídlom v Bardejove, Radničné námestie č. 3, 085 01 Bardejov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 25. januára 2016 č.: OU-PO-G na základe správnej žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný odvolací orgán dňa 25.01.2016 pod č. OU-PO- G podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcov a rozhodnutie Mesta Q. č. ŽP XXXX/XXXXX-r zo dňa 02.10.2015 potvrdil. 2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na prvostupňové rozhodnutie Mesta Q., ktorý ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 02.10.2015 rozhodnutie pod č. ŽP XXXX/XXXXX-r, ktorým podľa § 39 a § 39a Stavebného zákona v znení neskorších predpisov a § 4 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z. umiestnilo stavbu: „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. KN - XXXX v k.ú. Q. pre stavebníkov L. R. a manželku P., obaja bytom A. 8, Q.. 3. Zároveň poukázal žalovaný na dôvody odvolania žalobcov v 1/ a 2/ rade, ktorí namietali overenie zamerania hraníc pozemku geodetom, na ktorej námietke zotrvali z dôvodu, že v územnom konaní sa osadzuje umiestnenie rodinného domu a ak hranica pozemkov nekorešponduje s kópiou katastrálnej mapy, či už nákresov, predmetný rodinný dom už v územnom konaní je zle umiestnený. Poukázali pritom na ustanovenie § 39a Stavebného zákona. Ďalej v odvolaní namietali, že v skutočnosti je vzdialenosť domov susediacich s pozemkom stavebníka a parc. XXXX vo vlastníctve žalobcov v 1/ a 2/ rade a pozemku parc. č. XXXX vo vlastníctve rodiny F. XX,XXm, čo môže mať vplyv na budúce nedorozumenie pri osadzovaní plánovaného domu na pozemku parc. č. XXXX. Odvolatelia ďalej trvali na tom, že žiadali prepracovanie situácie osadenia podľa skutočných podmienok, pričom navrhovali plánovaný rodinný dom osadiť 4m od rodinného domu pána F., parc. č. XXXX, pritom dali do pozornosti § 3 ods. 4 písm. b) Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a trvali na tom, aby pri realizácii stavby rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX boli dodržané odstupové vzdialenosti v zmysle § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky. Argumentovali pritom v odvolaní tým, že nielen, že rozhodnutie o umiestnenie rodinného domu je v rozpore s citovaným ustanovením vyhlášky, ale aj v obmedzovaní v svietivosti a osvetlení nielen pozemku, ale aj rodinného domu cez vybudované okná. Poukázali na to, že samotná údržba stavby, ktorá pri odstupe 0,5m až 0,8m je nevyhovujúca, pričom ide o znevýhodnenie ich ako susedov najmä svietením, osvetlením nehnuteľnosti, udržiavaním vlastného pozemku a rodinného domu a obmedzovaním v slobodnom a riadnom užívaní nehnuteľnosti. Ďalej dôvodili tým, že nemali vedomosť o prerušení konania stavebným úradom, ani o tom, že bol zhotovený svetlotechnický posudok. Rozhodnutie o prerušení konania nebolo im ako účastníkom konania doručené. Podľa názoru odvolateľov stavebný úrad konal v rozpore so zákonom o pohrebníctve, keď rozhodol o umiestnení rodinného domu v ochrannom pásme pohrebiska. 4. Prvostupňový správny orgán, ako vyplýva z administratívneho spisu upovedomil účastníkov konania o podanom odvolaní a súčasne nevyhovel odvolaniu a spis predložil žalovanému ako odvolaciemu orgánu. Stavebníci sa písomne vyjadrili listom zo dňa 16.11.2015, pričom zotrvali na svojich argumentoch, ktoré uviedli počas konania pred stavebným úradom. Ešte pred podaním žiadosti sa na Mestskom úrade v Q., Oddelenie výstavby uistili, že na tomto pozemku je možná výstavba rodinného domu, pričom na parcele XXXX nie je žiadna ochranná zóna a pozemok je určený na nízkopodlažnú výstavbu. Okrem iného z Územného plánu Mesta Q. vyplýva, že na spomínanej parcele v roku 2013 stál rodinný dom, pričom pôvodný majiteľ pán Y. rodinný dom v roku 2013 zbúral. Pri miestnej obhliadke pán F., t. j. majiteľ susednej parcely č. XXXX potvrdil, že v katastrálnej mape je na parcele č. XXXX zobrazený starý dom. Nový dom bol osadený približne 40cm ďalej od ich parcely. Bol geodetický zameraný, avšak nebol v katastri nehnuteľnosti zapísaný. Z toho dôvodu došlo k tomu rozdielu vzdialeností. Táto skutočnosť však nemá podľa nich vplyv na osadenie ich domu, keďže pán F. nemá k osadeniu stavby žiadne výhrady. Čo sa týka námietky T.. Vaška, právneho zástupcu žalobcov v 1/ a 2/ rade o nedoručení rozhodnutia o prerušení konania stavebníci uviedli, že ide o rozhodnutie procesnej povahy, voči ktorému nie je prípustné odvolanie a doručuje sa len tomu účastníkovi konania, ktorý má odstrániť prekážku v konaní pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, t. j. meritórneho rozhodnutia. Majú za to, že námietky uvedené v odvolaní odvolateľov sú irelevantné. Podotkli, že v prvom územnom konaní z roku 2014 nevzniesli žiadne pripomienky, ani námietky a tvrdili, že z protiľahlej strany nemajú žiadne obytné miestnosti o čom svedčí aj zápisnica spísaná z tohto úkonu. 5. Písomne sa vyjadril v rámci odvolania aj projektant navrhovanej stavby I.. L. U., ktorý dal do pozornosti § 8 ods. 1 a 3 Stavebného zákona, ďalej poukázal na to, že územný plán Mesta Q. je základným plánovacím nástrojom a pre architektov je prvým z dokumentov, ktoré určujú a definujú možnosti výstavby v rámci riešenia územia. na základe týchto faktov skontroloval umiestnenie parcely č. XXXX a možnosti jej funkčného využitia podľa schváleného územného plánu Mesta Q., pričom stavebníka informoval o tom, že jeho zámer výstavba rodinného domu nie je v rozpore s Územným plánom Mesta Q.. Z predmetného územného plánu je jasná aj skutočnosť, že parcela sa nachádza v blízkosti cintorína, ktorý však nemá zakreslené ochranné pásmo, čo podľa neho znamená, že predmetná parcela nie je viazaná ochranným pásmom, nakoľko aj susedné parcely č. XXXX a č. XXXX sú taktiež v jeho blízkosti a sú zastavané rodinnými domami. Ďalej uviedol, že súčasťou spisového materiálu sú aj vyjadrenia správcu Cintorína P. a Mesta Q.. K námietke odstupových vzdialeností uviedol, že rodinný dom je umiestnený v súlade s § 6 Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. a že ide o stiesnené pomery v území a ako dôkaz o tom, že umiestnenie rodinného domu neobmedzuje susedné parcely bol doložený svetlotechnický posudok vypracovaný odborne spôsobilou osobou, ktorý preukázal, že navrhovaná stavba nemá negatívny vplyv na kvalitu bývania v rodinnom dome odvolateľov. 6. Žalovaný v rámci odvolacieho konania ako príslušný odvolací orgán preskúmal v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie, ako aj spisový materiál a zistil nasledovné. Navrhovatelia t. j. stavebníci L. R. a manželka P. R. podali dňa 13.07.2015 na Mesto Q. ako príslušný stavebný úrad návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby: „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. KN - XXXX v k.ú. Q.. Doložili projektovú dokumentáciu predmetnej stavby vypracovanú spoločnosťou I. Design s.r.o. Bardejov, výpis listu vlastníctva č. XXXXX k.ú. Q. a kópiu katastrálnej mapy. Ako vyplýva z administratívneho spisu stavebný úrad oznámil listom zo dňa 17.07.2015 v súlade s § 36 Stavebného zákona účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie územného konania a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 03.08.2015. Z ústneho pojednávania a miestneho zisťovania stavebný úrad spísal zápisnicu, pričom k navrhovanej stavbe sa vyjadrili právny zástupca rodiny R. JUDr. Svätoslav Vaško, navrhovatelia t. j. stavebníci, I.. L. C. a písomne sa k navrhovanej stavbe vyjadrila aj Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Sv. Egídia, Q.. 7. Stavebný úrad výzvou zo dňa 03.08.2015 vyzval stavebníkov, aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia výzvy doplnili návrh o svetlotechnické posúdenie vplyvu novostavby na susednú nehnuteľnosť a zároveň podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil konanie s upozornením, že ak požadované náležitosti nebudú predložené v uvedenej lehote v súlade s § 60 ods. 2 Stavebného zákona, konanie zastaví. Následne navrhovatelia - stavebníci doložili na stavebný úrad svetlotechnické posúdenie vplyvu novostavby na okolitú zástavbu vypracované odborne spôsobilou osobou I.. L. N., K.. autorizovaným stavebným inžinierom. Predložený návrh podľa § 37 Stavebného zákona, podľa § 39 a § 39a Stavebného zákona, po predložení potrebných dokladov stavebný úrad posúdil a vydal územné rozhodnutie dňa 02.10.2015, ktorým umiestnil stavbu: „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. KN - C XXXX k.ú. Q. pre navrhovateľov L. R. a manželku P., v ktorom určil stavebný úrad podmienky pre umiestnenie stavby a jej projektovú prípravu. 8. Žalovaný v rámci odvolacieho konania podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku v znení neskorších predpisov výzvou zo dňa 22.12.2015 vyzval Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Q., aby sa tento vyjadril k umiestneniu predmetnej stavby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy a zároveň konanie podľa § 29 ods. 1 prerušil. Na základe uvedenej výzvy Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Q. v stanovisku zo dňa 04.01.2016 uviedol, že podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona NR SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov opatrenia a návrhy uvedené v § 13 citovaného zákona sú povinné predkladať na posúdenie príslušného orgánu verejného zdravotníctva len fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľom predmetnej stavby je fyzická osoba vydanie záväzného stanoviska k umiestneniu stavby nepodlieha posudkovej činnosti orgánu verejného zdravotníctva. 9. Stavebníci v zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Juraja Špirka vo svojom vyjadrení z 13.01.2016 argumentovali a uviedli, že v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku stavebný úrad nemal konanie prerušiť, pričom majú za to, že v tomto konaní nevznikla žiadna prekážka, pre ktorú by správny orgán nemohol objektívne pokračovať v konaní a uviedli, že Regionálny úrad VZ má postavenie dotknutého orgánu len pre územné konanie o zriadení pohrebiska. V zmysle § 52 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z. opatrenia uvedené v § 13 sú povinné predkladať len fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby na posúdenie príslušného orgánu verejného zdravotníctva a návrhy fyzických osôb orgán verejného zdravotníctva neposudzuje. Uvedené rozhodnutie je preto v rozpore so zákonom, ako aj so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Vo vyjadrení argumentovali § 15 a § 36 ods. 3 Zákona o pohrebníctve a upozornili stavebný úrad, že na dotknutej parcele KN - C XXXX . k.ú. Q. bola umiestnená predchádzajúca stavba bývalého majiteľa parcely pána Y., ktorá bola schválená v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005. Územný plán Mesta Q. pred 01.11.2005, ani terajší platný územný plán neustanovuje pre dotknutú parcelu KN - C XXXX k.ú. Q.F. ochrannú zónu a ako uvádzajú stavebníci v pripomienkach k odvolaniu zo dňa 16.11.2015 pred samotnou kúpou predmetného pozemku boli spolu s bývalým majiteľom dotknutej parcely navštíviť prvostupňový správny orgán, aby sa uistili, že na tomto pozemku je možná výstavba rodinného domu. 10. Žalovaný po preskúmaní spisového materiálu sa vyjadril k jednotlivým námietkam odvolateľov, pričom k námietke odstupových vzdialeností medzi rodinným domom odvolateľov a navrhovaným rodinným domom stavebníkov uviedol, že v zmysle § 6 ods. 5 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. MŽP SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie stavebník v priebehu konania doložil svetlotechnické posúdenie vplyvu novostavby na okolitú zástavbu vypracované odborne spôsobilou osobou Ing. L. N., K.., autorizovaným stavebným inžinierom. V závere odborného posúdenia je konštatované, že novostavba rodinného domu neovplyvňuje posudzovanú miestnosť, ak je obytnou kuchyňou, nad prípustnú hodnotu ekvivalentného uhla tienenia (UT). UT = 8,8 ° pre súčasný a 17° pre navrhovaný stav, čo je menej ako max. požadovaná hodnota 30°, bez započítania vplyvu striešky. Výpočet iba samotnej jestvujúcej striešky nad oknom poukazuje na jej nevhodné osadenie, nakoľko UT = 37°, čo je viac ako prípustná hodnota. Odvolací orgán nemá dôvod spochybňovať výsledok odborného posúdenia vypracovaného osobou na to oprávnenou. 11. K námietke odvolateľov, že navrhovaný rodinný dom je v ochrannom pásme pohrebiska, teda cintorína, žalovaný uviedol, že na základe výzvy z 22.12.2015 Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Q. sa vyjadril k umiestneniu predmetnej stavby svojim písomným stanoviskom zo dňa 04.01.2016, v ktorom uviedol, že podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona NR SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, opatrenia a návrhy uvedené v § 13 uvedeného zákona sú povinné predkladať na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva len fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľom predmetnej stavby je fyzická osoba, vydanie záväzného stanoviska k umiestneniu stavby nepodlieha posudkovej činnosti orgánu verejného zdravotníctva. K uvedenej námietke žalovaný dodal, že podľa § 36 ods. 3 Zákona o pohrebníctve v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 01.11.2005, alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 01.11.2005. Budovy postavené v ochrannom pásme do 50m od pohrebiska pred 01.11.2005 zostanú zachované. Tu je potrebné podotknúť, že na pozemku parc. č. KN - C XXXX k.ú. Q. bola umiestnená stavba rodinného domu bývalého majiteľa pozemku, ktorá bola odstránená v roku 2013, čo bolo preukázané jednak tvrdeniami stavebníkov, ako aj účastníkov konania. 12. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa platného Územného plánu Mesta Q., schváleného dňa 13.09.2017 uznesením mestského zastupiteľstva č. 104/2007 , v znení jeho neskorších zmien a doplnkov, podľa jeho grafickej časti (výkres č. 3 - Komplexný urbanistický návrh) je plocha, na ktorej je umiestnený navrhovaný rodinný dom špecifikovaná ako obytná plocha s nízkopodlažnou zástavbou. Navrhovaný rodinný dom je teda umiestnený v súlade s platným územným plánom. 13. K ďalšej námietke odvolateľov, že nemali vedomosť o prerušení konania stavebným úradom, ani o tom, že bol zhotovený svetlotechnický posudok a že rozhodnutie o prerušení konania im nebolo doručené žalovaný uviedol, že toto rozhodnutie nie je rozhodnutím správneho orgánu vo veci samej, ale rozhodnutím procesnej povahy je individuálnym správnym aktom procesného charakteru. V danom prípade odvolatelia ako účastníci konania boli s predloženým návrhom a projektovou dokumentáciou riadne oboznámení na ústnom pojednávaní dňa 03.08.2015. Projektová dokumentácia nebola oproti projektovej dokumentácii, ktorá bola k dispozícii na ústnom pojednávaní dňa 03.08.2015 zmenená a z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti konania je potrebné podotknúť, že aj keď došlo k procesnému pochybeniu zo strany stavebného úradu tým, že účastníkov konania neupovedomil o tom, že konanie prerušil a že stavebníka vyzval na predloženie svetlotechnického posúdenia nezakladá táto skutočnosť dôvod na zmenu resp. na vydanie iného rozhodnutia vo veci. Projektová dokumentácia obsahovo zodpovedá ustanoveniu § 3 ods. 4 Vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z. a taktiež ustanoveniam vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. 14. Žalovaný dôvodil tým, že stavebný úrad dodržal procesný postup vzťahujúci sa na územné konanie uvedený v oddiele 8 Stavebného zákona, k navrhovanej stavbe sa pritom vyjadrili dotknuté orgánu spolupôsobiace v konaní, ich stanoviská neboli záporné ani protichodné a vyplýva z nich, že z hľadiska nimi sledovaných a chránených záujmov navrhovanú stavbu „Rodinný dom“, na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. Q. pre stavebníkov L. R. a manželku P., bytom A. X, Q. v predmetnej lokalite je možné umiestniť. Všetky požiadavky, prípadne opatrenia z nich vyplývajúce stavebný úrad zahrnul v rozhodnutí do podmienok pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu. Žalovaný ako odvolací orgán nezistil pochybenie stavebného úradu v procesnom postupe uvedenom v stavebnom konaní vzťahujúcom sa na vydávanie územných rozhodnutí, ani samotnom napadnutom rozhodnutí a preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolanie odvolateľov zamietol a rozhodnutie Mesta Q. o umiestnení stavby z 02.10.2015 pod č. ŽP XXXX/XXXXX-r potvrdil. 15. Včas podanou žalobou sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade domáhali preskúmania zákonnosti uvedeného rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom žiadali zrušiť rozhodnutie tak žalovaného, ako aj rozhodnutie Mesta Q., ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcom trovy konania. V žalobe argumentovali žalobcovia poukazom na rozhodnutie žalovaného, ktorého vykonateľnosť žiadali odložiť. 16. Žalobcovia argumentovali tým, že žalovaný v konaní nedostatočne vyhodnotil skutkový stav, nedostatočne odôvodnil zamietnutie námietok žalobcov a nesprávne právne posúdil vec samú a nezákonným spôsobom postupoval v správnom konaní. Dôvody žaloby žalobcovia uviedli v siedmich bodoch, pričom zastávajú názor, že postup žalovaného je v priamom rozpore s podmienkami Stavebného zákona a príslušnými právnymi a technickými normami. Odôvodnenie rozhodnutia je povrchné, nedostatočné a žalovaný sa len všeobecne zaoberal s námietkami žalobcov poukazom na paragrafové znenie všeobecných právnych predpisov, pričom rozhodnutie je podľa nich nepreskúmateľné a formalistické. 17. V bode 2 uviedli, že námietke o overenie zamerania hraníc pozemkom geodetom žalovaný nevyhovel z dôvodu, že sa jedná o požiadavku súvisiacu s vytýčením stavby riešenú až v stavebnom konaní. Žalobcovia trvajú na tejto námietke s dôvodu, že v územnom konaní sa osadzuje umiestnenie rodinného domu a ak hranica pozemkov nekorešponduje s kópiou katastrálnej mapy, či nákresu, je rodinný dom už v územnom konaní zle umiestnený. Poukázali pritom na ustanovenie § 39a Stavebného zákona. 18. V bode 3 žaloby argumentovali tým, že osadenie plánovaného rodinného domu na nákrese v priloženej katastrálnej mape nezodpovedá skutočnosti, pričom argumentovali tým, že v nákrese je vzdialenosť rodinných domoch na parcele č. XXXX t. j. žalobcov a parc. č. XXXX vo vlastníctve rodiny F. 16,60m. V skutočnosti je vzdialenosť týchto domov 17,40m čo môže mať vplyv na budúce nedorozumenie pri osadzovaní plánovaného domu na parcele č. XXXX. Na túto skutočnosť bol projektant na miestne ohliadky upozornený. Žalobcovia trvali v územnom konaní na svojej námietke a žiadali prepracovanie situácie osadenia rodinného domu podľa skutočných podmienok, pričom žalovaný tejto námietke nevyhovel. Navrhovali plánovaný rodinný dom osadiť 4m od rodinného domu pána F., s čím pán F. aj ústne súhlasil, prípadne zmeniť šírku plánovaného domu na menej ako 8,30m. Z uvedeného vyplýva, že pri ochote všetkých účastníkov konania dohodnúť sa na určitých kompromisoch bolo možné nájsť riešenie osadenia budúceho rodinného domu. Pritom žalobcovia argumentovali pri uvedenej námietke § 3 ods. 4 písm. b) Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. 19. V ďalšom bode žaloby žalobcovia trvali na tom, aby pri realizácii stavby rodinného domu na parcele č. XXXX boli dodržané odstupné vzdialenosti v zmysle § 6 ods. 3 Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. Podľa nich zdôvodnenie žalovaného, že novostavba rodinného domu stavebníkov rodiny R. neovplyvňuje posudzovanú obytnú miestnosť tienením je nedostatočné a spracovaný tzv. svetlotechnický posudok nebol vypracovaný spôsobom, aby skutočné hodnoty boli merané na mieste samom a ani žalobcovia nemali o tom vedomosť, že by na mieste samom bola vykonaná miestna ohliadka, resp. miestne zisťovanie za účelom perfektného vypracovania posudku. 20. V ďalšej námietke žalobcovia poukazujú na samotnú údržbu stavby, ktorá pri odstupe 0,5m až 0,8m bude nevyhovujúca. Touto skutočnosťou sa žalovaný podľa žalobcov nijako nezaoberal, ani nevysporiadal, pretože nijaké miestne zisťovanie stavebný úrad, ani žalovaný počas územného konania nevykonal. Postup žalovaného je podľa žalobcov v rozpore s § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Žalobcovia sú presvedčení, že žalovaný súhlasným stanoviskom s umiestnením rodinného domu stavebníkov rodiny R. neodôvodnene zvýhodnil stavebníkov na úkor žalobcov ako vlastníkov susednej nehnuteľnosti. Postup žalovaného preto vzbudzuje dojem, že žalovaný nemal snahu o objektívne posúdenie veci a v konečnom dôsledku jednostranne zvýhodnil stavebníka. 21. V 6 bode žaloby žalobcovia poukázali na to, že stavebný úrad Mesto Q. prerušil konanie o umiestnení stavby a vyzval stavebníka v určenom termíne doplniť doklady o svetlotechnické posúdenie vplyvu novostavby na susednú nehnuteľnosť o čom žalobcovia nemali vedomosť, tak o prerušení konania stavebným úradom, ani o tom, že bol zhotovený svetlotechnický posudok. Podľa nich svojim postupom stavebný úrad odňal im ako účastníkom konania právo konať pred správnym orgánom, uplatňovať svoje práva a právom chránené záujmy. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí dôvodil, že rozhodnutie o prerušení konania nie je rozhodnutím správneho orgánu vo veci samej, ale rozhodnutím procesným, takého odôvodnenie je podľa žalobcov neprípustné a v rozpore so zásadou súčinnosti podľa § 2 ods. 2 Správneho poriadku. 22. V poslednom bode žaloby žalobcovia argumentovali tým, že žalovaný nepostupoval v súlade s princípom ústavne komfortného výkladu s prihliadnutím na ústavnú zásadu rovnosti pri zachovaní zákonnej ochrany vlastníckeho práva u všetkých vlastníkov k druhovo rovnakej veci, ktorá je formulovaná v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Stavebný úrad ako aj žalovaný pri rozhodovaní opomenuli súkromie a pohodu bývania žalobcov ako vlastníkov, pričom tí budú obmedzovaní v užívaní súkromia. Stavebný úrad a žalovaný pri vydaní rozhodnutí postupovali v rozpore s § 6 Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. Žalobcovia budú aj naďalej znevýhodnení oproti susedom najmä svietením, osvetlením nehnuteľnosti, udržiavaním vlastného pozemku a rodinného domu a obmedzovaním v slobodnom a riadnom užívaní nehnuteľnosti. Podľa žalobcov žalovaný taktiež nezohľadnil, ani ich námietky, ohľadom osadenia okien obytných miestností smerom k pozemku stavebníkov rodiny R. pričom túto skutočnosť žalovaný posudzoval iba s ohľadom na vypracovaný svetlotechnický posudok. Žalobcovia sú toho názoru, že žalovaný zohľadnil pri rozhodovaní iba stav posudzovaný cez vypracovaný svetlotechnický posudok, pričom nezohľadnil odstupové vzdialenosti, udržiavanie pozemku a rodinného domu žalobcov a tiež aj stavebníkov rodiny R.. 23. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 16.05.2016 vyjadril žalovaný, pričom zotrval na dôvodoch uvádzaných v rozhodnutí zo dňa 25.01.2016 a zároveň vyjadril sa k jednotlivým námietkam žaloby, pričom navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Na pojednávaní pred súdom poverená zástupkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení. Na pojednávaní vykonanom dňa 05.05.2017 právny zástupca stavebníkov ako účastníkov konania T.. T. Špirko sa stotožnil s dôvodmi uvedenými žalovaným v preskúmavanom rozhodnutí. Zdôraznil, že rozhodnutím o umiestnení stavby nedošlo k zásahu do práv žalobcov. Navrhol súdu žalobu z dôvodu, že žalobcovia v žalobe nepredložili relevantné dôkazy zásahu do ich práv ako nedôvodnú zamietnuť. 24. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.). 25. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 26. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba, alebo právnická osoba. 27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, aj keď v danej veci bolo začaté konanie podľa piatej časti O.s.p. podanou žalobou dňa 22.03.2016 t. j. podľa právneho predpisu platného predo dňom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku, dokončí sa toto konanie podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku. 28. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam, alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 30. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 31. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, vypočul splnomocneného zástupcu žalovaného, ako aj ďalších účastníkov stavebného konania a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcov, ako aj účastníkov konania, ktorí boli na pojednávaní vykonanom správnym súdom dňa 05.05.2017 ospravedlnení. S poukazom na ustanovenie § 114 S.s.p. súd pojednávanie vykonal, pričom sa oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto je potrebné túto zamietnuť. 32. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorý ako príslušný odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodol tak, že odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade zamietol a prvostupňové rozhodnutie Mesta Q. č. ŽP XXXX/XXXXX-r zo dňa 02.10.2015, ktorým Mestský úrad Q. ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 Stavebného zákona na základe posúdenia vydal podľa § 39 a § 39a Stavebného zákona a § 4 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona rozhodnutie o umiestnení stavby „Rodinného domu“. Stavba bude realizovaná na parcele podľa evidencie nehnuteľnosti č. C - KN XXXX vedenej na LV č. XXXXX v k.ú. Q. tak, ako je zakreslená v situačnom výkrese, ktorý tvorí súčasť tohto rozhodnutia, pričom pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu boli stavebným úradom určené podmienky v rozsahu 1 - 12. 33. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu správny súd uznesením pod sp. zn. 2S/10/2016 - 32 dňa 19.10.2016 rozhodol o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-G z 25.01.2016 tak, že návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade zamietol ako nedôvodný. 34. Uznesením pod sp. zn. 2S/10/2016 - 34 dňa 19.10.2016 správny súd pribral do konania účastníkov stavebného konania to L. R. a P. R., obaja bytom A. 8, Q., J. F. a R. F., obaja bytom P. T. 1, Q., ako aj Rímskokatolícku cirkev, Farnosť Bardejov so sídlom v Q.. 35. V súdnom konaní sa písomným stanoviskom zo dňa 24.01.2017 vyjadril ako účastník súdneho konania Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Sv. V., Q., ktorý uviedol, že súhlasí s uskutočnením pojednávania bez ich prítomnosti a zotrváva na ich stanovisku zo dňa 03.08.2015, ktoré predkladali v stavebnom konaní, v ktorom sa vyjadrili, že k vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby nemajú námietky. 36. Ako vyplýva z ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebného zákona), územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu, alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( § 45 ods. 4) a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. 37. Podľa § 36 ods. 1 citovaného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním... . 38. Podľa § 36 ods. 2 citovaného zákona, od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní. 39. Z ustanovenia § 37 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa ods. 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technických požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne. Pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 40. Podľa § 39 citovaného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. 41. Podľa § 39a ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavieb sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 42. Podľa § 39a ods. 2 citovaného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 43. Podľa § 39a ods. 4 citovaného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe, alebo pri jej prístavbe a na stavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 44. Podľa § 42 ods. 4 citovaného zákona, odkladný účinok odvolania proti územnému rozhodnutiu nemožno vylúčiť. 45. Podľa § 42 ods. 5 citovaného zákona, v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania. 46. Podľa § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 47. Podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. 48. Podľa § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2m. 49. Podľa § 6 ods. 4 citovanej vyhlášky, v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4m, ak sa v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. 50. Podľa § 6 ods. 5 citovanej vyhlášky, iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. 51. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) vyhlášky MŽP č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, k návrhu na vydanie územného rozhodnutia sa prikladajú okrem iného situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením predmetu územného rozhodnutia a jeho polohy s vyznačením väzieb (účinkov) na okolie; ak sa navrhuje umiestnenie stavieb, využitie územia, stavebná uzávera, chránené územie alebo ochranné pásmo podľa odseku 2, aj mapový podklad v mierke 1:10 000 až 1:50 000 s vymedzením hraníc územia, ktoré je predmetom rozhodnutia a širších vzťahov (účinkov) k okoliu; situačný výkres a mapový podklad sa prikladá v dvoch vyhotoveniach. 52. Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona, stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. 53. Z ustanovenia § 140 Stavebného zákona vyplýva, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 54. Správny súd preskúmal v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, pričom rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok uvedených v žalobe, pritom sa správny súd riadil príslušnými ustanoveniami, ako aj zákona č. 50/1976 Zb. a vyhláškou č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ako aj ustanoveniami vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona. 55. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí tak rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového stavebného orgánu Mesta Q. dospel správny súd k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu, ktoré vyústilo do správneho právneho posúdenia veci, pričom rozhodnutia boli vydané správnymi orgánmi v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku, tieto boli zrozumiteľne a jasne odôvodnené, pričom žalovaný ako odvolací orgán sa vyporiadal so všetkými námietkami žalobcov v 1/ a 2/ rade, pritom správnymi orgánmi, ktorými boli stavebné orgány boli dodržané aj všetky procesné ustanovenia, v zmysle ktorých postupovali a na základe ktorých vydali uvedené rozhodnutia, ktoré boli predmetom preskúmania. 56. Správny súd argumentuje tým, že Stavebný úrad Q. bol podľa Stavebného zákona príslušný pre konanie a rozhodovanie o veci spojenej s územným plánovaním a stavebným konaním. Územné konanie upravuje 8 oddiel Stavebného zákona v ustanoveniach § 32 až 42. V územnom konaní sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada pre odvolacie konanie upravená v § 42 ods. 4 citovaného zákona a to tak, pokiaľ ide o účastníkov konania ako aj dotknuté orgány. Územným rozhodnutím sa umiestňujú stavby na pozemku, mení sa využitie územia a chránia sa ním dôležité záujmy v území. 57. Záväzným podkladom, z ktorého sa vychádza pri vydávaní územného rozhodnutia je územný plán obce alebo zóny. Stavebný úrad sa v územnom konaní sústredí na posúdenie návrhu na umiestnenie stavby z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov. Ďalším dôležitým kritériom posúdenia je súlad návrhu so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu obsiahnutými najmä v ustanovení § 47 Stavebného zákona a vo vyhláške č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientáciu. Stavebný úrad pritom koordinuje stanoviská dotknutých orgánov tak, aby boli vo vzájomnom súlade a pokiaľ by sa v konaní vyskytli rozpory je oprávnený ich odstraňovať, resp. postupovať podľa § 136 Stavebného zákona, resp. § 37 ods. 3 citovaného zákona. 58. V územnom rozhodnutí je povinnosťou stavebného úradu vymedziť územie na navrhovaný účel a určiť podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne sa o námietkach účastníkov konania. Uvedené zásady sú obsiahnuté v citovaných ustanoveniach, na ktoré súd poukázal vyššie a ktorými sa stavebný úrad pri vydaní rozhodnutia riadil. 59. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za bezpochyby preukázané, že stavebníci L. R. a manželka P. R. podali dňa 13.07.2015 na Mesto Q. ako príslušný stavebný úrad návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. KN - XXXX k.ú. Q., ktorého súd vlastníci. K tomuto doložili potrebnú projektovú dokumentáciu výpis listu vlastníctva, ako aj kópiu katastrálnej mapy a na základe výzvy stavebného úradu doložili aj svetlotechnické posúdenie s poukazom na námietky žalobcov v 1/ a 2/ rade, že uvedená nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania o umiestnení stavby im bude tieniť, resp. im bude zaberať svetlo. 60. Čo sa týka námietky rozporu postupu žalovaného s podmienkami stavebného zákona, ako aj príslušnými právnymi a technickými normami a odôvodnením rozhodnutia na uvedenú námietku reagoval už správny súd vyššie a s poukazom na príslušné ustanovenia stavebného zákona, ako aj vykonávacích vyhlášok č. 453/2000 Z.z. a č. 532/2002 Z.z., bezpochyby dospel k záveru, že rozhodnutie o umiestnení stavby vydané Stavebným úradom Mesta Q., ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného sú rozhodnutia vydané v súlade so Stavebným zákonom, pričom tieto obsahujú formálne aj obsahové náležitosti v súlade s ustanovením § 47 Správneho poriadku a to výrok rozhodnutia, ktorým je presne uvedený, akej stavby sa rozhodnutie týka s popisným číslom katastrálneho územia, čísla nehnuteľnosti, ktorej sa má umiestnenie stavby dotýkať. Odôvodnenie rozhodnutia s poukazom aj na vyjadrenie sa stavebného úradu ku všetkým námietkam žalobcov je v súlade s týmto citovaným ustanovením a zároveň poučenie obsahuje všetky náležitosti, na základe ktorých žalobcovia vlastne následne konali a podali odvolanie. Preto tvrdenie žalobcov, že ide o nepreskúmateľné a formalistické rozhodnutie je aj podľa názoru súdu bezpredmetné, nezakladajúce sa na pravde, pretože žalobcovia svoju námietku resp. dôvod uvedený v žalobe o nepreskúmateľnosti predmetných rozhodnutí neodôvodnili a preto považuje túto žalobnú námietku správny súd za bezpredmetnú. 61. Čo sa týka námietky o overení zamerania hraníc pozemkov geodetom, žalovaný sa podľa názoru správneho súdu k tejto námietke žalobcov vysporiadal správne a bezpochyby s poukazom na obsah spisového materiálu rozhodol o uvedenej námietke v súlade so zákonom. V konaní nebol namietaný priebeh hranice pozemkov ako taký, ale žalobcovia namietali vzdialenosti rodinných domov medzi jednotlivými parcelami č. XXXX, XXXX a parc. XXXX, ktorej sú vlastníkom. Aj podľa názoru správneho súdu v danom prípade sa vyžadovanie overenia zamerania hraníc geodetom od stavebníka javí ako nehospodárne a nadbytočné v konaní o umiestnení stavby, a preto námietka žalobcov uvádzaná v žalobe je podľa správneho súdu irelevantná. XX. K tvrdeniu žalobcov ohľadom osadenia plánovaného rodinného domu na nákrese k priloženej katastrálnej mape, že tento nezodpovedá skutočnosti a dokumentácia pre územné rozhodnutie nebola dostatočná, správny súd poukazuje na projektovú dokumentáciu pre územné rozhodovanie, ktorá bola priložená a ktorá je súčasťou administratívneho spisu predloženého žalovaným. Správny súd je toho názoru, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade boli s touto projektovou dokumentáciou oboznámení na ústnom pojednávaní dňa 03.08.2015, ktorého sa osobne zúčastnili čoho dôkazom je zápisnica z uvedeného ústneho pojednávania zo dňa 03.08.2015. Aj podľa názoru správneho súdu projektová dokumentácia pre územné rozhodovanie zodpovedá obsahovo obsahu ustanovenia § 3 ods. 4 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Pritom správny súd zdôrazňuje, že projektová dokumentácia, ktorá je obsahom administratívneho spisu obsahuje výkres č. P. na ktorom je zobrazená situácia s presným vyznačením odstupov stavby od hraníc pozemkov, ako aj urbanistické začlenenie stavby do územia Mesta Q. a preto tvrdenia žalobcov o predloženej nedostatočnej projektovej dokumentácie považuje aj správny súd za neopodstatnené. Z toho dôvodu i túto námietku žalobcov vyhodnotil súd ako bezpredmetnú. 63. Čo sa týka ďalšieho dôvodu uvedeného v žalobe, konkrétne o nutnosti dodržania odstupových vzdialenosti podľa § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., podľa ktorej vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2m a že svetlotechnický posudok nebol vypracovaný spôsobom, aby skutočné hodnoty boli na merané na mieste samom, k tejto námietke správny súd argumentuje poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 až 4 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ktoré citoval vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Pokiaľ v stavebnom konaní existuje prípad zníženia vzdialenosti, alebo určenia menšej vzdialenosti medzi rodinnými domami, musí stavebný úrad umiestnenie takejto stavby vo svojom rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Pritom na neškodnosť zatienenia susednej nehnuteľnosti resp. ďalších obytných miestností musí byť preukázané svetelnotechnickým znaleckým posudkom. Konkrétne prípady so špecifickými podmienkami vlastností pozemkov a riešenia stavieb sú uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyhlášky a prípustné na základe výnimiek, ktoré nemožno uplatňovať bez podmienok, avšak stavebný úrad musí mať dostatok relevantných dôkazov preukazujúcich vhodnosť takéhoto umiestnenia. V rozhodnutí pokiaľ stavebný úrad určil pre umiestnenie stavby podmienku, že rodinný dom sa osadí minimálne 1m od hranice pozemku parc. č. KN - C XXXX od hranice parcely č. KN - C XXXX - nárožie obývacej izby jednopodlažnej časti rodinného domu minimálne 0,5m a nárožie dvojpodlažnej časti rodinného domu minimálne 0,8m od severnej hranice s parcelou č. KN - C XXXX/X minimálne 5,9m presne podľa zakreslenia na situačnom pláne, ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie overenej v územnom konaní, týmto splnil stavebný úrad podmienky, ktoré sú stanovené v § 6 ods. 1 až 5 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Tieto skutočnosti, ktoré boli uvedené v rozhodnutí pre umiestnenie stavby, ktorými boli určené podmienky vyplývajú aj z kópie katastrálnej mapy a situácie osadenia stavby, na ktorej je zakreslený rodinný dom vzdialený 4,014m od umiestňovaného rodinného domu, teda voľný priestor medzi domami bude 4,014m a nie ako to uvádzajú žalobcovia, že nezodpovedá tento údaj skutočnosti, ktorá vyplýva z meraní. 64. Správny súd argumentuje ďalej tým, že na základe svetlotechnického posúdenia vplyvu stavby rodinného domu umiestneného na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. Q. zo dňa 20.10.2015 vypracovaného autorizovaným stavebným inžinierom I.. L. N., K.. bolo preukázané, že projekt novostavby rodinného domu je vo vzťahu k susednému rodinnému domu na parc. č. XXXX vyhovujúci z hľadiska preslnenia (insolácie) interiérov obytných priestorov i z hľadiska dodržania maximálnych hodnôt ekvivalentného uhla tienenia, pretože novostavba rodinného domu neovplyvňuje posudzovanú miestnosť, ak je obytnou kuchyňou, nad prípustnú hodnotu ekvivalentného uhla tienenia (UT). UT = X,X° pre súčasný a 17° pre navrhovaný stav, čo je menej ako max. požadovaná hodnota 30°, bez započítania vplyvu striešky. Výpočet iba samotnej jestvujúcej striešky žalobcov nad oknom poukazuje na jej nevhodné osadenie nakoľko UT = 37°, čo je viac ako prípustná hodnota. Na východnej fasáde rodinného domu žalobcov sa nachádza schodisko, okno z kuchyne a na poschodí dvere na terasu - strechu schodiska, teda nie okná z obytných miestností. Z vypracovaného svetlotechnického posudku jednoznačne vyplýva, že umiestenie stavby rodinného domu nezatieňuje stavbu rodinného domu žalobcov nad normou stanovené hodnoty. 65. Na základe vypracovanej požiarne bezpečnosti stavby boli požiarno-bezpečnostné riešenie stavby posúdené špecialistom požiarnej ochrany a odstupňované vzdialenosti boli vyhodnotené ako vyhovujúce. 66. Ďalej na základe stanoviska Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, Odbor štátnej stavebnej správy č. 532/2004 - 920 zo dňa 02.04.2004 je prípustné odlíšenie riešenia podľa ustanovenia § 6 ods. 5 vyhlášky, pričom v intenciách tohto ustanovenia je potrebné pri navrhovaných riešeniach posudzovať splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti, ktoré sú vymedzené v odseku 1, striktne na podklade potrebných výpočtov a meraní. Aj podľa názoru súdu k tejto námietke žalovaný správne poukázal na inštitút stiesnených územných podmienok, nakoľko návrh odstupu novostavby rodinného domu a existujúceho rodinného domu spĺňa požiadavky uvedené v § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., hlavne čo sa týka požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie, ako aj na zachovanie pohody bývania. 67. V tejto súvislosti správny súd konštatoval, že pri posúdení tejto námietky žalovaný konal v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2, pričom projektant vypracovaného projektu stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. V tomto kontexte správny súd dôvodí tým, že námietka žalobcov, že svetlotechnický posudok nebol vypracovaný spôsobom, aby skutočné hodnoty boli merané na mieste samom, resp. že uvedený posudok nevypracovala osoba, ktorá mala na to oprávnenie, argumentuje správny súd tým, že samotné verejnoprávne postavenie projektanta, jeho práva a povinnosti voči stavebnému úradu a orgánom štátneho stavebného dohľadu sú dané ustanovením § 45 a § 46 Stavebného zákona a podľa názoru súdu uvedený projektant, ako aj stavebný inžinier, ktorý vypracoval autorizovaný svetlotechnický posudok k uvedenému presvieteniu zodpovedajú postupu Stavebného zákona a žalovaného, ktorý bol v súlade so Stavebným zákonom, ako aj vyhláškami vyššie citovanými. 68. Navrhované umiestnenie stavby je preto podľa názoru súdu vypracované v súlade so zákonom, pričom negatívne neovplyvní vyhovujúce preslnenie rodinného domu žalobcov a navrhovaná stavba svojou polohou a výškou nemôže negatívne ovplyvniť vyhovujúce preslnenie existujúcich miestností žalobcov. Navrhované umiestnenie stavby aj podľa názoru správneho súdu vyhovuje z hľadísk aj požiarnej bezpečnosti, ako aj jednotlivých odstupov stavieb. Preto správny súd považuje aj predmetnú námietku uvedenú ako dôvod žaloby za irelevantnú. 69. Ďalšiu námietku žalobcov, že žalovaný nevykonal počas územného konania žiadne miestne zisťovanie a súhlasným stanoviskom s umiestnením rodinného domu stavebníkov neodôvodnene zvýhodnil stavebníka na úkor žalobcov, ako vlastníkov susednej nehnuteľnosti považuje správny súd za nepravdivú a poukazuje pritom na obsah ustanovenia § 36 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, pričom aj stavebný úrad zdôraznil, že žalobcovia v stavebnom konaní, ktoré bolo začaté v roku 2014 nemali žiadne námietky voči umiestneniu stavby. Stavebný zákon pritom dôrazne a jasne uvádza, že nariaďuje ústne pojednávanie spojené s pravidla s miestnym zisťovaním, pričom tu je Stavebným zákonom obligatórne uložená povinnosť stavebnému úradu, že miestne zisťovanie nemusí byť uskutočnené, dokonca zákon stavebnému úradu umožňuje, aby od ústneho pojednávania bolo dokonca upustené a účastníci konania sa len písomnej vyjadrili s uplatnením svojich námietok v lehote 7 dní pri spojení územného konania so stavebným konaním. Žalobcovia v uvedenej námietke nekonkretizujú čím boli stavebníci zvýhodnení na úkor žalobcov, teda akým spôsobom došlo k znevýhodneniu žalobcov, nekonkretizujú konkrétne zvýhodnenia stavebníkov, ani neuvádzajú žiadne skutočnosti, o ktorých by tak žalovaný, ako aj správny súd mohol rozhodovať. Uvedenú námietku preto aj správny súd považuje za bezpredmetnú. 70. K námietke žalobcov, že nemali vedomosť o prerušení konania stavebným úradom, ani o tom, že bol zhotovený svetlotechnický posudok, čím im stavebný úrad odňal ako účastníkom konania právo konať pred správnym orgánom a uplatňovať si svoje práva a právom chránené záujmy, správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý v súlade s ustanovením § 56 Správneho poriadku vydal rozhodnutie až potom, čo upovedomil ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, ako aj o obsahu navrhovaných dôkazov. V súlade s ustanovením § 57 ods. 2 Správneho poriadku vydal rozhodnutie až po predložení všetkých vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1/ a 2/ rade, pričom stavebný úrad upovedomil listom zo dňa 29.10.2015 účastníkov konania o podanom odvolaní a zvolal doplňujúce ústne pojednávanie na deň 18.11.2015, na ktorom bol účastníkom konania predložený kompletný spisový materiál, ktorého obsahom bolo rozhodnutie zo dňa 03.08.2015 o prerušení konania, takisto aj svetlotechnické posúdenie vplyvu novostavby na okolitú zástavbu vypracovanú Ing. L. N., K.. Uvedené porušenie procesných práv žalobcov, ktoré bolo spôsobené odňatím možnosti vyjadriť sa ku všetkým podkladom pred vydaním prvostupňového rozhodnutia bolo týmto postupom napravené a na základe zápisnice zo dňa 18.11.2015 o ústnom pojednávaní, ktorá obsahuje len vyjadrenie, že žalobcovia trvajú na odvolaní podanom voči rozhodnutiu stavebného úradu, pričom táto zápisnica bola riadne žalobcami v 1/ a 2/ rade podpísaná ako účastníkmi konania a aj správny súd má za to, že vady spôsobené odňatím možnosti vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu boli týmto napravené. Na základe uvedeného preto tvrdenia žalobcov o odňatí procesných práv a porušení zásady súčinnosti v konaní pred súdom sú neopodstatnené a právne irelevantné. 71. Čo sa týka opomenutia súkromia a pohodlia bývania žalobcov ako vlastníkov susednej nehnuteľnosti žalovaným, pričom žalobcovia argumentujú tým, že žalovaný postupoval v rozpore s § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. správny súd považuje túto námietku za bezpredmetnú, pretože v žiadnom prípade žalobcovia nekonkretizovali, akým spôsobom rozhodnutie žalovaného obmedzilo súkromie a pohodu bývania žalobcov ako vlastníkov susednej nehnuteľnosti, ktorá nie je v bezprostrednej blízkosti nehnuteľnosti stavebníkov, ako to vyplýva z kópie katastrálnej mapy, ako aj projektovej dokumentácie. S poukazom na ustanovenie § 39a ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom a určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, ako aj určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Na základe uvedeného aj správny súd mal za preukázané, že postup stavebného úradu, i žalovaného bol v tomto konaní v súlade so znením platných predpisov, podľa ktorých stavebné orgány postupovali a s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 a 2 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia rešpektovali obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny, čo bolo v tomto konaní dodržané. 72. Na základe uvedených skutočností, ktoré boli popísané správnym súdom vyššie preto správny súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s ustanovením § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 73. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 Správneho súdneho poriadku, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 S.s.p., preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. 74. Predmetné rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.