Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6S/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200213 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200213.3 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu U.. O. A., bytom I. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Mikulášom Buzgom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému Slovenskému pozemkovému fondu, Búdková 36, Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 22.03.2016 sa žalobca domáhal toho, aby správny súd rozhodol o povinnosti žalovaného konať vo vzťahu k žalobcovi, oprávnenému z reštitučného konania v zmysle rozhodnutia Okresného pozemkového úradu v Kežmarku č. 116-2/2005-JUDr. D. zo dňa 28.01.2005 podľa dodatku č. 116-5/2005 zo dňa 23.08.2005 a dodatku zo dňa 03.11.2005 č. 116/6/2005 do výšky náhrady z dôvodov podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., za nehnuteľnosti, ktoré neboli vydané a ktoré pre nemožnosť vydania podľa § 16 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. boli ohodnotené znalcom U.. A. K. v znaleckom posudku č. 30-STR/2006, znalcom U.. A. A. v znaleckom posudku č. 08/2007 s následným ocenením vydaným Obvodným pozemkovým úradom v Kežmarku č. 116-2-2005 JUDr. D. zo dňa 10.06.2008 v sume 90 922,29 EUR (2 739 125,- SK) a z toho dôvodu je žalovaný povinný so žalobcom uzavrieť zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobca uviedol, že jeho stará matka Y. Z., rod. W., pôvodná vlastníčka skonfiškovaných nehnuteľností požiadala dňa 29.12.1992 o vydanie týchto nehnuteľností. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku zo dňa 28.01.2005 č.j. 116-2/2005 - JUDr. D.. v zmysle dodatkov a opráv jej ako oprávnenej osobe neboli vydané nehnuteľnosti zapísané v PK vl. č. XXX k.ú. Z., parc. č. XXXX/ XXXX, XXXX/X, XXXX/XXXX, XXXX/XXXX z dôvodu, že tieto boli vo vlastníctve inej fyzickej osoby, resp. budovy so súčasťami a príslušenstvom na týchto nehnuteľnostiach boli zlikvidované. Ich vydanie preto nebolo možné. Tieto nehnuteľnosti boli ohodnotené znalcom U.. A. K. v znaleckom posudku č. 30-STR/2006 a U.. A. A. v znaleckom posudku č. 08/2007 na sumu 2 739 125,- Sk, t.j. 90.922,29 EUR. Reštitučné nároky jeho právnej predchodkyne boli ocenené dňa 10.06.2008, pričom reštituentka ako pôvodná vlastníčka dňa 12.6.2008 žiadala Regionálny odbor Slovenského pozemkového fondu v Poprade (RO SPF Poprad) o poskytnutie náhrady formou bezodplatného prevodu pozemkov. Svoje nároky reštituentka dňa 07.10.2008 darovacou zmluvou previedla na žalobcu. Žalobca následne požiadal dňa 17.6.2010 o poskytnutie náhradných pozemkov so špecifikáciou. 3. Po urgenciách a sťažnostiach na prieťahy v konaní dostal žalobca dňa 23.12.2010 pozvánku na prerokovanie plnenia reštitučného nároku a pozvánku na prerokovanie ponuky náhradných pozemkov na deň 12.1.2011. Žalobca na ne reagoval návrhom špecifikácie iných náhradných pozemkov v k.ú. I.. Žalovaný na to reagoval ďalším listom, pozvánkou na prerokovanie plnenia reštitučného nároku so zoznamom náhradných pozemkov v k.ú. I. na deň 02.02.2011, keďže časť pozemkov uvedených žalobcom nebolo možné vydať. Žalobca na to reagoval listom zo dňa 28.01.2011, na čo žalovaný zaslal pozvánku na konečné prerokovanie spôsobu plnenia reštitučného nároku na deň 14.03.2011, ku ktorému žalobca podal stanovisko a požiadal o zaslanie ďalších dokladov. Následnou písomnou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným žalobca požadoval zaslanie rôznych dokumentov, návrhov na vysporiadanie vo vzťahu k náhradným pozemkom, a pod. Žalobca vypracoval tiež návrh na zmier, ktorý zaslal žalovanému dňa 06.06.2011 a 20.06.2011. Žalovaný listom zo dňa 17.10.2011 po mimoriadnej kontrole v predmetnej reštitučnej veci vyjadril svoje stanovisko k nárokom Y. Z., právnej predchodkyni žalobcu, pričom vyjadril pochybnosti vo vzťahu k platnosti splnomocnenia pre O.. A. I., ktoré malo byť udelené Y. Z., k darovacej zmluve medzi pôvodnou reštituentkou a žalobcom ako právnym nástupcom a tiež spochybnil katastrálne územie, v ktorom mali byť vydané náhradné pozemky. 4. V januári r. 2013 došlo k obnoveniu konania o plnenie formou náhradných pozemkov medzi žalobcom a pobočkou žalovaného v Poprade, RO SPF Poprad. Žalobca dostal ponuku na náhradné pozemky v k.ú. I. vo výmere 101 7761 ha v cene 87 826,47 EUR, na čo žalobca reagoval listom zo dňa 22.1.2013, v zmysle ktorého uvedené plnenie náhradnými pozemkami v k.ú. I. o rozsahu 96 % nároku považuje za obojstranne odsúhlasené. Napriek takto odsúhlasenému postupu žalovaný prípisom zo dňa 01.03.2013 oznámil Obvodnému pozemkovému úradu v Kežmarku svoj postoj k realizovanej oprave chyby v rozhodnutí č. 116/2005 JUDr. D.. zo dňa 28.01.2005 vykonanej listom zo dňa 03.11.2005 s tým, že tomto „dodatočnom“ nároku v tam určenom rozsahu nebolo riadne rozhodnuté v konaní a je potrebné pokračovať v reštitučnom konaní aj vo vzťahu k tam uvedeným nehnuteľnostiam, resp. vykonať docenenie parc. C - KN č. XXXX o výmere 324 m2. Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku prípisom č. 925/2013 zo dňa 05.04.2013 oznámil, že od rozhodnutia o reštitučnom nároku č. 116-2/2005 - JUDr. D.. zo dňa 28.01.2005 v zmysle opravy chyby a dodatku uplynuli viac ako tri roky, t.j. podľa § 63 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní nie je možné vyvolať obnovu konania. 5. Dňa 24.07.2013 došlo k rokovaniu medzi žalobcom a zástupcami RO SPF Poprad s výsledkom, že RO SPF Poprad má predložiť návrh na plnenie reštitučného nároku žalobcu náhradnými pozemkami vo výške 96 % ohodnoteného reštitučného plnenia. Dňa 01.08.2013 sa žalobca písomne vzdal uplatňovania nároku na dodatočné ocenenie. Napriek tejto dohode bola zo strany žalovaného dňa 26.08.2013 zaslaná Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky žiadosť č. D/2013/045935 o stanovisko a zjednanie nápravy, na čo ministerstvo listom č. 3922/2013-430 zo dňa 10.09.2013 upovedomilo správny orgán, Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku, že jeho postup v súvislosti s rozhodnutím č. 116-2/2005-JUDr.D.. zo dňa 28.1.2005 v spojení s jeho opravou nepovažuje za správny a súladný so zákonom. Názor vyslovený ministerstvom však žalobca považuje za subjektívny a účelový. Listom zo dňa 02.01.2014 žalobca vyzval riaditeľa RO SPF Poprad na pokračovanie v konaní o náhradnom plnení podľa postupu dohodnutého dňa 24.7.2013. 6. Žalobca ďalej uviedol, že OÚ Kežmarok listom č. OÚ-KK-PLO 2014/1714-002-BM zo dňa 05.02.2014 oznámil žalobcovi a ministerstvu, že s odkazom na § 63 ods. 4 Správneho poriadku nemá po uplynutí troch rokov od rozhodnutia zákonnú možnosť zmeniť reštitučné rozhodnutie, pričom viedol, že dodatky doplnené opravou boli rešpektované aj vo vypracovaných znaleckých posudkoch. Keďže správny orgán považuje vec vo vzťahu k reštitučným nárokom za rozhodnutú a právoplatne skončenú, nemôže vo veci znova, resp. ďalej konať. Následne tiež RO SPF Poprad listom zo dňa 14.04.2014 oznámil, že nemôže vo veci konať, keďže zo strany Okresného úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor, nebola zjednaná náprava, o náhrade reštitučných nárokov sa bude pokračovať v zmysle usmernenia daného ministerstvom. Žalobca preto listom zo dňa 30.05.2014 oslovil generálnu riaditeľku žalovaného za účelom zjednania nápravy a pokračovania v konaní o nárokoch žalobcu vo vzťahu k vydaniu náhradných pozemkov, na čo mu bolo oznámené, že do úvahy prichádza nižšie náhradné plnenie, v súlade s postupom RO SPF Poprad. 7. Žalobca poukázal na postavenie žalovaného a jeho činnosť, s odkazom na právnu úpravu obsiahnutú v zákonoch č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Uviedol, že žalovaný v minulosti vykonával úkony a vyvolával tak dojem vecného postupu, no v súčasnosti nekoná, nemá záujem konať a vytvára prekážky na definitívne vyriešenie veci vo vzťahu k plneniu reštitučných nárokov žalobcu. Žalovaný podľa názoru žalobcu nie je oprávnený posudzovať správnosť skorších rozhodnutí príslušného správneho orgánu, nemôže meniť výšku náhradného plnenia a ak svoje nekonanie ospravedlňuje stanoviskami Ministerstva pôdohospodárska a rozvoja vidieka SR, koná tak v rozpore s § 14 ods. 1, § 16 zák. č. 229/1991 Zb. Rovnako možno konštatovať porušenie § 49 Správneho poriadku a nedodržanie 30 - dňovej lehoty na rozhodnutie. 8. Žalobca opakovane poukázal na dohodu zo dňa 24.07.2013, ktorej predchádzal návrh RO SPF Poprad zo dňa 09.02.2011, v zmysle ktorej sa malo plniť v prospech žalobcu vo výške 87 826,47 EUR, t.j. 96,95 % reštitučného plnenia priznaného právoplatným rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku, čo je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 229/1991 Zb. a zodpovedá tiež vypracovaným znaleckým posudkom. Na základe tejto dohody mal žalovaný vydať nehnuteľnosti ako náhradu za nevydané nehnuteľnosti, pričom náhradné plnenie sa malo realizovať vydaním pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe odporcu. Za týmto účelom sa osobitné rozhodnutie nevydáva. 9. Poukázal na obsah listu žalovaného zo dňa 23.06.2014, z ktorého je zrejmá neochota štatutárnej zástupkyne žalovaného poskytnúť žalobcovi náhradu v dohodnutej výške a vyplýva z neho, že žalovaný vo veci konať nebude. Tento list žalobca napadol správnou žalobou, o ktorej Krajský súd v Prešove právoplatne rozhodol dňa 05.08.2015 sp zn. 3S/17/2015. Ani v tomto konaní sa žalobcovi nepodarilo dosiahnuť nápravu a zmenu postoja žalovaného, aby došlo k uspokojeniu nárokov žalobcu. 10. S odkazom na § 244 ods. 1, 3 a § 250t zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), právneho predpisu účinného v čase podania žaloby žalobca považuje postup resp. nekonanie žalobcu za nečinnosť, ktorou dochádza k zásahu do práv žalobcu a k porušovaniu ústavného práva žalobcu vlastniť majetok. 11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.12.2016 opísal skutkový stav vo veci reštitučného nároku žalobcu a okolnosti konania o poskytnutí náhrad za nevydané pozemky. Uviedol, že dňa 28.01.2005 vydal Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku rozhodnutie č. 116-2/2005-JUDr. D. s tým, že oprávnená osoba, Y. Z., spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. na vyňatie nehnuteľností z konfiškácie, pričom oprávnenej osobe sa nevydávajú nehnuteľnosti, k.ú. Z. v zmysle výroku rozhodnutia. Keďže tieto nehnuteľnosti nemožno vydať, oprávnená osoba má právo, aby sa jej previedli do vlastníctva iné pozemky, resp. budovy v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 a § 16 zákona prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu Bratislava, regionálny útvar Poprad. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2005. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, ako uviedol žalovaný, že žalovaný je povinný na jeho základe poskytnúť náhradu za pozemok parc. č. XXXX o výmere 324 m2 a náhradu za mlyn a dom postavený pôvodne na tomto pozemku. Listom zo dňa 03.11.2005 správny orgán vykonal opravu chyby v písaní, ktorá pozostávala z toho, že ten doplnil ďalšie nehnuteľnosti do časti B/ skoršieho rozhodnutia, a to budovy (píla a mlynský náhon) na parcelách č. XXXX/X, č. XXXX a č. XXXX s tým, že ako dôvod nevydania bolo uvedené, že ide o zlikvidované objekty. Uvedené parcely sú evidované na LV č. XXX, k.ú. Z., pričom sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. 12. Žalovaný uviedol, že týmto listom došlo k zmene právnej situácie, rozšírení rozsahu nevydaných nehnuteľností a k rozšíreniu reštitučného nároku oproti pôvodnému rozhodnutiu v rozsahu z 36 877,07 EUR na 90 229,29 EUR; v zmysle vypracovaného znaleckého posudku. Zmenu takéhoto rozsahu však nie je možné realizovať len opravou podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku, ktorý umožňuje výlučne opravu zrejmých nesprávností, chýb v písaní a počítaní. Oprava, akú vykonal správny orgán však zmenila vecný obsah rozhodnutia, stanovila väčší rozsah nárokov reštituenta, čo zákon nepripúšťa. Takýto list preto nemôže mať konštitutívne účinky vo vzťahu k právam žalobcu a nemôžu ním byť založené žiadne práva účastníka správneho konania, t.j. v takto určenom rozsahu nemožno realizovať náhradu zo strany žalovaného. K zmene pôvodného rozhodnutia zo dňa 28.01.2005 by mohlo dôjsť iba obnovou konania, resp. rozhodnutím mimo odvolacieho konania. Zároveň žalovaný konštatoval, že predmetný list zo dňa 03.11.2005 nespĺňa zákonné náležitosti rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku a tiež zákona č. 229/1991 Zb. 13. Správny orgán, Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku, resp. teraz Okresný úrad Kežmarok, pozemkový a lesný odbor, na opakované dotazy žalovaného reagoval na problematiku tak, že on už vo veci reštitučných nárokov žalobcu, resp. jeho právnej predchodkyne právoplatne rozhodol, a to rozhodnutím zo dňa 28.01.2005 v spojení s opravou zo dňa 23.08.2005 a dodatku zo dňa 03.11.2005 a v tejto veci preto nie je možné konať znova. S týmto názorom správneho orgánu sa žalovaný nestotožňuje, pričom obdobný právny názor ako žalovaný zdieľa tiež príslušný ústredný orgán štátnej správy, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Žalovaný je toho názoru, že nečinný je práve správny orgán, Okresný úrad Kežmarok, pričom nekonanie tohto správneho orgánu nemôže byť pričítané žalovanému. 14. Žalovaný uviedol, že v zmysle ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. je príslušným správnym orgánom, ktorý je oprávnený poskytovať reštitučné náhrady na základe právoplatného rozhodnutia kompetentného orgánu štátnej správy, t.j. konanie žalovaného priamo nadväzuje na rozhodnutie, ktorým sa vysloví, že oprávnená osoba má právo na náhradu za nehnuteľnosti, ktoré v rámci reštitúcie nemožno vydať pre existenciu zákonných prekážok. 15. Žalovaný je toho názoru, že o nehnuteľnostiach, resp. o náhrade za tie nehnuteľnosti, ktoré boli doplnené podaním, listom správneho orgánu zo dňa 03.11.2005 nebolo rozhodnuté zákonným spôsobom v súlade s ustanoveniami zákona č. 229/1991 Zb., t.j. žalovaný nemá k dispozícii právoplatné rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu na to, aby mohol konať o poskytnutí náhrad. Žalovaný je preto oprávnený poskytnúť náhradu len v hodnote 36 788,07 EUR, ktorá zodpovedá oceneniu nehnuteľností - reštitučného nároku, o ktorom bolo rozhodnuté dňa 28.01.2005 rozhodnutím č. 116-2/2005-JUDr. D., právoplatným dňa 08.03.2005. 16. Žalovaný poukázal na obsah administratívneho spisu, z ktorého je zrejmé, že žalovaný nebol vo veci nečinný, konal so žalobcom vo veci jeho reštitučných nárokov, komunikoval s ním a riešil otázku vydania náhrad, boli vypracované návrhy na vydanie náhradných pozemkov. Tieto skutočnosti rovnako vyplývajú z obsahu podanej žaloby. Žalovaný však nemôže postupovať v rozpore so zákonom a poskytnúť náhradu za nehnuteľnosti, o ktorých nebolo riadne, v súlade so zákonom rozhodnuté na príslušnom správnom orgáne a nebolo o takomto práve oprávnenej osoby vydané zákonné rozhodnutie, keďže až na základe takéhoto rozhodnutia je žalovaný oprávnený riešiť náhrady za nehnuteľnosti nevydané v reštitúcii. 17. Zároveň žalovaný skonštatoval, že náhradný pozemok možno previesť na oprávnenú osobu len v prípade, ak výmera pozemkov vo vlastníctve štátu vhodných na vydanie je v príslušnom katastrálnom území väčšia ako je potrebné na uspokojenie všetkých reštitučných nárokov oprávnených osôb v danom území. Vydanie konkrétnych pozemkov sa realizuje po tom, čo dôjde k odsúhlaseniu dohody s oprávnenou osobou, pričom následne táto dohoda podlieha písomnému súhlasu štatutárov žalovaného. Až po súhlase danom štatutármi fondu regionálny odbor žalovaného vypracuje návrh zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva konkretizovaných nehnuteľností na prerokovanie radou fondu. 18. V tejto veci má žalovaný právo uzavrieť dohodu výlučne o náhrade za nehnuteľnosti v zmysle rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 28.01.2005, t.j. je možné poskytnúť náhradu len v hodnote 36 788,07 EUR. List zo dňa 03.11.2005 nezakladá žalovanému právo či povinnosť na plnenie reštitučnej náhrady za tam uvedené nehnuteľnosti, keďže tento list nemôže byť považovaný za rozhodnutie. Medzi žalobcom a žalovaným teda dochádza k sporu vo vzťahu k rozsahu poskytovanej náhrady a z toho dôvodu k dnešnému dňu medzi nimi nedošlo k dohode. 19. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že v katastrálnom území I., kde sa nachádzajú nehnuteľnosti určené ako náhradné pozemky, došlo k zapísaniu pozemkových úprav k 01.01.2016, t.j. v príslušnom katastri nehnuteľností je zapísaný nový stav. Predmetom zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva a tak nemôžu byť pozemky navrhované pred vykonanými úpravami a zmluva musí zodpovedať aktuálnemu stavu zápisov v katastri nehnuteľností. Za týmto účelom bol žalobca listom zo dňa 08.12.2016 vyzvaný na opravu jeho pôvodného návrhu vzhľadom na uvedené pozemkové úpravy. 20. Žalovaný má vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že vo veci nie je nečinný. Vo vzťahu k petitu určeného žalobcom žalovaný uvádza, že ten je nedôvodný a nevykonateľný, keďže je v rozpore s príslušnými právnymi predpismi vo vzťahu k listu Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku zo dňa 03.11.2005, ktorý je v rozpore s právoplatným rozhodnutím zo dňa 28.1.2005 č.j. 116-2/2005 - JUDr. D.. Zároveň, vzhľadom na nevyhnutné kroky, ktoré je potrebné realizovať v rámci celého konania o poskytnutie náhrad, je nereálne uzavretie zmluvy vrátane všetkých zákonných krokov v dvojmesačnej lehote. Navrhol preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 21. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), právneho predpisu upravujúceho postup správneho súdu účinného od 01.07.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 23. Aj keď bola žaloba podaná v čase platnosti príslušných ustanovení O.s.p., zákona účinného do 30.06.2016, z uvedených prechodných ustanovení vyplýva, že na rozhodovanie o podanej žalobe sa po 01.07.2016 budú vzťahovať príslušné ustanovenia SSP. 24. Krajský súd postupom podľa prvej hlavy štvrtej časti SSP (Konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy) preskúmal podanú žalobu, nárok uplatňovaný žalobcom, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, pričom dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. 25. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP, nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 26. Podľa § 23 ods.2 písm. d/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 27. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 28. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 29. Cieľom konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy je poskytnúť fyzickým osobám a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. Na návrh dotknutej osoby tak môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote vo veci rozhodnúť. Správny súd je oprávnený takto rozhodnúť za predpokladu, že vo veci dospeje k záveru, že orgán verejnej správy v administratívnom konaní týkajúcom sa žalobcu bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal. 30. O nečinnosti možno hovoriť v prípade, keď má orgán verejnej správy zákonom uloženú povinnosť konať, no nekoná, t.j. nekonanie správneho orgánu tak musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. Ide tak o pasivitu správneho orgánu vtedy, keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí zákonom predpísaných úkonov, alebo ak správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. ak koná s neodôvodnenými prieťahmi. Nečinnosťou je tiež, ak správny orgán nekoná v prípadoch, keď bez zákonného podkladu tvrdí, že nemá právomoc v danej veci konať. 31. Z podaného návrhu vyplýva, že žalobca sa domáha toho, aby žalovaný konal o priznaní náhrady vo vzťahu k reštitučným nárokom žalobcu a uzavrel so žalobcom dohodu o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam určeným ako náhrada za nehnuteľnosti, ktoré nebolo možné vydať v rámci reštitučného konania vedeného na Okresnom úrade Kežmarok, pozemkový a lesný odbor, z dôvodu, že stavba bola zlikvidovaná, resp. že pozemok bol vo vlastníctve inej fyzickej osoby. Svoje nároky žalobca odvodzuje od rozhodnutia č. 116-2/2005-JUDr. D. zo dňa 28.01.2005 podľa dodatku č. 116-5/2005 zo dňa 23.08.2005 a dodatku, listu o oprave chýb zo dňa 03.11.2005 č. 116-6/2005, na základe ocenenia vydaného Obvodným pozemkovým úradom v Kežmarku č. 116-2-2005 JUDr. D. zo dňa 10.06.2008 vo výške 90 922,29 EUR (2 739 125,- SK). 32. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku, správneho orgánu oprávneného na konanie o reštitučných nárokoch právnej predchodkyne žalobcu zo dňa 28.1.2005 č.j. 116-2/2005 - JUDr. D.. v zmysle dodatkov a opráv jej ako oprávnenej osobe neboli vydané nehnuteľnosti zapísané v PK vl. č. XXX k.ú. Z., parc. č. XXXX/XXXX, pozemok spolu so stavbami, mlynom, domom a dvorom ako zastavanou plochou z dôvodu, že tieto boli vo vlastníctve inej fyzickej osoby, resp. budovy so súčasťami a príslušenstvom na týchto nehnuteľnostiach boli zlikvidované. Ich vydanie preto nebolo možné. 33. Následne listom zo dňa 23.8.2005 č. 116-5/2005 príslušný správny orgán oznámil opravu chyby v písaní, a to tak, že v časti B/ Budovy opravil označenia parc. XXXX/XXXXX na správne označenie XXXX/ XXXX. Ďalším listom zo dňa 3.11.2005 č. 116-6/2005 opravil chyby v písaní tak, že v časti B/ Budovy doplnil ďalšie riadky a označil ďalšie parcely s číslami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie, výrok teda rozšíril o ďalšie tri nehnuteľnosti, a to o parcelu č. XXXX/X, D., výmera 175 m2, parcelu č. XXXX, D., výmera 1165 m2, parcelu č. XXXX, D., výmera 2917 m2. 34. Na základe tohto rozhodnutia, spolu s vykonanými opravami si právna predchodkyňa žalobcu, Y. Z., uplatnila svoj reštitučný nárok a požiadala u žalovaného o náhradu za nehnuteľnosti, ktoré nebolo možné vydať. Z obsahu administratívneho spisu, a rovnako tiež z obsahu podanej žaloby vyplýva, že od podania návrhu u žalovaného prebiehali rokovania medzi žalobcom, právnym nástupcom oprávnenej osoby a žalovaným vo vzťahu k uzavretiu dohody v rámci konania o poskytnutie náhrady. Žalobca bol žalovaným opakovane v priebehu rokov vyzývaný na vyjadrenie sa k návrhom na poskytnutie náhradných pozemkov, na ktoré žalobca reagoval opakovanými písomnými vyjadreniami, úpravami, špecifikáciou nehnuteľností, a pod. Žalovaný po vydaní stanoviska svojho nadriadeného orgánu o tom, že nemožno akceptovať list Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku zo dňa 03.11.2005 č. 116-6/2005, ktorým malo dôjsť k oprave pôvodného rozhodnutia zo dňa 28.01.2005, keďže tento list nemôže byť považovaný za opravné rozhodnutie a že žalovaný nemôže akceptovať rozšírenie nároku žalobcu vo vzťahu k tam uvedeným nehnuteľnostiam, viackrát oznámil tieto skutočnosti žalobcovi a vyzval ho na uzavretie dohody o poskytnutí náhrad výlučne vo vzťahu k nehnuteľnostiam v zmysle rozhodnutia č. 116-2/2005-JUDr. D. zo dňa 28.01.2005 s dodatkom č. 116-5/2005 zo dňa 23.08.2005. Žalobca s takýmto postupom nesúhlasil a trval na pôvodnom návrhu. Žalovaný trval na svojom právnom závere, že listom/opravou v písaní, nie je možné rozšíriť rozsah nárokov a vecne zmeniť skoršie rozhodnutie. K dohode medzi žalobcom a žalovaným preto nemohlo dôjsť. 35. Tento záver žalovaného, odôvodňujúci momentálny postup žalovaného vo veci vyplýva tiež z listu Ministerstva pôdohospodárska a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 10.9.2013 č. 3922/2013-430, zo stanoviska Slovenského pozemkového fondu, regionálneho odboru v Poprade zo dňa 18.06.2014 a zo stanoviska generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu vo veci zo dňa 23.06.2014 č. SPFZ/2014/008966. 36. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (zákona o pôde) oprávnenej osobe patrí náhrada za obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby, ktoré podľa tohto zákona nemožno vydať alebo ktoré zanikli alebo boli prevedené na osobu, ktorá nie je povinná ich vydať. Obdobne oprávnenej osobe patrí náhrada za pozemok, ktorý sa podľa tohto zákona nevydá a za ktorý sa neposkytol iný pozemok. 37. Podľa § 16 ods. 1 zákona o pôde, náhradu za pozemky, ktoré sa podľa tohto zákona nevydávajú a za ktoré nebol poskytnutý oprávnenej osobe iný pozemok, poskytne štát. Výšku náhrady v hotovosti upraví vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky svojím nariadením. 38. Podľa § 16 ods. 2 zákona o pôde, ostatné náhrady podľa § 14 a § 15 poskytne právnická osoba (právny nástupca), ktorá vec drží alebo ju držala v čase zániku nehnuteľnosti alebo ju previedla na osobu, ktorá nehnuteľnosť podľa tohto zákona nevydáva. Ak túto osobu nemožno zistiť alebo ak touto osobou je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, náhradu poskytne štát prostredníctvom pozemkového fondu (§ 17 ods. 1) podľa všeobecne záväzného právneho predpisu. Taktiež náhradu podľa § 14 a § 15 poskytne štát, ak bývalé národné výbory alebo Zbor povereníkov previedli hospodárske budovy a rodinné domčeky do vlastníctva fyzických osôb. 39. Konkrétny postup Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov je upravený nariadením vlády Slovenskej republiky č. 237/2010 Z.z., účinným od 01.06.2010, ktorým bolo nahradené skoršie nariadenie č. 142/2009 Z.z. 40. Správny súd konštatuje, že podanej žalobe v zmysle žalobcom formulovaného petitu nie je možné vyhovieť. Podľa názoru správneho súdu žalovaný postupuje v súlade so zákonom a jeho konanie nemožno hodnotiť ako nečinnosť. Žalovaný nemá v tomto štádiu konania, vzhľadom na návrh žalobcu a nároky tam uplatňované, možnosť rozhodnúť o náhrade za nehnuteľnosti nevydané v reštitúcii z dôvodu ich zániku, keďže o ich vrátení v takom rozsahu, ako to požaduje žalobca, nebolo príslušným správnym orgánom právoplatne rozhodnuté. 41. List Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku č. 116-6/2005 zo dňa 03.11.2005 nemožno považovať za rozhodnutie, ktorým by malo dôjsť zákonným spôsobom k rozšíreniu rozsahu nárokov žalobcu na poskytnutie náhrady za nevydané pozemky, ako o nich bolo rozhodnuté dňa 28.01.2005 rozhodnutím č. č. 116-2/2005-JUDr. D.. Tento list nemá znaky správneho rozhodnutia a nemôže tak byť podkladom pre konanie žalobcu - správny orgán v ňom autoritatívnym spôsobom neurčil rozsah nehnuteľností, ktoré v reštitučnom konaní zo zákonných dôvodov nie je možné vydať oprávnenej osobe, aby bolo možné na jeho základe rozhodnúť o poskytnutí náhrady za takto nevydané pozemky žalovaným. 42. Rovnako nemožno tento list považovať za opravu skoršieho rozhodnutia zo dňa 28.01.2005, za opravu tzv. pisárskej chyby či zrejmej nesprávnosti, keďže týmto listom došlo k podstatnej zmene rozhodnutia vo vzťahu k rozsahu priznaného reštitučného nároku. Takáto zmena rozhodnutia nemôže byť považovaná za opravu správneho rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku, keďže nehnuteľnosti doplnené týmto listom neboli predmetom skoršieho rozhodnutia zo dňa 28.01.2005, neboli v ňom spomenuté, neriešil sa ich právny stav, t.j. ich doplnením nešlo len o opravu formálnej chyby v písaní (za takúto opravu možno považovať napr. list správneho orgánu zo dňa 23.08.2005, ktorým došlo k oprave čísla parcely v rozhodnutí). 43. Správny súd konštatuje, že súčasný postoj žalovaného nemožno považovať za nečinnosť, t.j. za situáciu, kedy by správny orgán z vážnych dôvodov nekonal o nárokoch žalobcu, keďže z uvedeného vyplýva, že o nároku žalobcu v rozsahu, ako to požaduje žalobca, nie je možné rozhodnúť. Ak žalobca trvá na uzavretí dohody o poskytnutí náhrady za nevydané pozemky vrátane nehnuteľností uvedených v liste správneho orgánu zo dňa 03.11.2005, je zrejmé, že týmto nárokom žalobcu žalovaný nemôže vyhovieť. Žalovaný správny orgán je oprávnený konať vo vzťahu k poskytnutiu náhrady a k uzavretiu dohody v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. v spojení s príslušným nariadením vlády SR č. 237/2010 Z.z. len v rozsahu nároku žalobcu stanovenom rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku zo dňa 28.1.2005 č.j. 116-2/2005 - JUDr. D.. v spojení s opravou vykonanou listom zo dňa 23.08.2005, pri určení hodnoty za tam uvedené nevydané nehnuteľnosti. Skutočnosť, že žalobca sa nezúčastňuje na rokovaní so zástupcami žalovaného, jeho opakované námietky vo vzťahu k ponúkaným pozemkom, či námietky čo do rozsahu poskytnutej náhrady, či iné konanie žalobcu, ktoré má za následok, že doposiaľ nedošlo k uzavretiu dohody a vysporiadaniu nárokov žalobcu nemožno pričítať ako nečinnosť na strane žalovaného. 44. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 45. Správny súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že podaná žaloba podľa druhej hlavy štvrtej časti SSP nie je dôvodná. 46. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 261 SSP žalobu zamietol. 47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu vynaložených trov konania. Žalovanému správnemu orgánu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že u neho nevznikli žiadne trovy spojené s právnym zastúpením v konaní. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).