Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/41/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200768 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200768.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci žalobcu D. T., nar. XX.apríla XXXX, bytom U. - P. č. XXX, zastúpený JUDr.Jozefom Nečasom, bytom Poprad, Pavlovova č. 2340/4, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru č. 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a oznámenia žalovaného zo dňa 14.septembra 2016 č. OU-PO-Z takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Okresný úrad Poprad rozhodnutím zo dňa 03.06.2016 č. Z..-XXXX/XXXXXX-XX, H. XXXX/XXX/XI., rozhodol ako príslušný prvostupňový správny orgán vo veciach priestupkov podľa § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov tak, že obvinený D. T.... sa uznáva vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 09.02.2016 o 09.00 hod. na Okresnom úrade v Poprade povedal navrhovateľovi O.. A. A. „ty špinavý vrah a zločinec, s takým v jednej miestnosti sedieť nebudem“, a teda svojim konaním inému ublížil na cit tým, že ho urazil. Uložil žalobcovi ako obvinenému za tento priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b/, § 12 ods. 1 a v súlade s § 49 ods. 2 Zákona o priestupkoch sankciu - pokutu vo výške 30,-- eur a povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 16,-- eur. 2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že priestupkové konanie bolo začaté na základe priestupkového spisu, ktorý mu predložilo obvodné oddelenie PZ č.p.: Z.-H.-Z zo dňa 05.04.2016 spolu s návrhom na prejednanie priestupku, ktorý podal navrhovateľ O.. A. A. dňa 09.02.2016, s obsahom, ktorý nasvedčuje skutočnosti, že obvinený D. T. mal dňa 09.02.2016 o 09.00 hod. na Okresnom úrade v Poprade povedať navrhovateľovi O.. A. A. „ty špinavý vrah a zločinec, s takým v jednej miestnosti sedieť nebudem“, a teda mal svojim konaním inému ublížiť tým, že ho mal uraziť. 3. Na základe uvedenej skutočnosti bol D. T. ako podozrivý obvinený zo spáchania skutku, nariadil vo veci pojednávanie o priestupku tak, ako upravuje § 74 ods. 1 prvá veta Zákona o priestupkoch na deň 03.05.2016, kde boli predvolaní D. T. ako obvinený, navrhovateľ O.. A. A. a svedkyne E.. E. Q. a E.. O. H.. 4. V odôvodnení rozhodnutia citoval výpoveď navrhovateľa O.. A. A. na nariadenom pojednávaní dňa 03.05.2016, ktorý uviedol, že je jedno, kde sa ocitne, absolútne, bez akýchkoľvek zábran ho obvinený uráža, trvá na svojom pôvodnom „Návrhu na prejednanie priestupku“ zo dňa 09.02.2016 a trvá na prejednaní veci v plnom rozsahu, nemôže sa vyjadrovať v zmysle, že aký je on ochotný prijať ospravedlnenie, nemôže prijať jeho ospravedlnenie, z dôvodu, že znova ho verbálne pán T. označil za „zločinca“, so zmierom nesúhlasí, neprichádza do úvahy, nevidí dôvod na späťvzatie návrhu na prejednanie priestupku a trvá na tom, by bol obvinený D. T. za svoje konanie postihnutý, a aby bolo pánovi T. všetkými prostriedkami, ktorými disponuje okresný úrad, zabránené v jeho recidívnom konaní. Po poučení správnym orgánom o možnosti obdŕžať zápisnicu z uskutočneného konania žiada správny orgán o kópiu zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku elektronickou formou na e-mailovú adresu: [email protected] de. Dňa 09.02.2016 bol predvolaný na Okresný úrad v Poprade, odbor všeobecnej vnútornej správy Poprad, za účelom prejednania priestupku, ktorého sa mal dopustiť D. T. na hlavných pojednávaniach pred Okresným súdom Poprad. Po vyvolaní a vstupe do pojednávacej miestnosti D. T. v čase o 09.00 hod. ráznym hlasom sa vyjadril, že s „týmto špinavým vrahom s zločincom v jednej miestnosti nebude“, na to pani E.. Q. ho upozornila na skutočnosti, ktoré vyplývajú pre neho ako osobu obvinenú z priestupku, na čo obvinený opustil miestnosť a odchádzajúc ešte šomral nezrozumiteľné slová. Počuli to dve pracovníčky Okresného úradu v Poprade E.. Q., kolegyňa pani E.. Q. pani E.. H.. Po tomto incidente sedel v pojednávacej miestnosti sám a ďalej bola predmetná skutočnosť zaznamenaná v príslušnej zápisnici z konania dňa 09.02.2016, ktorá sa dá priložiť ofotená zo spisu PR. XXXX/XXXX- XMT. 5. V čase o 13.00 hod. dňa 03.05.2016 počas začatia ústneho prejednania o priestupku, obvinený D. T. uviedol, že odmieta vstúpiť do pojednávacej miestnosti s pánom A., že pána O.. A. A. „pozná od A po Z“, že „vie, čo je to „za osobu““. Následne mu bolo vysvetlené správnym orgánom, že tým, že nestúpi do pojednávacej miestnosti, nebude môcť sa zúčastniť výsluchu svedkov a navrhovateľa, k čomu obvinený uviedol: „Ja nebudem na tom ukrátený“. Obvinený správnemu orgánu následne zápisnične dňa 03.05.2016 uviedol k predmetnej veci tieto skutočnosti: „K veci uvádzam, že ja som pochopil, z čoho som obvinený a ja sa pýtam, aby ste mi vysvetlili, že čo je na tom nepravdy, keď pán A. zaútočil na moju manželku na mojom súkromnom pozemku, pri dome. Ja priznávam, že som povedal pánovi A., že je „zločinec a špinavý vrah“, v pojednávacej miestnosti, mám na to vážne dôkazy, takže ja si stojím za tým vyjadrením svojim, pretože ako prvý dôkaz predkladám listinu o 22-ročnej eštebáckej organizácii, že pán A. bol členom ŠTB, kde je toto jasný dôkaz, že pracoval občan A. v zločineckej organizácii ŠTB, ktorú nielen vláda SR, ČSR a Európskych štátov a celého sveta odsúdili túto zločineckú organizáciu a prirovnali ju, že bola horšia ako Gestapo a SS. To je vyjadrenie nie moje, ale významných politických kultúrnych a spoločenských osôb týchto štátov, najjasnejším dôkazom sú priami poškodení, ktorých bolo na tisíce v SR, ktorí boli mučení, týraní a väznení, len z toho dôvodu, že nezdieľali totalitnú a eštebácku ideológiu.“ 6. Na otázku správneho orgánu: „Máte konkrétny listinný dôkaz, rozhodnutie o tom, že O.. A. je zločinec, čo sa týka jeho práce v ŠTB?“ obvinený odpovedal: „Listina, ktorú som predložil správnemu orgánu je dôkaz toho, a ak bude potrebné, doložím konkrétne dôkazy s udaním konkrétnych mien a dátumov.“ 7. Na otázku správneho orgánu: „Máte konkrétny listinný dôkaz, rozhodnutie o právoplatnom odsúdení pána A. za zločin vraždy, keď ho nazývate vrahom?“ obvinený uviedol: „Uvádzam, že vzhľadom na to, že trestný čin, pokus o vraždu zabitím na mojom súkromnom pozemku, trestný čin vyhrážania sa motorovou kosou s trojhranným zubcom oceľovým, kde zhodil manželku na zem a s touto kosou sa jej vyhrážal, že ju rozseká, poseká a rozštvrtí a napokon tento bezcharakterný zločinec jej zarezal do nohy, čo je hanbou, že tieto trestné činy sa stali na mojom súkromnom pozemku, kde zločinec A. má zakázaný vstup rozhodnutím súdu, čím sa dopustil ďalšieho trestného činu, marenia úradného rozhodnutia. Je absurdné, že OČTK a predovšetkým prokuratúra vedome, cielene a účelovo hore uvedené trestné činy sa snažia zamiesť pod koberec. Je to v štádiu šetrenia, rozhodnutie o vine A. nemám. Podľa vyjadrení fundovaných právnikov v oblasti trestného práva a niektorých vyšetrovateľov polície, ktorých nebudem menovať, je hanbou tohto právno-neprávneho štátu, kde tento zločinec občan A. mal byť dávno v base, kde bezcharakterní pracovníci OČTK a prokuratúry hore uvedené trestné činy prekrútili a prekrúcajú, že zločincom som ja, hore uvedené trestné činy som spáchal ja, čo svedčí o tom, že som tu bol predvolaný akože „obvinený“. Sú presvedčení, že takáto trestnoprávna špina a prekrúcanie zločinca na martýra a poškodeného na zločinca a obvineného mohlo dôjsť len a len, že tu lietajú „smradľavé a zakrvavené eštebácke peniaze“ vo vzduchu, pretože ináč by to v tomto právnom a demokratickom štáte nebolo možné. Chcel by som povedať, že ak nehorázna špina, ktorá sa tu sústavne vedie voči mojej osobe, mojej manželke a rodine a šikanovanie a buzerovanie od orgánov štátnej moci a verejnej správy, v mene pravdy a spravodlivosti, dám zverejniť mediálne skorumpovaných ŠTB- pracovníkov, ich posluhovačov a agentov, ktorí absurdne a bezcharakterne pracujú aj v súčasnej dobe vo verejnej správe, ktorí jednoznačne by mali rozoznať, kto je zločinec a obvinený, čo z toho vyplýva, že títo pracovníci jednoznačne kryjú zločinnosť s tým, že ako v minulosti gestapák kryl nacistu, nacistu kryl esesák a esesáka kryl fašista, čo sa dá aplikovať na súčasnú dobu, kde eštebáci všemocne kryjú eštebáckych zločincov. Existujú aj napriek dvadsaťpäť rokov záznamy týchto zločincov s ich udávaním konkrétnych osôb. Dúfam, že aj napriek tomu, že vymožiteľnosť práva, pravdy a spravodlivosti je bohužiaľ v mnohých prípadoch v exekutíve, v štátnej a verejnej správe úbohá, dúfam, že niekto na bezcharakternom obviňovaní ukončí „špinu“, preto nie som obvinený v žiadnom prípade, práve naopak, som poškodený a neprajem si do nekonečna, aby okresný úrad ma buzeroval, šikanoval a predvolával na konania. Je úbohé, že podstatu a príčinu zločinnosti nemá nikto absolútne záujem hľadať.“ 8. Správny orgán prvého stupňa ďalej konštatoval, že obvinený D. T. bol v „Predvolaní na prejednanie priestupku“ zo dňa 11.05.2016 správnym orgánom výslovne upovedomený o skutočnosti, že dňa 03.06.2016 má právo doplniť pred správnym orgánom skutočnosť, či má záujem o zmier vo veci s navrhovateľom, resp. do tohto dátumu môže vyjadriť svoj súhlas so zmierom vo veci písomnou formou, pričom obvinený bol upozornený na skutočnosť, že pokiaľ svoju vôľu sa s navrhovateľom zmieriť neprejaví, bude sa mať za to, že o zmier vo veci obvinený nemá záujem. Dňa 03.06.2016 sa obvinený pred správny orgán nedostavil, vyjadriť svoju prípadnú vôľu k zmieru vo veci, ani do tohto dátumu nebola doručená žiadna písomnosť, ktorá by preukazovala výslovný záujem obvineného o zmier vo veci. 9. Svedkyňa E.. E. Q. vo svojej výpovedi pred správnym orgánom dňa 03.05.2016 uviedla nasledovné skutočnosti: „K veci uvádzam, že môžem potvrdiť, že dňa 09.02.2016 v čase o 09.00 hod. som bola prítomná s kolegyňou E.. O. H. v kancelárii č. XX na Okresnom úrade Poprad, kde malo začať pojednávanie vo veci č. PR. XXXX/XXXX-XMT, pričom počas tohto ústneho pojednávania o priestupku, pri vstupe do pojednávacej miestnosti, sa obvinený D. T. vyjadril na adresu tu prítomného v pojednávacej miestnosti O.. A. A., že „nechce byť pri vypočutí tohto špinavého vraha, zločinca“, ďalej pokračoval v urážkach, ktoré som nezaregistrovala a doslova uviedol, že „odmieta byť s ním v jednej pojednávacej miestnosti“, čo som zadokumentovala do príslušnej zápisnice o prejednaní priestupku. Potom, čo sa vyjadril takto pán T. na adresu pána A., som ho upovedomila o tom, že má právo byť pri jeho výpovedi, na čo odpovedal, že on sa vyjadrí k výpovedi pána A. po jeho odchode, čo aj následne urobil.“ 10. Svedkyňa E.. O. H. vo svojej výpovedi pred správnym orgánom dňa 03.05.2016 uviedla nasledovné skutočnosti: „K veci uvádzam, že dňa 09.02.2016 som bola prítomná s kolegyňou E.. E. Q. v kancelárii č. XX na Okresnom úrade Poprad, kde malo začať pojednávanie vo veci, ku ktorej mala kolegynka pridelený spis, pričom počas tohto ústneho pojednávania o priestupku, hneď na začiatku, pri vstupe do pojednávacej miestnosti, keď vstupoval ako prvý pán O.. A. a za ním vošiel druhý pán, pán T., pričom uviedol hneď bezprostredne na to pán T. na adresu O..A. A., že nechce byť vypočutý v prítomnosti tohto „špinavého vraha, zločinca“ a odmieta byť s ním v pojednávacej miestnosti, čo kolegyňa zadokumentovala do príslušnej zápisnice o prejednaní priestupku. Zapamätala som si to, pretože nie je to bežná záležitosť.“ 11. V odôvodnení rozhodnutia okresný úrad argumentoval, že podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 12. Podľa § 46 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 13. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. 14. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že pred vydaním rozhodnutia preštudoval celý spisový materiál, vykonal dokazovanie vo veci, vyhodnotil jednotlivé dôkazy samostatne a v ich vzájomnej súvislosti a dospel po vykonanej správnej úvahe k záveru, že obvinený D. T. sa skutku, tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, dopustil, čo správnemu orgánu potvrdili tak výpovede navrhovateľa O.. A. A., ako aj výpovede priamych svedkýň udalosti E.. O. H. a E.. E. Q.. Na základe týchto dôkazných prostriedkov správny orgán ich vyhodnotením dospel k záveru uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia, a síce že obvinený svojim konaním naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty § 49 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch, vychádzal z dôkaznej situácie, keď tvrdenie navrhovateľa, že obvinený na jeho adresu použil slovné spojenie „Ty špinavý vrah a zločinec, s takým v jednej miestnosti sedieť nebudem“ v plnom potvrdili správnemu orgánu výpovede priamych svedkov udalosti E.. O. H. a E.. E. Q.. Tieto svedecké výpovede boli uskutočnené po poučení svedkov o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, a preto o ich pravdivosti nemal správny orgán žiadnu pochybnosť. Svedkyne, ktorých výpovede sú pre vec rozhodujúce, boli priamo prítomné na mieste skutku, v pojednávacej miestnosti, kde ústne pojednávanie o priestupku začalo spôsobom, ktorý je opísaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (a teda spôsobom, keď obvinený D. T. pri vstupe do pojednávacej miestnosti dňa 09.02.2016 v čase o 09.00 hod. na Okresnom úrade v Poprade povedal navrhovateľovi O.. A. A. „Ty špinavý vrah a zločinec, s takým v jednej miestnosti sedieť nebudem“), a teda jedná sa o priame svedkyne skutku, ktorých výpovede bezprostredne poukazujú na priebeh predmetnej udalosti. 15. Skutkový stav správny orgán považoval za nepochybne preukázaný, lebo uvedená skutočnosť je uvedená aj v „Zápisnici o prejednávaní priestupku“ zo dňa 09.02.2016, pod číslom: Z..-XXXX/ XXXXXX-X, H.. XXXX/XXXX-XE., ktorá je priložená k Zápisnici zo dňa 03.05.2016 ako listinný dôkazný prostriedok vo veci a zároveň je jedným z podkladov pre vydanie tohto rozhodnutia a s ktorým dôkazným prostriedkom vo veci boli obidvaja účastníci konania, aj obvinený, aj navrhovateľ, oboznámení. Z obsahu tejto listiny vyplýva, že obvinený D. T. skutočne dňa 09.02.2016 v čase o 09.00 hod. na Okresnom úrade v Poprade povedal navrhovateľovi O.. A. A. „Ty špinavý vrah a zločinec, s takým v jednej miestnosti sedieť nebudem“. 16. Prvostupňový správny orgán dôvodil, že zápisnica je dôkazným prostriedkom, o ktorom platí prezumpcia správnosti, to znamená, že jej obsah sa považuje za správny, pokiaľ sa nepreukáže opak a obvinený D. T. tento skutkový stav, zistený správnym orgánom, nepoprel. Naopak, k spáchaniu skutku sa priznal, odôvodnil však spáchanie skutku „svojou pravdou“, a teda, že má na protiprávne správanie sa „vážne dôkazy“. 17. Správny orgán prvého stupňa považoval obranu obvineného D. T., napriek skutočnostiam, ktoré uviedol, za účelovú. V zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžo 58/2009 „...osobou obvinenou z priestupku použité expresívne, ničím nepodložené výrazy na adresu poškodenej („zlodejka, podvodníčka, príslušníčka ŠTB) nemožno vzhľadom na ich obsah, formu a časové a miestne okolnosti, za ktorých boli prednesené, považovať za oprávnenú kritiku inej osoby, zameranú na odvrátenie priamo hroziaceho útoku na záujem chránený zákonom, ale ich treba považovať za cielenú urážku a poníženie inej osoby.“ S odkazom na rozhodovanie súdov, a najmä však berúc do úvahy skutočnosť, že žiadne z tvrdení obvineného neospravedlňuje jeho správanie a zároveň berúc do úvahy skutočnosť, že obvinený nepredložil ani pri oboznámení sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia žiaden dôkazný prostriedok, ktorým by dokázal správnosť svojich tvrdení, možno konštatovať, že na to, aby osoba mohla byť nazvaná „vrahom“, je potrebný právoplatný rozsudok súdu za trestný čin vraždy (úmyselné pozbavenie života iného), čo v tomto prípade nie je splnené, z odpovede obvineného D. T. na otázku správneho orgánu, či má konkrétny listinný dôkaz, o skutočnosti, že pán A. bol právoplatne odsúdený za vraždu, vyplýva, že obvinený takýto dôkaz nemá. Správny orgán zo svojej úradnej činnosti má vedomosť tom, že uvedené trestné stíhanie v príslušnej veci bolo ukončené postúpením veci na priestupkové konanie, a preto sa ani o žiaden trestný čin vraždy nemôže jednať. K ďalšej skutočnosti, oprávnenosti obvineného nazývať osobu O.. A. A. zločincom, je potrebné uviesť skutočnosť, že pojem zločin definuje teória trestného práva a rozumie sa ním úmyselný trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou prevyšujúcou päť rokov, analogicky potom zločincom je osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za zločin, pričom možno znovu uviesť, že obvinený D. T. nepredložil správnemu orgánu žiaden dôkazný prostriedok, ktorým by podporil svoje tvrdenia. Predmetný výpis „Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti“, ktorý obvinený D. T. správnemu orgánu predložil, z ktorého obsahu je zrejmé, že navrhovateľ bol „dôverníkom“ a „kandidátom tajnej spolupráce Štátnej bezpečnosti“, však ešte nie sú žiadnym dôkazom o skutočnosti, že by sa bol býval navrhovateľ konkrétneho zločinu, tak ako to tvrdí obvinený, dopustil. 18. Na základe uvedených skutočností, ktoré popierajú opodstatnenosť tvrdení obvineného a z dôvodu, že skutkový stav za spoľahlivo zistený správny orgán pristúpil k rozhodovaniu o vine obvineného z priestupku. 19. Vyhodnotením výpovedí tak navrhovateľa O.. A. A., ako aj berúc do úvahy výpoveď samotného obvineného, ktorý spáchanie skutku, uvedeného vo výrokovej časti rozhodnutia, nepoprel, odôvodnil však spáchanie skutku skutočnosťami, s ktorými sa správny orgán vyrovnal, tak ako je to vyššie uvedené, ďalej vyhodnotením výpovedí priamych svedkýň skutku E.. O. H. a E.. E. Q. vo vzájomných súvislostiach, správny orgán konštatoval, že zo vzájomných súvislostí týchto výpovedí je zrejmé, že obvinený skutočne na adresu navrhovateľa v predmetný deň počas začatia ústneho pojednávania o priestupku použil slovné spojenia, tak ako sú popísané vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Táto skutočnosť je jednoznačne zdokumentovaná aj v príslušnej „Zápisnici o prejednávaní priestupku“ zo dňa 09.02.2016, pričom platí prezumpcia správnosti zápisníc. Obvinený si ďalej musel byť pri páchaní svojho protiprávneho konania vedomý skutočnosti, že navrhovateľa svojim konaním urazí na cti. Ďalej je možné k tomuto konštatovať že pokiaľ ani opakované priestupkové konania nie sú na zmenu správania obvineného postačujúce, je v kompetencii príslušných štátnych orgánov na ochranu práva riešiť tieto skutočnosti, a nebráni takémuto riešeniu uvedenej situácie ani predchádzajúci postih za priestupok. 20. Na základe zisteného skutkového stavu správny orgán nemal o vine obvineného pochybnosti, skutočnosti, že sa dopustil konania, tak ako je popísané vo výrokovej časti rozhodnutia. 21. Zo spisu vyplýva, že správny orgán sa pokúsil o zmier, ku ktorému nedošlo. 22. Pri kvalifikácii konania obvineného ako priestupku správny orgán vychádzal zo skutočnosti, že konaním obvineného boli naplnené formálne znaky priestupku - znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch a rovnako aj zákonné znaky spoločné pre všetky priestupky (vek, príčetnosť páchateľa) a rovnako tak konanie obvineného naplnilo aj materiálny znak priestupku - jedná sa v tomto prípade o protiprávne konanie obvineného, ktoré porušilo záujem spoločnosti na nerušenom občianskom spolunažívaní. 23. Okresný úrad poukázal na ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch, ktoré chráni občianske spolunažívanie pred jeho narušením tým, že chráni česť občana pred urážkami alebo pred vydaním na posmech. Urážka alebo zosmiešnenie môže spočívať aj v oznámení nepravdivého údaju o inej osobe, alebo pravdivého, avšak hanlivého, zavrhnutiahodného. 24. Samotné slovné spojenie, tak ako je citované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a ktoré obvinený D. T. na adresu navrhovateľa O.. A. A. uviedol, kritérium hanlivého, zavrhnutiahodného výrazu spĺňa, tak je to vyššie bližšie odôvodnené a súčasne tento výrok obvineného výslovne urazil navrhovateľa O.. A. A. na cti, a teda konaním obvineného došlo k urážke na cti osoby navrhovateľa, a preto správny orgán rozhodol výrokom rozhodnutia. Keďže bol obvinený D. T. uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, správny orgán mu uložil v zmysle § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,-- eur, ktorých výška je určená paušálnou sumou podľa vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 411/2006 Z. z. v znení vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 531/2008 Z.z.. 25. Správny orgán dôvodil, že pri rozhodovaní o uložení sankcie za priestupok prihliadal na spôsob spáchania priestupku, na jeho následky a na okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, na pohnútky i na osobu páchateľa - pri správnom uvážení správny orgán zobral do úvahy predovšetkým skutočnosť, že obvinený bol do dňa vydania tohto rozhodnutia právoplatne uznaný vinným v priestupkovom konaní, a to za obdobný skutok, ako je ten, ktorý je predmetom tohto konania, dopustil sa teda priestupkovej recidívy, taktiež správny orgán zobral do úvahy mieru spoločenskej nebezpečnosti konania obvineného, ktorá je síce nízka, no na postih za priestupok postačujúca, rovnako však správny orgán zohľadnil obsah výroku, ktoré obvinený na adresu navrhovateľa uviedol a mieru, v akej takéto výroky sú spôsobilé narušiť občianske spolunažívanie, iného uraziť na cti alebo vydať ho na posmech. Rovnako správny orgán prihliadol na skutočnosť, že obvinený si zrejme chcel svojim správaním vyriešiť svoj osobný spor s navrhovateľom, čo bolo pohnútkou konania obvineného, riešil ho však protiprávnym spôsobom, urazením navrhovateľa na cti a táto skutočnosť zároveň obvineného z jeho protiprávneho konania neospravedlňuje. 26. Správny orgán mal vzhľadom na správnu úvahu za to, že sankcia vo forme pokuty, vo výške 30,-- eur, uložená obvinenému za priestupok v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b/, § 12 ods. 1, § 49 ods. 2 Zákona o priestupkoch v tomto prípade, predovšetkým vzhliadnuc na priestupkovú recidívu páchateľa priestupku, vystihuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obvineného a je spôsobilá a postačujúca, aby bol splnený jej účel, teda náprava páchateľa, rovnako tak je adekvátna aj z hľadiska generálnej prevencie pred protiprávnym konaním. 27. Žalovaný listom zo dňa 14.09.2016 č. Z. vo veci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania vo forme oznámenia žalobcovi vo vzťahu k vyššie citovanému prvostupňovému rozhodnutiu popísal skutkový stav tak, ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, konštatoval, že toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručované dňa 13.06.2016 opakovane dňa 14.06.2016 a to istého dňa bola zásielka uložená na pošte, pričom žalobca si rozhodnutie prevzal 30.06.2016. Poukázal na to, že žalobca dňa 11.07.2016 osobne doručil správnemu orgánu podanie označené ako „Odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu“. Žalovaný konštatoval, že podľa §54 ods. 1 Správneho poriadku odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. 28. Žalovaný uviedol, že sa oboznámil s podaním žalobcu a s príslušným spisovým materiálom a mal za preukázané, že lehota na podanie odvolania žalobcom uplynula dňa 04.07.2016, keďže rozhodnutie správneho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 17.06.2016 s fikciou doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, a je teda oneskoreným odvolaním. S odkazom na túto konštatáciu žalovaný ako odvolací orgán vyhodnotil odvolanie žalobcu doručené správnemu orgánu dňa 11.07.2016 ako oneskorené, a preto nemohol vyvolať účinky odvolania. Márnym uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku žalobcom napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2016. 29. Žalovaný poukázal na to, že napriek uvedenému záveru je podľa § 60 Správneho poriadku povinný preskúmať aj takéto oneskorené odvolanie z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Po preskúmaní podania žalobcu, ako aj na vec sa vzťahujúceho spisu, žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie obnovy konania podľa § 62 Správneho poriadku. Dôvodil ustanovením § 65 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, s odkazom na § 58 Správneho poriadku, ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie s odkazom na § 61 ods. 2. Citoval odsek 2 § 65 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 30. Uviedol, že Správny poriadok v § 68 ods. 1 upravuje, že správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je procesným prostriedkom dozoru, prejavom právomoci správnych orgánov uskutočňovať kontrolu nad činnosťou podriadených správnych orgánov, pričom ide o mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, na ktoré nemá účastník konania zo zákona právny nárok, nie je to totiž mimoriadny opravný prostriedok. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je ako opravný prostriedok spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, a teda zákon stanovuje povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí, a preto sa v správnej praxi označuje ako mimoriadny opravný prostriedok, čo však súčasne znamená, že nie je generálne použiteľný a možno ho s úspechom uplatniť len vo výnimočných prípadoch. Základnou myšlienkou mimoriadnych opravných prostriedkov je, že právna istota a stabilita nastáva právoplatným rozhodnutím, ktoré sú v právnom štáte podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Poukázal na to, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa môže vzťahovať na všetky druhy rozhodnutí vydaných v správnom konaní vrátane rozhodnutí vydaných v rámci uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov, napr. obnova konania, protest prokurátora a pod. a predmetom preskúmania rozhodnutia môžu byť nielen rozhodnutia vo veci ale aj procesné rozhodnutia. Ak sa preskúmava rozhodnutie mimo odvolacieho konania, ide o posúdenie súladu rozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi a predpokladom na uplatnenie tohto opravného prostriedku je právoplatnosť rozhodnutia. Rozhodnutia vydané v správnom konaní možno zmeniť alebo zrušiť, ak správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že bolo vydané v rozpore so zákonom. Musí však dbať o to, aby práva napadnuté dobromyseľne boli dotknuté čo najmenej a rešpektovať aj základné pravidlá konania upravené v § 3 Správneho poriadku, pričom § 65 ods. 2 Správneho poriadku garantuje účastníkovi konania ochranu v podobe príkazu správneho orgánu dbať, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 31. Dôvodil, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania možno realizovať, len ak sú splnené podmienky upravené zákonom z úradnej povinnosti, ak okolnosti prípadu nasvedčujú, že vydané rozhodnutie je nezákonné. Jediným dôvodom, ktorý oprávňuje správny orgán zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie je teda jeho nezákonnosť. V žiadnom prípade nepostačuje jeho vecná nesprávnosť, resp. neúčelnosť, neefektívnosť alebo formálne nedostatky, ak nemajú vplyv na obsah rozhodnutia. Formálna vada rozhodnutia, ktorá strane nespôsobí žiadnu ujmu, nie je vadou podstatnou, pre ktorú by bolo nutné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a v prípade, ak správny orgán rozhodnutie zruší, je povinný rozhodnutie náležite odôvodniť a dbať o jeho preskúmateľnosť. 32. Žalovaný akcentoval, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí, ktoré sú výsledkom porušenia zásady zákonnosti upravených v § 3 ods. 1 Správneho poriadku, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Sž 31/02, podľa ktorého preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Žalovaný poukázal na to, že podanie žalobcu prijal ako iný podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa §65 ods. 1 Zákona o správnom konaní a podľa tohto ustanovenia rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal. 33. V ďalšej časti oznámenia žalovaný konštatoval, že priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov alebo o trestný čin. Uviedol, že skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Subjektom je páchateľ priestupku, subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku a to vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť. Subjektívna stránka prestavuje zavinenie. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah človeka jednať k vlastnému protiprávnemu konaniu (porušeniu, ohrozeniu právnej normy) a jednak výsledku tohto protiprávneho konania, ktorý má za následok trestnú alebo civilnoprávnu zodpovednosť. Zo zavinenia vychádza subjektívna stránka skutkovej podstaty priestupku, ktorá vyjadruje psychický stav páchateľa ku skutočnostiam charakterizujúcim delikt. Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom, a proti ktorým konanie smeruje. Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom, s príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus). Fakultatívnymi znakmi objektívnej stránke sú čas a miesto konania. 34. Ďalej poukázal na to, že sankciou, teda následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci, s odkazom na § 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. a pri určení druhu sankcie aj výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchanie a jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní, s odkazom na na čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Uviedol, že osobnosť človeka je individuálna a predstavuje predovšetkým súhrn špecifických osobných, psychických vlastnosti konkrétneho ľudského jedinca podobne ako právam a veciam, i osobnosti človeka je právom poskytnutá ochrana proti neoprávneným zásahom a ochrana osobnosti človeka je upravená predovšetkým v Ústave Slovenskej republiky a v občianskom zákonníku. Uviedol, že občianske právo poskytuje osobnosti človeka ochranu prostredníctvom § 11 a § 16 Občianskeho zákonník a ochrana osobnosti upravená OZ je koncipovaná ako všeobecná ochrana, ktorá sa vzťahuje na celú oblasť občianskeho práva, poskytuje ochranu imateriálnym, teda nehmotným stránkam osobnosti človeka. Občianskoprávna ochrana osobnosti vychádza z druhého oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, ktorá upravuje základné ľudské práva a slobody a subjektom osobnosti práv môže byť iba fyzická osoba. 35. Dôvodil, že § 11 OZ poskytuje ochranu osobnosti človeka, najmä život a zdravie a občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, súkromiu menu a prejavom osobnej povahy. Ochrana občianskej cti a ľudskej dôstojnosti je občianskoprávnou úpravou chránená v rôznych spoločenských vzťahoch a právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti zahŕňa okrem civilných spoločenských vzťahov aj právo na česť v odborných kruhoch, napr. vedeckých. Právo na ochranu súkromia zahŕňa široký rozsah života človeka, právo na ochranu intímneho života, citového života, priateľských vzťahov, rodinných vzťahov a pod. a právo na ochranu mena zahŕňa ochranu mena, priezviska osoby ale aj pseudonymu a právom na prejavy osobnej povahy sa rozumie právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do prejavov osobnosti človeka. 36. Argumentoval tým, že ustanovením § 49 Zákona o priestupkoch sa poskytuje ochrana riadnemu občianskemu spolunažívaniu a objektívna stránka skutkových podstát tohto druhu priestupku sa konkretizuje v ustanoveniach pod jednotlivými písmenami. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa priestupku dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech a priestupok urážky na cti možno spáchať slovným alebo písomným výrokom alebo prejavom. Samotný výrok však nestačí sám o sebe na naplnenie znakov priestupku, lebo platí pravidlo, že nikto sa nemôže dopustiť urážky, ak sám nevie, že uráža. Páchateľ teda musí vedieť jednak o urážlivosti svojho výroku alebo skutku a jednak jeho zavinenie sa musí vzťahovať na tento výrok alebo skutok, ako aj na následok, t.j. urážku na cti, s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Ds 1/2007 z 23.03.2007. Konštatoval, že pojem česť patrí medzi tie základné ľudské pojmy, ktoré je náročné explicitne definovať a česť je to, čím si človek zasluhuje úctu, vážnosť, dôveru. 37. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán na základe podnetu žalobcu ako obvineného podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku po preskúmaní právoplatného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní prihliadajúc na obsah administratívneho materiálu po komplexnom posúdení zákonnosti a správnosti postupu prvostupňového orgánu, ako aj vydaného rozhodnutia z dôvodu, či nedošlo zo strany správneho orgánu k porušeniu zákona či inému pochybeniu. Stotožnil sa so závermi prvostupňového správneho orgánu, lebo tento orgán náležite zvážil a posúdil zabezpečené dôkazy, každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti posúdil a dospel k správnemu záveru, že priestupok spáchal žalobca ako obvinený z priestupku tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a týmto konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, čím navrhovateľa urazil na cti. 38. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán posúdil vec po právnej a skutkovej stránke správne, vydal rozhodnutie v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku a Zákona o priestupkoch, keď obvineného, teda žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch. Po preskúmaní rozhodnutia, vznesených námietkach uvedených v podaní, ktoré bolo doručené správnemu orgánu 11.07.2016, ako aj na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu žalovaný dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu či zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. S odkazom na uvedené skutočnosti žalovaný ako odvolací orgán podanie žalobcu považoval za nedôvodné a v konečnom dôsledku za vybavené. Uviedol, že vzhľadom na uvedené závery žalovaného ako odvolacieho orgánu právoplatné rozhodnutie správneho orgánu č. Z.-XXXX/XXXXXX-XX, PR. XXXX/XXX/X/I. zo dňa 03.06.2016 ostáva nezmenené. 39. Žalobca žalobou zo dňa 19.10.2016 na základe výzvy súdu uznesením zo dňa 03.11.2016 doplnenej písomným podaním zo dňa 14.11.2016 navrhol, aby súd zrušil „preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania - oznámenie“ vydané Okresným úradom Prešov, odbor opravných prostriedkov pod č. k.: Z. zo dňa 14.09.2016 a rozhodnutie Okresného úradu Poprad č.k.: Z..-XXXX/XXXXXX-XX zo dňa 03.06.2016 v celom rozsahu a konanie zastavil, resp. vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania. 40. Žalobu odôvodnil tým, že poukázal na prvostupňové rozhodnutie a na to, že na základe odvolania žalobcu Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, vydal oznámenie zo dňa 14.06.2016 č. Z. v ktorom konštatoval, že lehota na podanie odvolania uplynula dňa 04.07.2016, keďže rozhodnutie správneho orgánu bolo obvinenému doručené dňa 17.06.2016 fikciou doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, a je teda oneskoreným odvolaním. Žalobca konštatoval, že žalovaný preskúmal oneskorené odvolanie, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie obnovy konania podľa § 62 Správneho poriadku a uviedol, že podanie obvineného považuje za nedôvodné a vybavené a prvostupňové rozhodnutie ostáva nezmenené. Žalobca namietal, že žalovaný ako odvolací orgán porušil ustanovenia Správneho poriadku, pretože o odvolaní obvineného mal rozhodnúť a nie iba zaslať oznámenie. Taktiež namieta použitie § 24 ods. 2 Správneho poriadku o doručovaní z dôvodu, že doručovateľ obvinenému iba oznámil, že na pošte má uloženú zásielku, ktorú si môže prevziať v lehote 18 dní. Vzhľadom k tejto skutočnosti obvinený teda nemal možnosť zistiť, o akú zásielku sa jedná. 41. Vytýkal obom správnym orgánom, že nevzali do úvahy skutočnosť, že žalobca - obvinený D. T. v danom prípade vyslovil iba svoj názor na O.. A., ktorý zdôvodnil aj vo svojej výpovedi, ako aj v odvolaní zo dňa 11.07.2016. Obom správnym orgánom je aj z predchádzajúcich konaní dobre známe, z akého dôvodu obvinený tento svoj názor vyjadruje a správny orgán pri svojich rozhodnutiach nevzal do úvahy, ba ani sa nezaoberal skutočnosťou, že O.. A. neustále vstupuje na pozemok obvineného, kde motorovou kosačkou spôsobil manželke žalobcu zranenie a vyhrážal sa jej zabitím, ktorý skutok riešila Polícia Poprad odstúpením na riešenie správnemu orgánu, ktorý doposiaľ tento neriešil, čím porušil aj ustanovenie § 34 Správneho poriadku. Nech by správny orgán tento skutok akokoľvek posudzoval, žalobca - obvinený verí svojej manželke a svoj názor na O.. A. by nezmenil. Žalobca nenamietal, že rozhodnutím správnych orgánov bol na svojich ústavných právach ukrátený uvedeným rozhodnutím tým, že má podľa ústavy právo vysloviť svoj názor, aj keby s týmto niekto nesúhlasil. Vydaním rozhodnutí správnych orgánov bol žalobca ukrátený na svojich právach slobodne sa vyjadrovať na základe zistených relevantných skutočností. 42. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 19.12.2016 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na identické skutočnosti ako v napadnutom oznámení zo dňa 14.09.2016. So žalobnými námietkami sa vyrovnal tak, že v priestupkovom konaní bol dostatočne a správne zistený skutočný stav veci, zotrváva na právnej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. 43. Žalovaný konštatoval, že bolo nespochybniteľné a na základe vykonaného dokazovania taktiež dostatočne preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tak, ako bolo uvedené v rozhodnutí správneho orgánu, zistený skutkový stav nebol sporný. Konaním žalobcu došlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch. 44. Žalovaný citoval § 54 ods. 2 a § 24 ods. 2 Správneho poriadku. 45. Poukázal na to, že doručovateľ však v prípade, že adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, pokračuje v doručovaní postupom upraveným ustanovením § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Najprv doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Doručovateľ upozorňuje adresáta o uložení zásielky na pošte na štandardizovanom tlačive - Oznámení o uložení zásielky. Deň uloženia zásielky vyznačí doručovateľ na uvedenom oznámení a na doručenke, ktorá tvorí súčasť listovej obálky. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 46. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu vyplýva, že rozhodnutie č.: Z..-XXXX/XXXXXX- XX, PR.XXXX/XXX/XAK zo dňa 03.06.2016 bolo obvinenému doručované dňa 13.06.2016, opakovane dňa 14.06.2016, a toho istého dňa bola zásielka uložená na pošte. Obvinený si rozhodnutie reálne prevzal dňa 30.06.2016. Navrhovateľ O.. A. A. sa voči rozhodnutiu neodvolal. 47. Žalovaný po oboznámení sa s postúpeným podaním obvineného a príslušným spisovým materiálom správneho orgánu zistil, že lehota na podanie odvolania žalobcom uplynula dňa 04.07.2016, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu bolo obvinenému doručené dňa 17.06.2016 fikciou doručenia v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku, a bolo teda oneskoreným odvolaním. Vzhľadom na uvedené žalovaný vyhodnotil odvolanie žalobcu doručené správnemu orgánu dňa 11.07.2016 ako oneskorené, preto nemohlo vyvolať účinky odvolania. Márnym uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku žalobcom napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2016. 48. S poukazom na zákonnú povinnosť žalovaného, tento postupoval v súlade s ustanovením § 60 Správneho poriadku a rozhodnutie správneho orgánu preskúmal mimo odvolacieho konania, napokon tak, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, a obvinenému túto skutočnosť oznámil doručením neformálneho oznámenia zo dňa 14.09.2016. 49. K námietkam žalobcu uvedenými v bode IV., 1. a 2. žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca bol účastníkom konania vo viacerých konaniach nielen pred správnym orgánom, ale následne aj pred odvolacím orgánom (napr.: Z. XXXX/XXXXXX), kde predmetom boli opakované protiprávne skutky, ktorých sa žalobca dopúšťa voči navrhovateľovi O..A. A.. Napokon, krajský súd sa v súčasnosti zaoberá aj žalobou žalobcu v inom konaní, vedenom pod sp. zn. 1S/21/2016, čo je krajskému súdu známe zo súdnej činnosti. 50. Vzhľadom na účasť žalobcu vo viacerých priestupkových konaniach je žalobcovi dostatočne známy režim doručovania úradných zásielok, preto žalovaný odmieta námietku žalobcu, že doručovateľ mu „iba oznámil“, že na pošte má uloženú zásielku, ktorú si môže prevziať v lehote 18 dní a že žalobca sa riadil nesprávnym poučením doručovateľa. 51. Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, že o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom zverejnenia sa stalo známym každému koho sa týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných predpisov je nevyvrátiteľná, čiže na všeobecne platný princíp „ignorantia iuris non excusat“, t. j. neznalosť práva neospravedlňuje, preto všetky tieto námietky žalobcu týkajúce sa neznalosti režimu doručovania písomnosti v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku sú irelevantné a účelové. 52. Žalovaný odmieta námietky žalobcu uvedené v bode IV., 3. a 5. , že tento vyjadril „iba svoj názor na O.. A.” a že bol na svojich ústavných právach ukrátený tým, že „má podľa ústavy právo vysloviť svoj názor, aj keby s tým niekto nesúhlasil“. 53. Žalovaný argumentoval, že sloboda prejavu je jedným z politických práv zakotvených v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Obsah slobody prejavu a jeho charakteristiku podal Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 28/96 zo dňa 12.05.1997: „Slobodou prejavu sa človeku umožňuje vysloviť alebo zamlčať svoje city, myšlienky a názory". Sloboda prejavu vo všeobecnosti znamená, že osoba môže prejaviť svoje myšlienky, svoje názory a city bez toho, aby za taký prejav bola trestaná. Znamená to, že ak svojím prejavom neporuší práva alebo slobody iných osôb alebo štátu, nemôže jej prejav priniesť trest, resp. nemôže byť za takýto prejav sankcionovaná. Sloboda prejavu teda umožňuje sebarealizáciu človeka. 54. Ani sloboda prejavu nie je absolútna a neohraničená. Sloboda prejavu neznamená, že každý má právo povedať čokoľvek. Sloboda každého z nás sa končí tam, kde sa začína právo druhého. Sloboda prejavu nemôže byť zneužitá na zásah do práva inej osoby. Človek si prirodzene chráni svoje súkromie, buduje si svoje dobré meno a záleží mu na tom, ako ho vnímajú jeho blízki, priatelia i širšia verejnosť. Ak mu niekto do týchto hodnôt zasiahne, napríklad ohováraním a šírením nepravdivých informácií, bude to pociťovať ako ujmu. 55. Česť človeka predstavuje významnú hodnotu, ktorá sa posudzuje podľa mravných kritérií príslušnej spoločnosti. Rozlišuje sa česť v zmysle objektívom, t. j. vážnosť, ktorú človek požíva v predstave iných ľudí a v zmysle subjektívnom, t. j. vedomie vlastnej hodnoty. 56. Ochrana osobnosti je právom zaručeným v ustanovení čl. 16 ods. 1 a čl. 19 Ústavy SR. Čl. 16 ods. I zakotvuje, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa ustanovenia č. 19 Ústavy SR má každý právo na (1) zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrany mena, (2) na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného práv a (3) na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužívaním údajov o svojej osobe. Okrem Ústavy SR je právo na ochranu osobnosti upravené aj v ustanovení § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uvedené ustanovenie zakotvuje, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 57. Vzťah medzi realizovaním práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti musí byť proporcionálny. Možno uviesť, že ide o dve protichodné práva, pričom je dôležité nájsť proporcionalitu, vzájomne vyvážený vzťah medzi nimi. 58. Žalovaný konštatoval, že žalobcom použité expresívne a vulgárne výrazy nemožno vzhľadom na ich obsah, formu a okolnosti, za ktorých boli prednesené, v žiadnom prípade považovať za oprávnenú kritiku navrhovateľa O.. A. A.. za vyjadrenie „iba svojho názoru“ žalobcom v zmysle slobody prejavu, a to zameranú na poukazovanie údajného protiprávneho konania navrhovateľom (najmä, ak v čase pojednávania pred správnym orgánom boli prítomné aj ďalšie osoby). Je výhradne vecou príslušných orgánov (činných v trestnom konaní, správnych orgánov a iných) konať a rozhodovať o prípadných protiprávnych skutkoch navrhovateľa O.. A. A.. 59. Všetky vyššie uvedené námietky žalobcu uvedené v žalobe považoval žalovaný za účelové, irelevantné, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný delikt. Spáchanie skutku bolo žalobcovi bez pochybností preukázané. 60. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že v prípade konania žalobcu dochádza k recidíve, pretože správnym orgánom už bol rozhodnutím č.: Z..-XXXX/XXXXXX-X, PR.XXXX/XXX-XMB zo dňa 25.03.2014 právoplatne uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, teda ide o druhový obdobný priestupok, ktorého sa dopustil tým, že dňa 29.10.2013 v čase okolo 15:10 hod. v obci U. pri rodinnom dome č. XXX povedal O.. A. A., nar. XXXX, trvalé bytom U., P. XXX, že je „Eštebák, Špina, Gestapák, Sviňa“, teda svojím konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. V odvolacom konaní rozhodnutie správneho orgánu bolo potvrdené rozhodnutím žalobcu č.: Z. zo dňa 16.06.2014. Uložená sankcia - pokarhanie nemala vplyv na jeho nápravu. 61. Žalovaný uviedol, že z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca sa priestupku dopustil opakovane, a to dokonca voči tej istej osobe, čiže ide o recidívne správanie žalobcu, a preto uložená pokuta žalovaným a jej výška bola plne dôvodná. 62. Žalovaný opätovne poukázal aj na konanie v súčasnosti vedené krajským súdom pod sp. zn. 1S/21/2016, predmetom ktorého je prieskum rozhodnutia žalovaného č.: Z. zo dňa 27.04.2016, ktorým okrem iného zmenil rozhodnutie správneho orgánu č.: Z..-XXXX/XXXXXX-XX, H..XXXX/XXXX-XMT zo dňa 10.02.2016 vo výrokovej časti o uznaní viny obvineného a žalobcu D. T. uznal vinným zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch, ktorých sa dopustil tým, že dňa 03.09.2015 na hlavnom pojednávaní v pojednávacej miestnosti na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 4T 11/2015 sa vyjadril voči navrhovateľovi O..A. A., že je „bezcharakterný špinavý vrah, skurvený eštebák“ a dňa 15.10.2015 sa na hlavnom pojednávaní v pojednávacej miestnosti na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 4T 11/2015 opakovane vyjadril voči navrhovateľovi O.. A. A., že je „zločinec“, čo navrhovateľa O.. A. A. urazilo na cti, teda obvinený svojím konaním inému ublížil na cti tým, že ho urazil.“ 63. Žalovaný k námietke žalobcu v bode IV., 4. ďalej uviedol, že z úradnej činnosti mu je známe, že v konaniach uvádzaných žalobcom na osobu O.. A. A. nebola podaná obžaloba za žiaden skutok, nakoľko vec bola postúpená podľa ustanovenia § 214 ods. 1. ods. 2 Trestného poriadku Okresnému úradu v Poprade na prejednanie priestupku. Napokon z úradnej činnosti je žalovanému známe, že následne priestupkové konania vedené voči O.. A. A. boli správnym orgánom zastavené, resp. odložené záznamom. S poukazom na tieto skutočnosti sú argumenty žalobcu týkajúce sa údajného protiprávneho konania O.. A. A. voči osobe žalobcu a jeho manželke absolútne irelevantné. 64. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca zastúpený JUDr. Jozefom Nečasom si v konaní okrem iného uplatňuje trovy právneho zastupovania. Lustráciou v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory nebolo zistené, aby osoba JUDr. Jozef Nečas mala udelenú licenciu na výkon advokátskej činnosti, preto uplatňovanie trov právneho zastupovania považoval žalovaný za plne nedôvodné. 65. Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v § 2 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 66. Podľa § 178 ods. 1 SSP - žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 67. Podľa § 180 ods. 1 SSP - žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 68. Podľa § 194 ods. 1, 2, SSP - správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 69. Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v § 51 upravuje, že ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 70. Ustanovenie § 80 Zákona o priestupkoch doručovanie upravuje stručne tak, že rozhodnutie o priestupku nemožno doručiť verejnou vyhláškou. 71. Vzhľadom na uvedené na doručovanie rozhodnutia o priestupku je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. 72. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku - dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 73. Správny poriadok v § 53 upravuje, že proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak, alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. 74. Podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku - odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný predpis. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia. 75. Podľa § 60 Správneho poriadku - odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 76. Z obsahu predloženého administratívneho spisu je nesporné, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahovalo správne poučenie o možnosti podať odvolanie a z doručenky pripojenej v spise vyplýva, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol realizovaný dňa 13.06.2016, opakované doručenie uskutočnené dňa 14.06.2016 - zásielka nebola doručená a dňom uloženia zásielky bol deň 14.06.2016. Zásielku žalobca reálne prevzal dňa 30.06.2016. 77. Žalobca v žalobe, ale ani na nariadenom pojednávaní, nenamietal a neuviedol žiadne námietky a dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť údajov na doručenke, ktorá je verejnou listinou. Pre verejné listiny platí, že ak sa nepreukáže opak, považujú sa skutočnosti uvedené vo verejnej listine za pravdivé bez ďalšieho zisťovania. Žalobca iba namietal, že poštovou doručovateľkou nebol oboznámený, o akú zásielku ide, avšak neuviedol žiadne ustanovenia zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách, resp. Poštových podmienok, ktoré by takúto povinnosť doručovateľke ukladali. 78. Ak teda žalobca prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním zo dňa 11.07.2016, je evidentné, že odvolanie podal po uplynutí zákonom stanovenej lehoty tak, ako konštatoval žalovaný v napadnutom oznámení. 79. V súlade so zákonom teda postupoval žalovaný, ak v oznámení o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania posúdil žalobcom podané odvolanie ako oneskorene podané odvolanie, pretože žalobca v súdnom konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že v čase doručovania rozhodnutia prvostupňového orgánu neboli splnené podmienky pre fikciu doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. 80. Ak žalobca v žalobe tvrdí, že o oneskorene podanom odvolaní žalobcu mal žalovaný ako odvolací orgán rozhodnúť rozhodnutím a nie iba „listom“, súd uvádza, že v žalobe nepoukázal na žiadne ustanovenie zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, resp. ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktoré ustanovenie by takúto povinnosť odvolaciemu orgánu ukladalo. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že žalovanému ako odvolaciemu orgánu vyplýva povinnosť preskúmať i oneskorené odvolanie, pričom oneskoreným odvolaním je také odvolanie, ktoré je prípustné podľa § 53 Správneho poriadku, avšak bolo podané účastníkom konania po uplynutí odvolacej lehoty podľa § 54 ods. 2 tohto právneho predpisu. Oneskorené odvolanie je procesným úkonom, ktorý nie je spôsobilý vyvolať právne účinky ako riadne odvolanie a nemá preto možnosť zabrániť tomu, aby napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť. Napriek uvedenému i oneskorené odvolanie môže byť pre odvolací orgán podnetom, pokiaľ poukazuje na závažné skutkové alebo právne pochybenia v postupe prvostupňového orgánu, výsledkom ktorého je nezákonné rozhodnutie tohto orgánu. Účelom preskúmania každého oneskoreného odvolania je preto posúdenie možnosti uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov v situácii, keď už rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť. Oneskorené odvolanie z právneho hľadiska nemožno kvalifikovať ako odvolanie a z tohto dôvodu odvolací orgán nemôže takéto podanie vybaviť postupom, ktorý je určený pre preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí podľa § 59 Správneho poriadku. Ak je odvolanie oneskorené, je neprípustné, aby odvolací orgán inštančnou cestou preskúmal rozhodnutie napadnuté takýmto odvolaním. Odvolací orgán môže oneskorené odvolanie posudzovať výlučne ako podnet na uskutočnenie konania, ktoré zákon predpisuje na preskúmanie právoplatných rozhodnutí. Ak odvolací orgán zistí, že sú dané dôvody, pre ktoré sa povinne povoľuje obnova konania na návrh účastníka konania podľa § 62 ods. 1, postúpi vec prvostupňovému orgánu príslušnému na povolenie obnovy konania podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku, alebo bude aplikovať §65 ods. 1 Správneho poriadku. Ak odvolací orgán zistí, že tu nie sú dôvody na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, vyrozumie o tejto skutočnosti účastníka konania, ktorý podal oneskorené odvolanie, listom, pretože zákon č. 71/1967 Zb. neupravuje povinnosť odvolacieho orgánu zamietnuť oneskorené odvolanie rozhodnutím. 81. V súlade so zákonom teda postupoval žalovaný, ak vo veci nerozhodol formou rozhodnutia ale listom, ktorý následne žalobca napadol žalobou. 82. Všeobecne platí, že v správnom práve platí prezumpcia správnosti vydaného rozhodnutia a princíp prezumpcie správnosti znamená, že rozhodnutie je potrebné posudzovať ako správne, pokiaľ nie je nahradené iným rozhodnutím. Preto správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal a tiež všetky právnické a fyzické osoby musia rozhodnutie rešpektovať, hoci trpí vadami. Na odstránenie vád rozhodnutia slúžia v správnom konaní opravné prostriedky, ktorým je aj odvolanie. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania slúži na odstránenie vád právoplatného rozhodnutia, ktoré spočívajú v rozpore rozhodnutia so zásadou zákonnosti upravenom v § 3 ods. 1, v porušení zásady materiálnej pravdy v odseku 3 tohto ustanovenia, pričom nástrojom na odstránenie týchto vád je nariadenie obnovy konania. Na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemá účastník konania právny nárok. 83. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania upravuje § 65 a § 69 Správneho poriadku. 84. Podľa § 65 ods. 1 - rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie. Predmetom preskúmania rozhodnutia môže byť len meritórne rozhodnutie, ktoré je právoplatné. Z preskúmania mimo odvolacieho konania sú vylúčené rozhodnutia procesnej povahy, napr. rozhodnutie o prerušení konania a tiež neprávoplatné rozhodnutia. Rozhodnutie o zastavení konania je síce rozhodnutie procesnej povahy, avšak správne konanie sa ním ukončuje konečným spôsobom, preto aj rozhodnutie o zastavení konania podlieha preskúmaniu mimo odvolacieho konania. Podmienkou preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania je právoplatnosť rozhodnutia. Rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, avšak ešte nenadobudlo právoplatnosť, nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. 85. Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku - správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 86. Podľa § 65 ods. 3 - pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. 87. Podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku - konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c/ nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d/ rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. 88. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. 89. Podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku - obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. 90. Z obsahu administratívneho spisu a netvrdí to ani žalobca v žalobe, že v priestupkovom konaní boli porušené jeho subjektívne práva. Z obsahu zápisnice o prejednávaní priestupku zo dňa 03.05.2016 č. Z.XXXX/XXXXXX-X, H. XXXX/XXX-XI. je nesporné, že žalobca ako obvinený z priestupku bol náležite poučený a súčasne uviedol, že: „Priznávam, že som povedal pánu A., že je zločinec a špinavý vrah, mám na to vážne dôkazy, takže ja si stojím za svojim vyjadrením, pretože ako dôkaz predkladám listinu o 22- ročnej eštebáckej organizácii, že pán A. bol členom ŠTB, kde je toto jasný dôkaz, že pracoval občan A. v zločineckej organizácii ŠTB, ktorú nielen vláda SR, ČSR a európskych štátov a celého sveta odsúdili túto zločineckú organizáciu a prirovnali ju, že bola horšia ako gestapo a SS. To je vyjadrenie nie moje, ale významných politických, kultúrnych a spoločenských osôb týchto štátov. Najjasnejším dôkazom sú priami poškodení, ktorých bolo na tisíce v SR, ktorí boli múčení, týraní, väznení len z toho dôvodu, že nezdieľali totalitnú a eštebácku ideológiu.“ Na otázku správneho orgánu: „Máte konkrétny listinný dôkaz - rozhodnutie o tom, že O. A. je zločinec, čo sa týka jeho práce v ŠTB“, žalobca odpovedal: „Listina, ktorú som predložil správnemu orgánu, je dôkaz toho, ak bude potrebné, doložím konkrétne dôkazy s udaním konkrétnych mien a dátumov“. Na ďalšiu otázku správneho orgánu: „Máte konkrétny listinný dôkaz - rozhodnutie o právoplatnom odsúdení pána A. za zločin vraždy, keď ho nazývate vrahom?“, žalobca uviedol: „Uvádzam, že vzhľadom na to, že trestný čin pokus o vraždu zabitím na mojom súkromnom pozemku, trestný čin vyhrážania sa motorovou kosou s trojhranným zubcom oceľovým, kde zhodil manželku na zem a s touto kosou sa jej vyhrážal, že ju rozseká, poseká, rozštvrtí a napokon tento bezcharakterný zločinec jej zarezal do nohy, čo je hanbou, že tieto trestné činy sa stali na mojom súkromnom pozemku, kde zločinec A. má zakázaný vstup rozhodnutím súdu, čím sa dopustil ďalšieho trestného činu marenia úradného rozhodnutia...“. 91. Z citovanej výpovede žalobcu ako obvineného z priestupku je teda zrejmé, že žalobca vyjadrenie na adrese O.. A. nepoprel a tvrdí to aj v žalobe, že ide o jeho osobný názor, na ktorý má nárok. 92. Z citovaných ustanovení Správneho poriadku jednoznačne vyplýva, že na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, resp. na nariadenie obnovy konania musia byť splnené zákonom stanovené podmienky tak, ako sú citované vyššie. Žalobca v žalobe nevzniesol žiadnu námietku o porušení jeho subjektívnych procesných práv v konaní o priestupku. 93. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 94. Napriek tomu, že žalobca nevyužil riadny opravný prostriedok, a teda javilo by sa, že do úvahy by prichádzalo zastavenie konania, súd dospel k záveru, žeby bolo odopretím práva žalobcovi na súdnu ochranu, ak by o žalobe žalobcu meritórne nerozhodol. 95. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorí v konaní úspech nemal, nepriznal nárok na náhradu trov konania a vo vzťahu k žalovanému aplikoval ustanovenie § 168 Správneho súdneho poriadku a nepovažoval za spravodlivé uložiť žalobcovi povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.