Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Sa/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200214 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200214.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobcu V. Z., bytom O. č. XX, B., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska č. 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVOdPPKPC1/SOC/2017/3142 zo dňa 13.februára 2017 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 30.11.2015 žalobca požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B. (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) o peňažný príspevok na kúpu elektronickej čítacej lupy stolovej. Pre účely priznania peňažného príspevku na kompenzáciu bola na základe žiadosti žalobcu posúdená jeho miera funkčnej poruchy komplexným posudkom č. B zo dňa 27.01.2016, v ktorom mu bola miera funkčnej poruchy stanovená na 60% podľa časti IV.3.b/ zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“). V komplexnom posudku posudkový lekár konštatoval, že žalobca sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nie je odkázaný na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol stanovený. V oblasti komunikácie má obmedzenú schopnosť dorozumievať sa so spoločenským prostredím v dôsledku obmedzenia zrakových funkcií, a preto mu bolo navrhnuté kompenzovať oblasť komunikácie peňažným príspevkom na kúpu pomôcky - elektronickú čítaciu lupu stolovú. 2. Dňa 15.02.2016 žalobca doručil prvostupňovému správnemu orgánu predfaktúru č. XXX/XXXX/N. zo dňa 10.02.2016 vydanú žalobcovi spoločnosťou G., s.r.o., so sídlom M. X, Z., na elektronickú čítaciu lupu ClearView C 24 HD s hlasovým výstupom (stolovú) na sumu 3.600,00 eur (cena s DPH). 3. Na podklade komplexného posudku a predloženej predfaktúry na kúpu pomôcky prvostupňový správny orgán vydal dňa 16.02.2016 rozhodnutie č. B ktorým žalobcovi priznal peňažný príspevok na kúpu pomôcky - elektronickej čítacej lupy stolovej vo výške 3.420,00 eur, t.j. vo výške 95 % zo zohľadňovanej ceny pomôcky. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná kúpiť si pomôcku, na ktorej kúpu jej bol poskytnutý peňažný príspevok do 3 mesiacov odo dňa poskytnutia tohto peňažného príspevku, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o priznaní tohto peňažného príspevku, ak pomôcku nemožno kúpiť z dôvodov na strane osoby, ktorej predmetom činnosti je výroba pomôcky, predaj pomôcky, distribúcia pomôcky. Peňažný príspevok na kúpu pomôcky bol žalobcovi vyplatený dňa 15.03.2016 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o priznaní peňažného príspevku zo dňa 16.02.2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2016. 4. Obsahom administratívneho spisu je úradný záznam zo dňa 20.06.2016, z ktorého vyplýva, že prvostupňový správny orgán vo veci kúpy pomôcky telefonicky kontaktoval žalobcu, ktorý uviedol, že pomôcku - elektronickú čítaciu lupu stolovú si ešte nekúpil, pretože zháňa financie na doplatok. Pomôcku sa pokúsi zakúpiť do konca júla 2016. Prvostupňový správny orgán ďalej výzvou zo dňa 28.07.2016 č. B vyzval žalobcu na predloženie dokladu o kúpe pomôcky - elektronickej čítacej lupy stolovej, t.j. faktúry a to najneskôr do 8 dní od prevzatia výzvy. Zároveň ho upozornil, že ak požadovaný doklad v stanovenom termíne nepredloží, úrad rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kúpu pomôcky podľa § 41 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Výzva bola žalobcovi zasielaná doporučené do vlastných rúk a žalobca si ju prevzal dňa 05.08.2016. Posledný deň lehoty na predloženie faktúry bol 15.08.2016. Žalobca v stanovenej lehote požadovaný doklad, t.j. faktúru preukazujúcu kúpu pomôcky nepredložil. 5. Na základe vyššie uvedených skutočností prvostupňový správny orgán vydal dňa 18.08.2016 rozhodnutie č. B ktorým uložil žalobcovi povinnosť podľa § 27 ods. 1 a § 41 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu vrátiť peňažný príspevok na kúpu pomôcky - elektronickej čítacej lupy stolovej, ktorý mu bol poskytnutý rozhodnutím zo dňa 16.02.2016 a to v sume 3.420,00 eur. Žalobca si rozhodnutie prevzal dňa 22.08.2016, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. 6. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. U./U zo dňa 13.10.2016, ktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, pretože bol toho názoru, že nebolo náležite odôvodnené podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a neposkytovalo skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán nevyslovil svoj názor na prejednávanú vec. II. 7. Na základe názoru odvolacieho orgánu vo vyššie citovanom rozhodnutí prvostupňový správny orgán opäť vo veci rozhodol rozhodnutím č. B zo dňa 29.11.2016, ktorým opätovne uložil žalobcovi povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kúpu pomôcky - elektronickej čítacej lupy stolovej v sume 3.420,00 eur. Proti tomuto rozhodnutiu opätovne podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. U./U zo dňa 13.02.2017 a to tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20.11.2016 potvrdil. 8. Rozhodnutie odôvodnil popísaním priebehu administratívneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným, teda popísal zistený skutkový stav a konštatoval, že sa stotožňuje so skutkovými závermi prvostupňového správneho orgánu v tom rozsahu ako si ich osvojil vo vydanom rozhodnutí. 9. Citoval ustanovenie § 1 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a dôvodil, že nielen z tohto ustanovenia ale aj zo všeobecných zásad ovládajúcich každé konanie pred správnym orgánom vyplýva zákonná požiadavka na štátnu angažovanosť (iniciatívu) napomáhať pri začleňovaní fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti pri nasledovaní striktnej požiadavky zohľadniť jej ľudskú dôstojnosť. Materiálne medze uvedenej iniciatívy štátnych a iných orgánov vymedzuje zákon. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán napomáhal žalobcovi ako osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pritom, aby sa začlenil do spoločnosti, aby bola zachovaná jeho ľudská dôstojnosť a to práve tým, že mu v komplexnom posudku zo dňa 27.01.2016 navrhol a rozhodnutím zo dňa 16.02.2016 priznal peňažný príspevok na kúpu pomôcky - elektronickej čítacej lupy stolovej vo výške 3.420,00 eur. 10. Uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, že je odkázaný na kúpu pomôcky - elektronickej čítacej lupy stolovej, čo vychádzalo zo zisteného skutkového stavu. Je však aj nespochybniteľné, že žalobca túto pomôcku nezakúpil do troch mesiacov odo dňa poskytnutia peňažného príspevku. Relevantným dokladom nepreukázal, že túto pomôcku nemohol zakúpiť z dôvodov na strane osoby, ktorej predmetom činnosti je výroba pomôcky, predaj pomôcky, distribúcia pomôcky, úprava pomôcky alebo výcvik pomôcky, v jeho konkrétnom prípade zo strany spoločnosti G., s.r.o., t.j. že ju zakúpi do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku. Pretože žalobca nepoužil peňažný príspevok na kompenzáciu na kúpu pomôcky, t.j. na účely, na ktorý mu bol poskytnutý v lehotách uvedených, je povinný ho vrátiť. V danom prípade prvostupňový správny orgán správne aplikoval ustanovenia § 27 ods. 1 a § 41 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. 11. Ďalej citoval ustanovenie § 53 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorých sa na konanie vo veciach kompenzácie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Pokiaľ žalobca v odvolaní okrem iného poukázal na to, že v konaní nebolo rešpektované ustanovenie § 60a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, žalovaný poukázal na nemožnosť aplikácie tohto ustanovenia a to v zmysle §53 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. 12. Vo vzťahu k námietke žalobcu, v ktorej poukazuje na to, že nie je osobou iba ťažko zdravotne postihnutou, ale aj osobou v hmotnej núdzi, ktorá žije na hranici chudoby, pričom ho do tohto stavu dostal práve štát a jeho inštitúcie, a že v jeho prípade neboli zohľadnené všetky možnosti na to, aby si predmetnú pomôcku mohol kúpiť, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný je inštitúciou na realizovanie zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Nepriaznivú sociálnu situáciu rieši zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto je toho názoru, aby sa žalobca v tejto veci obrátil na oddelenie pomoci v hmotnej núdzi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v B.. Ak je občan v hmotnej núdzi, môže požiadať príslušný samosprávny kraj podľa miesta trvalého pobytu o poskytnutie jednorázovej dávky v hmotnej núdzi na mimoriadne výdavky. Taktiež môže požiadať o jednorazovú finančnú výpomoc na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré môže poskytnúť jednorazovú dotáciu na podporu humanitárnej pomoci podľa § 9 zákona č. 544/2010 Z.z. o dotáciách v pôsobnosti ministerstva žiadateľovi, ktorý sa nachádza v krízovej situácii alebo nepriaznivej sociálnej situácii. 13. Ďalej dôvodil, že je vykonávateľom zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ktorého cieľom je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblasti ustanoveným týmto zákonom. Zákon v § 2 ods. 1 cituje, čo je kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia., t.j. zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona. Preto námietky žalobcu, ktoré boli uvádzané v odvolaní, nemôžu byť akceptované ako opodstatnené, pretože tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný postupoval v súlade so zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Námietky žalobcu takéhoto charakteru sú irelevantné, pretože nemajú vplyv na rozhodovanie vo veci. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán neporušili ľudské práva a slobody žalobcu ani zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu národnostného alebo etnického pôvodu. Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nenapĺňa ani kategóriu nepriamej diskriminácie, pretože neznevýhodňuje žiadnu osobu v porovnaní s inou osobou a vzťahuje sa na všetky fyzické osoby bez rozdielu. Právne predpisy Slovenskej republiky priamo nediskriminujú občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Prvostupňový správny orgán žalobcovi v snahe naplnenia cieľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, t.j. zmiernenie a prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia poskytnutím peňažného príspevku na kompenzáciu vzhľadom na odkázanosť na predmetnú pomôcku vytváral priestor na preukázanie jej zakúpenia a to nad rámec zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. 14. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podotkol, že zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 29.10.2008 v čiastke č. 165. O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných predpisov je nevyvrátiteľná (§ 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). III. 15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorej namietal, že toto rozhodnutie nie je správne odôvodnené, nie je správne vykonaná právna kvalifikácia právneho názoru a z tohto dôvodu nie je vykonateľné. Poukázal na odvolacie námietky proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, kde konštatoval, že prvostupňový správny orgán začal toto konanie zo zásady oficiality bez dôkladného dodržania zásady zákonnosti, legality, zásady materiálnej pravdy. Zásada zákonnosti je jednou z najdôležitejších zásad nielen správneho konania, ale aj právneho poriadku. V rámci hierarchie právnych predpisov požaduje súlad zákonov a všeobecne záväzných právnych noriem s Ústavou SR, právom EÚ a medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná a povinná ich dodržiavať. Dodržanie zásady materiálnej pravdy vyžaduje vykonanie všetkých vyšetrení potrebných na objasnenie rozhodujúcich okolností dôležitých pre posúdenie veci a presnosť ako potrebu zhody týchto zistení so skutočnosťou. Naplnenie tejto zásady napomáha správnemu orgánu presvedčivo odôvodniť rozhodnutie. Namietal, že správne orgány sa navzájom stotožnili s úvahou, v ktorej absentujú základné procesné postupy zisťovania a dokazovania, čím nedošlo k správnemu zisteniu skutkového stavu, ale aj k obchádzaniu dôkladne zistiť skutkový stav. Napriek tomu, že v odvolaní zo dňa 02.09.2016 a 19.12.2016 namietal skutočnosti všeobecne známe a to prednosť Dohovoru OSN o právach občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného nie je zrejmé, akým spôsobom sa s touto jeho námietkou vyrovnali a to vo vzťahu k aplikácii citovaného Dohovoru. V odvolaniach proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu namietal aplikáciu ustanovenia §41 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nepoužila peňažný príspevok na kompenzáciu na účel, na ktorý jej bol poskytnutý, v lehote ustanovenej týmto zákonom, je povinná vrátiť tento príspevok do 8 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorými bola uložená povinnosť peňažný príspevok vrátiť. Správnym orgánom sa nepodarilo preukázať, že poskytnutý príspevok nepoužil na účel, na ktorý bol poskytnutý a v rozhodnutiach to nie je náležite odôvodnené. Poukázal v odvolaniach na to, že ide o objektívne prekážky postupu podľa § 27 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. V ustanovení § 27 ods. 1 a § 41 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ako aj v celom zákone, nie je uvedená sankcia, ak nedôjde k postupu fyzickej osoby podľa týchto ustanovení zákona. Jedinou sankciou je vrátenie príspevku a to len vtedy, ak nedôjde k použitiu tohto príspevku na účely, na ktorý bol poskytnutý do troch mesiacov. Tento príspevok mu bol poskytnutý na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia zo dňa 16.02.2016. Toto rozhodnutie je nemenné a nie je možné voči nemu podať žiadne opravné prostriedky. Ak by došlo k spätnému anulovaniu tohto právneho aktu, došlo by voči jeho osobe k diskriminácii, ktorá je neprípustná. Poukázal na ustanovenie § 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní (antidiskriminačný zákon). 16. Uviedol, že k zakúpeniu kompenzačnej pomôcky a predloženiu faktúry do troch mesiacov z jeho strany nedošlo k dôvodu, že je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a jeho jediný príjem bol do 31.12.2016 invalidný dôchodok vo výške 246,50 eur. Tento príjem nepostačuje jemu a jeho dvom nezaopatreným deťom ani na základné potreby, nieto aby mal 100% príjmu na investovanie. Uviedol, aké ťažkosti mal ako občan so zdravotným postihnutím pri kontakte so štátnymi orgánmi, najmä úradmi práce a Sociálnou poisťovňou. Ako osoba ťažko zdravotne postihnutá pracoval na chránenom pracovisku od 01.07.1981 do 31.07.1992. V tom období nemal ešte priznaný ani čiastočný invalidný dôchodok, bol mladý, pracoval v štátnom podniku, kde ukončil pracovný pomer pre organizačné zmeny, pretože došlo k zrušeniu tohto podniku. Štát začal od roku 1990 postupne rušiť chránené dielne, chránené pracoviská, výrobné družstvá invalidov, prestal ich podporovať, až postupne do roku 2000 všetky zanikli. Keď bol registrovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce v B. od roku 1995 do roku 1999 a aj od roku 2008 do roku 2010, úrad práce mu neponúkol ani jedno pracovné miesto a nebola ani snaha vytvoriť chránené miesto. Nemal dobré skúsenosti ani so Sociálnou poisťovňou pri priznávaní invalidného dôchodku, ktoré trvalo 10 rokov a následne jeho vyplácanie ďalších 16 mesiacov. Uviedol, že kompenzačný príspevok má odložený a oslovuje sponzorov na jeho dofinancovanie. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci. Skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu a žiadal vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. IV. 17. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 31.05.2017, v ktorom k námietkam žalobcu opätovne poukázal na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. 18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 26.06.2017, v ktorom uviedol, že so skutočnosťami, ktoré sú uvedené vo vyjadrení žalovaného, absolútne nesúhlasí, nesúhlasí s návrhom o odmietnutí žaloby a žiadal, aby súd všetko čo bolo v žalobe uvedené, posúdil tak právne ako aj spoločensky správne a žalobe vyhovel zrušením oboch rozhodnutí správnych orgánov. Poukázal na svoju sociálnu situáciu a uviedol, že vo vyjadrení žalovaný uvádza možnosti požiadať o pomoc v hmotnej núdzi Ministerstvo práce alebo mesto. K tomuto odporúčaniu žalovaného uviedol, že obe možnosti vyskúšal, avšak bezvýsledne. Uviedol, že neporušil žiadny zákon subjektívnym konaním. Žalovaný ako orgán štátnej moci je zároveň predkladateľom a navrhovateľom zákonov a podľa jeho názoru by sa mal správať tak, aby schválený zákon bol na strane posudzované subjektu vykonateľný. Opätovne poukázal na Dohovor OSN o právach občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je v tomto prípade právnym predpisom vyššej právnej sily, pričom namietal, že tento Dohovor nebol zosúladený zákonom č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. 19. Žalobca písomným podaním zo dňa 06.11.2017 označeným ako „Doplnenie žaloby“ správnemu súdu predložil odpoveď Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k riešeniu dlhodobého úpadku životnej úrovne zdravotne postihnutých osôb zo dňa 11.09.2015 a 27.11.2015. Čo sa týka aplikácie §41 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, opakovane uviedol, že tento právny predpis nemožno aplikovať, pretože je v rozpore s Dohovorom OSN o právach občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel. V. 20. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 23. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 24. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej hlave tretej časti S.s.p. v §199 a nasledujúcich ustanovení tohto zákona, ktorý správne veci na účely tohto zákona definuje okrem iného aj ako rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (§ 199 ods. 1 písm. c/, d/ S.s.p.). 25. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 26. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. U./U zo dňa 13.02.2017, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v B. č. B zo dňa 29.11.2016, ktorým bola uložená žalobcovi povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kúpu pomôcky - elektronickej čítacej lupy stolovej, ktorý mu bol poskytnutý na základe rozhodnutia č. B zo dňa 16.02.2016 v sume 3.420,00 eur podľa § 27 ods. 1 a § 41 os. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“), ktoré žalovaný potvrdil. V predmetnom konaní je teda nesporné, že ide o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach. 27. Podľa § 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 2 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. 29. Podľa § 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom. 30. Podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu peňažným príspevkom na kompenzáciu je aj peňažný príspevok na kúpu pomôcky. 31. Podľa § 24 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na pomôcku, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu pomôcky, peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky a peňažný príspevok na úpravu pomôcky. 32. Podľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu peňažný príspevok na kúpu pomôcky možno poskytnúť na základe dokladu o cene pomôcky alebo dokladu o kúpe pomôcky vyhotoveného osobou, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj alebo distribúcia pomôcky. 33. Podľa § 27 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná kúpiť si pomôcku, na ktorej kúpu jej bol poskytnutý peňažný príspevok, dať si upraviť pomôcku, na ktorej úpravu jej bol poskytnutý peňažný príspevok, alebo absolvovať výcvik, na ktorý bol poskytnutý peňažný príspevok do troch mesiacov odo dňa poskytnutia tohto peňažného príspevku, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o priznaní tohto peňažného príspevku, ak pomôcku nemožno kúpiť, upraviť alebo nemožno absolvovať výcvik používania pomôcky z dôvodov na strane osoby, ktorej predmetom činnosti je výroba pomôcky, predaj pomôcky, distribúcia pomôcky, úprava pomôcky alebo výcvik používania pomôcky. 34. Podľa § 41 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nepoužila peňažný príspevok na kompenzáciu na účel, na ktorý jej bol poskytnutý, v lehote ustanovenej týmto zákonom, je povinná vrátiť tento peňažný príspevok do ôsmich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým jej bola uložená povinnosť peňažný príspevok vrátiť. 35. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom bol žalobcovi nesporne rozhodnutím č. B zo dňa 16.02.2016 priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu - kúpu elektronickej čítacej lupy stolovej v sume 3.420,00 eur a to na základe žiadosti žalobcu zo dňa 30.11.2015. Tento peňažný príspevok bol žalobcovi vyplatený dňa 15.03.2016 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2016. 36. Peňažný príspevok na kompenzáciu bol žalobcovi priznaný a vyplatený na podklade komplexného posudku zo dňa 27.11.2016, ktorým bola určená žalobcovi miera funkčnej poruchy 60% podľa časti IV.3.b/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, kde v oblasti komunikácie pre obmedzenú schopnosť dorozumievať sa so spoločenským prostredím v dôsledku obmedzenia zrakových funkcií mu bolo navrhnuté kompenzovať peňažný príspevok na kúpu pomôcky elektronickej čítacej lupy stolovej. Žalobca v konaní predložil prefaktúru č. XXX/XXXX/N. zo dňa 10.02.2016, vydanú spoločnosť G., s.r.o., so sídlom M. č. X, Z., na elektronickú čítaciu lupu v sume 3.600,00 eur s DPH. 37. Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu v § 27 ods. 1 ukladá povinnosť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bol poskytnutý peňažný príspevok na kompenzáciu kúpou pomôcky, povinnosť kúpiť si pomôcku v lehote do troch mesiacov odo dňa poskytnutia peňažného príspevku, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o priznaní tohto peňažného príspevku, ak pomôcku nemožno kúpiť z dôvodov na strane osoby, ktorej predmetom činnosti je výroba pomôcky, predaj pomôcky, distribúcia pomôcky, úprava pomôcky alebo výcvik používanej pomôcky. 38. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, žalobca bol vyzvaný na predloženie dokladu o kúpe pomôcky - elektronickej čítacej lupy stolovej jednak telefonicky prvostupňovým správnym orgánom dňa 20.06.2016, čo vyplýva zo spísaného úradného záznamu, ako aj písomne výzvou zo dňa 28.07.2016 č. B kde mu bola určená lehota najneskôr do 8 dní od prevzatia výzvy predložiť doklad o kúpe pomôcky. Posledný deň lehoty na predloženie dokladu o kúpe pomôcky podľa § 27 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu žalobcovi uplynul dňa 19.08.2016. Je nesporné, že žalobca doklad o kúpe pomôcky prvostupňovému správnemu orgánu v určenej lehote nepredložil. 39. Podľa § 53 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa nevzťahujú ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až § 68 všeobecného predpisu o správnom konaní. 40. Všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej len „Správny poriadok“), ktorý v § 3 ods. 1 upravuje, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti. 41. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 42. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný pri rozhodovaní vo veci postupovali v súlade s ustanoveniami zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a to § 27 ods. 1 a §41 ods. 9 tohto zákona, ako aj v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku. V konaní si zaobstarali všetky potrebné podklady pre rozhodnutie vo veci, teda úplne a presne zistili skutkový stav veci, na základe ktorého aj rozhodli. Žalobca nesporne ani na základe telefonickej a písomnej výzvy prvostupňovému správnemu orgánu nepreukázal, že v zákonom stanovenej lehote uvedenej v § 27 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu zakúpil pomôcku - elektronickú čítaciu lupu stolovú, na kúpu ktorej mu bol poskytnutý peňažný príspevok. 43. Pokiaľ žalobca namieta, že prvostupňový správny orgán a žalovaný v konaní mu nepreukázali, že príspevok nepoužil na účely, na ktorý mu bol poskytnutý, túto námietku považuje správny súd za irelevantnú. Z ustanovenia § 41 ods. 9 jednoznačne vyplýva, že povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu sa ukladá fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím v prípade, ak tento peňažný príspevok nepoužila na účel, na ktorý jej bol poskytnutý v lehote ustanovenej týmto zákonom, teda nie v rozpore s účelom, na ktorý mu bol peňažný príspevok poskytnutý. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, správne orgány mali v konaní za jednoznačne preukázané, že žalobca si povinnosť zakúpiť pomôcku v zákonom stanovenej lehote podľa § 27 ods. 1 nesplnil a nepredložil doklad preukazujúci kúpu pomôcky - elektronickej čítacej lupy stolovej. Táto skutočnosť je nesporná aj zo samotného tvrdenia žalobcu v žalobe, kde konštatuje, že peňažný príspevok má odložený a oslovuje sponzorov na financovanie. 44. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, v ktorých poukazuje na svoju sociálnu situáciu, a že je osobou v hmotnej núdzi, sa správny súd stotožňuje s tvrdením žalovaného, že rovnako aj prvostupňový správny orgán je inštitúciou na realizovanie zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a v tomto konaní o kúpu pomôcky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia nie je v jeho kompetencii riešiť otázku hmotnej núdze žiadateľa. Príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím skúma iba v súvislosti s určovaním výšky peňažného príspevku podľa § 26 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého výška peňažného príspevku na kúpu pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky a príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. 45. Z obsahu žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku je nesporné, že žalobca v čase podávania žiadosti bol ženatý a mal dve nezaopatrené deti navštevujúce základnú a vysokú školu. Pri určovaní výšky peňažného príspevku bol zohľadňovaný jednak príjem žalobcu ako aj jeho manželky, teda dôchodok, ktorý poberá žalobca v sume 250,-- eur, nebol jediným jeho zdrojom príjmu pri posudzovaní výšky peňažného príspevku tak, ako to uvádza žalobca. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že u žalobcu bola finančná situácia zohľadnená práve priznaním príspevku vo výške 95% ceny pomôcky. 46. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správne orgány nezohľadnili pri rozhodovaní Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Túto námietku správny súd považuje za nedôvodnú. S Dohovorom vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2048 zo dňa 09.03.2010 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť dňa 25.06.2010 podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317 zverejnené v Zbierke zákonov č. 317/2010. Teda je nesporné, že Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím schválený Valným zhromaždením OSN je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa čl. 1 tohto Dohovoru jeho účelom je to, aby sa dosiahlo, aby krajiny, ktoré ho schvália, budú zabezpečovať uplatňovanie, podporu a ochranu všetkých ľudských práv, všetkých ľudí s postihnutím, rešpektovanie dôstojnosti ľudí s postihnutím. Medzi ľudí s postihnutím patria aj ľudia, ktorí majú dlhodobo zhoršený stav, napr. telesne, mentálne, intelektuálne a tak sa nemôžu zapojiť do spoločnosti z rôznych takých príčin, ako sú názory, jazyk, schodištia a zákony, ktoré bránia ľuďom s postihnutím začleniť sa do spoločnosti. V čl. 4 tohto Dohovoru označenom ako všeobecné povinnosti krajiny sľubujú, že zabezpečia, aby všetky ľudské práva platili pre všetkých ľudí a bez diskriminácie na základe postihnutia, a aby splnili okrem iného sľub robiť všetko potrebné, aby zabezpečili, aby práva z tohto Dohovoru budú začlenené do zákonov, politiky a praxe v ich krajine. 47. S poukázaním na tieto základné články Dohovoru správny súd uvádza, že práve zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je tým zákonom, ktorý má za cieľ podporovať sociálne začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a podmienok v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Vykonávateľom tohto zákona je žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že v danom prípade neboli porušené ľudské práva a slobody žalobcu ani zásady rovnakého zaobchádzania, a že tento zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nenapĺňa kategóriu nepriamej diskriminácie, pretože neznevýhodňuje žiadnu osobu v porovnaní s inou osobou a vzťahuje sa na všetky fyzické osoby bez rozdielu (§ 4 zákona). Žalobca v žalobe ani v odvolaniach proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu nešpecifikoval konkrétne, ktorý článok, v ktorej oblasti Dohovoru bol podľa jeho názoru porušený rozhodnutím orgánu verejnej správy, a v čom bol diskriminačný týmto rozhodnutím a zákonom. 48. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 49. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniam k podkladom rozhodnutia. 50. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, postupom podľa § 199 a nasledujúcich ustanovení S.s.p. dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Správne orgány pri rozhodovaní o veci zistili úplne a presne skutkový stav veci, zaobstarali si všetky potrebné podklady pre rozhodnutie a rozhodli vo veci v súlade so zákonom. Rozhodnutie žalovaného spĺňa všetky podstatné náležitosti uvedené v § 46 a § 47 Správneho poriadku. Je z neho zrejmé, čo tvorilo podklad pre rozhodnutie, aký skutkový stav bol v konaní zistený. Ďalej je z neho zrejmé, ako vec právne správny orgán posúdil a ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako účastníka konania. 51. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. 52. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p.. Žalobca nemal v konaní úspech, preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.