Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/16/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200230 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200230.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu A.. D. F., bytom V. č. XXXX/XX, Z., právne zastúpeného JUDr. Vitalijom Frankom, advokátom, so sídlom Slovenská č. 69, Prešov, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru č.3, Prešov, za účasti U.. A. J., bytom V. č. XX, Z., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Xo X/XXXX/Mi zo dňa 28.februára 2017 na základe všeobecnej správnej žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, č. Xo X/XXXX/ Mi zo dňa 28.februára 2017 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor č. X XXX/XXXX/Bi zo dňa 21.novembra 2016 a vec v r a c i a Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor, na ďalšie konanie. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 19.10.2016 podal žalobca na Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“), žiadosť o opravu chýb v katastrálnom operáte, ktorú odôvodnil tým, že v priebehu roka 1998 požiadal o opravu chyby v katastrálnom operáte z dôvodu nesprávneho zamerania hranice medzi parcelami C-KN č. XXXX a C-KN č. XXXX v katastrálnom území Z.. Jeho žiadosť bola zo strany prvostupňového správneho orgánu prešetrená a listom zo dňa 26.06.1998 mu bolo oznámené, že pri mapovaní v roku 1976 bola pravdepodobne nesprávne zameraná hranica medzi týmito pozemkami. Na základe šetrenia, ktoré katastrálny odbor v roku 1998 vykonal, dospel k záveru, že správny zákres je v pôvodnej katastrálnej mape. Vytkol prvostupňovému správnemu orgánu, že napriek uvedenému zisteniu si nesplnil povinnosť uloženú v § 59 katastrálneho zákona a opravu chýb v katastrálnom operáte nevykonal. Z uvedeného dôvodu opätovne žiadal o vykonanie opravy tejto chyby a správne zakreslenie hranice medzi pozemkami parcelné číslo C-KN č. XXXX a C-KN č. XXXX v k.ú. Z.. 2. Prvostupňový správny orgán po zaobstaraní si potrebných podkladov, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu, písomným podaním č. OU-PO-D zo dňa 25.10.2016 oznámil účastníkom konania začatie konania o oprave chýb v katastrálnom operáte a vyzval ich, aby sa k veci vyjadrili. K veci sa vyjadril účastník konania U.. A. J. listom doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 14.11.2016, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s opravou chyby v katastrálnom operáte. Konštatoval, že vlastníkom nehnuteľností rodinného domu a pozemku sa stal dňa 07.05.2009 na základe darovacej zmluvy spísanej notárskou zápisnicou č. N XX/XXXX a to o výmere parcely KN XXXX - XXX m2. Nevie, z akých dôvodov sa zmenšil tento pozemok o XXX m2, keď predchádzajúci vlastníci boli 17 rokov vlastníkmi XXX m2 a na pozemok o tomto rozmere bolo vydané aj stavebné povolenie na rekonštrukciu a prístavbu rodinného domu. V roku 2012 bolo žalobcovi vydané stavebné povolenie na výstavbu garáže a terasy, ktoré je samotné v rozpore so stavebným zákonom, keďže stojí na spornej hranici pozemkov a žalobca má problémy s vyhotovením tejto stavby. Žiadal prešetriť tento prípad a o porealizačné zameranie vytýčených hraníc pre spokojnosť oboch strán. 3. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 21.11.2016 rozhodnutie pod č. X XXX/XXXX/Bi, ktorým zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 19.10.2016 zaevidovanú pod č. X XXX/XXXX. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie písomným podaním zo dňa 14.12.2016. 4. Prvostupňový správny orgán písomným podaním zo dňa 14.12.2016 č. OU-PO-D postupom podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní opravil chybu v písaní na strane prvej v prvom odstavci, prvej vete záhlavia rozhodnutia zo dňa 21.11.2016 č. X XXX/XXXX/Bi a to doplnením ustanovení § 5, § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. II. 5. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. Xo X/XXXX/Mi zo dňa 28.02.2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. X XXX/XXXX/Bi zo dňa 21.11.2016 zamietol návrh žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte týkajúci sa nesprávneho zamerania hranice medzi pozemkami parcelné číslo C-KN XXXX, XXXX a XXXX a opravy výmer dotknutých parciel. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že účastníci konania sa nedohodli na priebehu hraníc dotknutých pozemkov, preto nie sú splnené podmienky na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) s odôvodnením, že geometrické a polohové určenie parciel C-KN XXXX, XXXX a XXXX bolo zadefinované pri technicko-hospodárskom mapovaní (ďalej len „THM“) v roku 1976. Zdôraznil, že priebeh hraníc parciel zobrazený na katastrálnej mape je identický so stavom v čase nadobudnutia parciel vlastníkmi. 6. Konštatoval, že proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý namietal procesné pochybenia prvostupňového správneho orgánu, nedostatočne zistený skutkový stav a neobjektívne vyhodnotenia zhromaždených podkladov. Konštatoval, že hranica medzi dotknutými parcelami existuje fyzicky ohraničená plotom nepretržite od zakúpenia pozemku s domom. Keďže chyba nastala pri zakreslení v mapách, ktoré vyhotovil kataster, k pochybeniu nedošlo činnosťou iných subjektov, ani konaním, resp. opomenutím povinností vlastníkov. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. 7. Uviedol, že na základe odvolania žalobcu v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, v celom rozsahu preskúmal a na základe vykonaného dokazovania listinami predloženými v administratívnom spise zistil tento skutkový stav: 8. Pri THM v časti k.ú. Z. roku 1976 došlo k novému zameraniu parciel evidencie nehnuteľností č. XXX/ X, XXX/X a XXX/X na základe vyšetreného stavu v teréne, k prečíslovaniu týchto parciel a k novému určeniu výmer parciel. Vyšetrený stav v teréne bol zobrazený na náčrte o miestnom vyšetrovaní č. XXX a XXX, v ktorom je zobrazený priebeh hraníc medzi parcelami. Vyhlásením platnosti obnoveného operátu pri tvorbe THM boli predmetné parcely zobrazené do pozemkovej mapy (v súčasnosti katastrálnej mapy) podľa tohto zamerania. Vlastnícke právo účastníkov konania k parcelám C-KN č. XXXX, XXXX a XXXX bolo v katastri nehnuteľnosti zapísané na základe predložených listín. Parcely C-KN č. XXXX a C- KN č. XXXX boli predmetom kúpnej zmluvy N XX/XX, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXX/XX, na základe ktorej vlastnícke právo nadobudol žalobca a jeho manželka K. F. v celosti. Následne na základe uznesenia č. XXD XX/XX a kúpnej zmluvy č. V XXXX/XX bolo zapísané vlastnícke právo k parcelám č. XXXX a XXXX v celosti v prospech žalobcu. Parcela C-KN č. XXXX bola predmetom notárskej zápisnice - osvedčenia podľa zákona č. 293/1992 Zb. a položkou výkazu zmien XXX/XX bolo zapísané vlastnícke právo v prospech J. J. a manželky C. J. v celosti. Účastník konania U.. A. J. nadobudol parcelu C-KN č. XXXX zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. Z. na základe darovacej zmluvy N XX/XX, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX. 9. Konštatoval, že žalobca žiadal opravu chýb vykonať opravením chybného zakreslenia pozemkov parcely C-KN č. XXXX, XXXX a XXXX a zároveň opraviť výmeru týchto parciel v súlade so zákresom v pôvodnej katastrálnej mape. 10. Dôvodil, že geometrické a polohové určenie predmetných parciel bolo zadefinované pri THM v roku 1976. V konaní bolo preukázané, že parcely C KN č. XXXX, XXXX a XXXX účastníci konania nadobudli na základe právnych listín v súlade so stavom evidovaným v súbore geodetických a popisných informácií. 11. Citoval ustanovenia § 59 ods. 1, 3, 4, 5 katastrálneho zákona, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 2 Správneho poriadku a argumentoval, že v konaní bolo preukázané, že parcely C KN č. XXXX, XXXX a XXXX sú v katastrálnom operáte evidované podľa platného právneho stavu v čase nadobudnutia parciel terajšími vlastníkmi. Účastníci konania podľa predloženého prehľadu právnych zmien nadobudli predmetné pozemky tak, ako boli geometricky a polohovo určené a zakreslené v katastrálnej mape (stav po roku 1976) bez toho, aby bol predložený k právnym listinám geometrický plán, ktorý by určoval iné hranice pozemkov a výmer ako odvodených údajov. V preskúmavanej veci bolo zistené, že neboli splnené podmienky podľa ustanovenia § 59 katastrálneho zákona pre opravu chyby v katastrálnom operáte. 12. Dôvodil, že oprava chyby v katastrálnom operáte má výlučne nesporový charakter, v prípade, ak je medzi účastníkmi spor o vecné právo, o tom môže rozhodnúť iba súd v občianskoprávnom konaní. K tomu citoval právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozsudkoch sp. zn.: 1Sžr/27/2014, 4Sžr/86/2014 a 10Sžr/72/2011, z ktorých vyplýva, že ak nie je možné bez akýchkoľvek pochybností v administratívnom konaní určiť hranice pozemkov, ide o spor o ochranu vlastníckeho práva a v zmysle ustanovenia § 59 ods. 4 katastrálneho zákona oprava chybne zakreslenej hranice pozemkov v katastrálnej mape nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Ak by existoval spor o hranicu pozemku, správe katastra by neprislúchalo vykonať opravu podľa § 59 katastrálneho zákona. Spory o vlastníctvo a o určenie hraníc pozemkov patria do výlučnej pôsobnosti súdov Slovenskej republiky. Spor a nesúhlas ďalších dotknutých strán s priebehom hranice vylučuje možnosť riešenia nezrovnalostí opravou chýb v katastrálnom operáte, ale je potrebné ho riešiť v občianskom súdnom konaní o určení priebehu hranice, prípadne výmery dotknutých parciel. Spor o vlastníctvo, s ktorých nepochybne určenie hranice súvisí, nemožno riešiť opravou údajov katastra podľa ustanovenia § 9 zákona o katastri nehnuteľností, lebo nejde o spor zápisu s verejnou listinou alebo inou listinou, ani o rozpor s výsledkami vyšetrovania zmien údajov katastra, ani o rozpor s výsledkami revízie údajov katastra, ale rozdielny názor dotknutých osôb na priebeh hranice medzi susednými pozemkami. Navrhovaná oprava v podstate predstavuje zmenu v osobe vlastníka časti dotknutej parcely a takýto spor o vlastníctvo nie je riešiteľný opravou údajov o osobe vlastníka podľa katastrálneho zákona. 13. Žalovaný ďalej argumentoval, že dôvody uvedené v odvolaní nie je možné akceptovať. Žalobca namietal pochybenie správneho orgánu, ktorý v predvýrokovej časti neuviedol odkaz na zákon o správnom konaní, zároveň uviedol, že v poučení absentuje uvedenie konkrétneho zákonného ustanovenia. Ďalej namietal porušenie §33 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku a to v tom zmysle, že spojenie výzvy a poučenia do jedného úkonu možno považovať za zmätočné. Zároveň vyslovil názor, že správny orgán mal využiť vhodnejšie prostriedky na sprístupnenie podkladov rozhodnutia žalobcovi. K týmto námietkam žalovaný uviedol, že tieto procesné pochybenia, ktoré namietal žalobca, nemajú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán neformálnou opravou rozhodnutia podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku opravil ako chybu v písaní, resp. zrejmú nesprávnosť predvýrokovú časť rozhodnutia a doplnil citáciu ustanovení Správneho poriadku. 14. K námietke žalobcu, že vytýkaný nedostatok nie je možné odstrániť postupom podľa §47 ods. 6 Správneho poriadku, a že ak z dôvodu pochybenia na strane správneho orgánu vznikne u účastníka konania zmätočná alebo neistá právna situácia spojená s pochybnosťami, ktorý v procesnoprávnych postupoch je aplikovateľný, nemožno hovoriť o zákonnosti rozhodnutia. Žalovaný argumentoval poukázaním na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého správne rozhodnutie sa nezrušuje len preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecné rozhodnutie. V súlade s týmto názorom považoval namietané pochybenia správneho orgánu zo strany žalobcu za irelevantné. 15. K námietke žalobcu, že výrok rozhodnutia nie je formulovaný presne, jasne, určito a zrozumiteľne, že z výroku nie je zrejmý konkrétny dôvod zamietnutia žiadosti žalobcu, žalovaný uviedol, že táto námietka neobstojí, pretože dôvod zamietnutia je konkretizovaný v odôvodnení rozhodnutia, čo je v súlade s ustanovením § 47 správneho poriadku. 16. K námietke žalobcu, že správny orgán nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a podklady, ktoré zhromaždil, nevyhodnotil objektívne, keď jeho právo na opravu chyby údajov v katastri v odpovedi zo dňa 26.06.1998 odobril tým, keď konštatoval, že pri mapovaní v roku 1976 bola nesprávne zameraná hranica medzi pozemkami, žalovaný uviedol, že správny orgán aj bez návrhu opraví chybu v katastrálnom operáte, ak sú splnené zákonné podmienky. V danom prípade z vlastného podnetu nemohol vydať pozitívne rozhodnutie, pretože bolo preukázané, že hranica medzi pozemkami C-KN č. XXXX, XXXX a XXXX je sporná, čo vyplýva z vyjadrenia vlastníka susednej parcely a tiež aj z vyjadrenia k odvolaniu, v ktorom účastník konania U.. A. J. argumentoval, že odvolanie je zmätočné, zavádzajúce a vnucuje správnemu orgánu konať v rozpore so zákonom, pričom zdôraznil, že súdny spor je v tomto prípade nevyhnutný. Argument žalobcu, že správny orgán mu odobril právo na opravu chyby v katastrálnom operáte vo svojej odpovedi dňa 26.06.1998, považuje za účelovo použitý. Správny orgán v tomto stanovisku uviedol, že pravdepodobne pri technickohospodárskom mapovaní bola nesprávne zameraná hranica medzi pozemkami C-KN XXXX a XXXX. Ďalej však konštatoval, že vzhľadom k tomu, že vlastníci parcely nesúhlasia s opravou zákresu tejto hranice, považuje túto hranicu za spornú. K zosúladeniu stavu v teréne so stavom evidovaným v operáte katastra nehnuteľnosti možno dospieť v konaní o určení priebehu hraníc pozemkov podľa § 48 a 51 katastrálneho zákona. Tento návrh môže podať niektorý z vlastníkov dotknutých parciel, pričom návrh v čase účinnosti tohto ustanovenia nebol zo strany účastníkov konania podaný. Na základe týchto skutočností žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je vecne správne a zákonné. III. 17. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe konštatoval, že kúpnou zmluvou v roku 1998 nadobudol do osobného vlastníctva s nebohou manželkou nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, KN-C XXXX - ostatné plochy o výmere XXX m2, KN-C XXX - zastavané plochy o výmere XXX m2, s rodinným domom súp. č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX, ktorého vlastníkom bola W. T., rod. T., ktoré boli predtým zapísané v pozemnoknižných vložkách, katastrálne územie Z., ako vložka č. XXX a vložka č. XXXX ako parcely č. XXX/X, XXX/X a XXX/X. Pri kúpe predmetných nehnuteľností boli tieto v prírode odovzdané ako rodinný dom so zastavanou plochou a záhradkou, ktoré boli riadne oplotené plotom, presne v hraniciach parciel XXX/X a XXX/X. V priebehu času zistil, že v katastrálnom operáte je chyba a to z dôvodu nesprávneho zamerania hranice medzi parcelami C-KN č. XXXX a XXXX k.ú. Z. a na túto chybu bezodkladne upozornil príslušný Katastrálny úrad v Prešove, ktorý mu listom zo dňa 26.06.1998 oznámil, že pri mapovaní v roku 1976 bola pravdepodobne zameraná hranica medzi týmito pozemkami a takto nesprávne bola aj zanesená do katastrálnej mapy. Zároveň uviedol, že správny zákres je v pôvodnej katastrálnej mape. Namietal, že katastrálny úrad vykonal zameranie a zanesenie do katastrálnej mapy bez vedomia vtedajších vlastníkov nehnuteľností, a že k nesprávnemu zápisu do katastrálnej mapy došlo bez právneho titulu, a teda je zjavné, že došlo k porušeniu katastrálneho zákona. Z týchto dôvodov aj žiadal prvostupňový správny orgán Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor, o opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorá mu bola rozhodnutím č. X XXX/XXXX zo dňa 21.11.2016 zamietnutá ako nedôvodná. 18. Nesúhlasil s rozhodnutím žalovaného, ktorým bolo jeho odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietnuté a považuje ho za nezákonné a celým svojim obsahom ako zmätočné. Podľa jeho názoru rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa stávajú judikatúrnymi rozhodnutiami, avšak nie sú v žiadnom prípade zaväzujúce, ale ide len o rozhodnutia príkladné pre využitie v praxi, avšak v prípade, že sa v praxi vyskytne prípad podobného obsahu a charakteru, nevylučuje, aby prípadne príslušný správny orgán posúdil vec na mieste samom a vydal v rámci individuálnych podmienok aj iné rozhodnutie ako to, na ktoré sa odvoláva správny orgán. Postup prvostupňového správneho orgánu nepovažuje za správny, pretože tento o chybe evidentne vedel, chyba sa stala a dodnes je reálnou chybou nenapravenou. Týmto svojim nekonaním, resp. nečinnosťou môže do budúcna spôsobiť nemalé problémy v dedičských alebo iných konaniach. Je toho názoru, že jeho nárok je oprávnený, a preto žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie. IV. 19. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 06.06.2017, v ktorom zotrval na záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K argumentácii žalobcu, že rozhodnutia súdov uvádzané v napadnutom rozhodnutí sú iba „príkladmi“ a nevylučujú, aby správny orgán posúdil aj v prípade podobného obsahu a charakteru vec podľa individuálnych podmienok a vydal iné rozhodnutie žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2011 č.k.: IV.ÚS 499/2011-25. Z citovaného uznesenia uviedol, že podľa ústavného súdu obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým nakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecnému súdu v tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. V súlade s týmito závermi žalovaný uviedol, že ich možno aplikovať aj na rozhodovanie správnych orgánov na uplatnenie aj princípu uvedeného v základných zásadách Správneho poriadku v § 3 ods. 5. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 20. K žalobe sa vyjadril aj účastník konania U.. A. J., ktorý s ňou nesúhlasil z dôvodu, že bude ukrátený o výmeru XXX m2 pozemku parcely č. C-KN XXXX, v súčasnej výmere XXX m2, ktorú nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 07.05.2009 spísanou notárskou zápisnicou pod sp. zn.: N XX/XXXX. 21. K vyjadreniu žalovaného a účastníka konania sa opätovne vyjadril žalobca písomnými podaniami zo dňa 03.07.2017 a 26.07.2017, v ktorých zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a upravil petit žaloby tak, že žiada zrušiť rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a vrátiť vec na nové konanie a rozhodnutie. V. 22. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 25. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravných prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 26. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. V. zo dňa 28.01.2017, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. X XXX/XXXX/Bi zo dňa 21.11.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. S poukázaním na vyššie citované ustanovenia S.s.p. je zrejmé, že ide v tomto konaní o všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy podľa § 177 a nasl. ustanovení S.s.p.. 27. Správny súd preskúmal postupom podľa § 177 a nasl. ustanovení S.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného. Vyjadreniami žalovaného, žalobcu a účastníka konania U.. A. J. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 28. Správne orgány v administratívnom konaní zamietli žiadosť žalobcu o opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákona“) zaevidovanej dňa 19.10.2016, ktorou žiadal opraviť chybné zakreslenie pozemkov parcely č. C-KN XXXX, C-KN XXXX a C-KN XXXX a ich výmeru v súlade so zákresom v pôvodnej katastrálnej mape. 29. Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je upravené v katastrálnom zákone v §59 ods. 1 až 5 tohto zákona. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách. 30. Podľa § 59 ods. 3 katastrálneho zákona ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sú údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb. 31. Podľa § 59 ods. 4 katastrálneho zákona oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam, to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a/ a § 78 ods. 1. 32. Podľa § 59 ods. 5 katastrálneho zákona na opravu chýb katastrálneho operátu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva, to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu. 33. Z obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že pri THM v časti k.ú. Z. v roku 1976 došlo k novému zameraniu parciel evidencie nehnuteľností č. XXX/ X, XXX/X a XXX/X, na základe vyšetreného stavu v teréne, k prečíslovaniu týchto parciel a k novému určeniu výmer parciel. Vyšetrený stav v teréne bol zobrazený na náčrte o miestnom vyšetrovaní č. XXX a XXX, v ktorom je zobrazený priebeh hraníc medzi parcelami. Vyhlásením platnosti obnoveného operátu pri tvorbe THM boli predmetné parcely zobrazené do pozemkovej mapy (v súčasnosti katastrálnej mapy) podľa tohto zamerania. Vlastnícke právo účastníkov konania k parcelám C-KN č. XXXX, XXXX a XXXX bolo v katastri nehnuteľnosti zapísané na základe predložených listín. Parcely C-KN č. XXXX a C- KN č. XXXX boli predmetom kúpnej zmluvy N XX/XX, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXX/XX, na základe ktorej vlastnícke právo nadobudol žalobca a jeho manželka K. F. v celosti. Následne na základe uznesenia č. XXD XX/XX a kúpnej zmluvy č. V XXXX/XX bolo zapísané vlastnícke právo k parcelám č. XXXX a XXXX v celosti v prospech žalobcu. Parcela C-KN č. XXXX bola predmetom notárskej zápisnice - osvedčenia podľa zákona č. 293/1992 Zb. a položkou výkazu zmien XXX/XX bolo zapísané vlastnícke právo v prospech J. J. a manželky C. J. v celosti. Účastník konania U.. A. J. nadobudol parcelu C-KN č. XXXX zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. Z. na základe darovacej zmluvy N XX/XX, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX. 34. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a na základe námietok žalobcu správny súd ďalej zistil, že žalobca už žiadosťou v roku 1998 žiadal Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor, o opravu chyby v katastrálnom operáte sporných parciel. V odpovedi na žiadosť žalobcu zo dňa 26.06.1998 Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor, konštatoval, že hranica medzi týmito parcelami je rozdielne zakreslená v pôvodnej katastrálnej mape a v dnešnej katastrálnej mape. Kontrolným meraním v teréne bolo zistené, že priebeh skutočnej hranice v teréne zodpovedá zákresu v pôvodnej katastrálnej mape a podľa zistenia je na pôvodnom mieste. V roku 1976 bol prevzatý operát technicko-hospodárskeho mapovania (THM) do evidencie nehnuteľnosti. Pri tomto mapovaní bola pravdepodobne nesprávne zameraná hranica medzi týmito pozemkami. Na základe tohto šetrenia dospel k záveru, že správny zákres je v pôvodnej katastrálnej mape. 35. Základný rámec pre opravu chýb v katastrálnom operáte je vymedzený vyššie citovaným ustanovením § 59 katastrálneho zákona. Od správnych orgánov na úseku katastra sa legitímne očakáva, že svoje úlohy v oblasti katastra nehnuteľnosti budú riadne plniť a to hlavne v súlade s § 18 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona, t.j. spravovať a aktualizovať kataster v súlade s právnym stavom a skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu, to všetko v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi. 36. Z citovaného ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a/ a 4 katastrálneho zákona nesporne vyplýva, že okresný úrad môže aj bez návrhu upraviť údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, pričom v tomto prípade neplatí, že oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. 37. Z vyššie uvedených skutočností je nesporné, že prvostupňový správny orgán a žalovaný mali vedomosť z predchádzajúcej činnosti, že po technicko-hospodárskom mapovaní došlo k nesprávnemu zameraniu hranice medzi spornými pozemkami, a že správny zákres hranice je v pôvodnej katastrálnej mape, čo bolo zistené kontrolným meraním. K chybe, teda došlo v dôsledku nesprávnej činnosti správneho orgánu, nie nesprávnymi podkladmi a verejnými listinami predloženými vlastníkmi nehnuteľností. 38. Z vyjadrenia žalobcu a účastníka administratívneho konania U.. A. J. je zrejmé, že hranice v teréne určené existujúcim oplotením medzi spornými nehnuteľnosťami boli nimi rešpektované od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zo strany U.. A. J. bola vznesená námietka, že navrhovanou opravou chyby v katastrálnom operáte dôjde k zníženiu výmery pozemku parcelné č. C-KN XXXX z XXX m2 na XXX m2, t.j. o XXX m2, ktorú mal doteraz zapísanú na liste vlastníctva. Teda priebeh hranice v teréne nie je medzi vlastníkmi sporný, chybný je zákres hranice medzi pozemkami. 39. Ak teda správne orgány dospeli v odôvodnení rozhodnutí k záveru, že neboli splnené podmienky pre opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a/ a b/ katastrálneho zákona a hranice medzi účastníkmi konania je sporná, tento záver nemá oporu v skutočnostiach zistených v administratívnom konaní, vec je nesprávne právne posúdená a z hľadiska dôvodov čo do právneho posúdenia aj nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnená. 40. Konštatovanie žalovaného, že účastníci konania podľa predloženého prehľadu právnych zmien nadobúdali predmetné pozemky tak, ako boli geometricky a polohovo určené a zakreslené v katastrálneho mape (stav po r. 1976) bez toho, aby bol predložený k právnym listinám geometrický plán, ktorý by určoval iné hranice pozemkov a výmer ako odvodených údajov a že v danom prípade ide o spor o vecne právo v ktorom môže rozhodnúť iba súd v občianskoprávnom konaní považuje správny súd za formalistické a arbitrárne. Ani citovanie judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neodráža svojimi závermi skutkový stav zistený v predmetnom konaní. 41. Je nepochybné, že nakoľko iba katastrálny orgán je oprávnený na vykonávanie zápisov práv k nehnuteľnostiam, je potom iba on zodpovedný za ich správnosť tzn. hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (§ 70 katastrálneho zákona) a následne je povinný bezodkladne odstrániť oprávnene namietané chyby (rozpory) údajov zapísané u nehnuteľností. V opačnom prípade by sa oprávnenie katastrálneho orgánu opravovať chyby pri výkone svojej vlastnej právomoci stalo celkom nepoužiteľným (obsolétnym) prvkom ochrany práv a oprávnených záujmov jednotlivcov a mohlo by výrazne a najmä negatívne ovplyvniť nerušený výkon niektorých práv či oprávnene vykonanie opravy v katastrálnom operáte nemôže po právnej stránke zabrániť ani tvrdené vlastnícke právo (t.j. s chýbajúcim „titulus aquirendi“) inej osoby k nehnuteľnostiam, ktorej sa toto právo zapísalo na list vlastníctva v dôsledku vykonanej chyby v katastrálnom operáte (t.j. chybný „modus aquirendi“) (Rozsudok NS SR sp. zn.: 1Sžr/42/2014 zo dňa 13.januára 2015). 42. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je podľa § 59 ods. 5 katastrálneho zákona správnym konaním, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). 43. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 44. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 45. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 46. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 47. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 48. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 49. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ S.s.p.. Správne orgány sú viazané právnym názorom správneho súdu vyslovenom v predmetnom rozsudku (§191 ods. 6 S.s.p.). 50. O náhrade konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu priznal nárok na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 51. Senát správneho súdu rozhodol v predmetnej veci v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.