Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 24CoP/18/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414201280 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8414201280.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v právnej veci mal. V. B., nar. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, za účasti matky L.. Z. Z., D.. XX.X.XXXX, H. N. Z. N., Z. XX, právne zastúpená JUDr. Borisom Bednárom, advokátom so sídlom v Poprade, Štefánikova 873/9, a za účasti otca M. B., D.. XX.X.XXXX, H. N. G. S. XX, právne zastúpený JUDr. Janou Murárovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Ul. 1. mája 220/19, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P/56/2014-349 zo dňa 14.2.2017 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Predmet konania. 1. Protinávrhom zo dňa 13.5.2014 podaným v konaní o úprave styku matka maloletého žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletého zo sumy 83 Eur na sumu 300 Eur mesačne a tvorbu úspor zo sumy 117 Eur na sumu 300 Eur mesačne. 2. Otec maloletého so zvýšením výživného nesúhlasil, uviedol, že na strane maloletého nedošlo k podstatnej zmene pomerov a na potreby maloletého prispieva nadštandardne. Obsah napadnutého rozhodnutia 3. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „I. M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 8. 12. 2011 pod číslom konania 5P 291/2011-37, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na maloletého V. B., D.. XX.X.XXXX tak: II. Z v y š u j e výživné počnúc dňom 1. septembra 2015 zo sumy 200,00 € na sumu 320,00 € mesačne, z toho bežné výživné zo sumy 83,00 € na sumu 170,00 € mesačne, ktoré je otec maloletého dieťaťa p o v i n n ý platiť vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a výživne na tvorbu úspor zo sumy 117,00 € na sumu 150,00 € mesačne, ktoré je otec maloletého dieťaťa p o v i n n ý poukazovať na osobný účet maloletého dieťaťa vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. III. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a. IV. Bežné dlžné výživne za obdobie od 1. septembra 2015 do 28. februára 2017 vo výške 1.566,00 € súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v 130,00 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc mesiacom marec 2017 až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok k rukám matky maloletého dieťaťa. V. Dlžné výživné na tvorbu úspor n e u r č u j e. VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“ 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posledné rozhodnutie o výživnom na maloletého bolo vykonané rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z dňa 8.12.2011 pod číslom konania 5P/291/2011-37, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.1.2012. Predmetným rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec maloletého dieťaťa sa zaviazal prispievať na výživu počnúc dňom 1.1.2012 mesačne sumou 83,00 eur k rukám matky maloletého dieťaťa titulom bežného výživného a sumou 117,00 eur mesačne na osobitný účet maloletého. Súčasťou rodičovskej dohody bol aj upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Dieťa v čase rozhodovania malo 2 roky a 8 mesiacov, bolo v celodennej starostlivosti matky, ktorá bola na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti. Matka mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu pochádzajúcemu z predchádzajúceho vzťahu. Matka spolu s maloletými deťmi bývala v rodinnom dome svojej matky. Otec dieťaťa mal vyživovaciu povinnosť len k maloletému V., býval v rodinnom dome a pracoval vo funkcii starostu obce. Čistá mzda otca maloletého dieťaťa za obdobie 2011 predstavovala sumu 29.039,33 eur, priemerná mesačná čistá mzda za uvedené obdobie bola 2.419,94 eur. 5. Súd v predmetnej veci mal za preukázané, že zmena pomerov nastala u maloletého V.. V prvom rade tu došlo k zmene pomerov spojených s jeho prirodzeným rastom na ošatenie, obutie a stravu. K ďalším zvýšeným nákladom došlo v spojení s nástupom do prvého ročníka a to so zakúpením školských potrieb, školských pomôcok a to či už na začiatku školského roka alebo v priebehu. Okrem nákladov spojených s návštevou školy, matke sa zvýšili náklady spojené s mimoškolskými aktivitami dieťaťa. Otec dieťaťa v čase posledného rozhodnutia mal príjem z funkcie starostu obce G. S., kde jeho priemerná mesačná čistá mzda v roku 2011 predstavovala sumu 2.419,94 eur. Dňa 9.12.2013 bol zvolený za poslanca Prešovského samosprávneho kraja, kde mu vznikol nárok na odmenu poslanca zastupiteľstva. V roku 2014 mal príjem z funkcie starostu obce a poslanca Prešovského samosprávneho kraja vo výške 2.405,82 eur. V roku 2015 bol jeho príjem z oboch funkcií vo výške 1.596,84 eur a v roku 2016 vo výške 2.557,09 eur. Súd mal zato, že i keď od posledného rozhodnutia nedošlo k nepomernému zvýšeniu príjmu otca, jeho dosiahnutý príjem zo závislej pracovnej činnosti odôvodňuje zvýšením výživného v takom rozsahu, ako súd rozhodol v predmetnej veci, ako aj navýšenie tvorby úspor. V prevyšujúcej časti návrh matky, ktorým žiadala zvýšiť výživné od 13.5.2014 do 31.8.2015, ako aj návrhom na zvýšenie výživného na bežné výživné na sumu 300 eur mesačne a tvorbu úspor na 300 eur mesačne zamietol. 6. Aplikoval ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75, ods. 1 Zákona o rodine a § 121 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“). 7. O trovách konania rozhodol podľa § 52, § 57 a § 58 CMP. 8. Obsah odvolania matky, vyjadrení k odvolaniu. 9. Proti výrokom II., III., IV. a V. rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že otca zaviaže na úhradu výživného spolu vo výške 600,- € mesačne, z toho 300,- € mesačne k rukám matky a 300,- € na tvorbu úspor pre maloletého. V odvolaní uviedla, že súd vo svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosti, na ktoré počas konania poukazovala matka dieťaťa a jej právny zástupca. Otec dieťaťa dosahoval v roku 2016 čistý mesačný príjem vo výške 2.640,- €, čiže súd zaviazal otca na výživné vo výške 12 % čistého príjmu otca, čo je z hľadiska ustálenej judikatúry pod minimom, uznávaným rozhodnutiami slovenských a českých súdov. V zmysle zákona o rodine, ustanovenia §-u 62, ods. 2, druhá veta má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Dieťa sa priamo priznaným výživným vo výške 170,- € životnej úrovni otca ani nepriblíži, jeho súčasná životná úroveň je udržiavaná na nižšej úrovni, na prospech jeho budúcnosti. Otec v konaní opakovane klamal, uvádzal nepravdy a polopravdy a snažil sa všemožne zatajovať výšku svojho reálneho príjmu. 10. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu I. inštancie potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že odvolacie dôvody matky neobstoja. Matka namieta v odvolaní nadštandardnú životnú úroveň otca, ktorú žiadnymi relevantnými dôkazmi nepodporila. Pri určovaní výživného nemožno opomenúť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a hranicu týchto potrieb. Tak matka, ako i otec sa podieľajú na starostlivosti o mal., keď doposiaľ určený styk s maloletým je určený tak, že otec sa s maloletým stýka v utorok a štvrtok každý týždeň v čase o d 10 hod. do 16 hod. a striedavo v týždňoch v sobotu alebo nedeľu celý deň. Otec touto osobnou starostlivosťou v uvedené dni tiež vykrýva plnenie svojej vyživovacej povinnosti a má náklady spojené s odôvodnenými potrebami dieťaťa. 11. Opatrovník maloletého sa stotožnil s odvolaním matky a navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel. 12. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 10.7.2017 opätovne poukázala na príjem otca maloletého. Vyjadrenie právnej zástupkyne otca považuje za účelové. 13. Hodnotenie odvolacieho súdu 14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutej časti postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z. z Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) . 15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného a tvorby úspor zo strany otca vychádzal z toho, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý je žiakom základnej školy, pričom pri poslednom rozhodovaní o výživnom nemal maloletý ani tri roky. Otcovi maloletého sa v porovnaní s obdobím poslednej úpravy pomerov zvýšil príjem (bol zvolený za poslanca Prešovského samosprávneho kraja, kde mu vznikol nárok na odmenu poslanca zastupiteľstva), čo síce súd prvej inštancie nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov, napriek tomu jeho dosiahnutý príjem odôvodňuje zvýšenie výživného a tvorbu úspor. 16. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 228 CSP i ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Civilný sporový poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Civilný mimosporový poriadok však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 121 CMP). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých, ak sa zmenili pomery. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Podľa tohto ustanovenia rozsudky o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. 17. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného. 18. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 19. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 20. Podľa § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 21. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. 22. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. 23. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe letných prázdnin. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletých detí, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí. 24. Za preukázaného skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že u maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov spojených so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým s jeho fyzickým vývojom, školským vzdelávaním, s potrebami súvisiacimi s jeho záujmami tak, ako správne skonštatoval i súd prvej inštancie. Ako to vyplýva z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Humenné, sp. zn. 5P/291/2011, v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom bol maloletý V. batoľaťom (2 roky 8 mesiacov). V súčasnosti je žiakom základnej školy. Výdaje, ktoré v konaní vyčíslila matka je potrebné považovať za primerané, zodpovedajúce veku a záujmom maloletého. 25. Vo vzťahu k námietke matky, že priznané výživné nekorešponduje s príjmom otca odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Českej republiky č. IV. ÚS 650/2015 zo dňa 9. decembra 2015, podľa ktorého: „Ústavní soud považuje za zcela adekvátní, pokud je rodiči s nadstandardními příjmy stanoveno i nadstandardně vysoké výživné, nicméně jeho výše by měla mít určité hranice. Tady nemá Ústavní soud na mysli, že by maximální výše výživného měla být objektivizována právním předpisem, ale že by ve věci rozhodující soudce neměl být prostým počtářem, ale měl by se v souvislosti se stanovením výše výživného zamýšlet též nad jeho smyslem a účelem. 26. Stejná životní úroveň neznamená, že děti musí mít k dispozici kupříkladu stejné množství finančních prostředků jako rodiče. Zde je nutno si uvědomit, že vyšší příjem rodičů je zpravidla spojen s náročností jejich práce a s tím, jakou odpovědnost nesou. Naproti tomu pro dítě by se jednalo o bezpracný příjem, který si zasluhuje jen tím, že je dítětem svých rodičů. Shodu v životní úrovni mezi rodiči a dětmi je proto třeba hledat především v samotném způsobu života, využívání kulturních, sportovních a společenských možností. Stejná životní úroveň musí dítěti umožňovat žít takovým stylem života, který by je ve srovnání s ostatními členy rodiny nevylučoval z jejího celku, nebo který by nevytvářel neodůvodněné rozdíly mezi rodiči a dětmi. 27. Podle názoru Ústavního soudu není povinností rodičů v průběhu období, kdy jsou povinováni svým dětem výživou, snažit se je v maximální možné míře finančně zajistit i pro další část života, a to ani v případě, že by toho byli díky své majetkové situaci schopni. Výše tvořených úspor by měla být v zásadě taková, aby umožnila dítěti v prvé řadě studium a následně snad i pořízení určitého typu „startovního“ bydlení, případně dalších racionálních výdobytků. To však pochopitelně nebrání rodičům v tom, aby dobrovolně a podle svého uvážení zvolili k zajištění svého potomka přístup komfortnější“ 28. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je potrebné, okrem iného, brať do úvahy aj právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, na čo poukazovala vo svojom odvolaní aj matka. Uvedené však neznamená, že povinný rodič, ktorý má do istej miery nadštandardný príjem, by sa mal o tento príjem s maloletým „deliť“. Výška výživného by sa mala stanoviť tak, aby dieťa vyrastalo v takých majetkových podmienkach, v akých by žilo v prípade úplnej rodiny, t.j. ak by jeho rodičia tvorili spoločnú domácnosť. Otec uviedol, že s maloletým chodí na výlety, kupuje mu hračky, oblečenie a pod. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že otec nad rámec súdom určeného výživného finančne zabezpečuje maloletého (sporenie, vkladná knižka, poistenie, fondy, stavebné sporenie). 29. Záverom odvolací súd dodáva, že spolu so zvýšeným príjmom sa u človeka priamo úmerne zvyšuje aj životný štandard a nároky na zabezpečenie životných potrieb. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno povinnému rodičovi s nadpriemerným príjmom určiť výživné v takej nadštandardnej výške, že v dôsledku toho bude musieť znížiť svoje nároky na životnú úroveň, ak zároveň je zabezpečená primeraná životná úroveň oprávneného. 30. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že výška výživného, ktorú určil súd prvej inštancie zodpovedá zákonným kritériám. 31. Ani ďalšie odvolacie námietky matky nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil. 32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 57 CMP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh na náhradu trov odvolacieho konania podaný nebol. 33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).