Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3CoE/146/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201652 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8515201652.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v exekučnej veci oprávneného RAVEN a.s., Šoltésovej 420/2, Považská Bystrica, IČO: 31 595 804. právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., Dvory 1932, Púchov proti povinnému K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX/XXX, N. Y., o vymoženie 34 923,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4Er 188/2015 - 62 zo dňa 30.10.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie vo výroku o povolení čiastočného odkladu exekúcie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením zamietol námietky povinného proti exekúcii. Súd povolil čiastočný odklad exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stanom, Exekútorský úrad Trnava pod sp. zn. EX XXXX/XXXX a na súde pod sp. zn. 4Er/l 88/2015 do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 60Cr/8/2015, a to v časti týkajúcej sa vymoženia sumy prevyšujúcej 4 579.76 eura s úrokom z omeškania vo výške 0.05% denne zo sumy 3 397,28 eura od 14.4.2012 do zaplatenia a vo výške 0,05% denne zo sumy 1 182,48 eura od 16.11.2012 do zaplatenia. 2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáha voči povinnému vymoženia sumy 34 923,74 eura s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. so sídlom v Zvolene sp. zn. VK XX/ XXXX zo dňa 20.02.2015. Súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie dňa 27.04.2015 pod číslom XXXX XXXXXX. V priebehu exekučného konania predložil exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii a návrh povinného na odklad exekúcie. 3. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zmietnutí námietok povinného proti exekúcie právne odôvodnil ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že po preskúmaní námietok povinného dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Povinný v námietkach uvádza skutočnosti, ktoré uplatňoval aj v konaní pred rozhodcovským súdom. S týmito sa už rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí vysporiadal. Ide o skutočnosti, ktoré boli známe už v pôvodnom konaní a ktoré v ňom aj boli uplatnené. Relevancia týchto skutočností pre účely rozhodovania o námietkach proti exekúcii končí právoplatnosťou exekučného titulu. Dôvodom pre vyhovenie námietok proti exekúcii môžu byť iba skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Exekučný súd v exekúcii nemá právomoc skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ani naprávať prípadné chyby rozhodcovského rozsudku. Na tieto účely slúži inštitút žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinný využil možnosť podania takejto žaloby, avšak ani táto skutočnosť nie je dôvod, pre ktorý by bolo možné námietkam proti exekúcii vyhovieť. Ak súd rozhodujúci o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovie žalobe a zruší rozhodcovský rozsudok, je to dôvod na zastavenie exekúcie. 4. Rozhodnutie o čiastočnom povolení exekúcie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že základným cieľom núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí je rýchlosť a účinnosť ochrany a vymoženia práv oprávneného, ktoré mu boli priznané v exekučnom titule. Odklad exekúcie je jedným z procesných prostriedkov ochrany povinného v exekučnom konaní, pričom ochrana povinného je jeho primárnym účelom. Dôvodom odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku je predpoklad zastavenia exekúcie v blízkej budúcnosti, pričom cieľom odkladu exekúcie je v tomto prípade ochrana povinného pred neoprávneným postihnutím jeho majetku do okamihu zastavenia exekúcie. Účelom procesného zabezpečenia prostredníctvom odkladu exekúcie je oddialenie výkonu exekúcie. Povinnému sa odkladom exekúcie umožňuje chrániť pred neodčiniteľnými a nepriaznivými dôsledkami, ktoré by na neho malo okamžité vykonanie exekúcie. Základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom konaní je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje (III.ÚS 64/04). Povinný svoj návrh na odklad exekúcie bližšie nezdôvodnil, z obsahu námietok proti exekúcii je možné vyvodiť, že dôvodom na povolenie odkladu exekúcie má byť podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Len samotné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku neznamená, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je v danej veci exekučným titulom bude zrušený, teda nastane dôvod zastavenia exekúcie. Na druhej strane je nepochybné, že ak by skutočne došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, teda exekučného titulu, bol by naplnený dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Prípadným vykonaním exekúcie by mohlo dôjsť k vážnemu až ťažko napraviteľnému zásahu do majetkovej sféry povinného (pri vymáhanej sume by bol dôvodný aj predaj prípadnej nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, ktorej vrátenie povinnému s poukazom na § 61 Exekučného poriadku je v exekučnom konaní vylúčené a povinný by musel iniciovať ďalší súdny spor). Súd prvej inštancie poznamenal, že pri rozhodovaní o odklade exekúcie za situácie, ako je daná v tomto prípade, súd neskúma správnosť rozhodcovského rozsudku, keďže tieto skutočnosti budú predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podobne súd prípadným povolením odkladu exekúcie neprejudikuje prípadné zastavenie exekúcie, resp. skutočnosť, že by žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku mala byť úspešná. Ak sa dôvod povolenia odkladu exekúcie nepotvrdí, resp. ak zanikne dôvod, pre ktorý' bol odklad exekúcie povolený, súdny exekútor ďalej pokračuje vo výkone exekúcie. 5. Pokiaľ ide o rozsah povoleného odkladu. Exekučný poriadok nevylučuje, aby mohol byť odklad povolený aj čiastočne. Z námietok samotného povinného vyplýva, že uznáva svoju povinnosť uhradiť oprávnenému sumu 4 579,76 eura. V tejto časti preto súd nevidel dôvod na povolenie odkladu, preto povolil odklad exekúcie len v časti vymoženia pohľadávky prevyšujúcej vymoženie sumy 4 579.76 eura s príslušenstvom. Pre vymoženie sumy 4 579,76 eura s príslušenstvom môže exekútor pokračovať v exekúcii. 6. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu, výroku o povolení čiastočného odkladu exekúcie, odvolanie oprávnený. Podľa jeho názoru hypotéza súdu ohľadom toho, prečo asi povinný žiadal odklad exekúcie, nie je dôvodom na povolenie odkladu exekúcie, keďže povinný vo svojom návrhu neuviedol ani jeden relevantný dôvod, pre ktorý by mal byť odklad exekúcie povolený. Základným účelom odkladu exekúcie je ochrana toho. kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Oprávnený ďalej namietal porušenie základného princípu rovnosti strán, pretože súd prihliadal iba na záujmy povinného, pričom je to povinný, ktorý svoje záväzky neplní. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 60/2004 - 70, kde ústavný súd zdôraznil, že pri rozhodovaní o odklade exekúcie súd nesmie zároveň zanedbávať záujmy oprávneného. Podľa názoru oprávneného súd prvej inštancie nie celkom spravodlivo zvážil pomer rizika v prípade nepriaznivých následkov spôsobených odkladom exekúcie, a teda porušil zásadu proporcionality, lebo povinný ani náznakom nepoukázal na to, že by bol výkonom rozhodnutia ohrozený, pričom oprávnený sa odkladom exekúcie dostáva do nevýhodného finančného postavenia, keďže je to povinný, kto sa od samého počiatku vyhýba splneniu svojho finančného záväzku. Všetky tvrdenia povinného sú len snahou oddialiť výkon pohľadávky, ktorú má oprávnený priznanú právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh povinného na odklad exekúcie v celom rozsahu zamietnuť alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Povinný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza: 9. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 1. 2 veta prvá CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta. 10. V exekučnom konaní poskytuje ochranu povinného viacero inštitútov, medzi ktoré možno bez pochybnosti zaradiť odklad exekúcie. Ide o dočasnú ochranu smerujúcu k úprave pomerov medzi oprávneným a povinným pred zastavením exekúcie tak, aby nedochádzalo k bezdôvodnému obohateniu alebo neskorším nárokom na náhradu škody. 11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. 12. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odklad exekúcie môže byť spojený s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Pre povolenie odkladu postačuje, že možno očakávať, že k zániku práva môže dôjsť. Exekučný súd neskúma, či návrh na začatie súdneho konania bol podaný účelovo, neskúma ani dôvodnosť či otázku úspechu žalobcu v predmetnom konaní. Exekučný súd nie je v rámci exekučného konania oprávnený posudzovať dôvodnosť žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podanej povinným, to je úlohou konajúceho súdu v predmetnom súdnom spore. 13. V danom prípade súd prvej inštancie napadnutým uznesením povolil odklad exekúcie sčasti do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 60Cr 8/2015, v ktorom sa povinný (v postavení žalobcu) domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením č. k. 60Cr 8/2015 - 86 zo dňa 12.04.2016 Okresný súd Banská Bystrica odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. sp. zn. VK XX/XXXX zo dňa 20.02.2015 do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Voči tomuto rozhodnutiu podal oprávnený (v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalovaný) odvolanie, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. 14. Z uvedeného vyplýva, že povinný podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom výsledok tohto súdneho sporu môže mať vplyv na pokračovanie a výsledok exekučného konania. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie o odklade exekúcie má opodstatnenie, keďže boli splnené zákonné predpoklady pre jeho povolenie, lebo bolo preukázané, že sa začalo konanie, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť, ktorej následkom je zastavenie exekúcie. 15. Vo vzťahu k námietke oprávneného týkajúcej sa toho, že povinný nezdôvodnil návrh na odklad exekúcie, odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku mohol súd prvej inštancie aj bez návrhu povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Z návrhu povinného na zastavenie exekúcie však evidentne vyplývajú dôvody na povolenie odkladu exekúcie, pričom nie je nevyhnutné uvádzať tie isté dôvody pri návrhu na zastavenie exekúcie a súčasne aj pri návrhu na povolenie odkladu exekúcie. Opačný výklad by bol formalistický, a to najmä za stavu, ak súd mohol povoliť odklad exekúcie aj bez návrhu. 16. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).