Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11CoE/56/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516200219 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8516200219.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Košča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: X. Č., nar. XX.X.XXXX, Š. U. 291, o vymoženie 2.367,62 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4Er/18/2016-24 zo dňa 1.4.2016, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX 1002/2015 zo dňa 21.1.2016 podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, týkajúcej sa rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu oprávneného a povinnej. Rozhodcovskú doložku v danom prípade, za absencie individuálnosti jej dojednania, považuje okresný súd za neprimeranú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa, ktorá je v rozpore s ustanoveniami spotrebiteľského práva, čo spôsobuje jej neplatnosť. 2. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 12.4.2016, ktorým navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alebo zrušiť toto rozhodnutie a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu podľa § 205 ods. 2 a § 221 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase podania odvolania), tiež prekročenie rámca svojej preskúmavacej právomoci a na zistený skutkový stav aplikovanie nesprávneho právneho predpisu. Namietal preskúmavanie rozhodcovského konania súdom, prekážku právoplatne rozhodnutej veci rozhodcovským súdom, nesprávnu interpretáciu zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, porušenie zákazu retroaktivity. Ďalej odvolateľ namietal, že sa exekučný súd nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa, nijako nezdôvodnil odlišný postup, konštruovanie nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatie možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k skutkovému stavu a napokon namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní a neprimerané zvýhodňovanie povinného v exekučnom konaní. Napokon, exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, rovnako ako ani k exekučnému konaniu samému, nijako nevyjadril. 4. Sudca okresného súdu, ktorému bola vec daná na vybavenie, nevyhovel podanému odvolaniu a v súlade s § 377 CSP (účinným v čase predloženia veci odvolaciemu súdu) bola predmetná exekučná vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu. 5. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v záujme zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti nového Civilného sporového poriadku, preskúmal napadnuté uznesenie a bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, pričom dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Okresný súd správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. 6. V súvislosti s námietkami odvolateľa, odvolací súd (ako už opakovane mnohokrát predtým v obdobných veciach oprávneného) poukazuje v prvom rade na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.3.2012 sp. zn. 4Cdo/1/2012, v ktorom Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci, ktorou táto nepochybne je v súlade s ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (táto skutočnosť odvolateľom ani rozporovaná nebola), za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. 7. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky predmetného spotrebiteľského vzťahu. Rozhodcovská zmluva podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Rozhodcovská zmluva teda musí mať písomnú formu a písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky ako súčasť zmluvy o úvere (§ 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka). Ak vo veci rozhodoval rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy, kde nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky, vo veci rozhodoval orgán, ktorý nemal právomoc. Potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie podľa § 41 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., kde by bol rozhodca oprávnený rozhodovať vo veci účastníkov. Z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia zamietol. Nie je možné viesť exekúciu, keď u oprávneného chýba titul na vedenie exekúcie, vydaný rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou. Dohodu o rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve navyše možno pripustiť len za predpokladu, že podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, nesplnenie čoho znásobuje neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky. Ustanovenie § 37 ods. 1 citovaného zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje napríklad preskúmanie rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého sa účastníci rozhodcovského konania môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastník rozhodcovského konania má v zmysle dohody právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania. Takáto dohoda zo zmluvy o úvere, obchodných podmienok, ani z rozhodcovskej doložky nevyplýva, a teda je rozhodcovské konanie jednoinštančné na rozdiel od súdneho konania, ktoré je v zásade dvojinštančné. Príkladne tento nedostatok procesného pravidla, na ktorý poukázal i súd prvej inštancie, znamená to, že nie je poskytnutá zvýšená ochrana spotrebiteľa, ktorú je potrebné v takomto prípade zabezpečiť. Rozhodcovská doložka v tomto prípade, nachádzajúca v oprávneným predloženej Zmluve o úvere, obsahuje návrh predchodcu oprávneného - poskytovateľa úveru F. W., Y..X.., aby všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. s tým, že rozhodnutie bude pre obidve strany konečné a záväzné. Obdobne rozhodcovská doložka v bode 10 Všeobecných obchodných podmienok, účinných od 1.3.2007, podriaďuje konanie prednostne rozhodcovskému súdu. Iná rozhodcovská doložka, resp. zmluva oprávneným v predmetnom konaní predložená nebola. 8. Rozhodcovská doložka, tak ako je naformulovaná v typizovanom tlačive pochádzajúcom od oprávneného tak v prípade zmluvy o úvere ako aj v prípade Všeobecných obchodných podmienok, obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv povinného a potláčajúc základné procesné postupy súdneho konania, stavia povinného do situácie vzdania sa vopred práv, ktoré priznáva zákon, jednoznačne bez uvedomenia si dôsledkov a závažnosti možného stavu do tej miery, aby venoval rozhodcovskej zmluve zvýšenú pozornosť. Zákonná úprava (zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách), pritom v záujme ochrany práv spotrebiteľa, určuje v prípade rozhodcovských zmlúv povinnosť pre dodávateľov služieb spotrebiteľom preukázateľne poučiť spotrebiteľa - klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy konkrétnym spôsobom a zabezpečiť, aby klient mal možnosť uzrozumenej voľby, vyjadrenej následne informovaným súhlasom, resp. nesúhlasom, ako na to poukázal už okresný súd vo svojom rozhodnutí. Oprávnený z tohto hľadiska nedal povinnému na výber, neumožnil mu reálnu uvedomelú voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, naformulujúc rozhodcovskú zmluvu (doložku) vopred spolu s ostatnými zmluvnými podmienkami. Oprávnený v danom prípade nepreukázal, žeby možnosť voľby povinnému umožnil. Možno tak uzavrieť, že v danom prípade ide o povinným formálne odsúhlasenú vopred pripravenú a oprávneným predloženú rozhodcovskú doložku. 9. Ak obchodné podmienky poskytovateľa úveru obsahujú zmluvu, ktorá nevyplýva z bankovej činnosti a ktorá vyžaduje písomnú formu, ako je to v prípade rozhodcovskej zmluvy, potom obchodné podmienky musia byť podpísané klientom. V opačnom prípade právny úkon, ktorý musí mať písomnú formu, je neplatný (§ 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka). V občianskoprávnych vzťahoch len ustanovenie § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje text, že Všeobecné poistné podmienky sú súčasťou zmluvy. Ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka na tento vzťah nemožno aplikovať. Podľa tohto ustanovenia, časť zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Tento vzťah však nie je obchodnoprávnym vzťahom. 10. Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. ust. § 3 ods. 2 rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Toto ustanovenie však zaväzuje právnych nástupcov len v tom prípade, ak ide o univerzálnu sukcesiu, nie singulárnu sukcesiu. V danom prípade ide o singulárnu sukcesiu (postúpenie pohľadávky) a teda rozhodcovský súd nebol oprávnený prejednať spor medzi oprávneným a povinným. Aj tento dôvod vedie odvolací súd k záveru, že uvedené rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., nie je exekučným titulom. 11. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou kontradiktórnosti konania poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR PLZ.ÚS 1/2014-27 zo dňa 7.5.2014. Podľa stanoviska Ústavného súdu SR pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadostí exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V zásade pre ústavnú komfortnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní. 12. Odvolací súd so zreteľom na jednoznačne neplatnú rozhodcovskú doložku napokon nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). 13. Z vyššie uvedených dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a dostatočne zistil skutkový stav. Preto potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. 14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).