Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 26CoE/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710200769 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8710200769.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v exekučnej veci oprávnenej Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 45 684 618, zastúpenej Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, proti povinnému V. C., bytom C., W. XXX/XX, o vymoženie 306,54 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 15Er/31/2010 - 50 zo dňa 25. januára 2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. P r i z n á v a povinnému náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a vyslovil, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti. Poukázal na to, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Poprad č.k.: Ro 611/94-5 zo dňa 10.06.1994, poverenie bolo vydané dňa 2.2.2010. Uzneseniami zo dňa 14.11.2013 a 24.10.2014, ktoré nadobudli právoplatnosť, súd prvej inštancie zastavil exekúciu voči povinnému v 2. a 3. rade. Poukázal na to, že dňa 31.1.2013 mu bol doručený návrh povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia premlčacej doby ohľadom uplatnenej pohľadávky, ktorá začala plynúť 29.4.1994 a uplynula 29.7.2004, čím zanikol nárok na jej vymáhateľnosť v exekučnom konaní. Citoval § 251 ods. 4 O.s.p., § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, § 100 ods. 1, § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.7.1994, návrh na začatie exekúcie bol podaný dňa 13.1.2010, preto premlčacia doba na vymáhanie nároku uplynula dňa 28.7.2004. Vzhľadom na jej uplynutie a uplatnenie námietky premlčania vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnený podal proti uzneseniu v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávnych skutkových zistení, odňatia možnosti konať pred súdom, znevýhodnenia oprávneného. Zdôraznil, že návrhom na vykonanie exekúcie sa domáhal vymoženie istiny, úrokov, trov konania. Citoval § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, 3, § 112 Občianskeho zákonníka. Citoval časti niektorých rozhodnutí slovenských a českých súdov vo vzťahu k premlčaniu príslušenstva pohľadávky popri premlčaní istiny. Podľa jeho názoru nie je pohľadávka premlčaná v celom rozsahu. Nárok oprávneného zanikol uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty čiastočne a to dňa 10.6.2004. Úroky, ktorých zročnosť nastala po právoplatnosti exekučného titulu, teda odo dňa 10.6.1994 sa premlčujú v trojročnej lehote a právo na vymoženie úroku 6% ročne z istiny 468,03 eur od 21.7.2009 do 13.1.2007 je premlčané. Zvyšný úrok sa dosiaľ nestal zročným a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 13.1.2010, kedy došlo k spočívaniu premlčacej doby. Preto úrok 6% ročne od 13.1.2007 do zaplatenia premlčaný nie je a exekúcia je v tomto rozsahu dôvodná. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a vyhovieť návrhu povinného len čiastočne v rozsahu istiny a úroku z istiny do 12.1.2007 alternatívne navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súc viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p. a odvolacími dôvodmi podľa § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza. Podľa § 110 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Podľa § 110 ods. 3 OZ úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. V predmetnej veci je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Poprad č.k. Ro 611/94-5 zo dňa 10.06.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným 28.07.1994. Pokiaľ ide o premlčanie istiny, nie je sporné, že k nemu došlo, a to uplynutím desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu (§ 110 ods. 1 OZ), teda dňa 28.07.2004. Rovnako nie je sporné premlčanie úrokov, ktoré boli právoplatne priznané exekučným titulom, teda ktorých zročnosť nastala do právoplatnosti exekučného titulu, ku ktorému došlo tiež uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty (§ 110 ods. 3 OZ) spolu s premlčaním istiny. V súvislosti s úrokmi, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, teda tie, ktorých zročnosť nastala po právoplatnosti exekučného titulu (§ 110 ods. 3 veta za bodkočiarkou) sa odvolací súd nestotožnil s názorom oprávneného. Je síce potrebné prisvedčiť názoru, že premlčanie týchto úrokov sa posudzuje samostatne, že nekopíruje osud istiny. Odvolací súd však zastáva názor, že nie je možné posudzovať premlčanie úrokov úplne izolovane bez súvisu s premlčaním istiny. Argumentácia oprávneného je taká, že má nárok na úroky za dobu od 13.1.2007 do zaplatenia, teda tri roky spätne od podania návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 13.1.2010, a to na základe toho, že v prípade týchto úrokov zročných po právoplatnosti exekučného titulu platí trojročná premlčacia lehota podľa § 110 ods. 3 OZ počítaná samostatne, z čoho má vyplývať jeho nárok na tieto úroky. Ak by súd prijal túto argumentáciu, znamenalo by to, že bez ohľadu na uplynutú dobu od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola priznaná istina, dokonca bez ohľadu na moment premlčania istiny a dobu uplynutú od premlčania istiny, by vždy existoval „ celok úrokov za obdobie troch rokov“ akosi izolovane a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa ich domáhal uplatnením návrhu na vykonanie exekúcie. Odvolací súd sa domnieva, že takáto „nadčasová“ povaha zmienenej časti úrokov nie je právne udržateľná. Znamenalo by to „nepostihnuteľnosť“ takejto časti úrokov inštitútom premlčania, a toto podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné z uvedených zákonných ustanovení vyvodiť. Právo oprávneného domáhať sa tejto kategórie úrokov je obmedzené trojročnou premlčacou lehotou, avšak posledná možná zročnosť úrokov môže nastať len v období existencie judikovanej istiny a len do momentu jej premlčania, nie však po jej premlčaní, kedy pretrváva už len ako naturálna obligácia. Nie je možné, aby v exekúcii uplatnené úroky mali svoj právny pôvod v premlčanej istine (z premlčaného nemôže vznikať nepremlčané). Ak teda k premlčaniu istiny došlo dňa 28.04.2004, nemohlo dochádzať k zročnosti úrokov po tejto právnej skutočnosti. Nepochybne zročnosťou posledných úrokov v posledný deň existencie judikovanej istiny ešte ako nepremlčanej začala plynúť trojročná premlčacia lehota na ich uplatnenie. V predmetnej veci tak uplynula trojročná premlčacia lehota na uplatnenie úrokov z istiny tri roky po premlčaní istiny, teda v roku 2007. Nad rámec prejednávanej veci a v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej: „Niet pochybností o tom, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah, teda nie je, ako sa žalobca mylne domnieva, pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 157/2009 zo dňa 29.6.2012). Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal úspešnému povinnému náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania však už nebude rozhodované vzhľadom na to, že povinnému žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).