Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/48/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712200812 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8712200812.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcov 1./ H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom R. L., Y. XXX/X a 2./ Y. E., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. H., H. XX, O. republika, zastúpených Podtatranskou advokátskou kanceláriou, s. r. o., Murgašova 6/87, Poprad, proti žalovanej E. Y., nar. X.X.XXXX, bytom J., S. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners, s.r.o., Mnoheľova 830/15, o určenie rozsahu dedičstva s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 3.11.2015, č. k. 13C/8/2012-328 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3 z celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. R. L. patrí do dedičstva po neb. Y. E., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom R. L., Y. XXX/X, zomrelom dňa X.X.XXXX. Vyslovil, že o trovách konania sa rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, žalobcovia sa domáhajú určenia, že spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. R. L., patrí do dedičstva po pôvodne žalovanom v 2.rade, neb. Y. E., na základe neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 21.4.2011, uzavretej medzi neb. Y. E. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, keď žalobcovia namietajú relatívnu neplatnosť neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu porušenia ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu z nedostatku prejavu vôle darcu na uzavretí tejto darovacej zmluvy, a tiež z dôvodu konania menovaného v duševnej poruche. Bolo preukázané, že predtým ako neb. Y. E. uzavrel darovaciu zmluvu, ktorou spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam previedol na žalovanú, neponúkol prevod svojho spoluvlastníckeho podielu žalobcom, ktorí sú taktiež podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to každý v 1/6- ine. Iba v prípade prevodu na blízku osobu nemajú ostatní podieloví spoluvlastníci predkupné právo na prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Z ust. § 140 OZ vyplýva, že predkupné právo sa vzťahuje na prevod spoluvlastníckeho podielu, pričom zákon nerozlišuje medzi prevodom odplatným a bezodplatným, teda ani v prípade darovacej zmluvy nie je vylúčené predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Poukázal na ust. § 116 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalovaná tvrdila, že medzi ňou a darcom bol vzťah, ktorý možno charakterizovať ako vzťah druha a družky, poukazovala na rôzne prehlásenia podpísané neb. E.. Žalovaná a neb. Y. E. spísali 22.5.2000 vzájomnú dohodu, v zmysle ktorej chcú vytrvať v partnerskom vzťahu až do uzavretia manželstva. Text dohody bol písaný žalovanou a zo strany neb. Y. E. by mal byť tento doklad podpísaný. Žalovaná tiež predložila vyhlásenie darcu z 21.10.2011 k darovacej zmluve, na ktorom sa nachádza podpis neb. Y. E. a obsahom tohto vyhlásenia je popis nezhôd medzi ním a rodinou žalobkyne v 1. rade a tiež prehlásenie o tom, že žalovaná by mala byť jeho družkou a opatrovateľkou. Žalobcovia vyslovili pochybnosti, či tento text skutočne naformuloval neb. Y. E., poukazovali na to, že bol málo komunikatívny a nepoužíval formulácie uvedené v tomto texte. Vzhľadom na zdravotný stav neb. Y. E. v priebehu tohto konania, nebolo možné k týmto otázkam vykonať jeho výsluch. Súd prvej inštancie poukázal na výpovede svedkov vypočutých v tomto konaní. Ustáli, že aj z výpovedi svedkov, podľa ktorých išlo o bližší priateľský vzťah medzi žalovanou a neb. Y. E. nevyplýva, že by tento vzťah mohol byť charakterizovaný ako vzťah druha a družky. Je zrejmé, že neb. Y. E. po celú dobu býval v rodinnom dome v R. L., kde ho žalovaná nikdy nenavštevovala, a teda ani sa nemohla starať o jeho domácnosť. Súd prvej inštancie ustálil, že medzi žalovanou a neb. Y. E. bol priateľský vzťah, ktorý sa prejavoval aj tým, že sa stretávali, avšak samotná táto skutočnosť nepostačuje na to, aby ich vzťah bol hodnotený ako vzťah osôb blízkych. Je zjavné, že medzi týmito osobami nebol žiadny rodinný vzťah a za blízke osoby by ich bolo možné považovať iba za predpokladu preukázania existencie obdobného pomeru ako rodinného. Takýmto vzťahom je práve vzťah druha a družky a musí byť preukázané, že tento vzťah je natoľko intenzívny, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z týchto osôb, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Z vykonaného dokazovania podľa súdu nemožno jednoznačne vyvodiť, že by tento vzťah bol takej intenzity, že by ho bolo možné považovať za vzťah obdobný rodinnému pomeru. K takejto situácii však nemôže dôjsť v každom priateľskom vzťahu, ale iba vo vzťahu, ktorý presiahne rámec bežných priateľských vzťahov a dosiahne takú intenzitu, že by nielen jedna osoba pociťovala ujmu druhej osoby ako vlastnú, ale že by túto skutočnosť bolo možné konštatovať aj v opačnom prípade. Bolo zistené, že neb. Y. E. vykonal viacero úkonov, ktorými umožnil žalovanej disponovať s jeho majetkom, alebo ktoré boli v jej prospech, zo strany žalovanej neboli urobené žiadne úkony, ktorými by sa snažila zabezpečiť neb. Y. E.. Podľa názoru súdu pri týchto úkonoch chýba reciprocita, čo nasvedčuje skôr tvrdeniam žalobcov. Viacerí svedkovia, ktorí boli v priateľskom vzťahu s menovaným potvrdili, že tento sa nikdy nezmieňoval o žalovanej ako o osobe, s ktorou by mal nejaký blízky vzťah a považoval ju za družku. Svedkovia nepotvrdili to čo uvádzala žalovaná, že by chceli uzavrieť manželstvo s neb. Y. E., čo by malo vyplývať aj z dohody z 22.5.2000. Ak by medzi nimi bol skutočne vzťah tak intenzívny, že by uvažovali o uzavretí manželstva, určite by od roku 2000 vyriešili svoju situáciu. U viacerých svedkov predmetný vzťah navodzoval iba dojem, že žalovaná využíva neb. Y. E.. Svedok J. G. dokonca potvrdil, že menovaný sa takto vyjadril o vzťahu so žalovanou. Pokiaľ by bol medzi nimi skutočne taký intenzívny vzťah, tak by ho takýmto spôsobom prejavoval aj neb. Y. E. pred svojimi príbuznými, susedmi a kamarátmi. Z väčšiny svedeckých výpovedí však vyplýva opak. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že intenzitu vzťahu medzi žalovanou a neb. Y. E. nemožno vyvodzovať iba z toho, že nebohý urobil v prospech žalovanej viaceré úkony týkajúce sa majetku, pokiaľ okolie, v ktorom sa pohybovali, nenadobudli dojem intenzívneho vzťahu. Žalovaná síce deklarovala záujem o starostlivosť o nebohého potom, čo mal zdravotné problémy, avšak ako to vyplynulo zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J., nikdy si nepodala riadnu žiadosť a jej podnety adresované úradu smerovali k tomu, aby bol odňatý opatrovateľský príspevok R. F.. Pre rozhodnutie súdu je síce rozhodujúce, či v čase uzavretia darovacej zmluvy bol vzťah menovaných vzťahom blízkych osôb, avšak aj správanie žalovanej po uzavretí darovacej zmluvy môže preukazovať, či medzi nimi išlo o blízke osoby. Je zjavné, že medzi žalovanou a príbuznými Y. E. boli zlé vzťahy, avšak aj v prípade, že by jej títo bránili v stretávaní sa s menovaným, žalovaná sa mohla pokúsiť o písomný, telefonický, či iný kontakt, čo však preukázané nebolo. S ohľadom na túto situáciu súd prvej inštancie vyhodnotil, že uzavretím tejto darovacej zmluvy došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov, darovacia zmluva je neplatným právnym úkonom v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, nedošlo tak k platnému prevodu spoluvlastníckeho podielu poručiteľa, preto žalobe vyhovel. O trovách konania účastníkov si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie alebo sám rozsudok zmenil tak, aby žalobu zamietol. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v zmysle tom, že z dokazovania nemožno vyvodiť, že by vzťah medzi žalovanou a neb. Y. E. bol takej intenzity, že by ho bolo možné považovať za vzťah obdobný rodinnému pomeru. Zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto zmysle nemá žiadnu logiku. Ak v konaní bolo preukázané, aký bol zdravotný stav neb. Y. E., aké boli vzťahy s príbuznými, tak si žalovaná nevie predstaviť, ako mohla s nebohým nadviazať telefonický kontakt, aký význam by mal písomný kontakt, ak nebohý poručiteľ vtedy už nemohol objektívne čítať a vzhľadom k vyššie naznačeným vzťahom by nebol mu ani predložený, nehovoriac o nejakom inom kontakte. V prvom rade súd je povinný skúmať to , aký bol vzťah medzi žalovanou a neb. Y. E. v čase darovania. S ohľadom na zdravotný stav poručiteľa, žalovaná nevie, aký iný kontakt okrem osobného, ktorý jej bol znemožnený, by mal význam. Telefón by nevedel využiť, list by nevedel prečítať, a preto takáto úvaha nemá žiaden racionálny základ. Práve naopak, zo správania žalovanej možno vyvodiť, že aj po zhoršení zdravotného stavu sa o svojho partnera zaujímala a chcela oňho starať. Toto súd akosi neberie do úvahy. V dokazovaní pritom z vyjadrenia L. E. vyplynulo, že žalovaná sa informovala o zdravotnom stave Y. E.. Žalobcovia tvrdili, že žalovaná o nebohého po zhoršení zdravotného stavu neprejavovala žiadny záujem. Ich tvrdenia boli dôkazmi vyvrátené, nakoľko z potvrdenia Nemocnice v F. vyplýva, že už 19.1.2012 žiadala o umiestenie Y. E. do opatery. Aj žalobkyňa vo svojej zápisnici z 10.1.2012, teda 7 dní po mozgovej príhode Y. E. v trestnom oznámení uviedla, že je tam žena, ktorá s ním žila, čo bola E. Y.. Rovnako žalovaná požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J., aby pozbavili R. F. opatrovania neb. Y. E.. Nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že vo vzťahu medzi ňou a neb. Y. E. chýbala reciprocita. Vzťah druha a družby nie je synalagmatickým vzťahom, a pre jeho definovanie je významná citová stránka ako stránka materiálna. To, že právnymi úkonmi neb. Y. E. scudzoval svoj majetok v prospech žalovanej nemôže byť na jej ujmu. Je potrebné vnímať, kedy sa to stalo, za okých okolností a objektívne posúdiť aj právne úkony neb. Y. E.. Počas pobytu v nemocnici žalovaná zaplatila faktúru za elektrinu 39,70 eur a taktiež exekúciu v sume 183,63 eur pre dlhy, ktoré p. E. spôsobili žalobcovia. Súd prvej inštancie relevantne nevyhodnotil obsah právnych úkonov v kontexte iných dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané. Zvýraznil výpoveď svedka J. G., čo je v rozpore s prejavom neb. Y. E. o jeho vzťahu so žalovanou. Súd nerozlišoval dve skupiny svedkov. Na jednej strane svedkov, ktorí sa vyjadrovali k otázke spoločnej domácnosti a na druhej strane ku skupine svedkov, ktorí sa vyjadrovali k otázke samotného vzťahu medzi žalovanou a neb. Y. E.. Poukazujeme v tomto smere na výpoveď svedka R., L. E., svedka F., F., F., Z. a C.. Súd sa nezaoberal obsahom prejavov závetu, darovacej zmluvy a vyjadrením k darovacej zmluve. Obsah týchto právnych úkonov súd nepodrobil svoje úvahe, nie je jasné, ako sa teda tieto úkony z objektívneho hľadiska javia súdu. Nie je zrejmé, prečo súd dáva väčší dôraz na výsluchy svedkov, ako na to, ako vnímal vzťah neb. Y. E.. Ak súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že medzi žalovanou a nebohým nebol vzťah blízkych osôb, nie je tento záver súdu správny. 4. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. 6. Je potrebné konštatovať, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 7. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel rovnomerne podľa veľkosti podielov. 8. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 700 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 9. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom, a ako také má vecnú povahu. Právnu podstatu predkupného práva možno vymedziť ako právny vzťah, v ktorom jeden individuálne určený subjekt, teda konkrétne oprávnená osoba (spoluvlastník) má právo kúpiť (vykúpiť) vec od druhého individuálne určeného subjektu (spoluvlastníka), ako prvý za predpokladu, že tento druhý spoluvlastník chce previesť svoj spoluvlastnícky podiel. Ide teda o vzťah, v ktorom právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť povinnej osoby ponúknuť vec tejto oprávnenej osobe ako prvej ku kúpe (tzv. predkupné právo). Aj keď teda so svojím vlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať obdobne ako vlastník so svojou vecou, jeho zmluvná voľnosť je obmedzená zo zákona predkupným právom ostatných spoluvlastníkov. 10. Podľa súčasnej právnej úpravy platí, že predkupné právo sa vzťahuje na prevod spoluvlastníckeho podielu a nie na jeho prechod (napr. dedením). Zákonodarca v citovanom ustanovení § 140 určil, že ide o prevod spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby zo zákonného predkupného práva vylúčil napr. darovaciu zmluvu, vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti a pod.. Preto len takýto výklad pojmu prevodu spoluvlastníckeho podielu je v súlade so zámerom zákonodarcu obmedziť zmluvnú voľnosť spoluvlastníkov, ktorá vyplýva už zo samotného obsahu podielového spoluvlastníctva tak, ako je vymedzené v § 137 a nasl. OZ.. 11. Ako už bolo v predchádzajúcom štádiu konania konštatované, záver súdu prvej inštancie o tom, že za prevod podľa § 140 Občianskeho zákonníka sa považuje aj bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu darovaním, je vecne správny. Zmluvná voľnosť každého spoluvlastníka nehnuteľností je ust. § 140 OZ obmedzená, keďže svoj spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť iba na blízke osoby. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 12. Nepochybne za pomer obdobný rodinnému pomeru možno považovať napr. aj vzťah druha a družky. Vo vzťahu týchto osôb musí zároveň platiť, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá pociťovala dôvodne ako vlastnú ujmu. V tejto súvislosti je rozhodujúce objektívne hľadisko konkrétne uplatňované a nezáleží na tom, či tieto osoby zároveň žijú v spoločnej domácnosti. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že vykonané dokazovanie nedáva podklad pre vyhodnotenie, že vzájomné vzťahy žalovanej a neb. Y. E. zodpovedali kritériám predpokladaným ust. § 116 Občianskeho zákonníka. 13. Podľa ustálenej judikatúry súdov, pomer druha a družky je charakterizovaný trvalým životným spojením muža a ženy, ktorí síce nie sú manželmi, ale tak sa navonok javia, ide teda o pomer zjavný pre okolie, v ktorom žijú. 14. Je zrejmé, že žalovaná s neb. Y. E. už na začiatku ich známosti dňa 22.5.2000 spísali vzájomnú dohodu, v ktorej prehlásili, že chcú vytrvať v partnerskom vzťahu až do uzavretia manželstva. Aj v písomnom podaní zo 16.12.2009 obaja potvrdili, že prevzali kľúče od bytu nachádzajúceho sa v J., na ul. F., od prenajímateľky R. B.. Obe tieto podania písomne vyhotovila žalovaná a neb. Y. E. ich podpísal, rovnako ako vyhlásenie k darovacej zmluve z 21.10.2011. V tomto vyhlásení sú podrobne popísané nezhody neb. Y. E. so žalobkyňou v 1.rade a jej rodinou a prehlásenie, že žalovaná je jeho družkou. Žalobcovia v 1.a 2.rade, pozostalé deti neb. Y. E. spochybňujú, že by formuláciu tohto textu vykonal ich otec, ktorý bol málo komunikatívny a takýmto spôsobom sa nevyjadroval. 15. Súd prvej inštancie predovšetkým správne vyhodnotil tú skutočnosť, že väčšina v konaní vypočutých svedkov sa bližšie nevedeli vyjadriť k povahe vzťahov poručiteľa žalovanej, ktorí nikdy spoločnú domácnosť neviedli. Ani z výpovedi svedkov uvádzaných žalovanou v odvolaní jednoznačne nevyplýva záver o charaktere vzájomných vzťahov poručiteľa a žalovanej, aký predpokladá cit. ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Títo svedkovia vedeli potvrdiť len to, že medzi nimi boli priateľské vzťahy a že neb. Y. E. navštevoval žalovanú. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že tento priateľský vzťah a stretávanie sa bez ďalšieho neznamená, že by išlo o vzťah osôb blízkych a podstatné je, či u týchto osôb existoval hlbší citový rozmer ich vzťahov, kedy ujmu jedného z nich druhý dôvodne pociťoval ako ujmu vlastnú. 16. Je zrejmé, že poručiteľ realizoval v priebehu známosti so žalovanou úkony, ktoré sa týkali jeho majetku a boli v prospech žalovanej (závet, sporná darovacia zmluva, dispozícia s jeho účtom v peňažnom ústave), žalovaná však voči nemu žiaden podobný úkon ani v prípadne menšom rozsahu nevykonala. V dohode vyhotovenej žalovanou hneď na začiatku známosti s poručiteľom žalovaná konštatuje, že sa chce starať o Y. E. bez nároku na odmenu a pomoc zo strany Y. E. pre ňu bude len materiálnou formou podľa jeho vôle. Žalovaná a poručiteľ manželstvo neuzavreli, spoločne nežili, Y. E. stále obýval nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, a to aj s dcérou, žalobkyňou v 1.rade a jej rodinou, aj keď ich vzťahy ideálne neboli. Po vážnych zdravotných komplikáciách poručiteľa v januári 2012 tento ostal v starostlivosti rodiny žalobkyne v 1.rade, a aj keď ho žalovaná v nemocničnom zariadení navštívila a deklarovala, že sa oňho chce starať, nepožiadala príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o jeho opatrovanie ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Počas choroby poručiteľa až do jeho smrti sa žalovaná ani nepokúsila o kontakt s ním (akoukoľvek formou) a neobstojí jej obrana v zmysle tom, že pre zlé vzťahy so žalobcami by jej aktivity boli zbytočné. 17. S ohľadom na vykonané dokazovanie, výsledky, ktorého súd prvej inštancie správne vyhodnotil, dôvodne uzavrel, že nebolo nepochybne preukázané, aby vzťah medzi žalovanou a poručiteľom bol takej intenzity, že by sa mohol považovať za vzťah obdobný pomeru rodinnému, a teda vzťah blízkych osôb. Za tejto situácie uzavretím darovacej zmluvy došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov a predmetná darovacia zmluva je tak neplatným právnym úkonom v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Za situácie, že nedošlo k platnému prevodu spoluvlastníckeho podielu neb. Y. E. k daným nehnuteľnostiam, súd prvej inštancie správne vyhovel žalobe o určenie rozsahu dedičstva po tomto poručiteľovi a s ohľadom na všetky uvádzané dôvody odvolací súd tento rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania žalovaná nemá nárok na náhradu trov a žalobcom v tomto štádiu konania trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).