Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/154/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712217699 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8712217699.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D., adresa na doručenie T. X X., XXX XX D., proti žalovanej: K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXXX/XX, XXX XX D., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20C/447/2012-411 zo dňa 08.07.2016 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu pripadajú vešiaková stena, zariadenie v detskej izbe, kuchynská linka, kuchynské hrnce, jedálenský stôl, látková sedacia súprava, stolík pod televízor, sprchovací kút, počítač Intel CPU 2,53 GHz, kombinovaný sporák Zanussi, automatická práčka Whirlpool, televízor OVP CTV 2139, vysávač s tepovačom ETA 3404, všetko v hodnote 913,- eur. Z veci, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu určil do vlastníctva žalovanej, a to vešiakovú stenu, zariadenie v detskej izbe, kuchynskú linku, kuchynské hrnce, jedálenský stôl, látkovú sedaciu súpravu, stolík pod televízorom, sprchovací kút, počítač Intel CPU 2,53 GHz, kombinovaný sporák Zanussi, automatickú práčku Whirlpool, televízor OVP CTV 2139, vysávač s tepovačom ETA 3404 v hodnote 913,- eur. Uložil žalovanej uhradiť zostatok úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a.s. k účtu č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a zostatok úveru poskytnutého GE MONEY, a.s. Uložil žalovanej povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 27,- eur. Vyslovil, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, výsluch svedkov M. L., Y. L., listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise a uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P330/2011 s právoplatnosťou od 02.05.2012 bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Nakoľko nedošlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), žalobca sa podanou žalobou domáhal jeho vyporiadania. Na základe označenia veci patriacich do BSM súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že do BSM patrí vešiaková stena, zariadenie detskej izby, kuchynská linka, kuchynské hrnce, jedálenský stôl, látková sedacia súprava, stolík pod televízor, sprchovací kút, počítač Intel CPU 2,53 GHz, kombinovaný sporák Zanussi, automatická práčka Whirlpool, televízor OVP CTV 2134, vysávač s tepovačom ETA 3404 a tiež pasíva z úverov poskytnutých na chod domácnosti. Uviedol, že na jeho meno boli uzavreté úverové zmluvy v spoločnostiach Provident, s.r.o. a Profireal s.r.o, ktoré však nepodpísal i keď pre tieto úvery je voči nemu vedená exekúcia. Žalovaná nesúhlasila s rozsahom veci patriacich do BSM. Uviedla, že tam patria aj pasíva, a to pôžička voči rodičom žalovanej od M. L. a Y. L. vo výške 11.000,- eur, ktorá suma bola použitá na rekonštrukciu bytového jadra. V rámci vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia hodnoty hnuteľných vecí patriacich do BSM. Následne citoval ust. § 143, § 143, § 148, § 149, § 150 Občianskeho zákonníka a uviedol, že rešpektujúc zásadu rovného podielu oboch strán na nadobudnutí spoločného majetku, rozhodol o vyporiadaní spoločne nadobudnutého majetku (aktív) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vychádzal z ustáleného rozsahu veci, ktoré majú byť predmetom vyporiadania, avšak v konaní nebola preukázaná existencia pasív, ktoré mali byť podľa žalovanej súčasťou BSM, lebo ich existenciu nepreukázala. Podľa žalovanej existuje záväzok voči jej rodičom, tento v konaní preukázaný nebol. Výpovede svedkov súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové. Je zrejmé, že stranám sporu bol poskytnutý úver, a to v zmysle zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorý preukázateľne spláca žalobca. S ohľadom na túto skutočnosť, súd v zmysle žaloby žalobcu hnuteľné veci patriace do BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a súčasne ju zaviazal povinnosťou splatiť zostatky existujúcich spoločných záväzkov, nakoľko doposiaľ tieto splácal výlučne žalobca a žalovaná sa na ich splácaní žiadnym spôsobom nepodieľala. O poplatkovej povinnosti za vyporiadanie BSM súd rozhodol podľa položky 6b Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, z ktorého výška predstavuje 3 % z predmetu konania, t.j. zo súčtu aktív 913,- eur, čo predstavuje 27,- eur. Táto poplatková povinnosť je u oboch strán sporu solidárna, avšak žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 66,- eur, a preto na úhradu zvyšku súdneho poplatku súd prvej inštancie zaviazal žalovanú. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016 tak, že napadnutý rozsudok je v záujme oboch strán sporu, a preto každá strana sporu si bude znášať svoje vzniknuté trovy konania sama. K výroku o trovách štátu uviedol, že o nich rozhodne samostatným uznesením. 2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná. Namietala, že časť hnuteľných vecí bola už v čase rozvodu znehodnotená, časť hnuteľných vecí, a to sprchový kút, kombinovaný sporák boli financované jej rodičmi z úveru zo Stavebnej sporiteľne, čo v konaní preukázala, zariadenie detskej izby bolo darom pre jej syna. Namietala, že v konaní nebolo preukázané, že by finančné prostriedky z poskytnutých úveroch boli použité v spoločnej domácnosti žalovanou. Podľa jej názoru žalobca ich použil pre vlastnú potrebu. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že predložením výpisov z účtov zo Slovenskej sporiteľne za obdobie od 2001 až do 2010 preukázal, že trvalým príkazom uhrádzal všetky platby za užívanie bytu, súčasne platil úver za bývalého svokra M. L., ktorý vzal zo Stavebnej sporiteľne na prestavbu bytového jadra a taktiež preukázal, že bol dlhodobo jediným živiteľom rodiny, nakoľko žalovaná bola opakovane nezamestnaná, niekedy dlhodobo aj bez príjmu. O ohodnotení, resp. znehodnotení časti hnuteľných veci v čase rozvodu svedčí znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že ich spoločný majetok bol ohodnotený na 913,- eur, teda za 11 rokom manželstva nadobudol majetok v hodnote 456,50 eura. Úvery sa vyšplhali do výšky cca 30.000,- eur a viac ako polovicu platil on a úver č. XXXXXXXXXX spláca doteraz. Odvolanie žalovanej považoval za účelové s úmyslom získať potrebný čas na to, aby splatil zo splácaného úveru čo najviac, aby bol zostatok úveru, ktorý je zaviazaná uhradiť čo najnižší. Žalovaná sa k doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrila. 4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani zmenu napadnutého rozhodnutia. Civilné sporové konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práca súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv strán sporu v súlade s právom na spravodlivý proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj právom na súdnu ochranu zaručeným ústavou (čl. 46 ods. 1 a nasl. ústavy). Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, v ktorom je implikované aj právo na súdnu ochranu. Povinnosťou súdov je dbať o to, aby ústavné práva subjektov zúčastnených na konaní boli riadne dodržiavané. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Citované ust. § 220 ods. 2 CSP stanovuje zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. 6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie náležite neodôvodnil napadnuté rozhodnutie, ktoré rozhodnutie nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP vzhľadom k tomu, že bolo vydané rozhodnutie po 01.07.2016 (§ 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP). Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ako aj vo vzťahu k výrokovej časti napadnutého rozsudku je nevykonateľný vzhľadom na nedostatočnú špecifikáciu pasív patriacich do BSM s uvedením zostatku ku dňu zrušenia BSM strán v spore. Súd prvej inštancie nevyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, obsah listinných dôkazov, na ktoré ani nepoukázal v odôvodnení rozhodnutia i napriek tomu, že vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zisťovania pasív a aktív patriacich do BSM strán sporu. Postupom súdu prvej inštancie boli porušené práva strán sporu na spravodlivý proces, a preto odvolací súd bez vecného prejednania napadnutého rozhodnutia zrušil napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP (ani § 157 ods. 2 O.s.p.), v dôsledku čoho bol napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Navyše aj zmätočné vzhľadom na nevykonateľnosť výrokovej časti napadnutého rozsudku vo vzťahu k určeným pasívam (výrok III.) s tým, že napr. č. zmluvy XXXXXXXXXX . podľa žalobcu, zostatok z tohto úveru poskytnutého spláca žalobca (č.l. 417 spisu). 7. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať výsledkami vykonaného dokazovania v konaní o vyporiadaní BSM s tým, že predmetom vyporiadania nie sú len aktíva strán sporu patriacich do BSM, ale aj pasíva pre vyporiadanie, ktorých je rozhodujúca výška zostatku ku dňu zániku BSM. Ak niektorá zo strán sporu naďalej uhrádzala pasíva patriacich do BSM je potrebné stanoviť výšku zostatku aj ku dňu vyporiadania s následným vyčíslením zostatku, ako aj uložením povinnosti v rámci vyporiadania pasív patriacich do BSM strán sporu. Len určenie čísiel zmluvy bez príslušných ďalších identifikačných znakov a zostatku stanoveného ku dňu vyporiadania po zohľadnení platieb jednou zo strany v spore, nemožno považovať za vyporiadanie BSM v súlade so zásadou vyplývajúcou z ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že vychádzal, že podiely sú rovnaké, avšak spôsobom vyporiadania BSM a najmä určenie rozsahu pasív patriacich do BSM je nejasné, náležite neurčité a teda nevykonateľné. Aj vykonané svedecké výpovede súd prvej inštancie musí vyhodnotiť v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 ústavy). Táto zásada znamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe a výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a podobne. Len náležité zhodnotenie všetkých výsledkov vykonaného dokazovania, zdôvodnenia rozhodnutia súdu je naplnením princípu právnej istoty vyplývajúceho z čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia z procesných dôvodov odvolací súd nezaujal vecné stanovisko k odvolaniu žalovanej, s ktorým sa musí vysporiadať súd prvej inštancie vzhľadom na tvrdené skutočnosti, že nie všetky hnuteľné veci patriace do BSM, určené súdom, boli nadobudnuté spoločne za trvania BSM, vrátane namietaných pasív. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej v súlade s ust. § 396 ods. 1, 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.