Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712218775 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8712218775.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov: 1/ J. C.V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, Y., 2/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, Y., obaja právne zastúpení JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad proti žalovaným: 1/ Profesionálnej dražobnej spoločnosti, s.r.o., ul. Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO: 36 583 936, právne zastúpená AK JUDr. Attila Nagy, s.r.o., so sídlom Grösslingová 10, 811 09 Bratislava, 2/ Československej obchodnej banke, a.s., ul. Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, 3/ I.. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX U., 4/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX U., obaja právne zastúpení AK JUDr. Attila Nagy, s.r.o., so sídlom Grösslingová 10, 811 09 Bratislava, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/457/2012-317 zo dňa 24.09.2014 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalovaným v 1 a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. - 4. rade v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 30.10.2012 o 15:00 hod. v priestoroch Notárskeho úradu T.. S. L. v U., ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX je neplatná. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti skončenia vo veci samej. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 2 ods. 1 písm. a), § 11 ods. 1, § 12 ods. 1, 4, § 16 ods. 4, 6, § 21 ods. 2,4, § 22 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov účinného v čase konania napadnutej dražby (ďalej len Zákona o dobrovoľných dražbách) a uviedol, že vykonaným dokazovaním na základe zisteného skutkového stavu, listinnými dôkazmi a výsluchmi strán sporu zistil, že žaloba bola podaná dôvodne. Dôvodom vyhovenia žaloby boli skutočnosti, ktoré predchádzali IV. kolu dražby. Tieto skutočnosti spočívali v tom, že I. a II. kolo dobrovoľnej dražby sa konalo v meste B. a III. kolo v meste C.. Dôsledkom určenia odľahlých miest dražby žalovaným v 1/ rade od mesta U. do B. cca 119 km, 238 km a od mesta U. do C. cca 30 km, 60 km je potrebné počítať aj cestu späť, bolo znížená cena predmetu dražby. Spôsob zníženia spočíval v tom, že v znaleckom posudku č. XX/XXXX bola všeobecná hodnota majetku stanovená v sume 168.000,- eur a dražby sa konala v B.. Dražby sa zúčastnil iba jediný záujemca. Následne sa opäť dražba konala v B. a nedostavil sa žiaden záujemca. Následkom týchto okolností musel byť vypracovaný nový znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorom už rozdiel všeobecnej hodnoty majetku predstavoval 44.000,- eur, t.j. hodnota nehnuteľnosti bola znížená na 124.000,- eur. Následne sa opakovaná dražba konala vo vzdialenej C., kde sa opäť nedostavili záujemcovia a už sa dražilo za zníženú cenu, za najnižšie podanie vo výške 93.000,- eur. Výsledkom bola úspešná dražba až v meste U., v okrese, kde sa nehnuteľnosť nachádzala cca 5 km od Y.. Keďže dobrovoľná dražba, ktorou sa vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo, právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy je v podstate potrebné preskúmať aj iné namietané a nenamietané skutočnosti, ktoré boli tvrdené. Súd preto považoval za závažnú skutočnosť, ktorá bola na úkor žalobcov, a to určenie miesta dražby. Určenie miesta dražby by mal a musel dražobník zvažovať tak, aby mal na zreteli taký typ dražiteľov, ktorý podľa všeobecných skúseností môžu mať najväčší záujem o daný predmet dražby a posúdiť aj to, či geografické umiestnenie predmetu dražby negatívne ovplyvní okruh záujemcov o účasť na dražbe. Napriek tomu, že predmetný rodinný dom sa nachádzal v blízkosti U.E., v Y., miesta dražby boli určené v B., C. a po znížení ceny na zákonné minimum v U., čo možno považovať za špekulatívne. Určenie miesta dražby vo vzdialenejšom mieste nemusí automaticky znamenať pri realizácii dražby nehnuteľnosti znížený záujem. V prípade, keď sa však má uskutočniť dražba nehnuteľnosti, ktorá je určená na bežné bývanie ako to bolo v danom prípade, možno zo skúseností usúdiť, že záujemcovia o kúpu takýchto nehnuteľnosti sú spravidla obyvatelia okolitého mesta, prípadne obci, ktorí v danom regióne žijú, pracujú a majú rodinné zázemie a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, ktoré by sa do tohto regiónu prípadne presťahovali. Podľa názoru súdu prvej inštancie ust. § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách bráni tomu, aby bolo za miesto dražby bežnej nehnuteľnosti rodinného domu určenej na každodenné bývanie a realizáciu ústavného práva na obydlie priemernej rodiny, určené miesto výrazne vzdialené cca 119 km a 30 km od miesta, v ktorom sa nachádza dražená nehnuteľnosť a určené tak bez akéhokoľvek zjavného a rozumne odôvodneného dôvodu, z ktorého by bolo zrejmé uľahčenie účasti na dražbe a naplnenie samotného racio legis Zákona o dobrovoľných dražbách. Dražobník musel a mal predpokladať najväčší záujem o draženie predmetného rodinného domu v okolí U.. Takéto konanie dražobníka nepochybne mohlo mať vplyv na účasť na dražbe a tak aj na konečný dosiahnutý výsledok dražby a tým aj reálne na práva žalobcov, ktorí mali ako záložcovia nárok na vydanie bez zbytočného odkladu hodnoty výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva v zmysle § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách je s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva, potrebné a nevyhnutné vykladať ústavne, konformne a teda aj z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Dražobník ako súkromná osoba je preto povinný vykladať a aplikovať ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách a súvisiacich predpisov tak, aby nielenže neboli porušené, ale ani len ohrozené práva osôb negatívne dotknuté, keďže ide o závažnú otázku odobratia obydlia. K námietke právneho zástupcu žalobcov, že znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 02.02.2012 nebol doručený žalobcom v zákonnej lehote 30 dní, súd uviedol, že vzhľadom na skutkový stav išlo už o opakovanie dobrovoľnej dražby, kde nastupuje režim skrátených procesných lehôt. Preto na doručenie znaleckého posudku postačovalo 10 dní. Na túto námietku súd prvej inštancie neprihliadal, ako aj na námietky ohľadom existencie viacerých znaleckých posudkov, teda, že existovali 2 znalecké posudky č. XX/XXXX zo dňa 20.07.2011, v ktorom bola ohodnotená navyše parc. č. XX/X a následne ďalší znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 06.08.2011, kde už nebola ohodnotená parc. č. XX/X, ktorý neovplyvnil proces dražby. Toto pochybenie nemalo vplyv na výsledok dobrovoľnej dražby, a preto v tomto smere nedošlo k porušeniu Zákona o dobrovoľných dražbách. K ďalšej namietanej skutočnosti, a to nedoručenia znaleckého posudku č. XX/XX súd uviedol, že tento znalecký posudok bol podkladom k dobrovoľnej dražbe a opakovaným dražbám v III., IV. a V. kole a nebol dôvod opätovne doručovať ten istý znalecký posudok, pretože v konečnom dôsledku by došlo k navyšovaniu nákladov na dobrovoľnú dražbu, čo by znášali žalobcovia vo forme výťažku a následných nákladov vynaložených žalovaným v 1/ rade. Dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti doručenia znaleckého posudku uniesol žalovaný v 1/ rade, ktorý preukázal listinný dôkaz svedčiaci v jeho prospech, a to doručenky. Na doručenkách bolo uvedené, že znalecký posudok č. XX/XX doručený bol, čo podpismi potvrdili žalobcovia a neboli spochybnené. Súd bol toho názoru, že aj keby nebol znalecký posudok obsiahnutý v zásielke od žalovaného v 1/ rade, žalobcovia bezprostredne potom nenamietali túto chybu, a to ani zmienkou v emailovej komunikácii, že znalecký posudok v obálke nebol. Až po V. kole dražby právny zástupca žalobcov požiadal o doručenie znaleckého posudku č. XX/XX, na čo odpovedal žalovaný v 1/ rade tým, že znalecký posudok bol doručený 07.12.2011. Súd prvej inštancie preto žiadosť právneho zástupcu žalobcov o doručenie znaleckého posudku č. XX/XX ex post, považoval za irelevantné, nemajúce vplyv na výsledok napadnutej dražby. Vplyv na dražbu nemala ani skutočnosť namietaná žalobcami, že existovali 2 znalecké posudky, č. XX/XX zo dňa 02.02.2012 a znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 30.01.2012. Súd uveril tvrdeniu žalovanému v 1/ rade, že zrejme došlo k administratívnej chybe v písomnostiach, že III. kolu dobrovoľnej dražby a následným opakovaním dobrovoľnej dražby predchádzali listiny, ktoré uvádzali, že sa má dobrovoľná dražba uskutočniť na podklade znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.01.2012. Správne malo byť uvádzané na podklade znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 02.02.2012. Pri vybavovaní agendy pri dobrovoľnej dražbe zlyhal objektívne aj ľudský faktor, čo sa v tomto prípade zrejme stalo. Minimálne dátum mohol uviesť žalobcov do pomykova, ale vzhľadom na intenzívnu mailovú komunikáciu sa to mohlo objasniť otázkami zo strany žalobcov. Hoci súd nevylúčil, že po predchádzajúcich peripetiách so znaleckými posudkami č. XX/XXXX zo dňa 20.07.2011 a zo dňa 06.08.2011 a navyše aj v tomto procese vôbec nespomínajúcim znaleckým posudkom č. XXX/XXXX ako kópia znaleckého posudku č. XX/XXXX mali oprávnené obavy z nezákonného postupu žalovaného v 1/ rade. K namietanej hodnote, teda rozdielu 44.000,- eur na predmete dobrovoľnej dražby v znaleckom posudku č. XX/XXXX a znaleckom posudku č. XX/XXXX vypracované znalcom I.. U. možno dodať len to, že ak došlo k ohodnoteniu, ktoré majú žalobcovia za nezákonné, môžu si voči znalcovi uplatniť nárok na náhradu škody. Znalec je zodpovedný svojou odbornosťou za vydanie znaleckého posudku, za čo môže byť trestne stíhaný. Vo výsluchu na pojednávaní uviedol, že je na ňom, aký koeficient použil a snažil sa v znaleckom posudku č. XX/XXXX navýšiť koeficient v prospech žalobcov, ale následne v rokoch 2010 a nasledujúcich sa hodnota rapídne znižovala a použil pri vyhodnotení znaleckého posudku č. XX/XXXX nižší koeficient. Na túto námietku postupu znalca súd prvej inštancie neprihliadal. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel z dôvodu porušenia ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách týkajúcich sa znemožnenia účasti na dražbách odľahlosťou určených miest na výkon dražby a následným znížením konečnej vydraženej sumy. K výroku o trovách konania poukázal na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, o ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný v 1/ rade. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že vo veci bolo vyhovené žalobe len na základe jednej skutočnosti namietanej žalobcami na pojednávaní dňa 04.09.2014 z dôvodu porušenia ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, týkajúcich sa znemožnenia účasti na dražbách odľahlosťou určených miest na výkon dražby a následným znížením konečnej vydraženej sumy. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného v 1/ rade, nebolo možné rozšíriť žalobu o uvedený dôvod po uplynutí prekluzívnej lehoty stanovenej v § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení nezaoberal vyjadrením žalovaného v 1/ rade k „novému dôvodu“ neplatnosti dražby z 08.09.2014. Vzniesol námietku preklúzie s tým, že uviedol, že žalobcovia podali žalobu dňa 27.12.2012, t. j. pred uplynutím zákonnej prekluzívnej trojmesačnej lehoty, v ktorej namietali skutočnosti, ktoré mali byť podľa nich dôvodom pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Všetky nimi tvrdené argumenty v žalobe boli v priebehu prvoinštančného konania vyvrátené a vykonaných dokazovaním bolo preukázané, že nie sú dôvodné. Neopodstatnenosť dôvodov uvedených v žalobe potvrdzuje aj vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov na poslednom pojednávaní vo veci samej dňa 04.09.2014, ktorý na základe dokazovania v konaní vykonaného uviedol, že na predchádzajúce vyjadrenia nepoukazuje. Až na uvedenom pojednávaní takmer po 2 rokoch od podania žaloby, uviedol nový dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby s ktorým sa súd prvej inštancie stotožnil, na základe ktorého určil neplatnosť dražby, a to z dôvodu znemožnenia účasti na dražbe odľahlosťou miest konania dražieb a následným znížením konečnej vydraženej ceny. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného v 1/ rade, po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty už nie je možné rozširovať dôvody neplatnosti dražby, nakoľko tým podľa Zákona o dobrovoľných dražbách zaniklo samotné právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby. Poukázal na iné rozhodnutie všeobecného súdu, z ktorého právneho názoru vychádzal. Z tohto dôvodu preto súd prvej inštancie nemal na nový dôvod pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzať. Vo vzťahu k vzdialenosti miest, kde sa konali prvé tri kolá dražby ( 2 x B. a 1 x C.) uviedol, že sú primerané miesta kde sa nehnuteľnosť nachádza (Y.) s tým, že B. a C. nie sú odľahlé miesta, ku ktorým by bol sťažený prístup pre skutočných záujemcov o kúpu nehnuteľnosti a bývanie v nej. Podotkol, že na IV. kole dražby konanom v U.U.D. dňa 04.05.2012 sa nezúčastnil žiaden záujemca. Obyvateľstvo bežne cestuje za nákupmi mimo miesta svojho bydliska aj niekoľko stoviek kilometrov. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území Y., je výška finančných prostriedkov vynaložených na cestu do miest ako B. a C. pre serióznych záujemcov nepatrná oproti hodnote nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru, súd sa náležite s uplatnenými námietkami v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. Vhodnosť stanovenia miesta konania dražby je nevyhnutné posudzovať nie s ohľadom na jediný faktor, a to vzdialenosť, ale aj na dopravné spojenie, čas konania dražby a súvis miesta konania dražby s predmetom dražby. Dražobník podľa dlhoročných skúseností vyberá za miesta konania dražby najväčšie administratívne, správne a pracovné centrá v regióne, keďže podľa jeho skúsenosti sa nijako neosvedčili dražby predmetov priamo v mieste konania dražby alebo bližších miestach, pretože evidoval nižšiu účasť záujemcov. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné a arbitrárne s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov konania. V prípade potvrdenia napadnutého rozsudku navrhol pripustiť dovolanie v zmysle ust. § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, lebo podľa jeho názoru ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 3. V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku odvolanie žalovaní v 3/ a 4/ rade. Poukázali na to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávnych skutkových zistené, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia. Taktiež poukázali na námietku preklúzie s tým, že uviedli, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s významnými skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa najmä IV. a V. kola dražby, ktoré sa konalo v meste U., vzdialenej len 5 km od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádzala. Ďalej, že neboli zohľadnené aj iné okolnosti týkajúce sa predajnosti nehnuteľnosti, a to napr., že nehnuteľnosť má veľký počet schodov, že stavba je riešená s výškovým posunutím podlaží, nakoľko kopíruje svahovitý terén, ďalej má elektrické priamo výhrevné kúrenie z čoho vyplývajú vysoké náklady na vykurovanie, ako aj neďaleko za domom sa nachádza cintorín, ktorá skutočnosť vo veľmi vysokej miere odradila záujemcov od kúpy predmetnej nehnuteľnosti. Navrhli zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Uplatnili si náhradu trov konania. Zároveň v prípade potvrdenia napadnutého rozhodnutia navrhli pripustiť dovolanie, pretože sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný v 2/ rade. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že zákon nestanovuje vzdialenosť, ktorá musí byť zachovaná medzi predmetom dražby a miestom výkonu dražby a už vôbec nie, že by z tohto dôvodu mala byť dražba neplatná. Žalovaný v 2/ rade sa v žiadnom prípade nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie a jeho stručným konštatovaním, že miesto dražby znížilo cenu predmetu dražby, čo bolo na úkor žalobcov. Zároveň vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že pred uplynutím zákonnej prekluzívnej trojmesačnej lehoty žaloba neobsahovala dôvody, pre ktoré súd určil žalobu za neplatnú, ale tieto dôvody boli namietané v konaní takmer po dvoch rokoch prejednávania veci, a preto súd prvej inštancie na tento dôvod ani nemal prihliadať. Právo na uplatnenie ďalších dôvodov neplatnosti dražby žalovaným zaniklo 30.01.2013. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 5. Žalovaný v 1/ rade k vyjadreniu žalovaných v 3/ a 4/ rade uviedol, že v súlade s princípom právnej istoty je nevyhnutné, aby sa v obdobných veciach prijímali rovnaké rozhodnutia. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS. 192/2006 z 03.11.2006, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/126/2013, z ktorého vychádzal. Predmetné rozhodnutie sa týkalo posúdenia uplynutia trojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dražby a v tej súvislosti na zmenu uplatnených dôvodov dražby. Opätovne poukázal na skutkový stav, ktorý vyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania, ako aj na dôvody ním podaného odvolania. 6. Právny zástupca žalobcov k vyjadreniu žalovaného v 1/ rade k odvolaniu žalovaného v 3/ a 4/ rade uviedol, že s napadnutým rozsudkom sa v celom rozsahu stotožňujú. Podľa ich názoru, súd rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, ako aj správne a dostatočne sa zaoberal rozhodnými skutočnosťami, ktoré boli v konaní preukázané. Tvrdenia žalovaného v 1/ rade uvedené vo vyjadrení považoval za nedôvodné, účelové. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Právny zástupca žalobcov k odvolaniam žalovaných v 1/ až 4/ rade uviedol, že ich nepovažuje za dôvodné. Podľa jeho názoru, pri rozhodovaní súdu nedošlo k žiadnemu porušeniu zákonných ustanovení a súd postupoval odborne v súlade so zákonom. Vo vzťahu k vznesenej námietke preklúzie uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu výslovne nevyplýva, že žalobca v žalobe musí uviesť presné dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby v lehote do 3 mesiacov od udelenia príklepu a že ako dôvod neplatnosti nestačí uviesť, že dražba sa uskutočnila za nezákonných a netransparentných podmienok, pretože lehota uvedená v ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách má prekluzívny charakter a v tejto lehote musí presne špecifikovať dôvod neplatnosti dražby. Z predmetného ustanovenia nie je možné žiadnym výkladom a už vôbec nie jazykovým výkladom dospieť k tomu, že osoba, ktorá sa domáha určenia neplatnosti dražby musí uviesť konkrétne dôvody neplatnosti a nestačí uvedenie dôvodu jej neplatnosti, že bola vykonaná nezákonne a netransparentne. Z tohto dôvodu nemožno preto žiadnym výkladom dospieť k záveru, že ak v trojmesačnej lehote súčasne s podaním žaloby neuvedie konkrétne dôvody, súd sa jeho žalobou nebude zaoberať. Navyše poukázal na to, že na poslednom pojednávaní poukázal okrem iného na to, že zmluva o konaní druhej dobrovoľnej dražby dňa 28.11.2011 je absolútne neplatná, nakoľko v čl. 6 predmetnej zmluvy v časti týkajúcej sa najnižšieho podania sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že najnižším podaním bude 75 % zo sumy 124.000,- eur určenej znaleckým posudkom č. XX/XXXX, vypracovaným I.. T.M. U., t.j. v sume 93.000,- eur, bez možnosti zníženia. Ide však o zmluvu údajne podpísanú dňa 28.11.2011, pričom predmetný znalecký posudok bol vypracovaný až 02.02.2012, t.j. niekoľko mesiacov po tom, ako bola zmluva podpísaná. Je teda úplne evidentné, že predmetná zmluva obsahuje údaj zo znaleckého posudku, ktorý v čase údajného uzavretia zmluvy ešte neexistoval, z čoho vyplýva záver, že táto zmluva bola vyhotovená až po vypracovaní znaleckého posudku, t.j. po 02.02.2012 a bola antidatovaná k 28.11.2011 tak, aby došlo k zachovaniu lehoty pre uskutočnenie opakovanej dražby. Z uvedeného je zrejmé, že nemohlo dôjsť k naplneniu ust. § 22 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, kde je stanovená povinnosť uzatvoriť zmluvu o vykonaní opakovanej dražby do 10 dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby. Bol toho názoru, že uvedená skutočnosť spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o vykonaní druhej opakovanej dražby z čoho vyplýva, že jej všetky nasledujúce zmluvy o vykonaní tretej opakovanej dražby zo dňa 14.03.2012 a vykonanie štvrtej opakovanej dražby zo dňa 14.05.2012 sú absolútne neplatné. Dobrovoľná dražba uskutočnená dňa 30.12.2012 bola teda realizovaná na základe neplatne uzatvorenej zmluvy o vykonaní štvrtej opakovanej dražby. Z tohto dôvodu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní v 1/ až 4/ rade sa k doručenému vyjadreniu právneho zástupcu žalobcov písomne nevyjadrili. Žalovaný v 2/ rade sa k odvolaniu žalovaného v 1/ rade, žalovaných v 3/ a 4/ rade písomne nevyjadril. 7. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/78/2015-393 zo dňa 27.01.2016 bola vec vrátená súdu prvej inštancie za účelom doplnenia spisu, a to zápisnice o pojednávaní zo dňa 04.09.2014. Následne po doplnení zápisnice o pojednávaní zo dňa 04.09.2014 (v spise na čl. 404 až 406) bola vec opätovne predložená na odvolacie konanie. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade a žalovaných 3/ a 4/ rade podaním zo dňa 10.03.2017 v spise na čl. 428 až 461 doplnil podklady do spisu týkajúce sa vyjadrených právnych názorov všeobecných súdov, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci. Predmetné podanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcov, ako aj žalovanému v 2/ rade v súlade so zachovaním práva na spravodlivý proces. 8. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku aj na konania začaté predo nadobudnutím jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov vykonaných úkonov za účinnosti a platnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky sa uznávajú aj vtedy, ak novšia právna úprava s nimi nepočíta. 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolania osobou oprávnenou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 25.09.2017 (§ 378 ods. 1 v spojení 219 ods. 1,3 CSP) a dospel k záveru, že odvolania žalovaných nie sú dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. 10. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. 11. K uplatnenej námietke preklúzie, odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo spornou skutočnosťou, že žalobcovia podali žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby včas v súlade s ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, t.j. do 3 mesiacov od udelenia príklepu. Termín dobrovoľnej dražby, ktorú namietali sa konal 30.10.2012 a žaloba bola podaná 18.12.2012. Vychádzajúc zo skutkových okolností tvrdených v žalobe, odvolací súd je toho názoru, že uplatnená námietka preklúzie nie je dôvodná. V žalobe žalobcovia poukázali na to, že mali so žalovaným v 2/ rade uzatvorenú zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXXXX zo dňa 20.05.2012, a keďže neplnili povinnosti z nej vyplývajúce, žalovaný v 2/ rade zosplatnil úver v sume 59.379,18 eura s tým, že k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. Y., rodinný dom, súp. č. XXX, stojaci na parc. č. XX, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. Y., parc. č. XX o výmere 125 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX o výmere 397 m2 - zastavané plochy a nádvoria bolo zriadené aj záložné právo v prospech žalovaného v 2/ rade, ktorý z dôvodu neplnenia si povinnosti zo zmluvy o hypotekárnom úvere pristúpil k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby. V žalobe ďalej poukázali na postup, ktorý predchádzal realizácii dobrovoľnej dražby, na nezrovnalosti v znaleckých posudkoch s tým, že zároveň namietali, že v časovom rozpätí medzi vypracovanými znaleckými posudkami č. XX/XXXX a č. XX/ XXXX je časový rozdiel cca 6 mesiacov a evidentný rozdiel v cene nehnuteľnosti v sume 44.000,- eur, čo je značne neprimeraný rozdiel. Z tohto dôvodu namietali postup žalovaného v 1/ rade, že za účelom zníženia hodnoty predmetu dražby došlo k opakovanému vypracovaniu znaleckých posudkov s tým, že nehnuteľnosti boli vydražené za cenu 93.000,- eur. V sporovom konaní súd prvej inštancie je viazaný žalobou a tvrdenými skutočnosťami žalobcov, a preto podľa názoru odvolacieho súdu v priebehu konania nedošlo k zmene uplatneného dôvodu namietanej neplatnosti dobrovoľnej dražby, lebo dôvodom neplatnosti dražby bolo zníženie ceny draženej nehnuteľnosti z dôvodu opakovaných dražieb, ako aj z dôvodu realizácie I., II. a III. kola v mieste odľahlom od miesta, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádzala. Len vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 04.09.2014 (v spise na č.l. 406), že „nepoukazuje na predchádzajúce vyjadrenie“, ale vo svojom vyjadrení poukazuje na dve skutočnosti, na ktoré chcel upriamiť pozornosť súdu, nemožno považovať za nové dôvody namietanej neplatnosti dražby. S touto odvolacou námietkou uplatnenou žalovanými, odvolací súd sa nestotožnil. 12. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovených podmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/100/2012). Uvedený záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je aplikovateľný aj na prejednávanú vec, keďže nehnuteľnosť, ktorá mala byť predmetom dražby je určená na bývanie. Žalovaný v 1/ rade porušil pri organizovaní dražby nehnuteľnosti citované ustanovenie tým, že za miesto konania dražby určil vzdialenú obec, čím sťažil účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať a tým obmedzil účasť na dražbe. Takéto konanie malo nepochybne vplyv na dosiahnutý výťažok dražby a tým reálne aj na práva žalobcov. Aj takýmto konaním je naplnený predpoklad neplatnosti dražby vyplývajúci z ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/401/2014). Vo vzťahu k miestu na organizáciu dražby, odvolací súd poukazuje na to, že je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu jednak na mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k potenciálnym záujemcom naviazaným regionálne na predmet dražby povedie k stimulácii záujmu, a tým aj k vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu ponúk jednotlivých účastníkov dražby. Judikatúra súdov potvrdzuje, že organizácia dražby mimo sféry a umiestnenia predmetu dražby môže zakladať dôvod určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách stanovuje relevantné kritérium, ktoré musí byť zohľadnené pri určení miesta, dátumu a času začatia dražby. Týmto kritériom je zachovaná reálna možnosť účasti na dražbe. Navyše odvolací súd dodáva, že predmet dražby slúžil ako nehnuteľnosť na bývanie. Nejednalo sa o nehnuteľnosť určenú na rekreačné účely, o ktorú by mohli mať záujem občania aj z iných regiónov Slovenska. Z uvedeného vyplýva, že nesprávne určenie miesta na vykonanie dobrovoľnej dražby 2 krát v B., 1 krát v C. žalovaným v 1/ rade bolo dôvodom namietanej neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré skutočnosti ovplyvnili cenu draženej nehnuteľnosti. Pokiaľ by žalovaný v 1 / rade zmenil poradie miesta výkonu dražby najprv v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza a následne po neúspešnom vykonaní dražby v odľahlejších miestach, takýto postup by bol logický. Je právne irelevantné hodnotiť III. a IV. kolo dražby konané v meste U., ktoré sa nachádza v blízkosti, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t.j. v Y., pokiaľ už došlo k neprimeranému zníženiu ceny draženej nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť bola pre žalobcov rozhodujúca. Odvolací súd poukazuje na právny záver vyplývajúci z rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/200/2012 z 24.10.2013, podľa ktorého ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia zväčša osoby bývajúce (pracujúce) v jej okolí (R/138/2014),), V prípadoch, ak je predmetnom dražby nehnuteľnosť určená na bežné bývanie, možno zo skúseností usudzovať, že záujemcami o kúpu takejto nehnuteľnosti sú spravidla obyvatelia samotného mesta, či obce kde sa nehnuteľnosť nachádza, či obyvatelia okolitých obcí, ktorý v danom regióne žijú, pracujú a majú rodinné zázemia a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, ktoré by sa do tohto regiónu prípadne museli presťahovať. Podľa názoru odvolacieho súdu, ust. § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách bráni tomu, aby bolo za miesto dražby bežnej nehnuteľnosti určenej na každodenné bývanie a realizáciu ústavného práva na obydlie fyzickej osoby rodiny určené mesto, výrazne vzdialené od miesta, v ktorom sa nachádza dražená nehnuteľnosť a určené tak bez akéhokoľvek zjavného a rozumne odôvodneného dôvodu, z ktorého by bolo zrejmé uľahčenie účasti na dražbe a naplnenie samotného racio legis Zákona o dobrovoľných dražbách. Na túto skutočnosť správne poukázal aj súd prvej inštancie, s ktorým názorom sa odvolací súd stotožnil. Z uvedeného vyplýva, že uplatnená námietka preklúzie práva žalobcov na namietanie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplývajúceho z ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách preto nebola dôvodná. Námietka porušenia princípu právnej istoty vo vzťahu k posúdeniu dôvodov uplatnenej neplatnosti dobrovoľnej dražby v súvislosti s uplynutím prekluzívnej lehoty preto nebola opodstatnená, lebo v danej veci súd pri určení neplatnosti dobrovoľnej dražby vychádzal zo skutkových tvrdení uvedených už v žalobe. 13. Vo vzťahu k ďalšej námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že odôvodnenie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, je jasné a zrozumiteľné a najmä preskúmateľné. Uplatnenú námietku preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie jasne vyložil na základe akých skutkových záverov pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby vychádzal, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP. 14. Rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z toho hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená, alebo výklad ktorej judikatúou týchto súdov nie je ustálený, alebo, ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky (Zo súdnej praxe č. 4/2004). K žiadosti žalovaných v 1/, 3/ a 4/ rade o pripustenie dovolania v predmetnej veci, lebo sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, odvolací súd uvádza, že ust. § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, oprávnenie odvolacieho súdu vysloviť prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku pripúšťalo. Možnosť vysloviť prípustnosť dovolania odvolacím súdom však neznamenala, že by odvolací súd bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania podľa svojej voľnej úvahy. Toto oprávnenie mohol odvolací súd využiť len za predpokladu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, teda len na riešenie závažných právnych otázok. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu sa nejedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ktorá otázka by nebola riešená judikatúrou súdov. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní po 01.07.2016, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku, požiadavke na pripustenie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nebol oprávnený vyhovieť vzhľadom k tomu, že v zmysle ust. § 419 a nasl. CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobcov v odvolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP), ktorým priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ až 4/ rade v plnom rozsahu s tým, že o výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 1 CSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomrre hlasov 3:0 Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.