Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/123/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713201442 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713201442.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu V.. W. R., nar. X.XX.XXXX, bývajúceho v B. Belej, na ul. F. č. XXX/XX, práv. zast. JUDr. Milanom Sivým, advokátom so sídlom v Poprade, na Nám. sv. Egídia č. 3006/116, proti žalovanému Slovenská republika - Slovenská správa ciest, so sídlom v Bratislave, na ul. Miletičovej č. 19, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 15.376,72 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 21.3.2016 č.k. 20C/29/2013 - 156 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k pozemku zapísanom na LV č. XXXX k.ú. W. ako parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 kúpnou zmluvou uzatvorenou v roku 2008. Následne v roku 2012 túto nehnuteľnosť odpredal žalovanému. Za užívanie tejto nehnuteľnosti zastavanej líniovou stavbou vo vlastníctve štátu sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie, kedy sa táto nehnuteľnosť nachádzala ešte vo vlastníctve žalobcu. 3. Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. 4. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. 5. Je nepochybné, že realizáciou stavby cestného telesa došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu. Je tiež nepochybné, že pri obmedzení vlastníctva nedochádza k zmene osôb vlastníka, nakoľko dôjde len k zásahu do rozsahu oprávnení vyplývajúcich z obsahu ústavou zaručených práv vlastniť majetok . Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného základného práva a slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody. V tomto smere súd poukázal na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky nadväzujúcu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a konštatoval, že Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že otázka proporcionality vyžaduje určiť, či existoval rozumný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným účelom, alebo inými slovami, či bola docielená spravodlivá rovnováha medzi požiadavkami všeobecného záujmu a záujmami jednotlivca. V súdnej praxi sa uplatnil názor o konkurencii dvoch rovnocenných vlastníckych práv v prípade, ak niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu pozemku, ktoré v dôsledku zmeny právnej úpravy zaniklo. V týchto prípadoch zostanú práva k stavbe a pozemku rozdielne, vzájomný vzťah vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Žalovaný ako vlastník stavby je obohatený o čiastku, ktorú by žalobca ako vlastník pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou. 6. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 7. Dobré mravy sú síce neurčitým právnym pojmom, ktorého obsah je dopĺňaný judikatúrou a často je problematické zistiť, ktoré konkrétne okolnosti možno alebo nemožno subsumovať pod tento pojem. Vo všeobecnosti sa zvykne o dobrých mravoch hovoriť ako o mimoprávnych hodnotách, spoločných určitej spoločnosti na určitom stupni jej vývoja chápaných ako nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich jedincov. Súhlasiť možno aj s chápaním dobrých mravov ako súboru určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov ako k rešpektovaniu sa navzájom, tak aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti. Hoci Občiansky zákonník priamo pojem dobré mravy nedefinuje, vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorých sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. 8. Zneužitie práva je konanie zdanlivo dovolené, ale usilujúce o nedovolený výsledok, napr. šikanózny výkon práva. V tomto smere mal súd za to, že konanie žalobcu je voči žalovanému šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu. 9. Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti žaloby je nevyhnutné, aby sa táto posúdila aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom. Jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi. 10. Žalobca odkúpil parcelu zastavanú cestným telesom a priľahlým zatrávnením. Táto bola vyčlenená geometrickým plánom zrejme vypracovaným pre minimalizáciu výdavkov spojených s odkúpením pozemku, pričom žalobca nepreukázal, že mal skutočný záujem pozemok využiť či kúpiť aj ďalšie pozemky na zástavbu. Sám žalobca uviedol, že vedel, že pozemok je zastavaný cestným telesom a napriek tomu deklaroval snahy o využitie pozemku na stavebné účely. Je teda zrejmé, že zo strany žalobcu je podaná žaloba v rozpore s dobrými mravmi a šikanóznym výkonom práva. Jediným výsledkom vyhovujúceho rozhodnutia by bolo bezdôvodné obohatenie žalobcu vo forme získania ďalších finančných prostriedkov od žalovaného, i keď žalobca žalovanému nehnuteľnosť odpredal. Na strane druhej vyhovujúce rozhodnutie by spôsobilo hospodársku ujmu žalovanému, ktorý v prejednávanej veci aktívne pristúpil na podmienky žalobcu a nehnuteľnosť zastavanú cestným telesom za cenu požadovanú žalobcom odkúpil. Vyhovujúce rozhodnutie by s prihliadnutím na tieto skutočnosti nepochybne odporovalo zásadám spravodlivosti. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca . Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie. Ako dôvod uviedol, že jeho žaloba bol dôvodná a to najmä s poukázaním na skutočnosť, podľa ktorej na pozemku za užívanie ktorého sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 15.376,72 Eur s prísl., je umiestnená komunikácia vo vlastníctve žalovaného. Takéto nútené obmedzenie vlastníckeho práva nie je možné podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky v súkromnom práve bez primeranej náhrady tak, ako to upravuje čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Užívaním nehnuteľnosti bez primeranej náhrady bol obmedzovaný na svojich vlastníckych právach, ktorých obsah zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Úvaha súdu o tom. či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. Súlad výkonu práv a povinností s dobrými mravmi musí vychádzať z komplexného hodnotenia konkrétnej situácie, a to na oboch stranách sporu, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a miestne a časové súvislosti a nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Na pojednávaní dňa 27.10.2015 žalobca vyjadril, že jeho zámerom bolo kúpiť ďalšie parcely v danej lokalite aj od iných vlastníkov a na týchto stavať. Až s odstupom času prišiel na to, že väčšina predmetného pozemku je zastavaná cestou a ďalšie parcely už nekupoval. Nie jeho konanie, ale konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaného vyzýval na majetkoprávne vysporiadanie a z jeho strany bol vyzývaný k trpezlivosti. Po roku ho začiatkom decembra 2012 kontaktovala zamestnankyňa žalovaného s oznamom, že boli pridelené prostriedky na odkúpenie pozemku. Žalobca mal necelý mesiac na vybavenie záležitostí ohľadom prevodu, nakoľko pridelené prostriedky sa museli vyčerpať. Konanie žalovaného, ktorý užíval cudziu vec bez poskytnutia primeranej náhrady alebo iného usporiadania vzájomných vzťahov je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutie je navyše neurčité, nešpecifikované, nepreskúmateľné, a nezrozumiteľné, nakoľko súd prvej inštancie síce v odôvodnení uvádza citácie, v zmysle ktorých existuje nárok na úhradu bezdôvodného obohatenia, avšak bezdôvodné obohatenia v danom prípade nepriznáva z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, ktorý ale bližšie nikde nešpecifikuje. Rozpor s dobrými mravmi nie je v rozsudku zrozumiteľne, komplexne a jasne rozobratý tak, aby bolo zrejmé, v čom malo dôjsť k rozporu s dobrými mravmi. Z odôvodnenia nevyplýva, kde prvoinštančný súd vidí rozpor s dobrými mravmi, v čom daný rozpor spočíva a v čom tvrdený rozpor dosahuje takú intenzitu, že nie je možné priznať uplatnený nárok priamo vyplývajúci z ústavno-právnych a základných právnych noriem. 12. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalobca nadobudol vlastníctvo k pozemku v čase, keď bola na ňom vybudovaná komunikácia už niekoľko desaťročí a s vedomím, že kupuje pozemky pod cestou. Je to zrejmé i z podkladov uložených v súdnom spise a to konkrétne z kúpnej zmluvy, ktorou žalobca nadobudol vlastníctvo. Žalobca si dal najprv vyhotoviť geometrický plán a kúpil len časti z pozemkov určené podľa geometrického plánu a zastavané štátnou cestou. Ako kupujúci v zmluve vyslovene vyhlásil, že sa dôkladne oboznámil so stavom nehnuteľného majetku, že mu je stav majetku známy aj z osobnej ohliadky a nemá k majetku žiadne výhrady ani požiadavky. Je tiež ťažko uveriť, že ako kupujúci zaplatil za pozemky 1.290.000 Sk ( 42.886,54 Eur), bez toho, aby sa presvedčil o tom, čo kupuje. V čase podania žaloby nehnuteľnosť sa už nachádzala vo vlastníctve žalovaného, ktorý ju od žalobcu odkúpil, nakoľko išlo o trvalý záber pozemkov pod cestou. Pri uzatváraní zmluvy žalovaný akceptoval cenu vyplývajúcu zo znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať žalobca a za pozemok zaplatil 123.000 Eur. 13. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 15. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 15.376,72 Eur za užívanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. W. ako parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 zastavanej stavbou cestného telesa vo vlastníctve žalovaného za obdobie od 1.1.2011 do 10.12.2012. Túto nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s jeho právnym predchodcami dňa 18.12.2008. Vychádzajúc z tejto zmluvy parcela č. XXXX/XXX bola vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 5.7.2007 z časti parciel zapísaných na LV č. XXX k.ú. W. ako parcely č. XXXX-ostatné plochy o výmere XXXX m2 a č. XXXX -ostatné plochy o výmere XXX m2. Vychádzajúc z obsahu tohto právneho úkonu je zrejmé, že žalobca od právnych predchodcov odkúpil iba časti pôvodných nehnuteľností zastavaných stavbou cestného telesa, pričom tento stav mu bez akýchkoľvek pochybností bol známy. V čl. IV bod 4.2. kúpnej zmluvy prehlásil, že sa dôkladne oboznámil so stavom nehnuteľného majetku a že stav tohto majetku je mu známy aj z osobnej ohliadky. Ak žalobcom kúpená novovytvorená parcela č. XXXX/XXX v čase kúpy už bola dlhodobo zastavaná cestou vo vlastníctve žalovaného a tento stav žalobcovi z osobnej ohliadky musel byť známy, záver prvoinštančného súdu o tom, že žalobca nemal záujem na nadobudnutej nehnuteľnosti stavať, nakoľko to ani objektívne nebolo možné, má oporu vo vykonanom dokazovaní rovnako ako aj úmysel žalobcu vedený snahou o minimalizáciu nákladov súvisiacich s odkúpením iba tých častí pôvodných nehnuteľností, ktoré boli zastavané stavbou cestného telesa. Úmyslom žalobcu teda nebolo vykonávať stavebnú činnosť ale dosiahnuť majetkoprávne vyporiadanie so žalovaným. Dôkazom toho je konanie samotného žalobcu, ktorý krátko po uzavretí kúpnej zmluvy podaním zo dňa 11.5.2010 ( č.l. 106 spisu) požiadal o vyporiadanie vlastníckych práv k nadobudnutej nehnuteľnosti. Následne žalobca ako prílohu podania zo dňa 19.4.2011 ( č.l. 108 spisu) zaslal žalovanému znalecký posudok č. 05/2011 vypracovaný znalcom Ing. W. P.. Listom zo dňa 1.6.2011 ( č.l. 109 spisu) žalovaný oznámil žalobcovi , že ak sa mu pre nedostatok peňažných prostriedkov nepodarí nárok na majetkoprávne vyporiadanie parcely č. XXXX/XXX uspokojiť v roku 2011 bude tento nárok zaradený do plánu na rok 2012. V roku 2012 a to konkrétne dňa 7.12.2012 žalovaný akceptujúc všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovenú znalecký posudkom č. 05/2011 na 123.000 Eur odkúpil od žalobcu parcelu č. XXXX/XXX zapísanú na LV č. XXXX k.ú. W.. Týmto právnym úkonom žalobca získal čiastku o 80.113, 46 Eur vyššiu v porovnaní zo sumou 42.886,54 Eur ( 1.292.000 Sk) vyplatenou žalobcom pôvodným spoluvlastníkom na základe kúpnej zmluvy z 18.12.2008. Žalobca svoju pôvodnú investíciu do nehnuteľnosti značne zhodnotil a preto by bolo v rozpore so zásadou dobrých mravov priznať tomuto účastníkovi ďalšie finančné prostriedky z titulu bezdôvodného obohatenia, ak žalobca kupoval nehnuteľnosť za podstatne nižšiu cenu s plným vedomím o jej zaťažení stavbou cestného telesa a bez akýchkoľvek výhrad s úmyslom nehnuteľnosť neskôr predať. 16. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 17. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. 18. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade , či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné urobiť pri starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti. 19. Aj keď vo veci sa nedá spochybniť právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia ( § 451 Občianskeho zákonníka) ako jedno z oprávnení vlastníka, jeho výkonu vo vzťahu k žalovanému bráni ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozpor s dobrými mravmi je potrebné vidieť v širších súvislostiach a teda i v okolnostiach, za ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníctva žalobcom po zohľadnení postoja žalovaného k navrhovanému majetkoprávnemu vyporiadaniu. Žalobca v čase kúpy nehnuteľnosti v roku 2008 bol dostatočne oboznámený s jej stavom v prírode a s tým, že nehnuteľnosť je trvalo zastavaná cestou. Kúpou zaťaženej nehnuteľnosti za nízku cenu mal úmysel získať následný finančný prospech odpredajom tejto nehnuteľnosti žalovanému čo sa aj v roku 2012 zrealizovalo. Žalovaný akceptoval i žalobcom žiadanú kúpnu cenu a túto mu aj vyplatil. Žalobca znalecký posudok určujúci všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti predložil žalovanému v priebehu roku 2011 a žalovaný hneď nasledujúci rok po vyčlenení peňažných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nehnuteľnosť od žalobcu odkúpil. K majetkoprávnemu vyporiadaniu došlo v primeranom čase a konanie žalovaného rozhodne nie je možné označiť za postup bezdôvodne odďaľujúci uzatvorenie kúpnej zmluvy. 20. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech v súvislosti s týmto štádiom konania žiadne trovy nevznikli. 22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).