Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/19/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713201443 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713201443.7 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcov 1./ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, Y., X./ S. J., nar. XX.XX.XXXXX, bytom T. XXX, Y. proti žalovaným X./ W.. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, Y., 2./ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, Y., 3./ M. Y., so sídlom Hôrka 141, IČO 00 326 194, všetci žalovaní právne zastúpení Hudzík & Partners s.r.o., advokátskou kanceláriou, Mnoheľova 830/15, Poprad, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalobcov v 1.a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/29/2013- 198 zo dňa 23.04.2015 takto jednohlasne r o z h o d o l : Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Predmet konania 1. Žalobcovia sa domáhajú ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 Občianského zákonníka. 2. Žalovaní v 1. a 2. rade sa vo svojej procesnej obrane bránia tým, že pozemok KNC XXXX/X kat. územie Y. je miestne prístupnou účelovou komunikáciou, užíva ju verejnosť, majitelia priľahlých pozemkov, lesov. Iná cesta k ich pozemku nevedie. Žalovaný v 3.rade tvrdí, že považuje pozemok za pozemnú komunikáciu. Obsah napadnutého rozhodnutia 3. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom nasledovne: „I. Žalobu zamieta. II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalovaným v 1., 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 262,18 Eur a žalovanému v 3. rade v sume 330,06 Eur, na účet právneho zástupcu vedený v Prima banke Slovensko, a. s., pobočka Poprad, na č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.“ 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že pôvodným vlastníkom pozemku KN-C č. XXXX (teraz XXXX/X) v k. ú. Y. boli Železorudné bane, národný podnik, D. L. E.. Žalobcovia sa stali vlastníkmi parcely č. XXXX o výmere 1988 m2 - zastavaná plocha v k. ú. Y. v roku 1999 a to na základe vydraženia. Časť tejto parcely XXXX, ktorá bola podlomená na parcelu č. XXXX/X v k. ú. Y. slúži v súčasnosti ako panelová cesta na prejazd a prechod verejnosti, kamiónom na prevoz dreva z lesa a iným vlastníkom lúk a polí. Táto neoficiálna cesta je užívaná takto od 60. rokov a minimálne od likvidácie baní. Žalovaní v 1. a 2. rade začali s výstavbou rodinného domu súp. č. XXX, od roku 2000. K rodinnému domu žalovaných vedie, už v súčasnosti panelová cesta a to aj okolo rodinného domu žalobcov, cez parcelu č. XXXX/X. Žalovaní v 1. a 2. rade túto cestu, užívajú odo dňa odkedy začali s výstavbou rodinného domu dobromyseľne a nerušene až do roku 2011, kedy sa začali susedské spory so žalobcami. Dovtedy ich žalobcovia na ich vlastníctvo k parc. č. XXXX/X neupozorňovali a to ani pri pokladaní panelov. Žalovaní v 1, 2 rade využívali túto jedinú komunikáciu, ktorá je prístupná k ich rodinnému domu. Dňa 19.03.2012 vyzval žalobca v 1. rade žalovaného v 1. rade, aby prestal chodiť a akýmkoľvek spôsobom neprechádzal cez jeho súkromný pozemok. Dňa 10.04.2012 žalovaný v 3. rade vydal rozhodnutie - predbežné opatrenie, ktorým sa mal žalobca zdržať akýchkoľvek zásahov súvisiacich s obmedzovaním plynulého prechodu a prejazdu jedinou existujúcou prístupovou komunikáciou, vedúcou k pozemku parc. č. XXXX/X a strpieť výkon práva žalovaných v 1. a 2. rade. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené Krajským súdom v Prešove, avšak iba z dôvodu procesného pre nejednoznačne formulovaný výrok predbežného opatrenia. Parcelu č. XXXX žalobca vydražil, v de facto stave, s cestou - vtedy ešte štrkovou, ktorá slúžila zamestnancom železorudných baní, do ich likvidácie. Počas likvidácie sa táto cesta ešte rozšírila, čo potvrdil žalobca v 1. rade. V súčasnosti slúži táto cesta verejnosti, vyvážaniu dreva z lesa kamiónmi. Kvôli prašnosti cesty, boli na ceste osadené panely. V súčasnosti je táto cesta panelová, ktorá slúži všeobecnému užívaniu čomu sa žalobca v konaní nebráni. Túto cestu užívajú aj žalovaní v 1. a . rade, ako jedinú reálnu cestu, ktorá vedie k ich domu. Z písomných čestných prehlásení C. D., C. J., W.. V. V., E. D. je zrejmé, že umiestnenie cesty bolo v takom stave od roku XXXX. T. V. potvrdila, že k ubytovacím zariadeniam baní viedla samostatná poľná cesta na pozemku č. XXXX a vedľa tohto pozemku súbežne išla obecná cesta umiestnená na parc. č. XXX/X, medzi pozemkom č. XXXX a potokom, ktorý tečie dodnes. Tento potok bol skorigovaný žalobcami, ktorý sa nachádza za ich plotom. Súd zistil, že reálny prístup žalovaní v 1. a 2. rade k svojmu rodinnému domu nemajú, čo potvrdil svedok p. N.. 5. Prijal právny záver, že výkon práva prechodu a prejazdu žalovanými v 1. a 2. rade je oprávnený nielen z dôvodu všeobecného užívania, ale aj z titulu vydržania tohto práva, keďže toto právo prechodu a prejazdu začali nerušene vykonávať v roku 2000. Zákonom č. 586/2007 Z. z. bolo do Občianskeho zákonníka doplnené nové ustanovenie § 151o ods. 3, ktoré zaviedlo nový druh vecného bremena - právo cesty cez priľahlý pozemok. Ide o vecné bremeno charakteru in rem, ktoré vecnoprávne zaťažuje vlastníka pozemku, ktorý sa nachádza pri stavbe odlišného vlastníka. Z týchto dôvodov žalobu zamietol vo vzťahu k žalovaným v 1 a 2 rade. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade zamietol žalobu z dôvodu, nešpecifikoval konanie a zásahy ktorých sa má zdržať, ktoré úkony, aké konania smerovali voči jeho vlastníctvu. 6. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1, 5, § 126, § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, § 151 o Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1m, § 132, § 153 ods. 1 O.s.p. 7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli v konaní neúspešní a vznikla im povinnosť nahradiť trovy konania úspešným žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovanému v 3. rade, súd ich zaviazal na zaplatenie. 8. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia. V odvolaní uviedli, že sa súd nezaoberal ich argumentáciou, ktorú predniesli pred súdom prvej inštancie a nezaoberal sa dôvodmi, ktoré uvádzali, pre ktoré predmetný pozemok nemohol byť spôsobilým predmetom vydržania, a pre ktoré strana žalobcov vylučuje dobromyseľnosť pri užívaní spornej parcely. Ďalej z odôvodnenia rozsudku možno ustáliť už len samotné faktické užívanie predmetného pozemku ako cesty za situácie, keď podľa názoru súdu inej prístupovej cesty niet, čo malo vytvoriť právny stav legalizovať túto parcelu ako prístupovú cestu k rodinnému domu žalovaných v 1.a 2.rade a zaťažiť túto parcelu vecným bremenom, pričom toto vecné bremeno malo vzniknúť vydržaním. Tento názor súdu považujú za nesprávny a v rozpore s judikatúrou, na ktorú upozornili v písomnom podaní zo dňa 25.11.2014 a v prednese zo dňa 25.04.2015, keďže oprávnená držba sa musí opierať o právny titul a musí byť poctivá v zmysle existencie dobrej viery držiteľa. Ďalej sa súd odklonil od právneho názoru vo vyššie citovaných rozsudkoch Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 432/2014-14 a Najvyšší súd 3Cdo/97/2009). Súd poukazuje na ustanovenie paragrafu mylne 151o ods.3 Občianskeho zákonníka, keďže uvedené ustanovenie upravuje zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu, teda nie vydržaním v prospech vlastníka stavby zaťažením priľahlého pozemku iného vlastníka. Takéto vecné bremeno môže súd zriadiť výlučne na návrh vlastníka stavby, pričom v danom spore takýto návrh podaný nebol. Z rozsudku nie je zrejmé kedy malo dôjsť k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a aký bol právny titul vstupu odporcov v 1.a 2.rade do držby. Zastávajú názor, že vydržanie v prejednávanej veci nebolo právne možné a to z dôvodov, ktoré už pred súdom uviedli. Betónový panel bol položený až v roku 2003 proti ich vôli a vo veci sa neuskutočnilo žiadne stavebné konanie, nebola im vyplatená za užívanie pozemku žiadna náhrada. Za zásadnú vadu považujú rozhodnutie o inom žalobnom petite ako bol 28.10.2014 pripustený a tiež nepreskúmateľnosť rozsudku. V oboch prípadoch sa im tak odňala možnosť konať pred súdom. Rozsudok tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, zároveň, aby im boli priznané trovy odvolacieho konania. 9. K odvolaniu žalobcov v 1.a 2.rade podali písomné vyjadrenie žalovaní. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. Hodnotenie odvolacieho súdu 10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie alebo zmenu napadnutého rozsudku (§ 387,§ 388 C.s.p.). 11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 389 ods.1 písm.c/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 12. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemku KNC XXXX/X, ktorí nadobudli do svojho vlastníctva v roku 1999, pozemok slúži v súčasnosti ako panelová cesta na prejazd a prechod verejnosti, kamiónom na prevoz dreva z lesa a iným vlastníkom lúk a polí. K rodinnému domu žalovaných vedie prístupová cesta cez tento pozemok. Dôvody pre zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalovaným v 1 a 2 rade nachádza v konštatovaní, že pozemok je jedinou prístupovou cestou pre týchto žalovaných, poukazuje na ustanovenie o vecných bremenách podľa § 151o, § 151o ods. 3 Občianského zákonníka (ďalej len“ OZ“). Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade je zamietnutie odôvodnené nedostatočným odôvodením požadovaného zákazu zásahu do vlastníckeho práva žalobcov. 13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zo zistení skutkových konštatoval, že pozemok bol dlhodobo slúžiaci ako cesta - (štrková), ktorá slúžila zamestnancom železorudných baní do ich likvidácie. V súčasnosti slúži táto cesta verejnosti, vyvážaniu dreva z lesa kamiónmi. Cesta je panelová, ktorá slúži všeobecnému užívaniu, čomu sa žalobca v konaní nebráni. Túto cestu užívajú aj žalovaní v 1. a 2. rade ako jedinú reálnu cestu, ktorá vedie k ich domu. 14. Na tieto závery bol prijatý právny záver pomerne nepreskúmateľný. Vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade prijíma záver o vydržaní vecného bremena s poukazom na ustanovenie § 151o OZ aj s poukazom na § 151 o ods. 3 OZ a tiež s poukazom na verejne prístupnú komunikáciu pre všetkých vrátane žalovaných. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade prijíma záver o nedostatočnom odôvodnení zásahov žalovaného v 3. rade. Žalobcovia vo vzťahu k žalovaným v 3. rade žiadali, aby sa zdržal zásahov s predmetným pozemkom ako s pozemnou komunikáciou. 15. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodnutia súdu) dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. 16. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, pretože je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Súd nevenoval náležitú pozornosť posúdeniu otázky verejnej komunikácie sporného pozemku napriek tomu, že žalobcovia takýto charakter sporného pozemku popierajú, žalovaní naopak tvrdia, že ide o pozemnú komunikáciu. 17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. O pozemných komunikáciách, pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie, účelové komunikácie. 18. Podľa § 3d cit. zákona, účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb. Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o diaľnice a cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom, prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, účelové komunikácie vo vlastníctve štátu - právnické osoby, ktorým celkom alebo prevažne slúžia. 19. Podľa § 6 cit. zákona, na činnosti podľa odseku 2 druhej vety, odseku 3 písm. a), b), c), e), f), h), i), j), k), l), m), n), p), q), r) a s), odseku 4 písm. d) a e) a odseku 5 písm. d), f) a g) sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 22 cit. zákona, účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka. 20. Hoci inštitút všeobecného užívania upravený v ust. § 6 cestného zákona sa vzťahuje iba na diaľnice, cesty a miestne komunikácie, táto okolnosť neznamená, aby účelové komunikácie nemohli mať charakter verejne prístupných komunikácií. Nezaradenie účelových komunikácií do ust. § 6 cestného zákona bolo spôsobené len tým, že účelové komunikácie nie sú na rozdiel od diaľnic, ciest a miestnych komunikácií výlučne určené na všeobecné užívanie. 21. Ustanovenie § 22 cestného zákona člení účelové komunikácie na verejné a neverejné. Neverejnými sú iba účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch a verejné účelové komunikácie vyhlásené príslušnou obcou so súhlasom vlastníka za neverejné. Ostatné účelové komunikácie majú preto charakter komunikácií verejných. Už z terminologického označenia časti účelových komunikácií ako verejných je vylúčené, aby takéto verejné účelové komunikácie mali byť využívané iba ich vlastníkmi. 22. Podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb. Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) podľa § 22 ods. 1 1/ účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch a objektoch, 2/ účelové komunikácie v uzavretých priestoroch a objektoch sú neverejné; iné účelové komunikácie môže v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi vyhlásiť za neverejné miestny národný výbor na návrh vlastníka, správcu alebo užívateľa dotknutej komunikácie, 3/ o právnych pomeroch účelových komunikácií platia všeobecné predpisy. 23. Dôležité je teda preskúmanie a posúdenie charakteru predmetného pozemku ako účelovej komunikácie. Nutné je si uvedomiť, že predmetom sporu je zamedzenie prístupu na pozemok žalovaným v 1. a 2. rade. Dôležitou otázkou je posúdenie charakteru sporného pozemku či má charakter verejnej účelovej komunikácie, a či teda majú právo aj žalovaní v 1.a 2 rade prístup na neho. Zistenie na aký účel je sporný pozemok užívaný. Vlastník pozemku v zmysle § 123 OZ má právo predmet svojho vlastníctva užívať a držať, takéto oprávnenie mu prináleží, nie však obmedzene, ale len v medziach zákona, a v prípade existencie účelovej komunikácie na pozemku môže byť jeho oprávnenie v medziach zákona obmedzené(zákona o pozemných komunikáciách). 24. K hodnoteniu tejto predbežnej otázky je nutné pristupovať v súlade s § 22 cit. zákona, podľa ktorého verejné užívanie pozemných komunikácii nie je inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie. Užívanie sa tak opiera o zákon. 25. Je tak zrejmé, že závery súdu o zamietnutí žaloby sú predčasné. Jeho právny záver a právne posúdenie je v tomto štádiu konania nutné považovať za nesprávne a z týchto dôvodov odvolací súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku postupom podľa § 387 ods. 1 písmeno c/ C.s.p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 26. Úlohou súdu prvej inštancie bude v prvom rade skutkovo zistiť, či predmetný pozemok má znaky vyžadované zákonom pre účelovú komunikáciu, až tak následne posúdi dôvodnosť žaloby žalobcov ako vlastníkov sporného pozemku. 27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, ale musí sa v prvom rade zamerať na zistenie či možno spornú časť pozemku ku ktorému sa domáhajú ochrany vlastníctva žalobcovia ako vlastníci považovať za účelovú komunikáciu, teda či pozemok spĺňa znaky vyžadované pre záver o charaktere tohto pozemku ako účelovej komunikácie podľa zákona cestného zákona. Žalobcovia popierajú, aby zmienený pozemok napriek tomu, že tam vedie cesta bol účelovou komunikáciou na rozdiel od žalovaných v tomto spore. Musí sa spoľahlivo zistiť spôsob užívania pozemku aj jeho charakter. Žalobca v 1. rade tvrdí, že cez pozemok v roku 1999 (v čase nadobudnutia vlastníctva), cez neho viedla cesta ktorá však bola poľnou cestou bez panelov a bez akéhokoľvek spevnenia. Zameria sa na dôsledné zistenia zriadenia cesty, jej účelu, postoja žalobcu ako nového vlastníka . Javí sa, že vlastníci - žalobcovia nebránili užívaniu tohto pozemku ako cesty v súčasnosti však s užívaním a pozemku ako cesty nesúhlasia. 28. Žalovaní v 1. a 2. rade ako aj žalovaný v 3. rade tvrdia, že ide o účelovú komunikáciu musia svoje tvrdenia preukázať. 29. Rovnako tak je nevyhnutné pre prijatie záveru o charaktere účelovej komunikácie mať spoľahlivo za zistené, že existuje naliehavá komunikačná potreba ktorá je podmienkou trvania účelovej komunikácie v prípadoch ak vlastník s jej ďalšou existenciou nesúhlasí. Musia sa spoľahlivo zistiť a preveriť tvrdenia žalobcov o tom, že existujú ďalšie možnosti pre uspokojenie komunikačnej potreby. 30. V prípade vyriešenia týchto otázok bude potrebné sa vyrovnať s tvrdenými zásahmi žalovaných do vlastníckeho práva žalobcov v tom smere, že žalobcovia tvrdia, že na ceste - pozemku sa nachádzajú panely, ktoré ta boli umiestnené bez ich súhlasu. Musí posúdiť dôvodnosť takýchto zásahov a súhlas žalobcov k umiestneniu panelov, keďže napr. žalovaný v 1. rade tvrdí, že žalobcovia nenamietali umiestnenie panelov na pozemok, žalobcovia to popierajú. 31. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).