Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13Co/117/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713202728 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713202728.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: F. C., T.. XX.X.XXXX, H. C., R. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 221,07 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 10.3.2015 pod č. k. 11C/114/2013-77, takto r o z h o d o l : R u š í rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným rozsudkom žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že právny predchodca žalobcu podal dňa 28.2.2013 návrh na začatie konania o zaplatenie istiny 221,07 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca a žalovaná uzavreli dňa 12.12.2009 Zmluvu o pôžičke evidovanú pod č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 230,- eur na zakúpenie spotrebného tovaru. Žalovaná mala uvedenú pôžičku splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15,- eur. Ku dňu podania návrhu uhradila sumu 20,- eur. 3. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli vyššie označenú zmluvu o pôžičke dňa 12.12.2009, išlo o zmluvu na zakúpenie tovaru, kde kúpna cena bola stanovená na sumu 180,- eur a celková suma pôžičky bola stanovená na sumu 230,- eur a zároveň bola poskytnutá akontácia zo strany žalovanej v sume 20,- eur, tzn. finančné plnenie bolo stanovené na sumu 162,- eur. 4. Ďalej okresný súd konštatoval, že v uvedenom prípade sa jedná o formulárovú zmluvu, bežne používanú žalobcom na tento účel, pričom jej súčasťou je v dolnej časti 1. strany podsunutým drobným písmom písaný text, obsahom ktorého je uvedenie, že účastníci zmluvy uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Zmluva je dvojstranný právny úkon skladajúci sa z 2 jednostranných právnych úkonov. Zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatná pre nedodržanie obligatórnej písomnej formy. V časti zmluvy nie je uvedený ani úverový rámec, čo je obligatórna náležitosť úverovej zmluvy. V súlade s podstatnými náležitosťami uvedenými v ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. nebola dodržaná zákonom predpísaná forma právneho úkonu a preto je táto zmluva o úvere v súlade s ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Zo zmluvného dojednania nie je zrejmá výška úveru, splátky úveru, úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov, úroky z omeškania tak, ako to ustanovuje § 4 tohto zákona. Pripojené úverové podmienky sú rozsiahle a napísané drobným písmom. Ťažko možno predpokladať, žeby priemerný spotrebiteľ dokázal náležite vyhodnotiť, že ide o podsunutú revolvingovú časť zmluvy. Žalovaná úverové podmienky nepodpísala. V úverových podmienkach nie je uvedená konkrétna výška úrokov a poplatkov. 5. Podľa názoru prvoinštančného súdu, nebol daný prejav vôle žalovanej uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere podľa ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto nezávisle od zmluvy orientovanej na financovanie konkrétneho predmetu kúpy, keď hlavné ustanovenie spočívajúce v návrhu dlžníka na uzatvorenie ďalšej zmluvy poskytnutím úverového rámca, bolo uvedené iba ako predtlačené veriteľom opačnou zmluvnou stranou, a to drobnými písmenami na zmluve, ktorá má byť v tomto zmysle predchádzajúca. Preto žalobcom koncipovaná nasledujúca zmluva o úvere spočívajúca v opakovanom poskytovaní finančných prostriedkov dlžníkovi z účtu veriteľa bola neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 6. Súd prvej inštancie považoval takúto zmluvu o revolvingovom úvere podľa skutkovo oboznámenej koncepcie žalobcu ako neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona s ohľadom na účel zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 pís. a), b) zák. č. 258/2001 Z.z.. Obchádzanie zákona súd vidí v nedojednaní konečnej výšky úveru, iba úverového rámca, pričom veriteľ poskytnutím úverového rámca vôbec nespravuje finančné prostriedky dlžníka. Preto žalobu zamietol. 7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. 8. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca a vedľajší účastník. 9. Žalobca podal odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že zmluvu o revolvingovom úvere považuje za neplatnú pre obchádzanie zákona, čo súd vidí v nedojednaní konečnej výške úveru, iba úverového rámca, pričom veriteľ poskytnutím úverového rámca vôbec nespravuje finančné prostriedky dlžníka. Rovnako aj v ďalšom texte odôvodnenia rozsudku poukazuje na revolvingovú zmluvu a neplatnosť zmluvy vidí práve v podstate revolvingového úveru, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Žalobca poukázal na obsah zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi zmluvnými stranami dňa 12.12.2009, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v sume 230,- eur na nákup hudobného nástroja - Gitara Bassová, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach, v celkovom počte 14 splátok. Má za to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu absolútne nekorešponduje so skutkovým stavom daného prípadu a nezodpovedá záväzkovému vzťahu uzavretému medzi zmluvnými stranami. V danom prípade nešlo o revolvingový úver s možnosťou opakovaného čerpania finančných prostriedkov. Preto v danom prípade žalobca ani nevie vo veci podať odvolanie relevantne reagujúce na argumenty okresného súdu, keďže skutočnosti, na ktoré poukázal, nemajú s daným prípadom nič spoločné. Žalobca má za to, že v danom prípade ide o nepreskúmateľné rozhodnutie pre nedostatočné odôvodnenie vo veci. Odvolateľ pre úplnosť uviedol, že ani vo vzťahu k revolvingovému úveru súd presne nešpecifikoval, v čom má spočívať hrubý nepomer práv a povinností medzi zmluvnými stranami v dôsledku súdom konštatovaných neprijateľných podmienok v tom-ktorom konkrétnom prípade, tzn. v čom sa prejavila aplikácia súdom konštruovaných neprijateľných podmienok v konkrétnom prípade tak, aby narušila rovnováhu medzi zmluvnými stranami. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. Vedľajší účastník podal odvolanie len proti výroku rozsudku, ktorým okresný súd rozhodol, že nemá právo na náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že okresný súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., avšak bez bližšieho určenia, v nadväznosti na ktoré ustanovenie O.s.p.. Zastáva názor, že mu mal priznať náhradu trov konania v celom rozsahu. Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. neobsahuje žiadne odôvodnenie a preto je v tomto smere napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Naviac je zjavné, že na strane žalobcu neexistuje dôvod, ktorý by odôvodňoval použitie § 150 ods. 1 O.s.p. K aplikácii § 150 O.s.p. osobitne poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 67/2010 z 9.6.2010, ktorého podstatnú časť v odvolaní aj doslovne citoval. Ďalej k právu vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania a k posúdeniu účelnosti trov právneho zastúpenia poukázal na množstvo rozhodnutí všeobecných súdov, ale aj Ústavného súdu SR. 11. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie vedľajšieho účastníka zo dňa 25.6.2015 uviedol, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012, ako aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/259/2011, keď nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. V tomto smere poukazuje aj na ďalšie konkrétne rozhodnutia všeobecných súdov. Zastáva názor, že ustanovenia Charty základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré poukazuje, sa týkajú všeobecnej ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu trov konania, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol. 12. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 10.3.2015; žalobca podal odvolanie dňa 19.5.2015 a vedľajší účastníka podal odvolanie dňa 15.5.2015, t.j. všetky úkony boli realizované v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd preskúmaval napadnutý rozsudok v zmysle zákonných ustanovení v tom čase účinných, t.j. Občianskeho súdneho poriadku. 13. Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, čím došlo v konaní k vade, v dôsledku ktorej bolo potrebné v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 221,07 eur, z titulu Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou dňa 12.12.2009 na sumu 230,- eur na zakúpenie spotrebného materiálu. 15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že odôvodnenie rozsudku nekorešponduje so skutkovým stavom daného prípadu a nezodpovedá záväzkovému vzťahu uzavretému medzi zmluvnými stranami. 16. Odôvodnenie rozhodnutia musí podávať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku uznesenia. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenia súčasne a musí byť prostriedkom kontroly správnosti postupu pri preskúmaní rozhodnutia v odvolacom konaní. 17. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd v úvodnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatuje, že: „Súd mal preukázané zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.12.2009, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili zmluvu na zakúpenie tovaru, kde kúpna cena bola stanovená na sumu 180,- eur a celková suma pôžičky bola stanovená na sumu 230,- eur ...“ , avšak v ostávajúcej časti rozsudku už jeho dôvody nekorešpondujú s obsahom spisu, keď sa v nich uvádza, že: „ V danom prípade sa jedná o formulárovú zmluvu, bežne používanú navrhovateľom na tento účel, pričom súčasťou je v dolnej časti 1. strany podsunutým drobným písmom písaný text, obsahom ktorého je uvedenie, že účastníci zmluvy uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru.“ Na str. 2 rozsudku prvoinštančný súd uvádza dôvody, pre ktoré „zmluvu o revolvingovom úvere“ považuje za neplatnú (uzatvorenie ďalšej zmluvy poskytnutím úverového rámca, predtlačenej drobnými písmenami na hlavnej zmluve; nedojednanie konečnej výšky úveru, iba úverového rámca...). V prejednávanej veci však tieto skutočnosti, uvádzané súdom prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku, zo spisu nevyplývajú. Zo zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou L. a žalovanou dňa 12.12.2009 je totiž zrejmé, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku v celkovej sume 230,- eur na kúpu hudobného nástroja - Gitara Bassová. Odvolací súd nezistil, že by obsahom uvedenej zmluvy o pôžičke bola súčasne aj ďalšia zmluva - zmluva o revolvingovom úvere, ako to uvádza vo svojom rozsudku súd prvej inštancie. 18. Nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, a pre toho účastníka konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím zamietnutá žaloba, to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním, lebo ak rozhodnutie neobsahuje dostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, prípadne postupu súdu prvej inštancie. Preto ak rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, lebo obsahuje nedostatok dôvodov alebo neobsahuje žiadne dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). 19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 20. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).