Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6To/41/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010060 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714010060.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. mája 2017, v trestnej veci obž. P. A. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/16/2014 zo dňa 18.04.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku u k l a d á : obžalovanému P. A. - nar. XX.XX.XXXX v A., trvalo bytom L.. XXX, okres E. F.. Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému u k l a d á povinnosť zaplatiť V. I. X., a.s., F.. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 36,88 eur. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., ul. Y.-H. č. XX o d k a z u j e s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces. Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/16/2014 zo dňa 18.04.2016 bol obžalovaný P. A. uznaným vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 28.06.2013 v čase okolo 10.15 hod. pred presklenými vstupnými dverami do obchodného centra MAX nachádzajúcich sa v priestoroch podzemných garáží obchodného centra MAX, ul. Dolné Hony č. 4588/1, 058 01 Poprad fyzicky napadol J. V. tak, že ho bez slov oboma rukami chytil zozadu a nečakane hodil na zem medzi tam zaparkované motorové vozidlá a nosný pilier, keď J. V. spadol na zem, P. A. skočil svojimi kolenami na jeho hruď a tak mu bránil postaviť sa, následne J. V. udrel presne nezisteným počtom úderov, najmenej 10 krát ho zovretými päsťami svojich rúk udrel do jeho hlavy - oblasti tváre, pričom J. V. sa snažil týmto úderom vyhnúť bránením sa rukami, keď P. A. prestal v úderoch chytil J. V. a posadil ho na zem vedľa motorového vozidla, pričom ho najmenej jedenkrát kopol pravou nohou do hlavy - oblasti tváre a dvakrát do hrude, medzitým na neho kričal „kedy mi dáš peniaze a koľko mi dáš peňazí“ a po týchto slovách ho ešte jedenkrát udrel zovretou päsťou pravej ruky do hlavy - oblasti tváre, čím J. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., ul. Y. - H. XXXX/X spôsobil zlomeninu 7. rebra vľavo bez posunu úlomkov, mnohopočetné pomliaždenie tváre, mnohopočetné pomliaždenie krku, mnohopočetné pomliaždenie hrudníka vpredu a mnohopočetné pomliaždenie brucha, ktoré si vyžiadali jeho práceneschopnosť od 28.06.2013 do 05.08.2013 s dobou liečenia do 28 dní, s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v nutnosti užívať lieky proti intenzívnej bolesti hlavy, tváre, krku, ľavej strany hrudníka a brucha, ktorými trpel po dobu 5 až 7 dní v nemožnosti vykonávať spoločenské a pracovné úkony pre opuch tváre a krku po dobu 5 až 7 dní a v nemožnosti jazdiť motorovým vozidlom pre bolesti hrudníka vľavo po dobu 10 až 14 dní a V. I. X., a.s., so sídlom F.. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 36,88 €. Za to mu bol uložený podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona a § 37 písm. h/ Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona bola obžalovanému určená skúšobná doba v trvaní 5 /päť/ rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zákona bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe V. I. X., a.s., F.. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 36,88,--eur. Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona súd obžalovanému zároveň uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bol obžalovaný zaviazaný zaplatiť V. I. X., a.s., F.. XX, XXX 05 B., IČO: XX XXX XXX náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 36,88,--eur. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd poškodeného J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., ul. Y.-H. č. XXXX/X odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný rozoberá jednotlivé časti odôvodnenia napadnutého rozsudku a považuje ho za nezákonný. Namieta skutočnosti týkajúce sa rozmiestnenia kamier v OC MAX Poprad a účelovosť postupu polície, ktorá uvádzala, že priestory nie sú monitorované v čase spáchania skutku. Vypočutí svedkovia L. a J. neboli priamymi svedkami údajného skutku, ale mali len sprostredkované informácie od poškodeného, pričom súd sa nevysporiadal s jeho námietkou nedôveryhodnosti ich výpovedí. Súd neprihliadol na výpovede svedkov D.. E. a D.. O. svedčiacich v jeho prospech o tom, že sa v čase skutku nenachádzal v meste Poprad, pričom uvádzaní svedkovia nie sú s ním v žiadnom príbuzenskom pomere a nemajú žiaden dôvod krivo svedčiť. Rozoberá aj uznanie viny z trestného činu vydierania len na základe jednej zmienky o tom, že mal chcieť odmenu zo zrealizovaného obchodu, ktorého existencia sa vôbec nepotvrdila. Spochybňuje aj zranenie poškodeného- zlomeninu rebra a vyjadruje pochybnosti ohľadne jeho vzniku. Poškodeného nenapadol, nespôsobil mu žiadne zranenia a nežiadal od neho žiadne peniaze. Domáha sa nápravy podaním odvolania a navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ho spod obžaloby, resp. vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Prokurátor svoje odvolanie dôvodí tým, že u obžalovaného nie sú dané dôvody na mimoriadne zníženia trestu, pričom tento inštitút pojmovo rozoberá. Ide o závažnú násilnú trestnú činnosť a obžalovaný sa v minulosti už dopustil násilnej trestnej činnosti. Obžalovaný konal vedome s úmyslom použitia násilia si zadovážiť plnenie a jeho konanie spočívalo v opakovaných fyzických atakoch. Zo spisového materiálu nevyplývajú iné skutočnosti a to týkajúce sa osoby páchateľa alebo samotných okolností skutku, ktoré by bolo možné posúdiť ako také, že mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného by bolo dostatočne odôvodnené. Navrhol zrušiť výrok o treste a obžalovanému uložiť úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere min. 40 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, príp. vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril za obžalovaného jeho obhajca s tým, že nesúhlasí s jeho dôvodmi ako aj s navrhovaným trestom a navrhuje ho ako nedôvodne zamietnuť. Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné a odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutkov, ktoré boli posúdené ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k týmto skutkom boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti, považuje krajský súd za správne, s nimi sa stotožnil a keďže prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, nadriadený súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a tieto považuje za správne. Krajský súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcim podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy procesných strán. Správne, zákonu zodpovedajúce, sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine a rovnako tak aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného P. A. s poukazom na argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozsudku. V prejednávanej veci boli v konaní pred okresným súdom vykonané dôkazy takého charakteru, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav veci správne a nepochybne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný spáchal skutok vydierania a ublíženia na zdraví v takom rozsahu, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Uvedený záver možno konštatovať predovšetkým na základe výpovede samotného poškodeného J. V., ktorý pri svojich výsluchoch ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní konzistentne a v podstate zhodne uviedol, za akých okolností došlo k jeho fyzickému napadnutiu v priestoroch podzemných garáží obchodného centra MAX Poprad a ako na neho obžalovaný kričal, kedy mu dá peniaze a koľko mu ich dá. Skutočnosť, že sa obžalovaný a poškodený navzájom poznajú už dlhšiu dobu, a to aj napriek tomu, že obžalovaný túto okolnosť popieral, potvrdzovali viacerí vo veci vypočutí svedkovia (F. L., P. Q., F. O.), ktorí boli svedkami aj skorších verbálnych konfliktov medzi nimi. Zo záverov znaleckého posudku a výpovede znalca F.. F. E. je zrejmé, že poškodený kritického dňa utrpel zlomeninu 7. rebra vľavo bez posunu úlomkov a mnohopočetné pomliaždenia tváre, krku, hrudníka vpredu a brucha, klasifikované ako poranenia ľahké s dobou liečenia a práceneschopnosťou od 28.06.2013 do 05.08.2013, pričom mechanizmus vzniku týchto zranení zodpovedal tvrdeniam poškodeného. Intenzita útoku pri ich vzniku bola stredne veľká, kedy došlo ku kombinácii násilia viacerými spôsobmi - kopaním a údermi päsťou, čo zodpovedalo tomu, ako popisoval priebeh útoku zo strany obžalovaného poškodený. Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov preukazuje vinu obžalovaného a tvorí nám logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného P. A.. Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Zo zaužívanej súdnej praxe pri trestnom čine vydierania je objektom sloboda rozhodovania. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ núti iného k tomu, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný násilným konaním a nevyžaduje sa, aby páchateľ dosiahol toho, čo sledoval. Cieľ páchateľa musí však byť adresovaný poškodenému a ten ho musí vnímať. V praxi sa väčšinou vyskytujú prípady vynucovania majetkového prospechu alebo konania zasahujúce dôstojnosť človeka. Obžalovaný tým, že násilným konaním nútil poškodeného niečo konať, teda povedať mu, kedy mu dá peniaze a koľko mu ich dá a zároveň pri tom poškodenému spôsobil zranenia popísané v príslušnom znaleckom posudku, naplnil po objektívnej a subjektívnej stránke skutkovú podstatu uvedených trestných činov. Pri určení druhu trestu a jeho výmery sú súdy povinné riadiť sa základnými zásadami ukladania sankcii. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 2 vyššie citovaného paragrafu, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa ods. 3, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa ods. 4, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Vykonaným dokazovaním v trestnom konaní boli zistené skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného, ktorý bol v minulosti tri krát súdne trestaný, avšak vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 3T 52/1999 zo dňa 18.3.1999 k podmienečnému trestu odňatia slobody. Z lustrácie v registri priestupkov vyplýva, že obžalovaný má v ňom len záznamy za porušovanie pravidiel cestnej premávky. Zo správy obecného úradu L. je zrejmé, že obžalovaný sa tam nezdržiava a úrad nemá o ňom žiadne informácie. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil len existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zákona, t.j. že obžalovaný spáchal viac trestných činov. S uvedený hodnotením sa však krajský súd nestotožnil. Je potrebné poukázať na to, že obžalovaný bol naposledy odsúdený 18.3.1999, teda pred viac ako 18 rokmi a medzitým nebol uznaný za vinného zo žiadnej inej trestnej činnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu od posledného odsúdenia obžalovaného uplynula dostatočne dlhá doba dovoľujúca vyvodiť záver o tom, že obžalovaný viedol riadny život, keďže sankcie za priestupky v oblasti cestnej premávky krajský súd nehodnotí za natoľko závažne, aby na ich podklade vyvodil predpoklad o nevedení riadneho spôsobu života obžalovaným. Preto ustálil aj existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zákona (obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život) a pri zohľadnení vyššie uvedenej priťažujúcej okolnosti, konštatujúc ich rovnováhu, postupoval pri ukladaní trestu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zákona. Najprísnejším trestným činom v prejednávanom prípade je zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na dva roky až šesť rokov. Nepochybil okresný súd preto pri určení druhu trestu, ak ukladal trest odňatia slobody. Pochybil však pri určení jeho výmery. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v súlade so zásadou individualizácie trestu Trestný zákon umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť trest aj po dolnú hranicu trestu stanovenú v osobitnej časti, je ale povinnosťou prvostupňového súdu pri využití tohto inštitútu aj uviesť, akými úvahami a o aké dôkazy oprel toto svoje rozhodnutie. Preskúmaním preloženého spisového materiálu krajský súd, v zhode s názorom prokurátora, na rozdiel od skutočností uvádzaných okresným súdom, nevzhliadol žiadne mimoriadne okolnosti či už na strane páchateľa alebo prípadu, ktoré by odôvodňovali postup pre mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona a preto zrušil napadnutý výrok o treste. Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom uložené. Podmienečne možno odložiť iba výkon trestu odňatia slobody vo výmere neprevyšujúcej dva, resp. tri roky za podmienky, že s ohľadom na doterajší život páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti, alebo ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa. Podmienky môžu byť splnené aj súčasne. Pre určenie výmery trestu je rozhodujúca výmera trestu, ako ju určí súd po posúdení všetkých okolnosti v súlade s pravidlami podľa § 38 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4777180&FragmentId2=4777188> Tr. zákona, a nie výmera určená v osobitnej časti. Spoločným znakom je, že súd nepovažuje výkon trestu za nevyhnutný. Záver súdu o tom, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu sa musí opierať o náležité a všestranné zhodnotenie skutočností týkajúcich sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajšieho života a prostredia, v ktorom žije a pracuje, ako aj okolností prípadu a nesmie byť s týmito skutočnosťami v logickom rozpore. Pri hodnotení podmienok pre podmienečné odsúdenie súd síce musí prihliadnuť na osobu páchateľa a k okolnostiam prípadu, súčasne však musí zvážiť, či podmienečným odkladom výkonu trestu bude dosiahnutý účel trestu. To znamená, že podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu nie je možné hodnotiť izolovane od ustanovenia § 34 ods. 1 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4777118&FragmentId2=4777118> Tr. zákona. V kontexte uvedeného krajský súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu do úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím najmä na osobu obžalovaného P. A. a zistenie, že uňho nejde o zvlášť narušeného páchateľa, vyvodil záver, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, t.j. na dva roky, je pre obžalovaného postačujúci na jeho prevýchovu ako z pohľadu individuálnej tak aj generálnej prevencie. Odvolací súd prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na zistenie, že išlo o ojedinelé vybočenie z riadneho správania sa obžalovaného, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy dobu, ktorá uplynula od momentu spáchania skutku až do meritórneho rozhodnutia súdu, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu a účel trestu odňatia slobody sa dosiahne i bez jeho výkonu a preto obžalovanému určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na dva roky. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu. Keďže došlo k zrušeniu výroku o treste, odvolací súd sa opätovne zaoberal aj uplatnenými nárokmi na náhradu škody a má za to, že súd prvého stupňa vecne správne a zákonne o nich rozhodol a preto tieto výroky opätovne len zopakoval z dôvodov bližšie vysvetlených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré si krajský súd osvojil. K odvolacím námietkam obhajcu obžalovaného krajský súd poukazuje na to, že v predmetnom konaní bolo možné na základe vykonaných dôkazov spoľahlivo vysloviť záver o vine obžalovaného a právnej kvalifikácii jeho konania. Poškodený potvrdil násilnícke konanie obžalovaného voči nemu, pričom jeho výpoveď ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní bola konzistentná a nevykazovala zásadné rozpory, a bola v súlade s ďalšími svedeckými výpoveďami a dôkaznými prostriedkami. Vo vzťahu k svedkom D.. O., D.. E. a U. aj odvolací súd má za to, že tieto výpovede nemožno považovať za vierohodné, pričom okresný súd vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil prečo im neuveril, s čím sa stotožnil aj krajský súd. Existencia podstatných rozporov medzi výpoveďami najmä svedkov D.. E. a U. o tom, s kým obžalovaný prišiel na stretnutie k D.. O., kde nasadol do motorového vozidla, do kedy tam ostal a s kým a kedy napokon odtiaľ odišiel a ako dlho potom bol ešte s týmito svedkami, vzbudzujú oprávnenú a opodstatnenú nedôveru k týmto výpovediam. Čo sa týka nedôveryhodnosti svedkýň L. a J., zo strany obhajoby nebol preložený žiaden vecný argument, na podklade ktorého by bolo možné dospieť k takémuto názoru. Taktiež namietané zranenia poškodeného a to predovšetkým zlomenina rebra a jej vznik bola zo strany vypočúvaného znalca dostatočne ozrejmená, pričom pri ich výskyte, bez posunov úlomkov, sa pri prvotných vyšetreniach hodnotí ako negatívne (na jeho prvotné zdiagnostikovanie by bolo potrebné CT vyšetrenie, čo sa štandardne nevykonáva) a preto je pre lekára veľmi dôležité, ak má pacient ťažkosti, urobiť kontrolné vyšetrenie, čo zodpovedá odstupu času od úrazu 5 až 7 dní, čo bolo zrealizované aj v tomto prípade a pri ňom sa potvrdila táto diagnóza. Odvolací súd avšak z sčasti vyhovel odvolaniu obžalovaného a uložil mu miernejší trest odňatia slobody so skúšobnou dobou podmienečného odsúdenia. Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokuratúra ohľadne použitia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, s uvedenou argumentáciou sa stotožnil aj krajský súd a má za to, že neboli splnené podmienky na jeho použitie. Nevyhovel ale návrhu prokurátora na ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže, na rozdiel od prvostupňového súdu, ustálil aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zákona a teda v danom prípade, z dôvodu rovnováhy poľahčujúcich a priťažujúcich povinností, súd nemusel postupovať v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona, čo by znamenalo ukladanie trestu odňatia slobody na 3 roky a 4 mesiace až 6 rokov. Ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu odvolací súd odkazuje na vyššie uvedenú argumentáciu, ktorú vzal do úvahy pri ukladaní trestu. To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.