Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1To/35/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010067 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714010067.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.7.2017 v trestnej veci proti obž. P. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/19/2014 zo dňa 4.5.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej P. L.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. P. L. vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že - v čase 01.00 hod. dňa 06.01.2013 v F. na ul. T., v priestore boxu umiestneného oproti vchodu do baru „L.“, nachádzajúcom sa v nákupnom stredisku „Q.“ a počas jeho prevádzky začala kričať na poškodenú Y. W.: „ty kurva špinavá, toto obanuješ, poviem toto S., aby vedel s akou kurvou žije“, potom si k nej prisadla a fyzicky ju napadla tak, že otvorenou dlaňou svojej ľavej ruky ju tri až štyrikrát udrela po ľavom líci, pričom jej nespôsobila žiadne zranenie, neskôr na tanečnom parkete znova kričala na Y. W.: „ty kurva špinavá toto trpko oľutuješ“, načo ju päsťou ľavej ruky jedenkrát silou strednej intenzity udrela do pravej spodnej časti čeľustnej kosti, čím jej takto úmyselne spôsobila zlomeninu uhla sánky vpravo so zubom v lomovej štrbine bez posunu úlomkov a keď sa Y. W. v dôsledku intenzívnej bolesti zohla, oboma rukami ju sotila v oblasti ramien, pričom Y. W. sa pri páde zaprela svojimi rukami o zem, aby stlmila pád, načo si zlomila 4. prst na ľavej ruke a pri odchode z baru L. Y. W. znova oboma rukami sotila do oblasti ramien, načo Y. W. spadla na zem a vtedy ju ešte dva až trikrát udrela otvorenou dlaňou po ľavom a pravom líci, pričom uvedené zranenia a to zlomenina uhla sánky vpravo bez posunutia úlomkov, so zubom č. 48 v lomnej štrbine, otvorenú do ústnej dutiny a zlomeninu základne stredného článku 4. prsta ľavej ruky bez posunutia úlomkov si vyžiadali dobu liečenia Y. W. od 06.01.2013 do 09.02.2013, t.j. 35 dní s obmedzením na obvyklom spôsobe života a spočívajúcom v obmedzení v spoločenskom styku v dôsledku trvajúcich krvných podliatin po dobu 2 týždňov, v možnosti prijímať iba tekutú stravu po dobu 4 týždňov a po dobu ďalších 7 dní iba stravu kašovitej konzistencie a v obmedzení pohybu ľavej ruky pre sadrovú fixáciu po dobu 4 týždňov. Za to jej podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. jej uložil povinnosť zaplatiť Q. N., a.s., P. XX, P.O.BOX XX, W. náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 69,42 eur a poškodenej Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. W., M. XXX/ XX, okres F., toho času bytom F., ul. H. č. XXXX bolestné vo výške 1 257,60 eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú Y. W. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolanie proti výroku o vine, treste, ako aj náhrade škody, ktoré následne prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnila. V dôvodoch odvolania namieta, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a na základe nesprávneho vyhodnotenia týchto dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom. V skutkovej vete rozsudku oproti pôvodnému rozsudku zmenil spôsob úderu, a to na úder päsťou, ako to uviedol znalec v posudku, z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že päsťou udrela poškodenú, dokonca to nikdy neuviedla ani samotná poškodená, a preto popis skutku nie je v súlade s vykonaným dokazovaním. Skutok kladený jej za vinu sa stal 6.1.2013, poškodená ublíženie na zdraví oznámila až 13.1.2013, až po lekárskom ošetrení, na ktorom jej bola diagnostikovaná zlomenina sánky a prsta. Až po diagnóze začala uvádzať, že jej to mala spôsobiť ona, dovtedy to neuvádzala. Od spáchania skutku do doby jeho ohlásenia uplynulo 7 dní, počas ktorých vzhľadom na osobnosť a spôsob života poškodenej mohlo kedykoľvek dôjsť k jej zraneniu. Je tu pochybnosť, kedy skutočne k ublíženiu na zdraví došlo, najmä z dôvodu, že svedkovia vypovedali, že poškodená bola fyzicky napadnutá svojim druhom S. U., a to dňa 7.1.2013 v jej byte. Podľa jej názoru bolo tak vyvrátené tvrdenie poškodenej, že jej ublíženie na zdraví spôsobila ona. Poškodená v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uvádzala, že jej dala dve facky, ktorými jej mala spôsobiť zlomeninu sánky. Ani raz neuviedla, že jej dala päsťou do tváre. Ani raz v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní nevypovedala zhodne ohľadne toho, ako jej mala spôsobiť zranenie, pričom na poslednom hlavnom pojednávaní po zrušení rozsudku uviedla, že na parkete ju udrela otvorenou dlaňou, čo je v rozpore so skutkovou vetou rozsudku, v ktorej súd uvádza, že ju mala udrieť päsťou ľavej ruky. Znalec uviedol, že zlomenina úderom dlaňou, teda fackou, tak ako to uvádzala poškodená, je nepravdepodobná, takmer vylúčená, v postavení útočníka spredu oproti poško-denému je prakticky až nemožné viesť úder hranou dlane a zasiahnuť odspodu pravú stranu sánky. Ďalej znalec uviedol, že nie je možné určiť čas, kedy došlo k zraneniam poškodenej, čo súd vôbec nehodnotil, pričom okolnosť času, vzhľadom na oznámenie skutku až po siedmich dňoch, je vo veci podstatná. Súd nijako neodôvodnil rozpory a pochybnosti, ktoré dokazovaním vznikli a na tie potom odvolateľka poukazuje. Poukazuje na výpoveď svedka U. J., ktorý na hlavnom pojednávaní 23.3.2016 uviedol, že poškodená S. U. vykrikovala, že on jej zlomil sánku. Tento svedok ďalej uviedol, že až po lekárskom vyšetrení dňa 13.1.2013 mu povedala, že toto jej zrobila P.. Svedok teda potvrdil, že poškodená až po diagnóze začala uvádzať, že jej úraz mala spôsobiť ona, dovtedy neuvádzala, že jej spôsobila akékoľvek zranenia. Svedok T. M. uviedol, že poškodená Y. W., teda nie ona, oboma rukami sotila P. L., ktorá spadla na zem. Je zrejmé, že tento svedok uviedol, že práve poškodená zaútočila na ňu a nie naopak, ako to poškodená vo svojich výpovediach tvrdí. Svedok C. U. uviedol, že bol svedkom, ako poškodená obvinila inú osobu z ublíženia na zdraví a potom od tejto osoby žiadala peniaze. Tento svedok takisto uviedol, že má vedomosť od poškodenej, že ju fyzicky napadol aj jej druh a jeho brat S. U.. Svedkyňa O. Q. uviedla, že poškodenú napadol fyzicky S. U. v jej byte, to isté potvrdila i svedkyňa X. C. Q., ktorá uviedla, že na chodbe bytu ujo udrel tetu, ktorá spadla na zem a že ona ju zdvihla zo zeme, čo korešponduje aj s výpoveďou jej matky, aj s tvrdením, že zranenie jej spôsobil S. U.. Tieto súvislosti však súd do úvahy nevzal. Svedok S. U. bol viacerými svedkami hodnotený ako osoba s násilnou povahou. Sám v konaní pred súdom priznal, že v minulosti fyzicky napadol poškodenú a tento svedok bol odsúdený aj za nebezpečné vyhrážanie sa matke poškodenej a v čase hlavného pojednávania sa nachádzal vo výkone trestu. Svedkyňa N. Q., matka poškodenej uviedla v prípravnom konaní, že poškodená prišla ku nej na návštevu so sadrou na ľavej ruke a modrinou na ľavej strane tváre. Oznámila jej, že má zlomenú sánku. Ďalej uviedla, že pred touto návštevou bola u nej poškodená zhruba dva týždne dozadu a vtedy mala prst ako aj sánku v poriadku. Na otázku, či to mohlo byť 6.1.2013 uviedla, že to mohlo byť v tento deň. Až na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej mala poškodená povedať, že bola napadnutá nejakou pani vo Q.. Poškodená vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že z bytu obžalovanej odišla k svojej matke. Z výpovede matky poškodenej je zrejmé, že pri jej návšteve, ktorá sa zhoduje s popisom odchodu poškodenej z bytu obžalovanej, nemala žiadne zranenia, ani sa na žiadne matke nesťažovala a neuvádzala jej, že by bola v tom čase niekým napadnutá. Ak bola poškodená niekým fyzicky napadnutá, tak je zrejmé, že to bol svedok S. U.. K motívu poškodenej klamať uvádza, že u poškodenej ide o osobu, ktorá je vysoko zadlžená, čo preukázali spismi Okresného súdu Poprad. Nikde nepracuje, býva príležitostne u svojej matky a práve motivácia zisku finančných prostriedkov vzhľadom na ich nedostatok je u nej zrejmá. Súd v konaní aj po zrušení rozsudku opätovne nevykonal dôkaz navrhnutý obhajobou, a to vyšetrenie fabulačných vlastností poškodenej, uvedený dôkaz súd odmietol. Z doplneného dokazovania po zrušení rozsudku vyplynulo z výpovede poškodenej, že táto bola v súvislosti s týmto trestným konaním právoplatne odsúdená pre prečin korupcie, a to Špecializovaným trestným súdom za to, že mala ponúknuť finančnú odmenu za zmenu výpovede svedkyni O. Q.. Z uvedeného dôvodu navrhovali, aby súd zabezpečil do tohto konania rozsudok, ktorý opätovne potvrdzuje tvrdenie ohľadne motívu poškodenej, ktorá sa snaží získať majetkový prospech. Vzhľadom na to, že súd tento dôkaz zamietol navrhuje, aby odvolací súd zabezpečil do konania tento rozsudok, ktorý má význam na preukázanie osobnosti poškodenej, takisto je pre konanie podstatné psychologické vyšetrenie poškodenej, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že táto pri každej výpovedi popisuje skutok ináč, čo je dôkaz toho, že skutok sa nestal. Namieta aj súdom uloženú povinnosť na náhradu sumy 1 257,60 eur, ktoré má uhradiť poškodenej z dôvodu, že nebolo preukázané, kedy a kto spôsobil ublíženie na zdraví. Vzhľadom na vážne pochybnosti o čase a spôsobe vzniku a najmä osobe, ktorá zranenia poškodenej spôsobila, mal súd aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného, ktorú súd nepoužil. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí krajského súdu uvedený návrh modifikovala tak, že navrhla, aby ju krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by zakladali dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 a po takom preskúmaní v uvedenom rozsahu, aj doplnení dokazovania dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo pre zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie podľa § 2 ods. 10 Tr. por. potrebné. Vykonané dôkazy okresný súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd veľmi podrobne rozpísal, ktoré konkrétne dôkazy boli vo veci vykonané, ktoré skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali, uviedol, ako vykonané dôkazy vyhodnotil, prečo tvrdeniam obžalovanej a jej obhajobe neuveril, ktoré skutočnosti mal za preukázané a vzhľadom na existenciu ktorých dôkazov dospel k skutkovým zisteniam, ktoré prezentoval vo výroku napadnutého rozsudku. Dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa v tomto smere považuje krajský súd za správne a úplné (napriek tomu, že sám doplnil dokazovanie, ale len o dôkaz spočívajúci v prečítaní rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu, ktorý prvostupňový súd odmietol vykonať), a preto na dôvody napadnutého rozsudku, ako vecne správne odkazuje. Je pravdou, že v posudzovanej veci existujú 2 skupiny dôkazov, ako aj to, že vo výpovediach či už obžalovanej, alebo svedkov existujú určité rozpory a to tak vo výpovediach samotných, ako aj medzi výpoveďami navzájom. Aj touto skutočnosťou sa však prvostupňový súd zaoberá a vyhodnocuje ju. Vo vzťahu k vykonaným dôkazom je potrebné len uviesť, že na jednej strane je tu výpoveď obžalovanej, ktorá popiera spáchanie skutku a tvrdí, že poškodenej vulgárne nenadávala, možno použila výraz krava (v prípravnom konaní to však netvrdila), že nie je pravdou, že by bola poškodenú napadla tak, ako to ona tvrdí, v bare ju len od seba odstrčila, na čo padla na zadok (v prípravnom konaní však uvádzala, že nevie, ako W. reagovala, pretože si ju nevšímala) a druhýkrát ju sotila, keď odchádzala a aj vtedy poškodená spadla na zadok do snehu. Podľa nej poškodenej zranenia spôsobil S. U. na druhý deň, keď ju u nej doma udrel päsťou do tváre. Aj keď tvrdenia obžalovanej o tom, že na druhý deň mala byť poškodená napadnutá v byte obžalovanej S. U., vo svojich výpovediach potvrdzujú svedkyne O. Q. a mal. X. C. Q., je potrebné poukázať aj na druhú skupinu dôkazov, ktorá výpovede obžalovanej vyvracia, či minimálne spochybňuje. Je to predovšetkým výpoveď samotnej poškodenej Y. W., ktorá vo svojich výpovediach popísala, akým spôsobom malo k skutku dôjsť a ako jej mali byť zranenia obžalovanou spôsobené. Vo vzťahu k výpovediam poškodenej je potrebné súhlasiť s námietkami obhajoby v tom smere, že aj v jej výpovediach sú rozpory a že nie všetky jej tvrdenia plne korešpondujú s vykonanými dôkazmi. Na druhej strane treba prisvedčiť okresnému súdu v tom, že poškodená od počiatku konania tvrdila, že zranenia jej spôsobila obžalovaná. Nemožno súhlasiť s tvrdením, že sa tak stalo až po tom, čo jej boli zranenia diagnostikované, pretože z obsahu lekárskej správy plynie, že sa tak stalo už pri lekárskom vyšetrení. Aj keď je pravdou, že poškodená samotná úder päsťou tak, ako ho ustálil prvostupňový súd, ako mechanizmus vzniku zlomeniny uhla sánky priamo neuvádzala, nemožno vylúčiť, že popis spôsobu úderu poškodenou nemusel byť vzhľadom na jej stav úplne presný a poškodená ho mohla vnímať inak. Pri popise skutkového deja v tomto smere evidentne vychádzal prvostupňový súd zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré ináč s tvrdeniami poškodenej korešponduje. Tvrdenia obžalovanej o tom, že poškodenej nenadávala vyvracajú aj ďalšie výpovede svedkov. Svedkovia P. T., D. W., S. C., F. X. i T. M. potvrdili, že obžalovaná poškodenej po príchode do baru vulgárne vynadala (aj keď niektorí hovoria o nadávkach vzájomných). Jej tvrdenia o tom, akým spôsobom malo dôjsť k fyzickému kontaktu s poškodenou, vyvracajú svedkovia D. W., ktorý potvrdil, že v boxe dala obžalovaná poškodenej 1 až 3 facky, svedok F. X., ktorý videl, ako obžalovaná poškodenú pri boxe napadla alebo strčila do nej, v dôsledku čoho poškodená spadla na parket a rukami sa zaprela dozadu i svedok T. M., ktorý uvádzal, že videl, ako obžalovaná udierala poškodenú otvorenou dlaňou do tváre, ako aj svedok S. U., ktorý poprel, že by bol poškodenú napadol na druhý deň v byte obžalovanej a uvádzal i to, že o tom, že obžalovaná mala poškodenú napadnúť sa dozvedel od X. a J. a telefonicky mu to 6.1.2013 oznámila aj samotná obžalovaná. Vo vzťahu k uvedeným dôkazom je ešte potrebné konštatovať, že tieto nie vo všetkých smeroch potvrdzujú tvrdenia uvádzané poškodenou. Zdôrazniť je potrebné, že odvolateľka v dôvodoch odvolania namieta predo-všetkým to, že prvostupňový súd vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. Aj keď vzhľadom na vyššie uvedené je teda možné stotožniť sa s časťou odvolacích námietok, v ktorých sa poukazuje na skutočnosti, ktoré majú preukazovať tvrdenia obžalovanej a nepotvrdzovať to, čo uvádza poškodená, prvostupňovému súdu a spôsobu hodnotenia dôkazov z jeho strany nie je možné vytknúť nelogickosť resp. vecnú nesprávnosť, keďže aj s uvedenými skutočnosťami sa prvostupňový súd vysporiadal, a keďže uvedené hodnotenie zodpovedá základným zásadám logiky a okresnému súdu nie je možné vytknúť, že by bol niektorý z dôkazov úplne ignoroval alebo nezobral významné skutočnosti z určitého okruhu dôkazov plynúce do úvahy, nemôže ani krajský súd sám, aj keby dospel na základe hodnotenia dôkazov k iným záverom než súd prvého stupňa, dávať súdu prvého stupňa záväzné pokyny k tomu, ako má vykonané dôkazy hodnotiť, resp. k akým záverom má na základe ich hodnotenia dospieť. Skutkové závery súdu prvého stupňa je preto potrebné považovať za správne. Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia konania obžalovanej, ktorú súd takisto náležitým spôsobom odôvodnil. Pochybenie, ktoré by bolo možné napraviť nezistil krajský súd ani pri rozhodovaní súdu prvého stupňa o uloženom treste. Aj v tomto smere prvostupňový súd svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, keď uviedol, ktoré skutočnosti zobral pri ukladaní trestu do úvahy a aj keď to priamo neuviedol, je zrejmé, že pri rozhodovaní o treste, jeho druhu a výmere vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu bral do úvahy všetky rozhodné skutočnosti tak, ako sú uvedené v ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. Trest, ktorý obžalovanej uložil je trestom, vzhľadom na osobu obžalovanej, okolnosti stíhaného prípadu, možnosť nápravy, primeraným a trestom, ktorým sa dosiahne účel trestu sledovaný Trestným zákonom. Zákonu zodpovedajú aj výroky o náhrade škody, ktoré takisto okresný súd riadnym spôsobom odôvodnil, takže ani v tomto smere nezistil krajský súd dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku v prospech obžalovanej. Z uvedených dôvodov preto odvolanie obžalovanej podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.