Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4To/7/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010282 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714010282.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.09.2017 v trestnej veci proti obž. C. T. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/75/2014 zo dňa 26.09.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o vine v časti pod bodom I. týkajúcej sa prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody. Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obž. C. T. vinným v bode I. z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že po vzájomnej spoločnej dohode s S. X., bývalou čašníčkou baru V., nachádzajúceho sa v G., na ul. K. Y.. XXXX dňa 19.12.2012 v čase okolo 15.15 hod., ktorá zvereným kľúčom odomkla vchodové dvere baru V. a po vojdení do vnútra baru, ktorá odkódovala zabezpečovacie signalizačné zariadenie a zo stien baru spoločne zvesili 1 ks plazmový televízny prijímač zn. Samsung, čiernej farby, s uhlopriečkou 127 cm, nezisteného výrobného čísla a 2 ks plazmových televíznych prijímačov zn. Samsung, čiernej farby s uhlopriečkou 150 cm, nezistených výrobných čísel, ktoré nato odniesli do pripraveného osobného mot. vozidla zn. BMW X5, ev.č. G. XXX Q., s ktorým na miesto prišiel C. T. a uvedené televízne prijímače odviezli na doposiaľ presne nezistené miesto, čím pre spol. V. s.r.o. so sídlom D., E. XXX, ktorej konateľom je C. Y., nar. XX.XX.XXXX, spôsobili škodu vo výške 3.780,- eur, v bode II. z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 20.03.2014 v čase okolo 15.20 hod. vošiel cez otvorenú bránu do priemyselného areálu nachádzajúceho sa v Poprade, ul. L. č. XXXX/XX, následne vošiel do otvorenej a voľne prístupnej autoumyvárne s názvom P. F. a tam z voľne prístupného regálu ukradol: 1ks čierny platený batoh značky BAGMASTER, bez hodnoty, v ktorom sa nachádzala 1ks čierna platená kapsa značky HUSKY, bez hodnoty, v ktorej sa nachádzali cigarety značky GOLDEN GATE, zväzok kľúčov, 1ks hnedá peňaženka značky JOHN GARFIELD, bez hodnoty, doklady na meno W. I. - občiansky preukaz, vodičský preukaz, preukaz poistenca, BILLA karta, Fortuna karta, Tesco karta, karta OMV, dispozičná karta k účtu vo VÚB na meno R. C., doklady od motorového vozidla značky VW Golf D.-XXXJ., 1ks zapaľovača a peniaze v sume 5,69 eur, čím takto W. I. spôsobil krádežou škodu vo výške 5,69 eur, 1ks koženú tmavomodrú tašku, bez hodnoty, v ktorej sa nachádzala 1ks čierna kožená peňaženka značky FOSSIL bez hodnoty so sumou 1.835 eur v hotovosti, zapaľovač, doklady na meno I. N. - občiansky preukaz, karta poistenca, vodičský preukaz, debetná karta VÚB, NAY karta, VSE karta, AGIP karta, dispozičná karta k účtu VÚB a dipozičná karta k účtu Tatrabanka, čím takto I. N. spôsobil krádežou škodu vo výške 1.835 eur. Za to mu uložil podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona a § 37 písm. h/ Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu na 14 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku mu uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenej spoločnosti V., s.r.o., so sídlom D., E. XXX, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 3.780,--eur. Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku, ktorým bol uznaný vinným v bode I. napadnutého rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a proti výroku o náhrade škody, podal obžalovaný písomne prostredníctvom svojho obhajcu, v zákonnej lehote odvolanie. V dodatočne predložených písomných dôvodoch uviedol, že po celý čas skutku konal v domnienke, že ide o záležitosť S. X., ktorá ho ubezpečila, že predmetné televízory si môže z baru poškodeného sama odniesť ako náhradu jej mzdy, a že o takomto postupe bola dohodnutá s poškodeným ako so svojím zamestnávateľom, a preto namietal záver prvostupňového súdu, že spáchal skutok s odsúdenou S. X., a že ju mal na takéto protiprávne konanie nahovoriť. Odvolateľ poukazoval na výpoveď tejto odsúdenej v prípravnom konaní, kedy uviedla, že mala problém s nevyplatenou mzdou, a že ju samú napadlo, že si bude nevyplatenú mzdu kompenzovať televízormi poškodeného, a keďže by ich sama neodniesla, požiadala ho o pomoc, a tak jej spolu so svedkom G. J. pomohol tieto televízory z baru odniesť. V tejto súvislosti odvolateľ dodal, že skutočnosť, že v bare mali s vyplácaním mzdy problém aj iní zamestnanci, potvrdili aj svedkovia C. D. a G. D.. Svedkovia G. J. a C. D., podľa odvolateľa potvrdili tiež to, že im S. X. povedala, že si z baru zoberie televízory ako kompenzáciu nevyplatenej mzdy, pričom svedok G. J. uviedol, že S. X. s odnosom televízorov len pomáhal. Odvolateľ, považujúc v celej predmetnej veci za kľúčového svedka G. J., poukazoval na to, že tento svedok na hlavnom pojednávaní vypočutý nebol, a že prvostupňový súd len oboznámil jeho výpoveď z prípravného konania. Preto navrhol doplniť dokazovanie vypočutím tohto svedka na hlavnom pojednávaní za účelom objasnenia celej trestnej veci, správneho zistenia skutkového stavu a odstránenia dôležitých rozporov v jeho výpovediach z prípravného konania, ktoré prvostupňovým súdom odstránené neboli. Na základe vyššie uvedených dôvodov obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu, že odvolateľ nespáchal skutok uvedený v bode I. napadnutého rozsudku a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. S ohľadom na vymedzenie predmetu odvolania treba uviesť, že výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol obž. C. T. uznaný vinným v bode II. z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona nebol žiadnym odvolaním napadnutý, a tak nadobudol právoplatnosť. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na podklade uvedeného, riadne, včas a oprávnenou osobou podaného odvolania, nezistiac dôvody pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúmal v súlade s § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Po takto vykonanom prieskume, bez toho, aby zistil odvolaním nevytýkané chyby odôvodňujúce podanie dovolania, dospel k záveru, že v konaní súdu prvého stupňa došlo k podstatným chybám konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť právo obhajoby a objasnenie veci a okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku). Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy v predmetnej veci vykonal, a ktoré pojal za základ pre svoje rozhodnutie. V podstate konštatoval, že z okolností, za ktorých došlo k spáchaniu skutku v bode I., a o ktorých vypovedala svedkyňa S. X., nebolo objektívne možné prikloniť sa k obrane obžalovaného C. T. a k jeho tvrdeniam, že nemal vedomosti o tom, že sa svojím konaním dopúšťa krádeže cudzích vecí, a že konal iba na návrh S. X.. Podľa okresného súdu to bol práve obžalovaný C. T., ktorý S. X. naviedol na spáchanie predmetnej trestnej činnosti. Pri uznaní viny obžalovaného zo skutku v bode I. okresný súd výslovne uviedol, že vychádzal predovšetkým z výpovedí svedkyne S. X., výpovedí svedkov C. Y. st. a C. Y. ml., z výpovede G. J., listinných dôkazov i zo skutočností, ktoré vyplynuli z výpovede samotného obžalovaného C. T., ktorý nepoprel svoju účasť na jeho spáchaní, brániac sa len tým, že sa domnieval, že odcudzené televízory patria S. X. z titulu nevyplatenia mzdy jej zamestnávateľom. Pokiaľ ide o svedka G. J., okresný súd vychádzal z jeho výpovede, podľa ktorej dňa 19.12.2012 bol spoločne s obžalovaným C. T. a S. X. v bare V., pričom okresný súd poukázal na to, podľa ktorej svedok G. J. v jednej výpovedi v prípravnom konaní tvrdil, že televízory vyložili pri vchode bytového domu nachádzajúceho sa v blízkosti reštaurácie „Utópia“ a v druhej výpovedi tvrdil, že nemá vedomosť o tom, kam boli televízory odvezené, resp. že nevie, ako bolo s nimi naložené neskôr, pričom tieto rozpory svedok v prečítanej výpovedi odôvodňoval strachom z toho, aby nebol spojený s ich krádežou a aby nebol obvinený, či potrestaný. Okresný súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného vychádzal teda z výsluchov svedka G. J. vykonaných len v prípravnom konaní, pričom rozpory v jeho výpovediach a tvrdenie svedka, že nemal vedomosť o tom, že televízory sú kradnuté i to, že S. X. tvrdila, že televízory sú jej, a že si ich môže z baru vziať, resp. že majiteľ jej dal na to súhlas, okresný súd vzhľadom na tvrdenia svedkyne S. X. vyhodnotil ako účelové, použité výlučne v snahe pomôcť obžalovanému vyviniť sa z následkov jeho konania, pričom priateľský vzťah medzi svedkom a obžalovaným, podľa okresného súdu, nakoniec ovplyvnil jeho svedectvo v prospech obžalovaného. So záverom okresného súdu o preukázanej vine obžalovaného nateraz nemožno súhlasiť. Existujúce pochybnosti o zistenom skutkovom stave vyvoláva predovšetkým skutočnosť, že okresný súd založil svoje rozhodnutie na hodnotení dôkazu, a to výpovedi svedka G. J., ktorý nebol na hlavnom pojednávaní vykonaný zákonným spôsobom. Chyby spočívajúce vo vykonaní dôkazu výsluchom svedka G. J. na hlavnom pojednávaní spôsobili, že hodnotiť z neho plynúce skutočnosti bolo predčasné. Pritom išlo o dôležitého svedka, ktorý bol v čase predmetného skutku prítomný na mieste činu, no v podstatných častiach svojich doterajších výpovedí v prípravnom konaní vypovedal zásadne rozdielne, čo zo strany súdu vyžadovalo vytvoriť podmienky na odstránenie vzniknutých pochybností. O dôležitý dôkaz ide nepochybne preto, že na základe doterajších známych zákonne vykonaných dôkazov možno ustáliť, že priamym svedkom nakladania s odcudzenými televízormi popri obžalovanom a svedkyni S. X. bol už len svedok G. J.. Postup pri vykonaní dôkazu čítaním zápisníc o výsluchu svedka G. J. na hlavnom pojednávaní ešte dňa 16.02.2015 nepovažuje krajský súd za správny. Ako vyplýva z podanej obžaloby, prokurátor navrhol, aby na hlavnom pojednávaní bol svedok G. J. vypočutý. Obžalovanému bola táto obžaloba podľa doručenky doručená dňa 04.10.2014, pričom výzva obsahujúca upozornenie podľa § 240 ods. 3 Tr. poriadku mu bola doručená dňa 12.12.2014. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 16.02.2015 vyplynulo, že obžalovaný bol osobne prítomný, pričom súhlasil / spolu s prítomným prokurátorom/ s prečítaním výpovedí svedka G. J. z čl. 72 až 74, 78 až 81 spisu. Podľa § 240 ods. 3 Tr. poriadku spolu s rovnopisom obžaloby sa osobám uvedeným v odseku 1 /teda aj obžalovanému/ doručí výzva, aby bez meškania písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. Vo výzve sa zároveň upozornia na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť. Obvinený sa upozorní aj na to, že ak na hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí, ak nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému v čase doručenia výzvy známa. Pokiaľ prokurátor svoj pôvodný návrh obsiahnutý v obžalobe osobne vypočuť svedka G. J. zmenil a až na následnom hlavnom pojednávaní súhlasil s tým, aby boli zápisnice o výsluchu tohto svedka len prečítané, okresný súd mal predovšetkým zistiť, či má na čítanie týchto zápisníc splnené podmienky aj na strane obžalovaného. Právo navrhnúť, aby svedok G. J. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý osobne má aj obžalovaný. Ak teda prokurátor svoj návrh na vykonanie výsluchu svedka G. J. na hlavnom pojednávaní zmenil tak, že výpovede svedka navrhoval len prečítať, mal byť obžalovaný upozornený, že ak návrh na osobné vypočutie svedka G. J. bez meškania súdu neoznámi, či naopak bude s čítaním zápisníc o výsluchu svedka namiesto jeho osobného výsluchu súhlasiť, súd nebude musieť jeho neskoršiemu návrhu na vypočutie svedka vyhovieť. Absencia takto podaného upozornenia zo strany okresného súdu potom spôsobila, že zásada rovnosti strán trestného konania uvedená v § 2 ods. 14 Tr. poriadku nebola dodržaná, pretože obžalovaný /napriek všeobecnej poučovacej povinnosti súdu uvedenej v § 34 ods. 5 Tr. poriadku a konkrétnej povinnosti súdu uvedenej v § 240 ods. 3 Tr. poriadku /nebol následne upozornený na svoje právo navrhnúť osobný výsluch svedka, ktoré právo by už neskôr nemohol využiť a v konečnom dôsledku by tak nemohol uplatniť svoje právo klásť svedkovi otázky, ktoré mu Trestný poriadok priznáva v § 34 ods. 1 Tr. poriadku. Skutočnosť, že za takej situácie obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 16.02.2015 súhlasil s čítaním zápisníc o výsluchoch svedka G. J. bez primeraného poučenia na takom závere nič nemení. V neposlednom rade sú v prejednávanej veci pochybnosti aj z toho hľadiska, či boli splnené podmienky na čítanie zápisníc o výsluchoch svedka G. J. vyplývajúce z ustanovenia § 263 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný, pričom prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého prvostupňového rozhodnutia nevysvetlil, prečo nepovažuje osobný výsluch svedka za potrebný, keď svedok vypovedá rozporne, a to raz s výpoveďou obžalovaného a inokedy zas s výpoveďou svedkyne S. X., ktorá obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje. Aj keď Najvyšší súd Slovenskej republiky v publikovanom rozhodnutí R4/2017 vyslovil, že ak sa súd aj strany (prokurátor a obžalovaný) v intenciách § 263 ods. 1 Tr. poriadku zhodnú na okolnosti, že osobný výsluch svedka na hlavnom pojednávaní nie je potrebný a že postačuje prečítanie zápisnice o jeho skoršom výsluchu, môže ísť aj o rozhodujúci dôkaz (podstatný pre rozhodnutie o vine), úlohou súdu v trestnom konaní je zabezpečiť spravodlivé, kontradiktórne vykonanie hlavného pojednávania. Kontradiktórny proces v sebe zahŕňa okrem zásady verejnosti a bezprostrednosti aj zásadu ústnosti konania a zásadu rovnosti zbraní zaisťujúcu právo strán k rovnakému prístupu k dôkazom a k argumentom, ktoré boli súdu predložené a ktoré môžu mať vplyv na prejednanie veci a rozhodnutie súdu. Uvedené publikované rozhodnutie len nepovažuje závažnosť výpovede svedka za dôvod pre to, aby súd trval na osobnom výsluchu svedka, no nevylučuje, že by súd nemohol - v záujme splnenia svojej úlohy zabezpečiť dohľad nad tým, aby dokazovanie na HP bolo možné označiť za spravodlivý proces - trvať na tom, že svedok bude verejne na hlavnom pojednávaní vypočutý. Skutočnosť, že prokurátor i obžalovaný súhlasia s čítaním zápisnice o výsluchu svedka je pre úvahu súdu dôležitá, no nie je jediným kritériom pre to, aby súd /v rámci svojho práva zvážiť, či osobný výsluch svedka nie je potrebný/ pristúpil k tejto výnimke zo zásady ústnosti vykonávania dôkazov len na základe súhlasu prokurátora a obžalovaného. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, osobný výsluch svedka na hlavnom pojednávaní je nevyhnutný tam, kde je to pre zistenie právne relevantnej skutočnosti potrebné (a teda kde čítanie zápisnice o výpovedi svedka v prípravnom konaní nepostačuje pre jej neúplnosť, rozpornosť, alebo ak je potrebné z iných dôvodov odstrániť pochybnosť o skutočnostiach, ktorých sa výpoveď svedka týka, a to ďalším výsluchom). Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2011, sp. zn. 2 To 12/2009. Preto podľa názoru krajského súdu oprávnenie súdu zvážiť, či považuje osobný výsluch svedka za potrebný slúži na to, aby dokazovanie na hlavnom pojednávaní nebolo zdržiavané výsluchmi svedkov, ktorí nie sú nositeľmi zásadných informácií resp. sú ich nositeľmi, no ich výpovede sú natoľko zrozumiteľné, jasné, konzistentné a nie sú spojené s námietkami oprávnených strán trestného konania, že postačí ak sa z prípravného konania stanú súčasťou dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní len prečítaním ich obsahu. Za také svedecké výpovede však nemožno považovať výpovede svedkov, ktoré sú rozporné v podstatných svedkom tvrdených skutočnostiach, medzi ktoré treba zaradiť aj výpovede svedka G. J. z prípravného konania. Svedok G. J. totiž vo svojej výpovedi zo dňa 16.01.2013 na čl. 80-81 spisu mimo iného uviedol, že na miesto činu prišiel na svojom osobnom motorovom vozidle potom, čo ho obžalovaný požiadal o pomoc, pričom S. X. /ktorú poznal pod menom D./ prišla s obžalovaným na aute obžalovaného, Poškodená pritom vravela, že bar sa zatvára a tak si ide zobrať svoje veci, pričom uviedol, že z jej správania mal dojem, že je spolumajiteľka baru a berie si z baru svoje veci, a preto pôvodne uviedol, že mala súhlas majiteľa, ona tiež ukázala, ktoré televízory berú, a tak on s obžalovaným tieto televízory odniesli do auta obžalovaného, tie televízory potom obžalovaný spolu s S. X. niekam odviezli, no svedok nevie kde, lebo s nimi nebol a nevie kde skončili, lebo ich nebol vyložiť a nevie ani kde ich odniesli. Pritom vo výpovedi zo dňa 22.12.2012 na čl. spisu 74 svedok G. J. mimo iného v podstate uviedol, že s S. X. /s ktorou sa v minulosti stretol len raz/ a obžalovaným na aute obžalovaného bol na mieste činu, z baru vzali tri televízory a naložili ich do auta obžalovaného a následne s týmito vecami odišli späť ku bytovke S. X., kde televízory vyložili do vchodu ku výťahu. Bytovka bola blízko reštaurácie Utópia. Čo sa dialo potom svedok nevedel povedať, on len obžalovanému pomohol televízory naložiť a vyložiť z auta, pričom S. X. celý čas tvrdila, že ide o jej televízory, ktoré si môže s povolením majiteľa zobrať k sebe domov. Zároveň uvedený svedok dodal, že minule vypovedal preto tak, lebo sa bál, aby nebol nejako potrestaný alebo obvinený za to, že zmizli televízory. Nesprávnym bol potom aj postup okresného súdu, ktorým dňa 26.09.2016 zamietol podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku návrh obhajcu obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedka G. J. na hlavnom pojednávaní z dôvodu, že ide o dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie vo veci, okolností, ktoré bolo možné zistiť už skôr navrhnutými dôkazmi, a preto, že ide o dôkaz navrhnutý v rozpore s § 240 ods. 3 Tr. poriadku. Na rozdiel od okresného súdu, krajský súd nezistil prítomnosť žiadneho z uvedených dôvodov, ktorý by inak opodstatňoval zamietnutie /správne odmietnutie/ vykonania tohto obhajcom navrhovaného dôkazu. Podľa okresného súdu sa mal výsluch svedka G. J. týkať okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie vo veci. Podľa názoru krajského súdu to, ako sa S. X. správala a vyjadrovala pri odnášaní televízorov z miesta činu, a to ako bolo naložené s týmito odcudzenými vecami sú okolnosti podstatné pre rozhodnutie súdu. Doterajšia dôkazná situácia pritom v tomto smere obsahuje protiklad medzi obhajobou obžalovaného / tvrdil že išli na jeho aute ku bytovke ku pizzerii Utopia, kde predtým vyzdvihol svedkyňu S. X., pričom svedok G. J. prišiel svojím autom, vyložili televízory ku výťahu v treťom vchode od nemocnice, tam sa všetci rozišli a každý išiel svojou cestou, s televízormi nechal uvedenú svedkyňu v jej bytovke/ a usvedčujúcou výpoveďou svedkyne S. X. /tvrdila, že nie je pravdou aby spoločne s obžalovaným a jeho kamarátom vyložili televízory pred jej domom neďaleko reštaurácie Utópia/. Pokiaľ existuje rozpor medzi tvrdením svedkyne S. X. a obžalovaného za situácie, že nie je vylúčená možnosť svedka skutku vypočuť, je tu možnosť preveriť podstatné skutočnosti práve výsluchom svedka, ktorý pri nakladaní televízorov bol prítomný. Významné je to aj pre posúdenie celkovej hodnovernosti výpovede svedkyne S. X.. Podľa názoru krajského súdu sa tak osobný výsluch svedka G. J. týka okolností, ktoré nemožno zistiť z už skôr navrhnutých dôkazov, pretože výpovede svedkyne S. X. a obžalovaného sú vo vzájomnom podstatnom rozpore, a iné dôkazy týkajúce sa odvozu predmetných televízorov zistené doposiaľ neboli. Podľa krajského súdu, nebol dôvod na odmietnutie návrhu na osobný výsluch svedka ani preto, že by išlo o dôkaz navrhnutý v rozpore s § 240 ods. 3 Tr. poriadku. K tomu čo už bolo uvedené vyššie treba dodať, že v čase rozhodnutia okresného súdu o návrhu obhajcu došlo oproti stavu v čase doručenia obžaloby obžalovanému k podstatnej zmene, a to v tom smere, že pôvodne obvinená S. X. zmenila svoje procesné postavenie a na hlavnom pojednávaní bola vypočutá už ako svedkyňa. Obžalovaný pritom môže pri výkone svojho práva na obhajobu konfrontovať jemu známe dôkazy vo vzťahu k usvedčujúcemu dôkazu, v danom prípade výpoveď svedka G. J. vo vzťahu k výpovedi svedkyne S. X., keď obaja svedkovia majú po zložení svedeckej prísahy rovnakú zákonnú povinnosť vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať, a to pod hrozbou rovnakých zákonných dôsledkov, v prípade rozporov v ich výpovediach je možné ich konfrontovať, a to pri ich zákonnej povinnosti hovoriť pravdu s vyššou výpovednou hodnotou, ako pri konfrontácii svedka a obžalovaného. V záujme odstránenia vyššie naznačenej procesnej chyby /absencia zákonných dôvodov pre odmietnutie osobného výsluchu svedka G. J./ bude potrebné, aby okresný súd na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie vykonaním osobného výsluchu tohto svedka, ktorý navrhol obhajca obžalovaného. Pokiaľ sa svedok G. J. odchýli od svojich doterajších výpovedí a budú na čítanie zápisníc o jeho výpovediach splnené zákonné podmienky, návrh niektorej z procesných strán, okresný súd sa po ich prečítaní zameria na odstránenie vzniknutých nejasností. S ohľadom na výsledok vykonaného výsluchu, javí sa byť vhodným zvážiť i vykonanie konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou na jednej strane a svedkom G. J. na druhej strane. Po doplnení dokazovania v naznačenom rozsahu, prípadne vykonaní aj dôkazov ďalších, ktoré strany navrhnú a bude ich považovať za potrebné alebo vykonanie ktorých sa ukáže byť potrebným, vo veci rozhodne. Následne pristúpi k hodnoteniu dôkazov postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok v rozsahu výroku, ktorým bol obž. C. T. uznaný vinným v bode I. z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona zrušil, a vzhľadom na ustanovenie § 321 ods. 2, druhá veta, Tr. poriadku zároveň zrušil aj výrok o treste a výrok o náhrade škody, pričom podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku okresnému súdu uložil, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.