Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3To/42/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010364 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714010364.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.06.2017, v trestnej veci proti obžalovanej U. F. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T 97/2014 zo dňa 23.2.2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanú U. F. , nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., J. č. XX, prechodne bytom F., Y. č. XX podľa § 285 písm. f) Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Poprade sp. zn. 1 Pv 327/14 zo dňa 22.7.2014 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/,c/ Tr. zák., ktorý spáchala tak, že - ako matka detí P. F., nar. X.X.XXXX, študenta Gymnázia, Kukučínova F. a maloletých detí Y., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. X.X.XXXX, hoci jej vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 20C 72/2009-23 zo dňa 9.10.2009, právoplatným dňa 22.12.2009, bola zaviazaná prispievať na výživu P. sumou 60,- eur mesačne,na výživu Y. sumou 50,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám otca detí P. F., počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 15P 124/2011-19 zo dňa 28.10.2011, právoplatným dňa 19.12.2011 bola zaviazaná prispievať na výživu Y. sumou 70,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám otca P. F., následne rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 10P 196/2012-61 zo dňa 27.5.2013, právoplatným dňa 20.7.2013 bola maloletá Q. zverená do osobnej starostlivosti otca P. F. a matka U. F. bola zaviazaná platiť na ňu výživné v sume 70,- eur mesačne, a to vždy o 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne v F., okres F. ani inde neplní na P. a Y. od 17.10.2012 až do 23.2.2015, na Q. od 20.7.2013 až do 23.2.2015, pričom nebola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberala dávky a príspevky v hmotnej núdzi, živnostenskú činnosť ukončila k 5.3.2011, hoci bola trestným rozkazom Okresného súdu Poprad č. 6T 132/2012 zo dňa 2.10.2012, právoplatným dňa 16.10.2012 odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., čím jej za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre P. F., nar. X.XX.XXXX, bytom F. - Q., D. XXXX/XX vo výške 5.100,- eur, pretože trestnosť činu zanikla. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. U. F. za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že - ako matka detí P. F., nar. X.X.XXXX, študenta Gymnázia, Kukučínova F. a maloletých detí Y., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. X.X.XXXX, hoci jej vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 20C 72/2009-23 zo dňa 9.10.2009, právoplatným dňa 22.12.2009, bola zaviazaná prispievať na výživu P. sumou 60,- eur mesačne,na výživu Y. sumou 50,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám otca detí P. F., počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 15P 124/2011-19 zo dňa 28.10.2011, právoplatným dňa 19.12.2011 bola zaviazaná prispievať na výživu Y. sumou 70,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám otca P. F., následne rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 10P 196/2012-61 zo dňa 27.5.2013, právoplatným dňa 20.7.2013 bola maloletá Q. zverená do osobnej starostlivosti otca P. F. a matka U. F. bola zaviazaná platiť na ňu výživné v sume 70,- eur mesačne, a to vždy o 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne v F., okres F. ani inde neplní na P. a Y. od 17.10.2012 až do 23.2.2015, na Q. od 20.7.2013 až do 23.2.2015, pričom nebola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberala dávky a príspevky v hmotnej núdzi, živnostenskú činnosť ukončila k 5.3.2011, hoci bola trestným rozkazom Okresného súdu Poprad č. 6T 132/2012 zo dňa 2.10.2012, právoplatným dňa 16.10.2012 odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., čím jej za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre P. F., nar. X.XX.XXXX, bytom F. - Q., D. XXXX/XX vo výške 5.100,- eur. Za to jej podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že absolútne nesúhlasí s týmto rozsudkom. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým podala odvolateľka odvolanie, ako aj konanie napadnutým výrokom rozsudku predchádzajúce, pričom dokazovanie v priebehu verejných zasadnutí aj doplnil a dospel k nasledovným zisteniam a záverom. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal jednoznačne preukázané, že obžalovaná v období ako je uvedené v obžalobe neplatila výživné tak, ako jej toto bolo určené súdom, pričom obranu matky, že maloleté deti počas stíhaného obdobia sa prevažne zdržiavali u nej, dospel k záveru, že obžalovaná svoju vyživovaciu povinnosť k deťom si neplnila spôsobom ako jej to ukladajú právoplatné rozhodnutia súdu a neuhradila z dlžnej sumy žiadnu sumu. Obrana, že deti boli u nej, sa vzťahuje len k maloletým deťom Y. a Q. a nie k synovi P., vo vzťahu ku ktorému je nesporné, že tento sa vo výchovnom prostredí matky po rozvode manželstva rodičov nezdržiaval, ale naopak zdržiaval sa vo výchovnom prostredí otca. Tvrdenia obžalovanej o tom, že deti boli a stále sú u nej vykonaným dokazovaním boli vyvrátené a súd tieto považoval za tendenčné a zavádzajúce. Okresný súd ďalej mal za nesporné, že tak mal. Y., ako aj mal. Q. majú silný citový vzťah k obom rodičom, čo v priebehu obdobia, ktoré súvisí s trestným stíhaním obžalovanej sa premietlo aj do toho, že ich pobyt u matky bol v širšom rozsahu, než v rozsahu upravenom v súdnom konaní súvisiacom s otázkou styku matky s deťmi. V žiadnom prípade však styk detí s matkou nie je možné považovať za rozsah totožný s osobnou starostlivosťou o deti. Ďalej konštatoval, že obžalovaná nemá vlastný príjem a nesnaží sa takýto príjem mať, finančne je odkázaná na svojho priateľa. Následne prvostupňový súd uzavrel, že je nesporné, že forma a rozsah akou obžalovaná plnila svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom nezodpovedá kritériám plnenia vyživovacej povinnosti tak, ako boli určené rozhodnutiami súdu a z jej strany nejde o riadne plnenie vyživovacej povinnosti, na základe čoho považoval trestnú činnosť obžalovanej v celom rozsahu za preukázanú. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, a to predovšetkým z výpovede poškodeného P. F., že za časť inkriminovaného stíhaného obdobia mu malo byť vyplácané náhradné výživné zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tak prvostupňový súd, ako predovšetkým aj orgány činné v trestnom konaní sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberali a túto výšku ani nevyčíslili v podanej obžalobe, či v napadnutom rozsudku. Ďalej je potrebné uviesť, že syn P. F. nadobudol dňa 3.3.2014 plnoletosť, preto výživné už nebolo možné platiť k rukám otca P. F., ale od nadobudnutia plnoletosti P. F. bola matka povinná platiť k rukám plnoletého syna. Keďže P. F. využil svoje právo a vo veci nevypovedal, nebolo ustálené, či si obžalovaná vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k nemu plnila. Sporným ďalej bolo aj to, že obžalovaná tvrdila, že v čase, keď podľa súdneho rozhodnutia boli deti zverené do jej výchovy, poškodený P. F. jej taktiež bežné výživné na zverené deti vôbec neplatil. Taktiež nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, v akom období, v akom rozsahu sa deti nachádzali u matky a v akom u otca. V každom prípade však obžalovaná na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Prešove konanom dňa 18.5.2017 predložila doklad o tom, že uhradila výživné vo výške 5100,- eur na účet otca detí P. F.. Krajský súd pri zisťovaní splnenia podmienok uvedených v § 86 písm. a/ Tr. zák. môže vychádzať nanajvýš zo sumy určenej vo výroku napadnutého rozsudku, keďže odvolanie bol podané len v prospech obžalovanej a výživné v takom rozsahu, ako je vo výrokovej časti napadnutého rozsudku uvedené, teda vo výške 5.100,- eur obžalovaná nepochybne uhradila. Uvedená skutočnosť vyplýva z písomného oznámenia poškodeného P. F., ktorý bol krajskému súdu doručený dňa 25.5.2017. Z ust. § 122 ods.13 Tr. zák. plynie, že v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. ide o pokračovanie konania až do doby kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Keďže odvolanie nebolo podané prokurátorom v neprospech obžalovanej, je za čas spáchania skutku potrebné posudzovať deň rozhodovania prvostupňového súdu a k tomuto dňu aj vyčísliť výživné. Ak obžalovaný pokračuje v zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti podľa § 207 Tr. zák. aj po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacie konanie prebieha len na základe odvolania podaného výlučne v jeho prospech, nemôže odvolací súd aplikovať ustanovenie § 122 ods. 13, veta druhá, Tr. zák. Došlo by tým k porušeniu zákazu „refomatio in peius“, ako zásady spravodlivého procesu vyjadrenej v § 322 ods. 3, vete druhej, Tr. por., v zmysle ktorej sa zmena k horšiemu môže prejaviť najmä v skutkových zisteniach, napr. vo väčšom rozsahu spáchanej trestnej činnosti, v použitej právnej kvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v druhu a forme ochranného opatrenia. V priebehu odvolacieho konania obžalovaná uhradila dlžné výživné v sume uvedenej v napadnutom výroku rozsudku okresného súdu, teda v sume 5.100,- eur, ktoré zaslala na účet otca detí. Neplnenie povinnej výživy zo strany obžalovanej nemalo trvalo nepriaznivé dôsledky, keďže to uviedol otec maloletých detí P. F., a preto podľa názoru krajského súdu došlo k zániku trestnosti v zmysle ust. § 86 písm. a/ Tr. zák. Vzhľadom na túto skutočnosť, teda že obžalovaná zaostalé výživné uhradila skôr, než sa odvolací súd odobral na záverečnú poradu a čin nemal trvalo nepriaznivé dôsledky, došlo k zániku trestnosti v zmysle ust. § 86 písm. a/ Tr. zák. Krajský súd teda neskúmal, či bolo dlžné výživné uhradené aj príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže z rozsudku prvostupňového súdu, ako aj z obžaloby plynie, že dlžné výživné obžalovaná mala uhradiť otcovi a obžalovaná sa týmito, či už obžalobou, alebo rozsudkom, spravovala pri úhrade dlžného výživného. Pokiaľ by krajský súd považoval za potrebné skúmať, či došlo aj k úhrade výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 86 písm. b/ Tr. zák., toto by bolo v neprospech obžalovanej, keďže táto sa dostala do postavenia, že zrejme mala uhradiť výživné, ktoré bolo vyplácané úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, nepriaznivejšieho, v dôsledku či už rozsudku prvostupňového súdu a obžaloby, ktoré sa nezaoberali tým, že dlžné výživné malo byť uhrádzané úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Keďže obžalovaná zaplatila dlžné výživné tak, ako toto bolo vyčíslené prvostupňovým súdom k rukám otca, ako to uviedol prvostupňový súd a obžaloba, obžalovanú podľa § 285 písm. f/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.