Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/414/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714200220 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714200220.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/ XX, D., zastúpenej Beňo & partners, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 5.349,11 eur s príslušenstvom a neplatnosť dohody, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/9/2014-126 zo dňa 10.06.2015 r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 30.05.2008 je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.977,59 eur s 5,25 % úrokom z omeškania od 25.01.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.499,77 eur v lehote a spôsobom ako z výroku rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva. Rozsudkom taktiež uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 278,- eur na účet Okresného súdu Poprad v určenej lehote. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou, súdu doručenou 10.01.2014 žiadala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi účastníkmi konania 30.05.2008 na zabezpečenie úveru zo zmluvy o úvere č. 7202397 je neplatná, žiadajúc taktiež, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 5.349,11 eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby do zaplatenia. Žalobkyňa mala za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon. Uzatvorená bola v rozpore so spotrebiteľským právom a na základe ním boli realizované zrážky z jej mzdy na úhradu úveru zo zmluvy č. 7202397, ktorú uzavrela so žalovaným, pričom úver jej bol poskytnutý vo výške 3.319,39 eur a vrátiť mala sumu 6.174,- eur. Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Zmluvu o úvere nie je možné považovať za spotrebiteľskú. Uzatvorená bola podľa Obchodného zákonníka. Platnou je taktiež Dohoda o zrážkach zo mzdy. Spĺňa všetky ustanovenia platných predpisov. Žalobkyňa s jej uzavretím vyslovila súhlas. Vyslovila súhlas s realizáciou zrážok zo mzdy. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k platbám žalobkyne prijatým do dátumu 10.01.2011 vzhľadom na uplynutie 3-ročnej objektívnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie z výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená bola 30.05.2008 zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 100.000,- Sk, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 86.000,- Sk, t.j, spolu 186.000,- Sk v 12-tich mesačných splátkach po 15.500,- Sk, počnúc 09.07.2008. Úverová zmluva neobsahovala údaje o úrokovej sadzbe a ročnej percentuálnej miere nákladov. Jej súčasťou boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Na zabezpečenie plnenia zmluvy uzatvorená bola 30.05.2008 aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Podľa všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, bodu 08, dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením dvoch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b/ Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Takisto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa. Podľa súdu prvej inštancie, z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že úverová zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, ktorá neobsahuje údaje o úroku, RPMN, v dôsledku čoho úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Jej neoddeliteľnou súčasťou ako vyplýva zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa bez súdnej kontroly zo zmluvného vzťahu obsahujúceho neprijateľné zmluvné podmienky. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, nemožno považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku. Je irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok. V konkrétnom prípade k realizácii zrážok došlo. Dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky. Súd preto dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon. Žalovaným vznesenú námietku premlčania mal súd za dôvodnú. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že v danom prípade má plynúť 10-ročná objektívna premlčacia doba z dôvodu úmyselného bezdôvodného obohatenia. Podľa súdu ale plynula 3-ročná objektívna premlčacia doba, ktorá plynie od realizovaného plnenia. Žalobkyni boli vykonané zrážky zo mzdy v období od 09.01.2009 do 10.06.2013, spolu vo výške 5.833,11 eur. Podľa súdu premlčaný bol nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške nad rámec sumy 2.977,59 eur - zrážky realizované do 10.01.2011. Z uvedeného dôvodu, pre premlčanie, súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka - § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 4, § 53 ods. 1, 4, 5, § 457, § 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 551 ods. 1 v znení účinnom k 30.05.2008, podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 30.05.2008 - § 4 ods. 2, 3 odkazujúc aj na čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Výrok o poplatkovej povinnosti odôvodnil ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný majúc za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal námietkou premlčania, pritom on už vo vyjadrení k žalobe vzniesol túto námietku. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca môže domáhať v subjektívnej 2-ročnej lehote, najneskôr však do uplynutia 3-ročnej objektívnej lehoty. Keďže žaloba bola súdu doručená až 10.01.2014, má nárok minimálne na všetky platby prijaté do dátumu 10.01.2011. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nakoľko nie je odôvodnené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Zdôraznil to, že je sporné, či v súvislosti so zmluvou o úvere možno žalobkyni prisúdiť právny status spotrebiteľa a či sú súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vôbec aplikovateľné. Status žalobkyne ako spotrebiteľa poprel. Nešlo typovo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a mal teda nárok nielen na vrátenie úveru, ale aj na vrátenie príslušného poplatku. V zmluve ani nemusela byť ročná percentuálna miera nákladov, keďže nebolo možné podriadiť ju pod právny režim spotrebiteľských zmlúv. S neexistenciou statusu žalobkyne ako spotrebiteľa sa spája aj nedôvodnosť jej oslobodenia od súdneho poplatku a predčasné bolo pri trovách konania vychádzať taktiež zo zásady úspešnosti. Čo sa týka Dohody o zrážkach zo mzdy ide o samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Zákon o ochrane spotrebiteľa taktiež pripúšťa možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky z plnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy, ak je dohoda uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Nie je zrejmé, či žalobca preukázal, že nebol o následkoch uzavretia dohody osobitne poučený. Nerealizovaním Dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyni by vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobkyne voči žalovanému vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy. Každá platba v prospech zmluvy o úvere žalobcu sa totiž pripočítava prednostne na istinu, a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Žalovaný teda žiadal, aby súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol alebo, aby rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že nie je pravdou, že by súd neprihliadol na žalovaným vznesenú námietku premlčania, práve naopak, súd dospel k záveru, že nárok je premlčaný v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zrážok zrealizovaných do 10.01.2011. Pokiaľ žalovaný namietal, že zmluva o úvere nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy, je jeho tvrdenie nesprávne. V čase uzavretia úverovej zmluvy 30.05.2008, platilo ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, na rozdiel od znenia, ktoré bolo účinné do 31.12.2007, na ktoré sa odvoláva žalovaný. Nakoľko mala žalobkyňa v zmluvnom vzťahu uzatvorenom so žalovaným postavenie spotrebiteľa, zmluva musela obsahovať údaje vyžadované § 4 ods. 2 písm. h), j) a k) zákona č. 258/2001 Z.z. Čo sa týka Dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenie tejto dohody bolo nevyhnutnou podmienkou poskytnutia úveru. Žalobkyňa nemala inú možnosť ako dohodu podpísať. Takéto zmluvné dojednanie bolo založené na neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorú žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť a ktorá založila značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Takéto dojednanie je v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka neplatné. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákona aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a conrario) miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 10.03.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené. 5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 6. Z obsahu odvolania žalovaného nevyplýva, že by ním napádal aj ten výrok rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. V zamietavom výroku rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť. Nebolo preto oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu. Podstatnými a jedinými argumentmi žalovaného boli argumenty o údajnom, nesprávnom posúdení vec súdom prvej inštancie a argument o tom, že súd sa nezaoberal jeho námietkou premlčania. Mal by mať nárok minimálne na všetky platby do 10.01.2011. Zmluva o úvere, ktorú uzavrela žalobkyňa s ním nie je spotrebiteľskou. Dohoda o zrážkach zo mzdy je platná a rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. 7. Odvolací súd v odvolacom konaní posudzoval relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. to, čo súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05). 8. Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom konania použil správny právny predpis, správne ho vyložil. V rozhodnutí zodpovedal na všetky argumenty, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné. Odvolací súd sa so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k odvolacím dôvodom dodáva: 9. Odvolacia námietka spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie sa nemal zaoberať žalovaným vznesenom námietkou premlčania v jeho vyjadrení k žalobe nemôže svedčiť o inom, ako o všeobecne formálne, resp. „formulárovo“ koncipovanom odvolaní. Súd prvej inštancie sa totiž námietkou premlčania zaoberal, dokonca jej dôsledky z hľadiska obdobia vo vzťahu, ku ktorému mala byť relevantnou, posúdil v súlade s úvahami žalovaného, keď vychádzal z 3-ročnej objektívnej lehoty a práve preto zamietol žalobu v prevyšujúcej časti majúc za to, v zhode s názorom žalovaného, že námietka premlčania sa nemôže týkať platieb zaplatených žalobkyňou žalovanému do 10.01.2011. Nakoľko žalobkyňa odvolanie nepodala, nebol dôvod, aby sa odvolací súd zaoberal správnosťou úvah súdu prvej inštancie k tvrdenia žalobkyne, že je potrebné vychádzať z 10-ročnej objektívnej lehoty. 10. Čo sa týka charakteru zmluvy o úvere č. 7202397, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným, súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalobkyne ako dlžníčky z úverovej zmluvy. Z obsahu zmluvy nevyplýva, žalovaný to ani netvrdil, že by ním poskytnutými peňažnými prostriedkami mala žalobkyňa ako dlžníčka financovať iné ako svoje osobné potreby. Nie je tak zrejmé, z akých skutkových okolností v kontexte s uvedeným vychádzal žalovaný ak tvrdil, že v posudzovanom prípade hlavný právny vzťah, zmluva o úvere, nemala charakter zmluvy spotrebiteľskej. Zmluva bola uzatvorená dňa 30.05.2008. V tom čase bolo už účinným ust. 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalobkyňa mala v záväzkovom právnom vzťahu status spotrebiteľa. Prislúchalo jej preto právo na ochranu poskytovanú spotrebiteľom v záväzkových vzťahoch, v ktorých sú účastníkmi. Zmluva o úvere, ktorú žalovaný uzavrel so žalobkyňou mala tak obsahovať, pokiaľ by úver mal byť považovaný za úver, z ktorého má veriteľ nárok na úrok aj poplatky, náležitosti vyžadované ust. § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l). Zo zmluvy vyplýva, že všetky tieto náležitosti zmluva neobsahovala. Žalobkyňa však žalovanému zaplatila formou zrážok zo mzdy, aj tie plnenia, na ktoré žalovaný nemal nárok z dôvodu absencie zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy, ale aj ďalšie neprijateľné plnenie ako súd prvej inštancie správne zhodnotil. 11. Právne správne posúdil súd prvej inštancie aj neplatnosť dohody, aj keď Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpísaná na samostatnej listine. Zo všeobecných podmienok úveru žalovaného vyplýva jej prepojenosť a v zmysle tvrdenia žalobkyne aj podmienenosť vo vzťahu k zmluve o úvere. Žalovaný ani netvrdil, že by žalobkyňu informoval o dôsledkoch uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k zmluve o úvere neobsahujúcej náležitosti vyžadované zákonom. V oblasti ochrany spotrebiteľa je pritom potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa. Ústavný súd ČR v nálezoch II. ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi nemôže podľa odvolacieho súdu zodpovedať kontraktačný proces, obsah ktorého, v konkrétnom prípade Dohoda o zrážkach zo mzdy, sa uzatvára spolu so zmluvou o úvere, bez objasnenia jej významu a dôsledkov. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom dobrých mravov. Nič nebráni hodnotiť takúto klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) aj keď má základ v zákone. Dôležité je kde a ako je dohodnutá, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží. 12. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu. Vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B). Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil riadne. V rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi, preto ho považuje za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom. 13. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako rozsudok vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil. Správnym rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania. Rozhodovanie o trovách konania je imanentnou súčasťou rozhodovacieho procesu, nie je preto namieste odvolací argument žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nemohol pri rozhodovaní o trovách konania vychádzať z pomeru úspechu a neúspechu vo veci, kým rozhodnutie právoplatným nie je. Správnym je taktiež rozhodnutie súdu o poplatkovej povinnosti z dôvodov, ktoré súd prvej inštancie uviedol. Žalobkyňa mala v konaní postavenie spotrebiteľky, je preto jeho povinnosťou zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške a spôsobom ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania o výroku o poplatkovej povinnosti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP stotožňujúc sa s dôvodmi, ktoré k rozhodnutiu o trovách a súdneho poplatku boli súdom prvej inštancie uvedené. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná. Odvolací súd jej preto priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady do odvolacieho konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula. 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.