Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 26CoE/36/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715204841 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715204841.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného C. X. s.r.o., so sídlom v Bratislave, D. XXX/A, V.: XX XXX XXX, vymazaného z Obchodného registra Slovenskej republiky s účinnosťou k 09.08.2017, proti povinnej F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. C. č. XX, o vymoženie sumy X XXX,XX EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13Er/272/2015 - 17 zo dňa 22. februára 2017 takto r o z h o d o l : Pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti C. X., s.r.o., D. XXX/A, Bratislava, V.: XX XXX XXX, a to so spoločnosťou H. X., a. s., D. XXX/A, Bratislava, V.: XX XXX XXX ako oprávneným. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej, Exekútorský úrad Bratislava, EX 1197/2015-2 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 28.03.2014 sp. zn. IA- C/0214/0474, vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, pričom nárok oprávneného je založený na Zmluve o úvere č. 5173765209, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného, Poštovou bankou, a.s. a povinnou dňa 28.10.2009. S odkazom na § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 4, § 45 zákona č. 244/2004 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), opierajúc sa o prijaté stanovisko spoločného rokovania občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012, po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku dospel exekučný súd k záveru, že uzavretá zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, pričom medzi zmluvnými stranami tak vznikol spotrebiteľský vzťah. Právomoc konajúceho rozhodcovského súdu, ktorý vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, predložený ako exekučný titul, bola založená rozhodcovskou doložkou, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Všeobecných obchodných podmienok, časť 10.2., a na ktoré všeobecne odkazuje uzavretá zmluva (časť 3, bod 7/). Uvedená rozhodcovská doložka nedáva spotrebiteľovi na výber medzi všeobecným súdom a rozhodcovským, ak bude dodávateľom žalovaný na rozhodcovskom súde. Táto rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, pri uzatváraní zmluvy nemala povinná na výber a nemala možnosť individuálne dohodnúť zmluvné podmienky. Rozhodcovská doložka bola preto posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a výkon práv a povinností z nej rovnako odporuje dobrým mravom. Je preto neplatná. Exekučný súd zároveň tiež konštatoval jej neplatnosť pre absenciu písomnej formy rozhodcovskej doložky. V dôsledku toho rozhodcovský súd nemal platne založenú právomoc konať a vydať spôsobilý exekučný titul a na základe ním vydaného rozhodcovského rozsudku nie je vedenie exekúcie prípustné. 2. Proti tomuto uzneseniu podal pôvodný oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania exekučného súdu. Oprávnený uviedol, že exekučný súd svojou preskúmavacou činnosťou vo vzťahu k rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané mu príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, čím mu odňal možnosť konať pred súdom a zároveň mu odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicatae a exekučný súd je ním viazaný rovnako ako rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Zároveň týmto postupom exekučný súd vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných veciach súdy rozhodujú odlišne bez primeraného právneho základu. Exekučný súd tak vylúčil možnosť oprávneného riešiť spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje do jeho zákonných práv. Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytujú obom stranám dostatok priestoru na uplatnenie a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinného v rámci rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený tiež poukázal na príslušné ustanovenia Zákona o bankách, v zmysle ktorých si pri uzatváraní predmetnej zmluvy ponukou návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy právny predchodca oprávneného, Poštová banka, a.s. plnila len svoju zákonnú povinnosť. Postup banky, ktorý je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto nemôže byť považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku a nemôže byť postihovaný neplatnosťou. Rovnako nie je možné pochybovať o zákonnej, písomnej forme uzavretej rozhodcovskej doložky. 3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení Exekučného poriadku účinnom k 31.03.2017 v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodný. 4. Vo vzťahu k subjektu oprávneného odvolací súd konštatuje, že lustráciou v Obchodnom registri Krajský súd v Prešove, príslušný na rozhodnutie o odvolaní zistil, že spoločnosť C., s.r.o., D., 831 04 Bratislava, V.: XX XXX XXX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 67934/B bola s účinnosťou ku dňu 09.08.2017 vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dobrovoľným výmazom a to z dôvodu zániku spoločnosti v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom spoločnosti je spoločnosť H. X., a. s., D. XXX/A, 831 04 Bratislava, V.: XX XXX XXX. 5. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 6. Podľa § 65 ods. 1 CSP právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. 7. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol v rámci odvolacieho konania podľa § 64 CSP tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia. 8. Vo vzťahu k veci samej a napadnutému rozhodnutiu odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného, poskytovateľa bankovej služby a povinnej ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými. 9. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto, spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, dáva podklad pre taký postup exekučného súdu, ktorý mal za následok neudelenie poverenia. 10. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011). 11. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že výhradná rozhodcovská doložka koncipovaná ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré všeobecne odkazuje zmluva o úvere zo dňa 28.10.2009 (časť 3/, bod 7) nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. 12. Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b Zákona o bankách, podľa ktorého sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Toto ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 492/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.12.2009, ktorý doplnil povinnosť banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej doložky. Je tak vidieť záujem zákonodarcu o spresnenie a špecifikáciu tejto povinnosti bánk vo vzťahu k ponuke návrhu na uzavretie rozhodcovských zmlúv klientom, predovšetkým vo vzťahu k informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane. Stanovenie povinnosti banke ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv resp. obchodných podmienok také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v prípade, kedy forma tejto rozhodcovskej doložky vylučuje možnosť jej individuálneho vyjednania. K tomu je potrebné uviesť, že banka neuzatvorila s povinnou osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nepredložila povinnej osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením, ako to predpokladá znenie zákona), ale rozhodcovská doložka je koncipovaná ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok, bez možnosti túto doložku neuzavrieť, resp. odvolať ju, čo spochybňuje jej individuálne predloženie zamestnancom banky spolu s primeraným poučením a výslovné prijatie tejto zmluvnej podmienky povinnou osobou. Uvedené zákonné ustanovenie, ktorým oprávnený ospravedlňuje postup právneho predchodcu pri uzatváraní zmlúv však nepochybne vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi, spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že obsah zmluvy a samotné zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním sú dôkazom toho, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Oprávnenému sa v priebehu konania nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany povinnej došlo k individuálnemu vyjednaniu rozhodcovskej doložky resp. k jej výslovnému prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje na to, že aj banková inštitúcia v pozícii veriteľa je pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom povinná rešpektovať príslušné zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa. 13. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, pretože tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej podmienky formulárovej štandardnej zmluvy. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. 14. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky, sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, t.j. či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, ktorá má pre neho nejaký osobitne prospešný význam. Odvolací súd nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu resp. zmluvu, by rozhodcovské konanie aj reálne využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednanie nedávalo zmysel. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi (výhradne ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok), je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým právny predchodca oprávneného sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 15. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky buď prijme, alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Vopred formulovaná rozhodcovská doložka v podobe všeobecnej zmluvnej podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje aj stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt., v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. ako uviedol exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) v zmysle § 39 OZ, v súlade s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ a konštatovať jej neplatnosť pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. 17. Rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o úvere je za týchto podmienok neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený pôvodným oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 28.03.2014 sp. zn. IA-C/0214/0474 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde, nie sú dotknuté. 18. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu, odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nebol v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno považovať za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013). 19. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry všeobecných súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami. 20. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol. 21. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku). Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).