Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 27CoE/33/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715205010 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715205010.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti povinnému O. W., bytom V. XXX/XX, P., o vymoženie 987,44 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13Er/286/2015-19 zo dňa 16. októbra 2015 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2014-4948 zo dňa 27.10.2014. Mal zistené, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bola uzavretá zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto dňa 25.02.2005, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú, avšak rozhodcovskú doložku vo všeobecných obchodných podmienkach Všeobecnej úverovej banky, podľa ktorej mal spor zo zmluvy riešiť rozhodcovský súd, vyhodnotil je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je absolútne neplatná. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, príslušné ust. zák. č. 244/2002 Z.z. využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom dospel k tomuto záveru na základe toho, že rozhodcovská doložka nedala spotrebiteľovi možnosť výberu medzi súdnymi orgánmi, v istých prípadoch núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, doložka znemožňuje spotrebiteľovi možnosť dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, osobitne si ju nevyjednal, splynula s ostatnými zmluvnými podmienkami. Neplatná rozhodcovská doložka bránila tomu, aby na základe nej mohol vec prejednať a rozhodnúť rozhodcovský súd. 2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil tým, že exekučný súd nemal zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako tie uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd nemá oprávnenie nahrádzať konanie o zrušenie rozhodcovského súdu na základe žaloby. Zákonné limity prekročil exekučný súd aj v súvislosti so skúmaním rozhodcovskej doložky, ide o svojvoľný, arbitrárny postup exekučného súdu, pretože exekučný súd mohol skúmať rozhodcovský rozsudok nad zákonné medze, pritom platnosť rozhodcovskej doložky už preskúmal rozhodcovský súd. Rozhodcovský rozsudok má rovnakú záväznosť ako rozsudok všeobecného súdu. Exekučný súd nemôže skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Uviedol, že postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, a to ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku. Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Oprávnený poukázal na okolnosti zriadenia vo veci konajúce rozhodcovského súdu, poukázal na rokovací poriadok tohto rozhodcovského súdu. Tiež poukázal na odňatie možnosti konať pred súdom postupom exekučného súdu, pretože nemal možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, k právnym záverom odlišným od záverov rozhodcovského súdu. Uviedol, že zákonná úprava neposkytuje exekučnému súdu možnosť vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku konať vo veci samej, teda napr. rozsudok zmeniť alebo zrušiť. Podľa názoru oprávneného bola exekučným súdom Smernica Rady 93/13/EHS nesprávne aplikovaná, pretože zo smernice nemožno nijakým spôsobom vyvodiť právomoc exekučného súdu hodnotiť neplatnosť rozhodcovskej doložky. Exekučný súd neprimerane zvýhodnil povinného, porušil princíp rovnosti účastníkov konania len na základe postavenia povinného, nahrádza pasivitu povinného, znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom. 3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súc viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza: 5. Exekučný súd bol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúmal vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia. 6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku posúdil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). 7. K argumentu oprávneného, že exekučný súd nemohol skúmať okrem listín uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku iné listiny, lebo tým prekračuje zákonné vymedzenie svojho oprávnenia, odvolací súd dodáva, že skúmanie právomoci ktoréhokoľvek subjektu vydať rozhodnutie, ktoré má byť vykonané v rámci exekúcie, je fundamentálnou právnou skutočnosťou, ktorú musí mať exekučný súd vždy vyriešenú. Exekučný súd nemôže pripustiť vykonávanie exekúcie na podklade rozhodnutia akéhokoľvek subjektu, nemôže neprihliadať na to, že pre vydanie exekučného titulu, síce konkrétnym zákonom predvídaným subjektom, neboli splnené zákonom vyžadované podmienky. Exekučný poriadok v § 41 presne vymedzuje rozhodnutia ktorých subjektov, môže byť exekučným titulom. Vo všeobecnosti možno povedať, že ide o subjekty verejnej moci (súdy aj orgány verejnej správy), tiež im na roveň postavené subjekty cudzích štátov, a tiež rozhodcovské súdy. Zatiaľ čo orgány verejnej moci sú subjekty zriadené a tiež konkrétne pomenované zákonom, rozhodcovské súdy nie, tie vznikajú na základe zákona zákonom predpísanou procedúrou. Zatiaľ čo prv menované subjekty majú zákonom priznanú a zo zákona zistiteľnú kompetenciu v konkrétnych veciach, pre určenie kompetencie (právomoci) rozhodcovského súdu v konkrétnej veci sa (opäť na základe zákona) vyžaduje ďalšia právna skutočnosť, a tou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). 8. Preto zatiaľ čo pri zisťovaní právomoci (a jej neprítomnosti) iných subjektov vydať exekučný titul je možnosť exekučného súdu z hore uvedených dôvodov prirodzene výrazne (a pre zrýchlenie konania) obmedzená (zrejme by nebol problém odhaliť nedostatok právomoci Okresného súdu v Hanušovciach nad Topľou vydať rozsudok, ktorý by mal byť exekučným titulom), zisťovanie právomoci rozhodcovského súdu pokrýva zásadne a logicky širšie spektrum právne významných okolností. Medzi ne patrí úplne prirodzene zistenie zákonom vyžadovanej právnej skutočnosti podmieňujúcej založenie právomoci rozhodcovského súdu, ktorou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). A práve z tohto dôvodu argumenty oprávneného o nemožnosti skúmať napr. zmluvu, v ktorej sú obsiahnuté všeobecné obchodné (alebo inak pomenované) podmienky, do ktorých je úplne neprehľadne zakomponovaná napr. aj rozhodcovská doložka, je nesprávny. 9. Rozhodcovský súd v predmetnej veci založil svoju právomoc konať vo veci na rozhodcovskej doložke ako súčasti všeobecných obchodných podmienok Všeobecnej úverovej banky a.s. pre depozitné produkty uzavretej Zmluvy o bežnom účte zo dňa 25.02.2005, podľa ktorej spory zo zmluvy mal riešiť rozhodcovský súd, a klient v prípade nesúhlasu musel toto dojednanie v zmluve vylúčiť. 10. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd tak nemal oprávnenie vo veci konať. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci. 11. Nie je možné bez ďalšieho súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy o úvere došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b zákona o bankách v súvislosti s ponukovou povinnosťou banky predložiť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy. 12. Podľa § 93b ods. 1, 2 zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. 13. Toto ustanovenie zákona o bankách bolo novelizované zákonom č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.12.2009, ktorý doplnil povinnosť banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej doložky. Je vidieť záujem zákonodarcu o spresnenie a špecifikáciu tejto povinnosti bánk vo vzťahu k povinnosti ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv, predovšetkým vo vzťahu k informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane. 14. Zákonné ustanovenie, ktorým banka ospravedlňuje svoj postup pri uzatváraní zmlúv však stále vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže umožňuje klientovi, spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a teda ich spravidla nemožno meniť individuálnym dojednaním nepochybne svedčia tomu, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. 15. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená formulárová zmluva o úvere, ktorej súčasťou je výhradná rozhodcovská doložka predložená povinnej v pozícii spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti individuálneho dojednania, zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa. 16. Výhradná rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok formulárovej zmluvy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa a je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe, t.j. ako výhradná rozhodcovská doložka bez možnosti danej účastníkovi podať žalobu na všeobecný súd, je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. 17. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. 18. Odvolací súd sa pri rozhodovaní pridržiava tiež spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ 19. Navyše podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. 20. Podľa § 4 ods. 2 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. 21. Podľa § 4 ods. 3 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. 22. Rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v zmluve o úvere na všeobecné obchodné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). 23. V súvislosti s námietkou oprávneného o odňatí možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, odvolací súd poukazuje na to, že právo oprávneného bolo zachované možnosťou vyjadriť sa predmetným skutočnostiam v odvolaní. 24. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. 25. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie poverenia zamietol. 26. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky a na absenciu právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného. 27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie. 28. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017). 29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).