Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 22CoE/35/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715209042 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715209042.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudcov JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100, IČO: 36 432 105, práv. zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13, Bratislava proti povinnému D. J., bytom J. XXX, F. A. o vymoženie 1 562,38 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13Er/535/2015-17 zo dňa 24. novembra 2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tak, že exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp. zn. T./XXXX zo dňa 30.08.2013, pričom záväzok povinného vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 12.12.2006 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorej súčasťou boli obchodné podmienky, ktoré v čl. 9.2 obsahovali rozhodcovskú doložku, podľa ktorej mali byť spory zo zmluvy riešené v rozhodcovskom konaní. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, príslušné ust. zák. č. 244/2002 Z.z., § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný súd dospel k záveru, že zmluva je spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi podnikateľom a fyzickou osobou a rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, je v rozpore s dobrými mravmi, výkon práv a povinností z nej odporuje dobrým mravom. K tomuto záveru dospel na základe skutočnosti, že doložka bola súčasťou obchodných podmienok formulárovej zmluvy, bola vopred pripravená bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, doložka znemožňuje spotrebiteľovi voľbu dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal, núti v istých prípadoch podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, preto spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem iného bolo v doložke dojednané neprijateľné miesto rozhodcovského konania z pohľadu geografickej vzdialenosti od bydliska spotrebiteľa a popri tom nebola dodržaná písomná forma doložky v zmysle § 4 zák. č. 244/2002 Z.z. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní uskutočnenom na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky je ničotným rozhodnutím, nulitným rozsudkom, nie je možné na základe tohto rozhodnutia viesť exekúciu. 2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity stanovené § 44 ods. 2 Exekučného poriadku i § 45 ZoRK, pretože nemal zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako tie, ktoré sú uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd nemá oprávnenie nahrádzať konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby. Zákonné limity prekročil exekučný súd aj v súvislosti so skúmaním rozhodcovskej doložky, ide o svojvoľný, arbitrárny postup exekučného súdu, pretože exekučný súd nemohol skúmať rozhodcovský rozsudok nad zákonné medze, pritom platnosť rozhodcovskej doložky už preskúmal rozhodcovský súd. Rozhodcovský rozsudok má rovnakú záväznosť ako rozsudok všeobecného súdu. Exekučný súd nemôže skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Uviedol, že bol povinný postupovať v súlade s § 93b zákona o bankách, a to ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku. Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Oprávnený poukázal na okolnosti zriadenia vo veci konajúceho rozhodcovského súdu, poukázal na rokovací poriadok tohto rozhodcovského súdu. Tiež namietal odňatie možnosti konať pred súdom postupom exekučného súdu, pretože nemal možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, k právnym záverom odlišným od záverov rozhodcovského súdu. Uviedol, že zákonná úprava neposkytuje exekučnému súdu možnosť vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku konať vo veci samej, teda napr. rozsudok zmeniť alebo zrušiť. Podľa názoru oprávneného bola exekučným súdom Smernica Rady 93/13/EHS nesprávne aplikovaná, pretože zo Smernice nemožno nijakým spôsobom vyvodiť právomoc exekučného súdu hodnotiť neplatnosť rozhodcovskej doložky. Exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, neprimerane zvýhodnil povinného, porušil princíp rovnosti účastníkov konania len na základe postavenia povinného, nahrádza pasivitu povinného, znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom. 3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza. 5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je treba konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia. 6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku posúdil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (NS SR 3Cdo 146/2011). 7. K argumentu oprávneného, že exekučný súd nemôže skúmať okrem listín uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku iné listiny, lebo tým prekračuje zákonné vymedzenie svojho oprávnenia, odvolací súd akcentuje, že skúmanie právomoci ktoréhokoľvek subjektu vydať rozhodnutie, ktoré má byť vykonané v rámci exekúcie, je základnou právnou skutočnosťou, ktorú musí mať exekučný súd vždy vyriešenú. Exekučný súd nemôže pripustiť vykonávanie exekúcie na podklade rozhodnutia akéhokoľvek subjektu, nemôže neprihliadať na to, že pre vydanie exekučného titulu, síce konkrétnym zákonom predvídaným subjektom, neboli splnené zákonom vyžadované podmienky. Exekučný poriadok v § 41 presne vymedzuje rozhodnutia ktorých subjektov, môže byť exekučným titulom. Vo všeobecnosti možno povedať, že ide o subjekty verejnej moci (súdy aj orgány verejnej správy), tiež im na roveň postavené subjekty cudzích štátov, a tiež rozhodcovské súdy. Zatiaľ čo orgány verejnej moci sú subjekty zriadené a tiež konkrétne pomenované zákonom, rozhodcovské súdy nie, tie vznikajú na základe zákona a zákonom predpísanou procedúrou. Zatiaľ čo prv menované subjekty majú zákonom priznanú a zo zákona zistiteľnú kompetenciu v konkrétnych veciach, pre určenie kompetencie (právomoci) rozhodcovského súdu v konkrétnej veci sa (opäť na základe zákona) vyžaduje ďalšia právna skutočnosť, a tou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). Preto zatiaľ čo pri zisťovaní právomoci (a jej neprítomnosti) iných subjektov vydať exekučný titul je možnosť exekučného súdu z hore uvedených dôvodov prirodzene výrazne (a pre zrýchlenie konania) obmedzená, zisťovanie právomoci rozhodcovského súdu pokrýva zásadne a logicky širšie spektrum právne významných okolností. Medzi ne patrí úplne prirodzene zistenie zákonom vyžadovanej právnej skutočnosti podmieňujúcej založenie právomoci rozhodcovského súdu, ktorou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). A práve z tohto dôvodu argumenty oprávneného o nemožnosti skúmať napr. zmluvu, v ktorej sú obsiahnuté všeobecné obchodné (alebo inak pomenované) podmienky, do ktorých je úplne neprehľadne zakomponovaná napr. aj rozhodcovská doložka, je nesprávny. 8. Rozhodcovský súd v predmetnej veci založil svoju právomoc konať vo veci na rozhodcovskej doložke ako súčasti obchodných podmienok pre úver tvoriacich súčasť zmluvy o úvere zo dňa 12.12.2006 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. 9. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako súčasť tejto zmluvy nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd tak nemal oprávnenie vo veci konať. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci. 10. Nie je možné bez ďalšieho súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy o úvere došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b zákona o bankách v súvislosti s ponukovou povinnosťou banky predložiť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy. 11. Podľa § 93b ods. 1, 2 zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona a podľa odseku (2) návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. 12. Toto ustanovenie ukladá povinnosť banke preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej doložky. Je vidieť záujem zákonodarcu o špecifikáciu tejto povinnosti bánk vo vzťahu k povinnosti ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv, predovšetkým vo vzťahu k informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane. 13. Zákonné ustanovenie, ktorým banka ospravedlňuje svoj postup pri uzatváraní zmlúv vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže umožňuje klientovi, spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené, a teda ich spravidla nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia o tom, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne a ani nemal možnosť ju neprijať. 14. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená formulárová zmluva o úvere, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka predložená povinnému v pozícii spotrebiteľa vo forme všeobecných obchodných podmienok bez možnosti individuálneho dojednania, zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa. 15. Podľa predmetnej rozhodcovskej doložky mal spory zo zmluvy riešiť rozhodcovský súd. 16. Odvolací súd sa pri rozhodovaní pridržiava naďalej spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ 17. Rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok formulárovej zmluvy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa a je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 18. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, C-40/08 Asturcom: „Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“). 19. Aj v predmetnej veci bola neprijateľnosť rozhodcovskej doložky (rozhodcovský súd v T. bydlisko spotrebiteľa v okrese H.) už len z tohto dôvodu zrejmá, pričom ide o rozpor doložky aj s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). 20. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. 21. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie poverenia zamietol. 22. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky a na absenciu právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného. 23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017). 25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).