Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10Co/126/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213463 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213463.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: I. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX C., F. XXXX/X, zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13C/245/2015-56 zo dňa 1.6.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.11.2013 pod č. XXXXXXXXXX, je neplatná. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 480,02 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eur na účet prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a. s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere. Zároveň v ten istý deň bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) pod č. XXXXXXXXXX. Aj keď žalobca v žalobe uvádza, že tieto listiny boli uzavreté dňa XX.XX.XXXX, tak je zrejmé, že v uvedený deň boli listiny podpísané žalobcom, avšak zo strany žalovaného boli podpísané až dňom XX.XX.XXXX, teda podľa názoru súdu k uzavretiu zmluvy ako aj dohody o zrážkach zo mzdy došlo dňom XX.XX.XXXX. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere bol žalobcovi poskytnutý úverový limit vo výške 1.500,-- eur, ktorý mal splatiť v 48. mesačných splátkach po 77,05 eur. V bode 5 sa uvádza predpokladaná RPMN za úver 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 % a celková čiastka, ktorú musí žalobca ako dlžník zaplatiť vo výške 3.698,40 eur. Ďalej sa uvádza poskytnutá čiastka revolvingu 628,73 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 1.849,20 eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 64,19 %, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %. Na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy uzavreli účastníci konania dohodu o zrážkach zo mzdy pod č. XXXXXXXXXX. V dohode sa uvádza, že spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru čiastku vo výške 1.500,-- eur. V zmysle zmluvy dlžník má právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi s príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Zrážky majú byť vykonávané vo výške 77,05 eur mesačne. Na základe žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa XX.X.XXXX, v ktorej žalovaný uvádza celkový dlh žalobcu vo výške 3.621,68 eur, ktorý môže byť ale navýšený z dôvodu prípadného navýšenia úveru, alebo z dôvodu vzniknutých sankcií za omeškanie, zamestnávateľ žalobcu vykonával zrážky zo mzdy žalobcu od marca roku 2014. V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej so žalovaným dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXXXXXXXX. Keďže predmetom konania je určovacia žaloba, musí byť zo strany žalobcu preukázaný naliehavý právny záujem, ktorý je v zmysle § 80, písm. c/, O.s.p., nevyhnutnou podmienkou pre úspešné uplatnenie určovacej žaloby. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem je daný vždy, ak rozhodnutie o určení má vplyv na právne postavenie žalobcu, resp. ak by bez takéhoto určenia sa právne postavenie žalobcu stalo neistým. V danom prípade zamestnávateľ žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy vykonával zrážky zo mzdy žalobcu až do vydania predbežného opatrenia, teda na základe tejto dohody dochádza k priamemu zásahu do majetkovej sféry žalobcu, preto podľa názoru súdu je daný naliehavý právny záujem na určení platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Obč. zákonníka je špecifickým zabezpečovacím inštitútom, ktorý sa od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že slúži ako na zabezpečenie, tak aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Dlžník zabezpečuje pohľadávku svojho veriteľa tým spôsobom, že dáva súhlas na to, aby sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojovala zrážkami z jeho mzdy, ktoré s veriteľom dohodol, a ktoré vykonáva platiteľ mzdy. Dohoda o zrážkach musí byť uzatvorená písomne. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V dohode o zrážkach zo mzdy musí byť teda jednoznačne určená pohľadávka, na zabezpečenie ktorej môžu byť vykonávané zrážky zo mzdy a platiteľ mzdy môže vykonať zrážky iba na uspokojenie pohľadávky špecifikovanej v dohode. V dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej účastníkmi konania pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená, nie je vyjadrená dostatočne určito, keďže podľa dohody má zabezpečovať pohľadávku, ktorá iba vznikne v budúcnosti na základe zmluvy o revolvingovom úvere a má zabezpečovať nielen pohľadávku vo výške 1.500,-- eur, ale aj prípadné ďalšie úvery poskytnuté v rámci revolvingov, príslušenstvo úverov, prípadne uplatnené zmluvné pokuty a náklady, ktoré vzniknú žalovanému a ďalšie prípadné pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktoré vzniknú. Takéto vymedzenie pohľadávky je podľa názoru súdu v rozpore s podmienkou určitosti právneho úkonu, pretože umožňuje žalovanému uspokojovať nešpecifikované pohľadávky, ktoré iba vzniknú v budúcnosti. Neurčitosť právneho úkonu možno konštatovať aj s ohľadom na dojednanie o výške mesačných zrážok. V dohode bola síce uvedená výška zrážok 77,05 eur, ale v ďalšom texte sa uvádza, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, a to z akéhokoľvek dôvodu, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch, zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedené ustanovenie dohody teda pripúšťa, aby aj ďalšia podstatná náležitosť dohody, t. j. výška zrážok, bola v priebehu vykonávania zrážok menená, pričom zrážky môžu byť vykonávané v rôznej výške bez toho, aby sa žalobca mohol vyjadriť k zmenenej výške zrážky, čo taktiež nie je v súlade s určitosťou právneho úkonu. Ďalšou podstatnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy je označenie platiteľa mzdy. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa totiž veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, t. j. s platiteľom mzdy, preto v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. V dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej účastníkmi konania nie sú vôbec uvedené údaje o platiteľovi mzdy, teda nie je z nej zrejmé, ktorý subjekt má vykonávať prípadné zrážky zo mzdy. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny úkon nie je dostatočne určitý, pretože neobsahuje všetky podstatné náležitosti dohody, resp. niektoré podstatné náležitosti (výška zabezpečovanej pohľadávky) nie sú v dohode upravené jednoznačne a teda v zmysle § 37, ods. 1, Obč. zákonníka, je neplatný. Podľa názoru súdu dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá účastníkmi konania je aj v rozpore s ust. § 5a, ods. 1, písm. a/, Zák. č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy je prípustné iba za predpokladu, že dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Uvedené zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 1.5.2014, teda až po uzavretí predmetnej dohody. Aplikáciou tohto ustanovenia na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3MCdO/14/2014 z 21.4.2015, v ktorom konštatoval, že ust. § 52, ods. 2, tretej vety, Obč. zákonníka, ako aj ust. § 5b Zák. č. 250/2007 sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Uvedené zákonné ustanovenia rovnako ako ust. § 5a, ods. 1, písm. a/, cit. zákona, nadobudli účinnosť 1.5.2014, pričom právny predpis, ktorým boli zavedené, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy vzniknuté pred dňom 1.5.2014. V danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy síce bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, ide však o formulárovú dohodu, v ktorej žalobca ako spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah a je jednou z podmienok, ktorú žalobca musel splniť, aby mu bol poskytnutý úver. Z obsahu predloženej dohody nevyplýva, že by žalobca bol poučený o jej dôsledkoch a mal možnosť túto dohodu odmietnuť. Nakoniec aj z článku V dohody vyplýva, že žalobca nemá možnosť pred splatením pohľadávky dohodu vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. S poukazom na uvedené podľa názoru súdu okrem vyššie uvedeného dôvodu neplatnosti právneho úkonu je daný dôvod neplatnosti aj v zmysle § 39 Obč. zákonníka, pretože dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s ust. § 5a, ods. 1, písm. a/, Zák. č. 250/2007 Z. z.. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi účastníkmi konania, je neplatná. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov konania v sume 480,02 eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia. Súd priznal odmenu vyčíslenú v zmysle § 11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z., t. j. vo výške 1/13-iny výpočtového základu. Za úkony vykonané v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) patrí odmena vo výške 64,53 eur a za úkon vykonaný v roku 2016 (zastupovanie na pojednávaní dňa 1.6.2016) vo výške 66,- eur. Za ďalší úkon (vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o predbežnom opatrení) súd v zmysle § 13a ods. 2 cit. vyhlášky priznal odmenu vo výške 1/2-ice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. v sume 33,- eur, pretože nešlo o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej. Súd teda priznal odmenu spolu v sume 228,06 eur. K uvedeným úkonom súd priznal aj režijný paušál 2 x 8,39 eur a 2 x 8,58 eur, t. j. spolu v sume 33,94 eur. V súvislosti s účasťou právneho zástupcu na pojednávaní súd v zmysle § 15 písm. a/ cit. vyhlášky priznal aj náhradu cestovného pri použití osobného motorového vozidla, ktoré pozostáva zo základnej náhrady v sume 41,18 eur (225 km x 0,183 eur/km) a z náhrady za PHM v sume 11,04 eur (225 km x 4,5 l/100 km x 1,09 eur/l), t.j. spolu v sume 52,22 eur a v zmysle § 17 ods. 1 cit. vyhlášky aj náhradu za stratu času za 6 polhodín po 14,30 eur, t. j. v sume 85,80 eur. Keďže právny zástupca preukázal, že je platiteľom DPH, súd priznal DPH 20 %, čo predstavuje sumu 80,- eur. Žalobca je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel oslobodený od platenia súdneho poplatku, preto podľa § 2 ods. 2 cit. zákona v závislosti od výsledku konania prechádza poplatková povinnosť na žalovaného. Keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd s poukazom na cit. zák. ustanovenie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eur. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Pri rozhodovaní sa bez bližšieho zdôvodnenia dospelo k záveru o neplatnosti celej dohody o zrážkach zo mzdy, hoci v rozhodnutí uvádzané dôvody týkajúce sa neurčitosti vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky či ustanovenia o možnosti zvýšenia zrážky zo mzdy sa celej dohody netýkajú a teda nemôžu spôsobovať neplatnosť dohody ako celku. Ustanovenie o možnosti zvýšenia zrážky zo mzdy je samostatným ustanovením a je zrejmé, že samotná dohoda o zrážkach môže bez takéhoto ustanovenia ostať v platnosti. Ustanovenie o vymedzení zabezpečovanej pohľadávky zahrňujú vo svojej definícii pohľadávky, ktoré vznikajú z konkrétne označenej úverovej zmluvy. Môže ísť o pohľadávku titulom úveru, revolvingu, nároku na zákonné príslušenstvo a pod.. Z formulácie zabezpečenej pohľadávky a súdom uvádzaných dôvodov je ale nesporné, že ak zabezpečovaná pohľadávka bude zahrňovať napríklad len úverovú pohľadávku, stále pôjde o splnenie náležitosti dohody. Pokiaľ ide o určenie zabezpečovanej pohľadávky toto nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. V prípade pohľadávky je zrejmé, že základným spôsobom jej identifikácie je identifikácia právneho vzťahu, z ktorého táto pohľadávka vzniká. Právny vzťah (resp. dôvod) vzniku pohľadávky je základný spôsob identifikácie pohľadávky. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa týka konkrétnej zmluvy a pohľadávok, ktoré veriteľovi vzniknú voči dlžníkovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky teda vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving). Z hľadiska určitosti právneho úkonu je teda nesporné, čo pohľadávka znamená. Vo veci sa dospelo k predčasnému záveru o neurčitosti vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky a súčasne v rozsudku okrem neurčitého konštatovania nie je vymedzené, v čom neurčitosť spočíva. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže zabezpečiť aj budúcu pohľadávku. Ako dôvod neurčitosti sa uvádza, že môže dôjsť k zmene výšky zrážky zo mzdy. Tento záver nevychádza ani z obsahu príslušného ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy a ani z ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Príslušné ustanovenie dohody jednoznačne určuje, v akom prípade môže dôjsť k zvýšeniu zrážky zo mzdy. Zároveň je z ustanovení Občianskeho zákonníka zrejmé, že táto výška nikdy neprekročí zákonom povolenú hranicu. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 25.11.2013 a preto je potrebné vychádzať zo skutkového a právneho stavu platného v čase uzatvorenia zmluvy. Uvedené znamená, okrem iného, že napríklad právna úprava platná a účinná neskôr nie je aplikovateľná na uvedený právny vzťah, pokiaľ tak zákon výslovne neurčuje. Právne predpisy sa vykladajú tak, aby boli zachované základné princípy a požiadavky vyplývajúce z Ústavy SR. Jedným z nich je aj princíp materiálneho právneho štátu, ktorý určuje zákaz spätného pôsobenia právnej normy, t. j. princíp zákazu retroaktivity. Ústavne konformná interpretácia (zásada zákazu retroaktivity) z každej normy robí normu pôsobiacu iba do budúcnosti. Pokiaľ zákonodarca chce, aby norma pôsobila aj na vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, musí tak učiniť dostatočne jasným spôsobom, ideálne zavedením nového režimu a mechanizmu uplatnenia týchto práv. Toto upresňuje čl. 9 ods. 4 Legislatívnych pravidiel vlády, podľa ktorého vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom, treba do návrhu zákona zaradiť do časti označenej nadpisom „Prechodné ustanovenia“. To isté platí, ak časť ustanovení má časovo obmedzenú platnosť. Preto, pokiaľ pre ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. chýba takáto úprava časovej pôsobnosti, má žalovaný za to, že dané ustanovenie sa použije iba na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 1.5.2014. Právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014 sa preto majú a budú naďalej posudzovať podľa dovtedy platných predpisov. V tomto prípade podľa predpisov z roku 2013. Neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy sa posúdila na základe nesprávnej právnej normy, nakoľko použitie § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. je v tejto právnej veci neprípustné a vylúčené. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie a považuje argumentáciu žalovaného v celom rozsahu za nedôvodnú. Aj z odvolania žalovaného vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky, ale len právny dôvod jej vzniku. Neurčitosť vymedzenia zabezpečenej pohľadávky spôsobuje najmä časť dohody o zrážkach zo mzdy, z ktorej vyplýva, že dohodou má byť zabezpečená nielen pohľadávka vyplývajúca z poskytnutého úveru, ale aj ďalšie bližšie nešpecifikované pohľadávky vyplývajúce z prípadných revolvingov z príslušenstva úveru a iných nákladov žalovaného. Totožný právny názor zaujal Krajský súd Žilina vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.1.2015, sp. zn. 5Co 815/2014 a Krajský súd v Nitre v rozhodnutí zo dňa 11.2.2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 25CoPr 5/2015, i Krajský súd Košice vo svojom rozhodnutí zo dňa 1.10.2014, sp. zn. 1Co 517/2013. Vychádzajúc z vyššie uvedenej judikatúry a zo znenia samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca považuje tvrdenie žalovaného o určitosti dohody o zrážkach zo mzdy v časti označenia zabezpečovanej pohľadávky opierajúce sa o znenie ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka za účelové, pričom nemá oporu v zákone ani judikatúre. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah je potrebné vychádzať zo znenia ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, na ktorú žalobca poukázal v žalobe, ako aj v predchádzajúcom vyjadrení je zrejmé, že sa pre platné uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy vyžaduje presné označenie pohľadávky, ktorá má byť dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená. Túto obsahovú náležitosť nie je možné nahradiť vymedzením iba právneho dôvodu, nakoľko z tohto nevyplýva do akej sumy budú dlžníkovi vykonávané zrážky zo mzdy. Odkazovaním na vôľu účastníka zmluvného vzťahu v prípade absencie podstatných obsahových náležitostí by bolo možné dôjsť k stavu, kedy by zmluva neobsahovala akékoľvek podstatné náležitosti, avšak bola by považovaná za platnú vzhľadom na vôľu účastníka. Druhá zmluvná strana by zo znenia právneho úkonu odvodzovala podstatné zákonom vyžadované náležitosti iba nepriamo, bez výslovného dojednania. Uvedeným konaním by došlo k zásahu do právnej istoty spotrebiteľa. Neurčitosť dojednania o výške vykonávaných zrážok spôsobuje skutočnosť, že žalovaný ako veriteľ je na základe dohody o zrážkach zo mzdy oprávnený bez súhlasu dlžníka, teda žalobcu vykonávať zrážky z jeho mzdy, než aké boli vymedzené v samotnej dohode. Uvedené potvrdzuje aj znenie dohody, v zmysle ktorej je žalovaný oprávnený pristúpiť k vykonávaniu vyšších zrážok na základe dôvodu, ktorý nie je v dohode žiadnym spôsobom špecifikovaný. Čo sa týka retroaktivity a aplikácie ust. § 5a ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, žalobca znova poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na základe ktorého sa ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákona, t. j. pred 1.5.2014. Totožný právny názor zaujal Krajský súd v Nitre v rozhodnutí zo dňa 11.02.2015 v konaní pod sp. zn. 25Copr 5/2015. Na základe uvedeného dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzavretá v súlade s ust. § 5a ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko žalobca nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a nemal ani možnosť odmietnuť ju uzavrieť. Zároveň nebola ani žalobcom individuálne dojednaná. Totožný právny názor zaujal aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí zo dňa 8.12.2015, sp. zn. 19Co/193/2015. Zároveň žalobca poukázal na ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že zmluvné dojednania možno považovať na individuálne dojednané v prípade, že spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť ich znenie, ktorá podmienka nemôže byť naplnená v prípadoch tzv. štandardných zmlúv, ktoré sú spotrebiteľom odovzdané na predpripravenom formulári iba na podpis. Žalobca považuje tvrdenie žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozsudku za nedôvodné, pretože rozsudok spĺňa náležitosti ustanovené zákonom. Súd vydal rozhodnutie s odôvodnením obsahujúcim všetky zákonom požadované náležitosti. Z odôvodnenia rozhodnutia jasne vyplývajú dôvody, na základe ktorých vyslovil neplatnosť nadobudnutej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými uvedenými dôvodmi. Preto navrhol rozsudok potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania. 5. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.6.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.7.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 7. Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života. 8. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. 9. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). 10. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 11. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu. 12. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. 13. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. 14. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28.5.2015 vydaným vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora skonštatoval, že aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť. Z tohto rozhodnutia teda nepochybne vyplýva potreba aplikácie ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa i na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. 15. Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho, alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 16. Ani toto ustanovenie zdôrazňujúce nevyhnutnosť poučenia spotrebiteľa o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, nemá prechodné ustanovenia a preto je priamo aplikovateľné na skôr založený právny vzťah. 17. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania, ani vo vzťahu k výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, neboli zo strany odvolateľa podané žiadne námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod správnosť týchto výrokov preskúmavať. 18. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil. 19. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. 20. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).