Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18Co/228/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213465 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213465.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Marianny Muránskej a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., T. XXXX/X, zast. PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s.r.o., Kmeťova 24, Košice, IČO: 36860930, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47233516, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13C/246/2015-63 zo dňa 08.06.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 02.08.2013 pod č. XXXXXXXXXX je neplatná, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 413,77 eur, a to k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dni odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a súdny poplatok v sume 99,50 eur na účet prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica do 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Citoval ust. § 37, § 39 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 3. Vychádzal zo zisteného, že strany sporu uzavreli dňa 02.08.2013 zmluvu o revolvingovom úvere. Na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy uzavreli strany sporu dohodu o zrážkach zo mzdy pod č. XXXXXXXXXX. Na základe žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 14.01.2014, v ktorej žalovaný uvádza celkový dlh žalobcu vo výške 611,12 eur, zamestnávateľ žalobcu vykonával zrážky zo mzdy žalobcu od januára roku 2014. V danom prípade mal súd prvej inštancie daný naliehavý právny záujem na určení platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, keďže zamestnávateľ žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy vykonával zrážky zo mzdy žalobcu až do vydania predbežného opatrenia, teda na základe tejto dohody dochádza k priamemu zásahu do majetkovej sféry žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny úkon nie je dostatočne určitý, pretože neobsahuje všetky podstatné náležitosti dohody, resp. niektoré podstatné náležitosti (výška zabezpečovanej pohľadávky), nie sú v dohode upravené jednoznačne a teda v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je neplatný. Ustanovenie dohody o výške mesačných zrážok pripúšťa, aby aj ďalšia podstatná náležitosť dohody, t. j. výška zrážok, bola v priebehu vykonávania zrážok menená, pričom zrážky môžu byť vykonávané v rôznej výške bez toho, aby sa žalobca mohol vyjadriť k zmenenej výške zrážky, čo taktiež nie je v súlade s určitosťou právneho úkonu. V dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej stranami sporu nie sú vôbec uvedené údaje o platiteľovi mzdy, teda nie je z nej zrejmé, ktorý subjekt má vykonávať prípadné zrážky zo mzdy. Podľa názoru súdu prvej inštancie je dohoda o zrážkach v rozpore aj z § 5a ods. 1, písm. a) Zák. č. 250/2007 Z. z. Predložená dohoda o zrážkach zo mzdy je typickým formulárovým návrhom, kde dlžník nemá možnosť meniť obsah dohodnutých podmietok. Aj keď formálne dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje poučenia, na ktoré poukazoval žalovaný, reálne uzavretie tejto dohody bolo podmienkou zmluvy o poskytnutí úveru a teda ide o zabezpečenie záväzku, ktoré je v rozpore s ust. § 5a ods. 1 cit. zákona a teda je daný aj dôvod neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. 4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov konania v sume 413,77 eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eur vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol s poukazom na § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2, písm. za) Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, oslobodený od platenia súdneho poplatku a v konaní bol žalobca v celom rozsahu úspešný. 5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktoré ho odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že súd sa vonkoncom nevyporiadal s jeho vyjadrením k žalobe a tak došlo k porušeniu právu na spravodlivý proces ako aj práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Považoval ustanovenie o možnosti zvýšenia zrážky zo mzdy za samostatné ustanovenie a dohoda o zrážkach zo mzdy môže bez takého ustanovenia ostať v platnosti. Jeho vylúčením z dohody sa totiž neodstráni časť ktorá upravuje výšku zrážky ako takú. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR z 01.04.2015, sp. zn. I. US 640/2014 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/67/2008. Súd prvej inštancie tak rozhodol v rozpore s § 41 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ ďalej napadal záver súdu prvej inštancie o neurčitom vymedzenie pohľadávky. Nemal za zrejme v čom súdom vymedzená neurčitosť má spočívať a ani to, či súd vôbec použil § 35 Občianskeho zákonníka. Určenie zabezpečenej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselne, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. Právny vzťah vzniku pohľadávky je základný spôsob identifikácie pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky teda vymedzuje aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (uver, revolving). Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov 9C/171/2015. Súd prvej inštancie tak dospel jednak k predčasnému záveru o neurčitosti vymedzenia zabezpečovacej pohľadávky a súčasne v rozsudku ani nevymedzil v čom neurčitosť spočíva. Súd pochybil keď nevychádzal z § 551 Občianskeho zákonníka, ktoré jednoznačne určuje v akom prípade môže dôjsť k zvýšeniu zrážky zo mzdy. Zároveň je z ust. Občianskeho zákonníka zrejme, že táto výška nikdy neprekročí zákonom povolenú hranicu. V závere svojho odvolania odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie posúdil neplatnosť dohody o zrážkach na základe nesprávnej právnej normy, nakoľko použitie § 5a ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. je v právnej veci neprípustné a vylúčené. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a žalobu zamietol, alternatívne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie a považoval argumentáciu žalobcu za nedôvodnú. Uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky, ale len právny dôvod jej vzniku. Pre platné uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy sa vyžaduje presné vymedzenie pohľadávky. Túto obsahovú náležitosť nie je možné nahradiť vymedzením iba právneho dôvodu, nakoľko z toho nevyplýva do akej sumy budú dlžníkovi vykonávané zrážky zo mzdy. K neurčitosti dojednania o výške vykonávaných zrážok uviedol, že tá spôsobuje skutočnosť, že žalovaný ako veriteľ je oprávnený vykonávať vyššie zrážky z jeho mzdy, než aké boli vymedzené v samotnej Dohode. Súd prvej inštancie sa dostatočne a podrobne vyporiadal z dôvodmi neplatnosti Dohody o zrážkach. Vo vzťahu k aplikácii § 5a ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého sa predmetné ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákona, t.j. pred 01.05.2014. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Hodnotenie odvolacieho súdu 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. 9. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. 10. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom, odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 11. Podľa § 5a ods. 1 písm a) Zák. č. 250/2007 Z . z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 12. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 02.08.2013. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 02.08.2013 uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500061124 za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500061124 uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 02.08.2013. Keďže v danom prípade ide o žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c/CSP (v čase podania žaloby § 80 písm. c O.s.p.), procesnou podmienkou prípustnosti takejto určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem nadanom určení a odvolací súd sa v tomto smere s právnym posúdením súdu prvej inštancie plne stotožňuje. Je nesporné, že žalobca uzatvoril o zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu bola poskytnutá čiastka 300 eur a z vykonaného dokazovania bolo doposiaľ preukázané, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 16.01.2014 a žiadal na základe tejto dohody uspokojenie neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 611,12 eura k 13.01.2014. Aj podľa názoru odvolacieho súdu ma žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže už došlo k zrážkam z jeho mzdy bez rozhodnutia súdu a z titulu právnej istoty je tu daný naliehavý právny záujem, lebo ide o tzv. mimosúdne zrážky, teda zrážky bez rozhodnutia súdu a žalobca nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky. 13. Nepochybne inštitút o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom Dohody je súhlas dlžníka, aby si platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané. Účinnosť Dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je účastníkom tejto Dohody, je však podľa zákona povinný na základe Dohody vykonávať od tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon, a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom rozsahu znížil (pozri rozsudok NS zo dňa 19.12.2007, sp. zn. 25Cdo/140/2006). 14. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie predovšetkým na vyhodnotení dohody o zrážkach zo dňa 02.08.2013 za neurčitú a tým neplatnú podľa § 37 OZ. 15. Správne súd prvej inštancie správne konštatoval, že Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje údaje, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená („spoločnosť bude mať - má voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne“), opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky (všetky revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov) je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. 16. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok (rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy). Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. 17. Odvolací súd zároveň však zároveň dodáva, že zákonnou podmienkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka ani inej právnej normy nie je uvedenie zamestnávateľa dlžníka v dohode. Uvedené by sťažovalo pozíciu veriteľa, keď pri každej zmene zamestnávateľa dlžníka by bolo potrebné uzatvárať novú dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. minimálne dodatok k pôvodnej dohode o zrážkach zo mzdy. Rovnako právna úprava nebráni uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky splatnej až v budúcnosti. 18. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 5a ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. Odvolací súd v tomto smere musí dať odvolateľovi za pravdu. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že „...§ 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Platí preto aj v prípade § 5a ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z., že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“. 19. Ustanovenie § 5b je na rozdiel od ust. § 5a procesného charakteru. Rozlišovanie hmotnoprávnych a procesných noriem je potrebné aj z dôvodu ich aplikácie z časového hľadiska. Ust. § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z upravuje predovšetkým procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. Naproti tomu nič z ust. § 5a ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. nenasvedčuje tomu, že by tak ako v prípade ust. § 5b malo ísť o procesnú normu. Ak je teda toto ustanovenie hmotnoprávne, nemôže sa aplikovať na posúdenie otázky vzniku, platnosti a nárokov z právnych vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím jeho účinnosti. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/61/2017-80 zo dňa 29.06.2017) 20. Na druhej strane argument spočívajúci v rozpore s ust. § 5a ods. 1 Zákona 250/2007 Z.z. súd prvej inštancie uviedol len ako jeden z viacerých dôvodov, kvôli ktorým žalobu zamietol. Odhliadnuc od nesprávneho použitia § 5a ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, keď súd žalobu zamietol podľa ust. § 37 a § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 21. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne neodôvodnil je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu. Vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B). Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil riadne. V rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi, preto ho považuje za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom. 22. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci. 23. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. 24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a 262 ods. 1 C.s.p. ak, že úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie konči, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).