Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/61/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213727 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213727.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Y., O. XXXX/X, štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 24, IČO: 36 860 930, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 14C/127/2015 - 60 zo dňa 11.11.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. napadnutého rozsudku určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy číslo 8500030629 zo dňa 26.8.2013, uzavretá medzi B. K., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXXX/X, Y. a spoločnosťou Profi Credit Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, SR, IČO: 35792752, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 2216/ B, je neplatná, výrokom II. rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a výrokom III. uložil žalovanému povinnosť uhradiť z titulu súdneho poplatku na účet Okresného súdu Poprad sumu 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že účastníci konania dňa 26.08.2013 uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8300030629 vo výške 1.500,- eur s tým, že na základe dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného zrážky vo výške 77,05 eur mesačne. Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe je daný realizáciou zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy. U žalobcu pretrváva objektívny stav právnej neistoty, ktorý nemožno odstrániť inak, len rozhodnutím súdu. V čl. I. dohody o zrážkach zo mzdy je neurčitým spôsobom špecifikovaná výška zabezpečenej pohľadávky a v čl. II. dohody o zrážkach zo mzdy je výška dohodnutých splátok uvedená neurčitým spôsobom. Ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú jednostranné neprimerané zvýhodnenie veriteľa, ktorý má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon aj pre rozpor so zákonom - ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a je dojednaná v rozpore s čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS, keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 37 ods. 1 a § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa § 5a ods. 1 Zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa odkazujúc aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, čl. 3, 5, 6 ods. 1. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podľa žalovaného rozhodnutie súdu bolo vydané predčasne, nakoľko v konaní nebola osvedčená procesná podmienka pre konanie a rozhodnutie o podanej žalobe. Súd otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nesprávne vyhodnotil, hoci ide o zákonnú procesnú podmienku pre konanie ako také. Žalovaný napáda postup súdu, ktorý na posudzovanie otázky platnosti použil ust. § 5a ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 26.08.2013 a preto je potrebné vychádzať o skutkového a právneho stavu platného v čase uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie takýmto postupom nekonal a nepostupoval, čím podľa žalovaného porušil zákaz retroaktívneho pôsobenia ustanovení zákona. Ďalej dôvodil, že ak vnútroštátna právna úprava upravuje spôsob zabezpečenia zrážkami zo mzdy, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/142/2016. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok a žalobu zamietol alebo aby vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. 3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 19.06.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval relevantnosť Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, ktorá bola uzatváraná, ako z dokazovania vyplynulo, ako súčasť kontraktačného procesu, výsledkom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov ako úveru žalobcovi. 6. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalovaného bol nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Je potrebné uviesť, že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavosti právneho záujmu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nezaťažuje žalobcu, keďže vyplýva zo zákona. Ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daný právny záujem spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov zmluvy. Odvolacia námietka žalovaného obstáť preto nemôže. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a nie je preto rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie vyplývajúce z neprijateľnej podmienky, keďže sa posudzuje, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa. Zo Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 6 bod 1, vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné. 7. Žalovaný namieta aj záver súdu o tom, dohoda o zrážkach zo mzdy nie je platným právnym úkonom, lebo žalobca nebol poučený o jej obsahu a dôsledkoch jej uzavretia. Civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti, ktorá znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, má tieto skutočnosti tvrdiť, a k tvrdeným skutočnostiam má predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. O tom, čo tvrdil žalobca k okolnostiam uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy sa žalovaný dozvedel priamo zo žaloby, a mal možnosť, pokiaľ tvrdenia žalobcu nemal za relevantné, navrhnúť vykonanie dokazovania k okolnostiam, za ktorých bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzatváraná, napr. výsluchom osoby, ktorá so žalobcom pri uzatváraní zmluvy priamo komunikovala. Zo spisu však takýto návrh na vykonanie dokazovania, t.j. dokazovania k zisteniu opaku k tvrdeniu žalobcu nevyplýva. Žalovaný neoznačil takýto dôkaz, nenavrhol ho vykonať. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi nemôže podľa odvolacieho súdu zodpovedať kontraktačný proces, obsah ktorého, v konkrétnom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy, sa uzatvára spolu so zmluvou o úvere bez objasnenia jej významu a dôsledkov. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostalo objektívne do rozporu s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom dobrých mravov, nič nebráni vyhodnotiť dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, aj keď má základ v znení zákona. Dôležité je ako bola táto dohoda o zrážkach zo mzdy zrealizovaná, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží. 8. Ďalším odvolacím argumentom žalovaného bolo, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 5a ods. 1 Zákona 250/2007 Z.z. Odvolací súd v tomto smere musí dať odvolateľovi za pravdu. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že „...§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Platí preto aj v prípade § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z., že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“. Ustanovenie § 5b ja na rozdiel od ust. § 5a procesného charakteru. Rozlišovanie hmotnoprávnych a procesných noriem je potrebné aj z dôvodu ich aplikácie z časového hľadiska. Ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje predovšetkým procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. Naproti tomu nič z ust. § 5a ods. 1 Zákona 250/2007 Z.z. nenasvedčuje tomu, že by tak ako v prípade ust. § 5b malo ísť o procesnú normu. Ak je teda toto ustanovenie hmotnoprávne, nemôže sa aplikovať na posúdenie otázky vzniku, platnosti a nárokov z právnych vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím jeho účinnosti. Na druhej strane argument spočívajúci v rozpore s ust. § 5a ods. 1 Zákona 250/2007 Z.z. súd prvej inštancie uviedol len ako jeden z viacerých dôvodov, kvôli ktorým žalobu zamietol. Odhliadnuc od nesprávneho použitia § 5a ods. 1 Zákona 250/2007 Z.z. je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, keď súd žalobu zamietol podľa ust. § 37 a § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj pre jej rozpor so Smernicou Rady 93/13 EHS. 9. Žalovaný ďalej dôvodil, že je neakceptovateľné, aby súd za neprijateľnú podmienku označil to, čo zákon vyslovene pripúšťa. Táto otázka už bola súdnou praxou zodpovedaná, keď všeobecné súdy v mnohých rozhodnutiach vyslovili neprijateľnosť a teda neplatnosť tejto zmluvnej podmienky. V zmysle ust. § 53a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník je žalovaný ako dodávateľ povinný zdržať sa používania podmienky, ktorá bola súdom určená za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo z dôvodu ktorej súd nepriznal dodávateľovi plnenie. Obsah súdnych rozhodnutí, ktoré určili neplatnosť zmluvnej podmienky-dohody o zrážkach zo mzdy musí byť žalovanému známy. Pojem „zdržať sa používania“ je potrebné v záujme účinnej ochrany spotrebiteľa vykladať extenzívne. Zdržať sa používania znamená nielen nepredkladať túto podmienku spotrebiteľom na podpis pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv v budúcnosti, ale aj nerealizovať v praxi zmluvnú podmienku, ktorá už je obsahom uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Záverom k tejto problematike odvolací súd dodáva, že ak by žalovaný ako dodávateľ pri zabezpečovaní svojej pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy postupoval v súlade s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa, predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy mohla byť platným právnym úkonom. 10. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako rozsudok vo výroku vecne správny, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ako výrok o súdnom poplatku, ktoré odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania a súdnom poplatku uvedenými, potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula. 12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.