Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/79/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213612 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213612.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudcov JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobkyne J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, T., zastúpenej spoločnosťou PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10C/500/2015-71 zo dňa 17.2.2017 r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom ku dňu 26.5.2011 je neplatná. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, súdu podanou 27.11.2015, domáhala toho, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi ňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom dňa 26.5.2011 je neplatná. Dohoda bola uzavretá na zabezpečenie splatenia revolvingového úveru, ktorý žalovaný žalobkyni poskytol podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX podpísanej XX.X.XXXX. Podľa uvedenej zmluvy mal žalovaný poskytnúť žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 1 500 eur s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 % a čiastku revolvingu vo výške 628,73 eura s ročnou úrokovou sadzbou 80,98 %. Dohoda a zmluva sú formulárové a žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla žiadnym spôsobom zmeniť a ovplyvniť ich obsahové náležitosti, pričom podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy bolo povinnou podmienkou k možnému poskytnutiu úveru od žalovaného. Na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný písomne požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, žalobkyňa nemá inú možnosť než vyriešiť tento nezákonný stav podaním žaloby. Súd konštatoval, že žalovaný má žalobu za nedôvodnú, dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, dohodu unijné právo neupravuje ani nezakazuje, preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že žaloba je dôvodnou. Podľa súdu dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s ust. § 5a Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná, ide o typovú formulárovú dohodu, jej podpísanie bolo podmienkou k uzavretiu zmluvy o úvere, čo má za následok jej neplatnosť. Podľa súdu sa zároveň jedná o značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami žalobkyne ako spotrebiteľky, a to v jej neprospech oproti žalovanému v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie okrem ust. § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. a § 39a Občianskeho zákonníka, na základe ktorých vec právne posúdil, citoval aj ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 551 ods.1, § 52 ods. 2,3,4, § 53 ods. 1,2,3,5, § 37, § 39. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že ako základnú skutočnosť napáda záver súdu vyvodený z ust. § 5a ods. ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. Žalovaný uviedol, že ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. na základe, ktorého súd rozhodol nadobudlo účinnosť 1.5.2014, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená skôr - 26.5.2011, neplatnosť dohody preto posúdil na základe nesprávnej právnej normy nakoľko použitie § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. je v danej právnej veci neprípustné a vylúčené. V rozsudku sa nenachádza jediné zákonné ustanovenie, podľa ktorého formulárová podoba dohody je sankcionovaná jej neplatnosťou. Takéto ustanovenie objektívne ani nejestvuje, pretože v opačnom prípade by žiadna platná spotrebiteľská zmluva vzniknúť ani nemohla. Nepreskúmateľným je aj záver súdu, podľa ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienkou pre uzavretie úverovej zmluvy a táto skutočnosť má spôsobovať jej neplatnosť. V rozsudku súd prvej inštancie neuviedol žiadnu dokázanú skutočnosť, podľa ktorej by uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo protiprávne, porušovalo zákon a následne ani žiadnu právnu normu, na základe ktorej rozhodol. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a žalobu zamietol, alebo aby vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. 3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( § 34 CSP) vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o existencii dôvodov, pre ktoré bolo potrebné odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť. 5. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces je, aby súd vo veci na skutkový stav aplikoval platný a účinný právny predpis, objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov v zmysle zásady iura novit curia a starostlivo sa vecou zaoberal tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu (II. ÚS 71/97, III. ÚS 64/2000, IV. ÚS 77/02, II. ÚS 249/04), pričom rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené a vysporiadať sa s tými argumentmi účastníkov, ktoré sú vo veci relevantné (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03). 6. Súd prvej inštancie pri právnom odôvodnení rozsudku vychádzal z ust. § 5a ods. 1a/ Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a z ust. § 39a Občianskeho zákonníka, majúc za to, že na základe týchto zákonných ustanovení dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatnou. 7. Ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka upravuje neplatnosť právneho úkonu urobeného fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Čo sa týka ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z., ide o ustanovenie, ktoré sa súčasťou Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa stalo novelizáciou zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 1.5.2014. Zákon č. 102/2014 Z. z. v § 29b nemá prechodné ustanovenia k ustanoveniu § 5a ods. 1 písm. a/ (len k § 5a ods. 1 písm. b/). Z uvedeného vyplýva, že ust. § 5a ods. 1 písm. a/ sa nemôže vzťahovať na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona. 8. Ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky, v našom ústavnom poriadku sa uplatňuje zásada lex retro non agit ( teda „zákon nemá spätnú účinnosť“). K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktívneho výkladu právnych noriem, ktorý je taktiež významnou demokatickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Od zásady zákazu retroaktivity vo vzťahu k základným právam a slobodám je výnimočne možné sa odchýliť a to výslovným pozitívnym (intertertemporálnym) ustanovením (I. ÚS 238/04). 9. Zo zreteľom na to, že súd prvej inštancie svoje dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel založil na ust. § 39a Občianskeho zákonníka bez bližšej argumentácie konkrétneho dôvodu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k tomuto zákonnému ustanoveniu, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným ako aj so zreteľom na tom, že svoje rozhodnutie založil aj na právnej úprave, ktorá nebola účinná v čase vzniku dohody o zrážkach zo mzdy ( § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.) čím vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie rozhodol tým v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky), svoje rozhodnutie zaťažil vadou, pre ktorú bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. 10. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobkyne, pričom pri rozhodovaní sa vysporiada s námietkami žalovaného uvedenými v jeho odvolaní s akcentom na dôvody, pre ktoré bol rozsudok odvolacím súdom zrušený. Súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobou opätovne posúdi, zohľadní ustanovenia právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa, v konkrétnom prípade žalobkyne ako subjektu majúceho v záväzkovom vzťahu status slabšej zmluvnej strany, a vo veci opätovne rozhodne. 11. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.