Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Co/245/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213764 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213764.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., O. XXXX/XX, práv. zast. M., Slávik & Partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Poprade č.k. 12C/465/2015-54 zo dňa 23.05.2016 takto r o z h o d o l : Po t v r d z u j e rozsudok. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500073522 zo dňa 31.07.2014 uzavretá medzi S. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, M. a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinov 25, Bratislava, SR, IČO: 35 792 752, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sro, vložka č. 22160/B j e neplatná. Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 486,53 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Posledným výrokom uložil žalovanému povinnosť uhradiť z titulu súdneho poplatku na účet Okresného súdu Poprad sumu 99,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 3 ods.1, § 37 ods.1, § 52, § 54 ods.2 a § 551 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka a ust.§ 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. 3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný. Žalovaný svojimi argumentmi a rozhodnutiami, na ktoré poukazoval vecne nevyvrátil tvrdenia žalobcu v tomto konaní. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že dohoda je neplatným právnym úkonom z viacerých dôvodov. Na zabezpečenie pohľadávok žalovaného zo Zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy, uzavreli strany sporu dňa 07.08.2014 samostatnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda síce obsahuje v zmysle § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. možnosť odmietnutia uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a poučenie o jej dôsledkoch, t.j. v texte Dohody sú síce formálne uvedené zákonné náležitosti Dohody, ktoré evokujú splnenie zákonných požiadaviek zo strany odporcu kladených zákonom pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, avšak v konaní bolo výsluchom žalobcu preukázané, že pracovník odporcu žalobcu nijakým spôsobom bližšie žalobcu neinformoval o možnosti odmietnutia dohody o zrážkach zo mzdy. Vopred predtlačené znenie Dohody bolo predložené žalobcovi na podpis v ten istý deň, ako požiadal o poskytnutie úveru. Keďže po podpise žiadosti o schválenie úveru nasledoval proces schválenia úveru zo strany žalovaného, a teda koncipovanie konečných zmluvných podmienok do Zmluvy (vpísané v čl. 6 Zmluvy rukou), v čase podpisu Dohody zo strany žalobcu nemohli byť ani suma úveru, ani výška zrážky zo mzdy žalobcovi známe. Preto tieto sumy ani nemohli byť napísané v Dohode dňa 31.7.2014. Uvedené je zrejmé tiež z toho, že obe sumy (výška úveru a výška zrážky zo mzdy) boli do Dohody dopísané ručne. Výkon práva žalovaného na zrážky zo mzdy z takto uzavretej Dohody súd považuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a preto je Dohoda v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná. 4. Ďalší dôvod neplatnosti Dohody súd prvej inštancie videl v neurčitosti tohto právneho úkonu. Dohoda okrem označenia veriteľa a dlžníka musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. V danom prípade však z obsahu Dohody nie je zrejmé, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Koncipovanie Dohody v tom zmysle, že pohľadávka žalovaného zabezpečená Dohodou je tvorená úverom, vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých žalobcovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči žalobcovi i ako dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami, súd považuje za neurčité, a teda v zmysle § 37 OZ za neplatné. 5. Náležitosti právneho úkonu čo do určitosti nespĺňa ani uvedenie výšky zrážky zo mzdy, keďže podľa Dohody v prípade, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Navyše, takéto ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie žalovaného ako veriteľa a navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že tento nepoprel vedomosť o uzavretí Dohody, avšak len v prípade neuhradenia prvej splátky za účelom úhrady úveru. Súd prvej inštancie podotkol, že v danom prípade je žalobca v postavení spotrebiteľa, teda ako slabšej strany zmluvného vzťahu. V prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že v pochybnostiach platí výklad v prospech spotrebiteľa. Súd preto nemohol opomenúť ani túto skutočnosť a spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu. Aj z toho dôvodu mal za to, že pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy musí byť dohoda jasne upravená, nemôžu byť žiadne pochybnosti o obsahu dohody, ani o výklade jej ustanovení. Dodal, že v čase podpisu Dohody žalobcom ani výška zrážky zo mzdy, ani výška úveru v Dohode nebola vyplnená, z ktorého dôvodu súd, ako je uvedené vyššie, vyhodnotil Dohodu ako neplatný právny úkon. 6. Skutočnosť, že ide o nejasne a neurčito koncipované vymedzenie pohľadávky žalovaného, ktorá má byť zabezpečená Dohodou, potvrdzuje tiež to, že už 5 mesiacov po uzavretí Dohody žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážok zo mzdy na sumu 1.147,92 Eur ku dňu 19.1.2015, hoci žalobcovi bol poskytnutý úver len vo výške 600,- Eur s tým, že celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť podľa Zmluvy, bola 786,80 Eur (čl. 6, tretí riadok Zmluvy). Pokiaľ teda dňa 19.01.2015 žalovaný zamestnávateľovi žalobcu oznámil dlh vo výške 1.147,92 Eur, už táto skutočnosť sama o sebe potvrdzuje, že nie je možné z Dohody jednoznačne určiť, aká výška dlhu má byť celkovo zrazená, navyše, ak sa strany sporu v Zmluve dohodli na celkovej sume, ktorú má žalobca zaplatiť, vo výške 786,80 Eur (splátky po 21,30 Eur x 36 mesiacov + 20,- Eur poplatok za poskytnutie úveru). 7. Žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na podaní tohto návrhu, keďže bolo preukázané, že žalobcovi boli vykonané zrážky zo mzdy na základe Dohody predloženej zamestnávateľovi žalobcu. Navyše, k ukončeniu vykonávania zrážok mohlo dôjsť len na základe rozhodnutia súdu, pretože Dohoda nemohla byť zo strany žalobcu nijako ukončená, či už odstúpením, vypovedaním, ani iným jednostranným spôsobom. 8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 142 ods.1 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 486,53 Eur za 5 úkonov právnej služby po 64,53 Eur za úkony právnej služby v roku 2015 a po 66,- Eur za úkony právnej služby v roku 2016 a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, vyjadrenie vo veci samej a účasť na meritórnom pojednávaní súdu. Zároveň režijný paušál v sume 42,52 Eur, z toho 2-krát po 8,39 Eur za úkony v roku 2015 a 3-krát po 8,58 Eur za úkony v roku 2016. Ďalej súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu hotových výdavkov za cestovné v sume 25,96 Eur za cestu na pojednávanie súdu dňa 23.05.2016 z Košíc do Popradu a späť. Cestovné celkom činí 51,92 Eur, avšak bola uplatnená len polovica týchto nákladov z dôvodu účasti aj na ďalšom pojednávaní na súde. Priznaná náhrada za stratu času činí 42,90 Eur za 6 začatých polhodín po 14,30 Eur za každú polhodinu, čo je 85,80 Eur. Táto bola priznaná tiež vo výške polovice z dôvodu účasti na ďalšom pojednávaní súdu v Poprade. Odmena a náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času činí spolu 405,44 Eur, ku ktorej patrí 20 % DPH v sume 81,09 Eur. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi uplatnenú odmenu za úkon vyjadrenie k odvolaniu v sume 66,- Eur, ale len v sume 33,- Eur, keďže za tento úkon patrí odmena v zmysle § 13a ods. 2, písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z vo výške polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. 9. Rozhodnutie o zaplatení súdneho poplatku žalovaným odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 2 ods.1 a 2 písm.a/ veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 31.12.2015. Pretože žalobca bol v konaní osobne oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.2 písm.za/ zákona č. 71/1992 Zb. a súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby v sume 99,50 Eur podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov. 10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, a to aj trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil sumou 89,50 Eur. Odvolanie odôvodňoval ust. § 365 ods.1 písm.d/, f/ a h/ Civilného sporového konania. Súdu vytýkal, že jeho závery sú predčasné a založené na jednostranných záveroch, bez vykonania všetkých dôkazov. Z napadnutého rozsudku, ani z obsahu zápisnice nevyplýva, aby súd vôbec vykonal dokazovanie na posúdenie otázky súvisiacej s rozporom medzi písomným prejavom vôle a dodatočne uvádzanými tvrdeniami žalobcu. Súd prvej inštancie obsahom Dohody o zrážkach zo mzdy sa vôbec nezaoberal. Z rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru o nesplnení poučovacej povinnosti, ak táto je vykonaná písomne a v súlade so zákonom. Žalobca vo výpovedi neuviedol, aby nemal možnosť si Dohodu o zrážkach zo mzdy prečítať a iba skutočnosť, či si ju prečítal alebo nie, nie je takou, s ktorou zákon spája právne následky. Dohoda o zrážkach zo mzdy preto bola uzavretá v súlade s postupom, ktorý určuje zákon. Ak súd prvej inštancie tvrdí, že vymedzenie zabezpečenej pohľadávky je neurčité, nebol dostatočne zistený skutkový stav, rovnako aj čo sa týka neurčitosti právneho úkonu. Jeho závery sú predčasné nielen z dôvodu nesprávnych skutkových záverov, ale aj právneho posúdenia. Pohľadávka spoločnosti voči dlžníkovi vyplýva z poskytnutia úveru, a to spotrebiteľského úveru, ktorý je dlžník povinný vrátiť v dohodnutých splátkach spolu s úrokom. Zabezpečovaná pohľadávka je tvorená úverom v uvedenej výške a príslušenstvom úveru v podobe úrokov. Ak súd tvrdí, že ide o neurčité vymedzenie pohľadávky, musel dôjsť k záveru, že sa neurčitosť nedá odstrániť ani postupom podľa § 25 ods. 2 OZ. Keďže tak nepostupoval, jeho záver je predčasný. Tvrdenia dlžníka sú účelové a popierajú existenciu písomnej formy právneho úkonu. Spotrebiteľovi stačí čokoľvek tvrdiť a popierať konanie s poukazom, že niečo nečítal, pričom aj Ústavným súdom SR je kritizovaný takýto spôsob „ochrany spotrebiteľa“, lebo ide o prax odporujúcu zákonu a porušujúcu zmysel právneho poriadku a právnej regulácie. Poukázal na vyjadrenie sudcu Ľalika so záverom o neprimeranej ochrane spotrebiteľov, ktorých z úradnej povinnosti súdy zbavujú jeho zodpovednosti. Rovnako poukázal na závery vyslovené v rozhodnutí NS ČR vo veci 25Cdo/140/2006, ktoré použil Okresný súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 9C/171/2015. Zároveň poukázal na uznesenie č.k. 4Co/236/2016-63 zo dňa 25.05.2016, Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý poukázal na to, že takto formulovaná uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade so zákonom. 11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 89,50 Eur s DPH. V celom rozsahu sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a považuje argumentáciu žalovaného v celom rozsahu za nedôvodnú. Aj z odvolania žalovaného vyplýva, že Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky, ale len právny dôvod jej vzniku. Neurčitosť vymedzenia zabezpečenej pohľadávky spôsobuje najmä časť dohody o zrážkach zo mzdy, z ktorej vyplýva, že dohodou má byť zabezpečená nielen pohľadávka vyplývajúca z poskytnutého úveru, ale aj ďalšie bližšie nešpecifikované pohľadávky vyplývajúce z prípadných revolvingov z príslušenstva úveru a iných nákladov žalovaného. Totožný právny názor zaujal Krajský súd Žilina vo veci sp.zn. 5Co/815/2014 zo dňa 27.01.2015, Krajský súd Nitra v rozhodnutí zo dňa 11.02.2015 sp.zn. 25CoPr/5/2015 a Krajský súd Košice vo veci sp.zn. 1Co/517/2013. Žalobca sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorým poukázal na zjavnú neurčitosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ žalovaný dňa 19.01.2015 zamestnávateľovi žalobcu oznámil dlh vo výške 1.147,92 Eur, už táto skutočnosť sama o sebe potvrdzuje, že nie je možné z Dohody jednoznačne určiť aká výška dlhu má byť celkovo zrazená, navyše ak strany sporu sa v zmluve dohodli na celkovej sume, ktorú má žalobca zaplatiť vo výške 786,80 Eur. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah je potrebné vychádzať zo znenia ust.§ 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, na ktorú žalobca poukázal v žalobe je zrejmé, že sa pre platné uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy vyžaduje presné označenie pohľadávky, ktorá má byť Dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená. Túto obsahovú náležitosť nie je možné nahradiť vymedzením iba právneho dôvodu, nakoľko z tohto nevyplýva do akej sumy budú dlžníkovi vykonávané zrážky zo mzdy. Neurčitosť dojednania o výške vykonaných zrážok spôsobuje skutočnosť, že žalovaný ako veriteľ je na základe Dohody o zrážkach zo mzdy oprávnený bez súhlasu dlžníka, teda žalobcu vykonávať vyššie zrážky z jeho mzdy než aké boli vymedzené v samotnej dohode. Uvedené potvrdzuje aj znenie dohody, v zmysle ktorej je žalovaný oprávnený pristúpiť k vykonávaniu vyšších zrážok na základe dôvodu, ktorý nie je v dohode žiadnym spôsobom špecifikovaný. Žalobca nemal možnosť participovať na dojednávaní znenia tejto dohody, nakoľko žalovaný mu ju predložil na predpripravenom formulári iba na podpis, bez možnosti zmeny jej znenia. 12. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 C.s.p. v spojení s § 470 ods. 1, 2 C.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 09.06.2017, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 13. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci pre jeho správne posúdenie, vykonal potrebné dokazovanie, ktoré v súlade so zákonom aj vyhodnotil a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. 14. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážkami pri výkone rozhodnutia (§ 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len OZ). 15. Nepochybne inštitút o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom Dohody je súhlas dlžníka, aby si platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané. Účinnosť Dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je účastníkom tejto Dohody, je však podľa zákona povinný na základe Dohody vykonávať od tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon, a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom rozsahu znížil (pozri rozsudok NS zo dňa 19.12.2007, sp. zn. 25Cdo/140/2006). 16. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, pri realizácii ktorého sa však nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak mala zabezpečiť pohľadávku plynúcu z úveru, ktorú žalobca podpísal a uzavrel ako spotrebiteľ. Správne preto súd prvej inštancie poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi prislúchajúcu ochranu, najmä za situácie, keď vyhodnotil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súvislosti so zmluvou o úvere č. 8500073522 zo dňa 31.07.2014 a bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a ako neurčitý právny úkon. Správne bolo konštatované, že Dohoda neobsahuje údaje, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Nepostačuje iba uvedenie, že Dohoda je tvorená úverom, vrátane všetkých revolvingov poskytnutých žalobcovi, príslušenstva úveru, nákladmi, ktoré vyplynú, vzniknú na základe a v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Správne bola preto vyhodnotená za neurčitú, a teda v zmysle § 37 OZ za neplatnú. Nebolo jasne a určite koncipované vymedzenie pohľadávky žalovaného, ktorá má byť zabezpečená touto Dohodou. Je preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpísaná v rovnaký deň ako samotná Dohoda o úvere, pritom je nepochybné, že v deň uzavretia Dohody o úvere ešte nebolo možné konkretizovať pohľadávku, ktorú má táto Dohoda o zrážkach zabezpečovať. Rovnako v konaní nebolo preukázané, pritom dôkazná povinnosť bola na žalovanom, aby spotrebiteľ bol v zmysle § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, poučený o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy a mal možnosť ju odmietnuť, kedy v zmysle cit. právneho predpisu je takéto zabezpečenie uspokojenia pohľadávky neprípustné. To, že k poučeniu žalobcu nedošlo vyplýva z výsluchu žalobcu, ktorý uviedol na pojednávaní, že v roku 2014 požiadal žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 600,- Eur na úhradu nákladov súvisiacich s pohrebom svojej matky. Bankové inštitúcie mu pôžičku neposkytli z dôvodu nízkej výšky jeho príjmu. Navštívil pobočku žalovaného kde mu bolo predložených viacero papierov na podpis s tým, že nebol čas si ich dôsledne prečítať. Na účet mu prišla len suma 200,- Eur, ktorú mal uhradiť v splátkach. K úveru mu nebola vystavená žiadna karta na základe ktorej by mohol čerpať finančné prostriedky. V januári 2015 mu zamestnávateľ začal vykonávať zrážky zo mzdy na celkovú viac ako 1.100,- Eur. Pri uzavretí dohody mu však bolo povedané, že zrážky budú vykonávané na základe dohody, len pokiaľ by zmeškal úhradu prvej splátky. Od žalovaného mal poskytnutých asi 5 úverov, z ktorých 4 pokladá za vyrovnané. V tomto prípade uhradil minimálne sumu, ktorá mu bola požičaná vo výške 300,- Eur. Zároveň prostredníctvom právneho zástupcu namietal, že nebol informovaný, že niektoré dokumenty môže odmietnuť podpísať. Odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo doplnené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014. Nie je pravdivé tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie nevyhodnotil obsah dohody o zrážkach zo mzdy, keďže vychádzal z výsluchu žalobcu na pojednávaní, ktorý jednoznačne poprel, aby mu bol inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy vysvetlený a bola mu daná možnosť úver získať aj bez jej podpisu. Nie je dôvodná tiež odvolacia námietka týkajúca sa možnosti odstrániť neurčitosť vymedzenej pohľadávky podľa § 35 ods. 2 OZ, lebo žalovaný nepreukázal, aby vôľou žalobcu bolo okrem uzavretia Zmluvy o úvere aj uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy. Rovnako nie je dôvodná ani námietka týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne sformuloval svoje myšlienkové pochody, správne vec právne posúdil a po zistení skutkového stavu, ktorý zistil vykonaným dokazovaním navrhnutým stranami sporu a realizovaným na pojednávaní dňa 23.05.2016, aj správne vo veci rozhodol. 17. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva za účelom mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá dohoda poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku žalobcu a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Preto možno súhlasiť i s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca má naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. 18. Z vyššie uvedených dôvodov bol rozsudok ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdený v celom rozsahu. 19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 255 v spojení s § 396 C.s.p., tak že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením vydaným súdom prvej inštancie. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.