Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Tos/33/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010874 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716010874.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.10.2017 v Prešove takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. T. proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 4Nt/10/2016 zo dňa 20.06.2017. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad uznesením sp. zn. 4Nt/10/2016 zo dňa 20.06.2017 podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku zamietol návrh na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/151/2001, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Tr. poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený ihneď po jeho vyhlásení, ktoré dodatočne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch sťažnosti vyslovil, že sa nestotožňuje s odôvodnením uznesenia okresného súdu, pretože je naďalej toho názoru, že nové dôkazy a skutočnosti, ktoré uvádzal, najmä vo svojom návrhu dňa 22.02.2017, sú dôkazy, ktoré v spojení s už dôkazmi vykonanými by mohli odôvodniť iné rozhodnutie vo veci, ktoré by bolo preňho priaznivejšie. Ide o dôkazy, ktoré neboli uplatnené v predošlých návrhoch na obnovu konania. Tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by boli spôsobilé, ak by ich mal súd pri pôvodnom rozhodovaní k dispozícii, odôvodniť iné rozhodnutie o vine a dokázali by jeho nevinu. Preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným ako osobou na to oprávnenou krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná. V prvom rade sťažnostný súd preskúmal správnosť postupu konajúceho súdu, pričom nezistil žiadne chyby takého charakteru, na podklade ktorých by bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie zrušiť. Odsúdený po podaní návrhu bol zastúpený obhajcom, ktorý mu bol ustanovený, mal možnosť sa vyjadriť k svojmu návrhu a navrhovať dôkazy, ktoré by dôvodnosť jeho návrhu preukazovali, ako aj v rámci konečného návrhu predložiť argumenty pre povolenie obnovy konania. Konajúci súd na verejnom zasadnutí vykonal dôkazy v súlade s pravidlami procesného predpisu, preto tieto mohli tvoriť podklad pre napadnuté rozhodnutie. Postup konajúceho súdu, ktorý nevykonal dôkazy navrhnuté postupne v písomných podaniach odsúdeným, považuje sťažnostný súd za správny, pretože v závere verejného zasadnutia odsúdený a tiež obhajca prehlásili, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, čo je potrebné hodnotiť tak, že obžalovaný netrval na svojich predchádzajúcich návrhoch na vykonanie dokazovania. Pokiaľ odsúdený na verejnom zasadnutí dňa 20.06.2017 namietal zaujatosť senátu, správne postupoval konajúci súd, ak o tejto námietke nerozhodoval v zmysle § 32 ods. 6 Tr. poriadku, pretože odsúdený namietal postup súdu spočívajúci v zložení senátu a okrem toho námietku uplatnil oneskorene, keďže už dňa 31.01.2017 vedel, ktorému sudcovi bol pridelený jeho návrh, keďže si prevzal predvolanie na verejné zasadnutie nariadené na deň 23.02.2017. O návrhu odsúdeného na odňatie veci Okresnému súdu Poprad bolo rozhodnuté sťažnostným súdom dňa 04.04.2017, preto o zopakovanom návrhu na odňatie veci z tých istých dôvodov prezentovaných odsúdeným na verejnom zasadnutí dňa 20.06.2017 nebolo potrebné konať v zmysle § 23 ods. 3 Tr. poriadku. Vzhľadom na charakter tohto konania sťažnostný súd v prvom rade poznamenáva, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého zmyslom je odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach alebo vo výroku o treste, ku ktorým došlo preto, lebo v pôvodnom konaní neboli známe všetky rozhodné skutočnosti a dôkazy, pričom tieto chýbajúce skutočnosti a dôkazy vyšli najavo až po tom, čo pôvodné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. V zmysle ustanovení procesného predpisu týmto mimoriadnym opravným prostriedkom možno zrušiť právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončilo trestné stíhanie, avšak len vtedy, pokiaľ sú splnené podmienky na takýto postup. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania však nie je oprávnený preskúmavať správnosť právoplatného rozhodnutia. Podmienky obnovy konania sú upravené v § 394 Tr. poriadku, pričom pre posudzovaný prípad je rozhodným ods. 1 § 394 Tr. poriadku, keďže trestné stíhanie skončilo právoplatným rozsudkom. Dôvody na povolenie obnovy konania podľa vyššie citovaného ustanovenia spočívajú predovšetkým v tom, že po právoplatnosti rozsudku vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený trest by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Prvým predpokladom na to, aby podmienky obnovy konania boli splnené, je existencia novej skutočnosti alebo nového dôkazu, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia a ktoré by mohli mať podstatný význam pre zmenu rozhodnutia. Za novú, skôr neznámu skutočnosť je potrebné považovať takú, ktorá v pôvodnom konaní nebola dokazovaná alebo zisťovaná. Novým, skôr neznámym dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní vedený v spise, uplatnený niektorou z procesných strán alebo vykonaný. Ide predovšetkým o taký dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní vôbec známy, ale tiež môže ísť o dôkaz, ktorý bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak jeho obsah v konaní o obnove konania vypovedá o nových poznatkoch, ktoré majú rozhodný a iný význam pre posúdenie podstatných okolností. Z pohľadu vyššie uvedeného sťažnostný súd preskúmaval, či dôkazy, ktoré boli vykonané na verejnom zasadnutí, sú novými súdu skôr neznámymi a v nadväznosti na to, či aj skutočnosti z nich plynúce, na ktoré poukazoval sťažovateľ v návrhu a aj v sťažnosti, sú taktiež novými a či tieto sú spôsobilé ovplyvniť pôvodné rozhodnutie súdu v takom rozsahu, že vyvstáva potreba povoliť obnovu konania. Konajúci súd v dôvodoch napadnutého uznesenia stručne rozviedol obsah návrhu odsúdeného, ktorého podstata spočíva vo vykonaní kontrolného znaleckého dokazovania, pretože pri vypracovaní znaleckých posudkov v pôvodnom konaní došlo k pochybeniu, ktoré malo za následok nespravodlivé odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/151/2001. Z vykonaného dokazovania, ktoré spočívalo vo výsluchu odsúdeného a v oboznámení relevantných častí súdnych spisov, jednak spisu, ktorého sa povolenie obnovy dotýka, ako aj spisov, ktorých predmetom bola takisto obnova konania, nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného, ako o tom bolo rozhodnuté v pôvodnom konaní. Po vyhodnotení dokazovania konajúci súd totiž dospel k záveru, že v pôvodnom konaní bola vykonaná časť dôkazov, ktoré opätovne navrhol odsúdený v písomnom návrhu a v jeho dodatkoch vykonať, pritom navrhované nové znalecké dokazovanie, či už z oblasti urológie, gynekológie alebo sexuológie by nespochybnilo závery znalcov, ktoré boli súčasťou dôkazov v čase skutku a bezprostredne po ňom a ktoré boli vyhodnotené pri rozhodnutiach súdov oboch stupňov, pričom žiadne pochybnosti o týchto záveroch ani v uvedenom čase neboli. So záverom konajúceho súdu sa stotožnil aj sťažnostný súd a tento považuje za logické vyústenie vyhodnotenia dokazovania. Odsúdený totiž nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mohli samy osobe alebo s dôkazmi vykonanými v pôvodnom konaní odôvodniť iný výrok o vine, ktorým bol odsúdený uznaný vinným z trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona a trestného činu súlože medzi príbuznými podľa § 245 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v napadnutom uznesení. Samotné tvrdenie odsúdeného, že pri vypracovaní znaleckých posudkov došlo k pochybeniam bez relevantných dôvodov s poukazom na konkrétne skutočnosti, nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu, a preto nemôže mať ani vplyv na výrok o vine. Z dokazovania oboznámením spisov, predmetom ktorých boli predchádzajúce návrhy na povolenie obnovy konania odsúdeného, je zrejmé, že odsúdený opakuje podstatu svojich návrhov na povolenie obnovy konania a s tými sa znovu vysporiadal aj konajúci súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, pritom je potrebné uviesť, že aj návrhy vo veciach sp. zn. 6Nt/5/2012 a 4Nt/13/2013 boli zamietnuté pre ich neopodstatnenosť. Vzhľadom k tomu, že odsúdený nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by spĺňal zákonné kritériá pre povolenie obnovy konania, správne postupoval konajúci súd, ak návrh odsúdeného zamietol. V závere sťažnostný súd ešte poznamenáva, že ani z dôvodov sťažnosti nevyplynuli žiadne konkrétne dôkazy či skutočnosti, ktoré by boli podstatného charakteru a o ktoré by bolo možné oprieť odsúdeným prezentovaný záver, že práve tieto dôkazy sú spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 5T/151/2001. To boli podstatné dôvody, pre ktoré sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú a túto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.