Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11Co/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201548 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716201548.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča v sporovej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ B. T., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX/ XX, Š., 2/ Q. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX/XX, Š., o zaplatenie 19.254,14 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/45/2016-60 z 11.11.2016, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby. Zrušuje rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 14.522,55 eur s prísl., a to v splátkach po 120,- eur mesačne, pričom prvá splátka bude splatná do 25. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, ďalšie vždy do 25. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia, a to pod stratou výhody splátok. Zastavil konanie o zaplatenie istiny 720,- eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 56 %. 2. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami nie je sporné, že uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 16.500,- eur za dohodnutých zmluvných podmienok. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, zmluvný vzťah strán je potrebné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú, aj keď vzťah z úverovej zmluvy je definovaný ako absolútny obchod. Žalobca z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok odstúpil od zmluvy. Za stavu dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva odstúpenia od zmluvy je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak favorizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru, nenáležité. Predmetný vzťah je potrebné posúdiť iba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na § 54 a § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vzájomné práva a povinnosti strán po odstúpení s odkazom na ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/2/2013). Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršuje jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi stranami sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Ustanovenie čl. X. zmluvných podmienok je úpravou pre žalovaných nevýhodnejšou oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 a § 457 Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto nie je vyvážená a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné inštitúty súkromného práva. Za daného konštatovania žalovaní po odstúpení od zmluvy majú povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie rovnajúce sa rozdielu medzi reálne poskytnutou výškou úveru 16.302,- eur a nimi poskytnutým plnením vo výške 1.059,45 eur do podania žaloby a 720,- eur po podaní žaloby, čo predstavuje sumu 14.522,55 eur. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Výrok o zastavení konania odôvodnil späťvzatím žaloby v tejto časti a § 145 CSP. V závislosti od toho v prevyšujúcej časti bolo potrebné žalobu zamietnuť. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP s poukazom na to, že po zvážení pomeru úspechu a neúspechu sporových strán v prejednávanej veci prislúcha žalobcovi náhrada trov konania vo výške 56 %. 3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobe vyhovie po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby. 4. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. Poukázal na to, že právny vzťah založený zmluvou, ako aj nároky z neho vzniknuté, by mali byť posudzované v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka v rozsahu, v akom neodporujú úprave obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj príslušnými ustanoveniami právnych predpisov upravujúcich právne vzťahy účastníkom ktorých je spotrebiteľ, prijatých na ochranu spotrebiteľa. Výlučná aplikácia Občianskeho zákonníka je však vylúčená. 6. Zmluvné strany si v čl. X. bod 10.19.1 a X. bod 19.3 zmluvy dohodli, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, spoludlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva, ako aj právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky s príslušenstvom, na čo súd prvej inštancie však neprihliadol. Nároky z odstúpenia od zmluvy o úvere vyplývajú zo zákona, t.j. z § 506 Obchodného zákonníka, nejde teda len o zmluvné dojednanie. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nárokov z odstúpenia od zmluvy o úvere opomenul ust. § 344 a nasl. a § 506 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a žalobcovi tak nepriznal nárok na úroky za úver, na nezaplatené poplatky a na úroky z omeškania z nepriznanej sumy. 7. Odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľovi prináleží priamo zo zákona. Účelom § 506 Obchodného zákonníka nie je zhoršenie právneho postavenia veriteľa v porovnaní s postavením, ktoré mal pred odstúpením od zmluvy, ale poskytnúť mu právne prostriedky na ochranu jeho práv v prípade, ak dlžník je v omeškaní. Ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka spája splatnosť záväzku platiť úroky so splatnosťou záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Pokiaľ nedôjde k vráteniu poskytnutých peňažných prostriedkov, dlžník je povinný platiť úroky z úveru. Súd prvej inštancie teda nesprávne posúdil nároky žalobcu na úroky za úver, keď mal za to, že žalobcovi prináleží iba nárok na sumu rovnajúcu sa rozdielu poskytnutých a vrátených peňažných prostriedkov. 8. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj nárok na nezaplatené poplatky, keď tento zamietol v plnom rozsahu. Nárok na úhradu súdom prvej inštancie zamietnutých poplatkov vyplýva zo zmluvy a z jej príloh. Výrok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu v časti nezaplatených poplatkov vo výške 123,79 eur je teda nesprávny a žalobcovi prináleží náhrada v plnej výške. Súd taktiež nesprávne rozhodol pokiaľ do sumy poskytnutého medziúveru nezapočítal poplatok za spracovanie úveru vo výške 198,- eur a bližšie sa v odôvodnení rozhodnutia s týmto nevyporiadal. 9. Súd nesprávne rozhodol aj o nároku na úrok z omeškania, pretože tento prináleží veriteľovi z celej sumy, so zaplatením ktorej je dlžník v omeškaní, teda nielen zo sumy rozdielu poskytnutých a vrátených peňažných prostriedkov, ako rozhodol súd prvej inštancie. Úrok vo výške 5,05 % teda prináleží z celej nezaplatenej sumy. 10. Nemožno považovať za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o povolenie splácania priznanej finančnej sumy v splátkach po 120,- eur mesačne, pretože súd dostatočne nevysvetlil v súlade s § 220 ods. 2 CSP, ktoré skutočnosti považoval v tomto smere za preukázané. V tomto smere ide teda o procesnú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd nezobral do úvahy aj pomery a okolnosti na strane žalobcu, výšku žalovanej sumy, dobu omeškania, či možnosť efektívneho vymoženia pohľadávky. V tomto smere absentujú dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. 11. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. 12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je len čiastočne dôvodné. 13. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto ostatné výroky napadnutého rozsudku, t. j. o zastavení konania, pokiaľ ide o sumu 720,- eur a výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktoré odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť. 14. Pokiaľ ide o preskúmavanú časť rozhodnutia súdu prvej inštancie treba konštatovať, že v rozhodujúcich smeroch súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má v rozhodujúcej miere podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie. 15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 16. Podľa 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. 17. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 18. Ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 19. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 20. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 21. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa (§ 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka). 22. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 23. V prejednávanej veci bolo nepochybne zistené, že 21.2.2013 uzavrel žalobca so žalovanými zmluvu o úvere, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovaným pod č. XXXXXXXXXX medziúver vo výške 16.500,- eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok a všeobecných zmluvných podmienok sa medziúver zúčtuje s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX/XXXX. Listom z 10.10.2014, doručeným žalovaným 16.10.2014, žalobca odstúpil od zmluvy s odôvodnením, že neuhradili zročné splátky, a to ani v poskytnutej dodatočnej lehote vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Zároveň požiadal o okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v lehote 7 dní. 24. V závislosti na týchto okolnostiach treba konštatovať, že súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah sporových strán podľa režimu Občianskeho zákonníka, t. j. podľa ustanovení § 52 a nasl. tohto predpisu a podľa § 457 a nasl. Občianskeho zákonníka. Treba totiž konštatovať, že odstúpením od zmluvy vznikne medzi jej pôvodnými účastníkmi, t. j. medzi sporovými stranami v prejednávanej veci režim bezdôvodného obohatenia, nakoľko ide o zmluvu zrušenú a účastníci sú povinní sa vyporiadať podľa režimu o bezdôvodnom obohatení, t. j. vrátiť si všetko, čo podľa zmluvy dostali. Za týchto okolností nemá žalobca nárok na iné plnenia ako na rozdiel medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami a tým, čo žalovaní v jeho prospech plnili, tak ako to správne zistil súd prvej inštancie, teda ide o rozdiel medzi sumou 16.302,- eur poskytnutých finančných prostriedkov a plnením vo výške 1.059,45 eur zo strany žalovaných. Za týchto okolností súd prvej inštancie vlastne aj vysvetlil, že nárok na poplatky žalobca nemá, pretože mu prislúcha iba uvedený rozdiel finančných prostriedkov poskytnutých a vrátených žalovanými, pretože sa jedná o režim bezdôvodného obohatenia. 25. Za týchto okolností nemožno akceptovať námietky týkajúce sa celkového právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a špecifických nárokov na zaplatenie poplatkov, ako aj úrokov z úveru za obdobie aj po odstúpení od zmluvy, ako aj za predchádzajúce obdobie, pretože takýto spôsob vyporiadania by bol v rozpore so zásadami bezdôvodného obohatenia uvedenými v § 457 Občianskeho zákonníka a v rozpore s aplikáciou občianskoprávnej úpravy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorú je potrebné v prejednávanej veci uplatniť. Súd prvej inštancie v tomto smere náležite vysvetlil, že ide o občianskoprávnu úpravu, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia a v súlade s ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa za tejto situácie použije vždy. 26. V závislosti od toho súd prvej inštancie správne vyčíslil skutočnú sumu finančných prostriedkov, na ktorú má žalobca nárok, keď nezohľadnil úroky, ako aj poplatky predmetného úveru, či už poplatky týkajúce sa správy úveru, ako aj ďalšie poplatky dohodnuté v zmluve práve so zreteľom na aplikáciu zásad o bezdôvodnom obohatení medzi sporovými stranami. 27. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne v rozhodujúcich smeroch a náležite odôvodnené okrem výroku o splatnosti pohľadávky. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). 28. Pochybil však súd prvej inštancie pokiaľ ide o výrok o splatnosti pohľadávky, ktorý nijakým spôsobom neodôvodnil, neuviedol, akými úvahami sa riadil pri povolení týchto splátok, aké pomery sporových strán zohľadnil, a preto treba dať za pravdu žalobcovi v tomto smere, že jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k tomuto výroku dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho sporovej strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čo je zároveň dôvod na zrušenie rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v tejto časti. 29. Preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o splatnosti pohľadávky a v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie. 30. Úlohou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa splatnosťou pohľadávky, zistiť v tomto smere pomery žalovaných, v závislosti na tom rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné. Až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách bude možné v tejto časti vo veci zákonne rozhodnúť. 31. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).