Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201738 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716201738.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci žalobcu J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpený JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom Mlynárska 15, 040 01 Košice, proti žalovanému Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpený JUDr. Martinom Tomasom, advokátom, 1. Mája 2016/7, 058 01 Poprad, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 11C/19/2016 - 32 zo dňa 30.09.2016 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I.). Nepriznal stranám náhradu trov konania (II.). Nariadil vrátiť žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50,- eura krátený o 6,70,- eura, celkom 92,80,- eura a na vrátenie upravil prevádzkovateľa systému Slovenská pošta a.s., do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia príslušnému prevádzkovateľovi systému (III.) V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pred začatím pojednávania, podaním zo dňa 13.09.2016 žalobu vzal späť z dôvodu mimosúdneho riešenia sporu. Súd s poukazom na § 144, § 145 Civilného sporového poriadku konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 257 Civilného sporového poriadku. Žalobca náhradu trov konania neuplatnil z dôvodu mimosúdneho riešenia sporu. Žalovaný náhradu trov konania uplatnil majúc za to, že žalobca zavinil predmetné konanie, keď žalovaného pred podaním žaloby nevyzval na uzatvorenie mimosúdnej dohody. Súd prvej inštancie bol však názoru, že nemožno konštatovať procesné zavinenie zastavenia konania žalobcom, keď strany sporu v priebehu konania vyriešili vec mimosúdne. Uvedenú skutočnosť považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, z dôvodu ktorého sporovým stranám nepriznal náhradu trov konania. Samotná skutočnosť, že žalobca pred podaním žaloby nevyzval žalovaného na uzatvorenie mimosúdnej dohody neznamená procesné zavinenie strán sporu v prípade, že k uzatvoreniu dohody dôjde v priebehu konania. 2. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu výroku o nepriznaní náhrady trov konania odvolanie žalovaný, z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Trval na tom, že žalobca procesne zavinil predmetné konanie, nakoľko žalovaného pred podaním žaloby písomne nevyzval na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na čo žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení zo dňa 31.03.2016 a takisto vo vyjadrení a oznámení zo dňa 04.10.2016. Vzhľadom na mimosúdne riešenie sporu by žalovaný danú záležitosť riešil obdobným spôsobom, pokiaľ by ho žalobca vyzval. V dôsledku toho by žalovanému nikdy nevznikli trovy konania, ktoré si uplatnil. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že nejde o procesné zavinenie zastavenia konania žalobcom je preto podľa názoru žalovaného zavádzajúce a už v žiadnom prípade nemôže byť okolnosťou hodnou osobitného zreteľa. Pri uplatňovaní okolností hodných osobitného zreteľa musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť aj v rozhodnutí náležite odôvodnený. Ďalej namietal, že odôvodnenie v napadnutom uznesení úplne absentuje, dokonca je s množstvom chýb, v dôsledku ktorých nedáva možnosť ho logicky a v súvislostiach vnímať a pochopiť. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a žalovanému priznať náhradu trov konania. 3. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného mal pochybnosti či odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, keď ho podáva právny zástupca vo vlastnom mene. Ďalej uviedol, že žalobca a žalovaný sú bratia, ktorí sa dohodli mimosúdne na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k bytu, čím zaniklo spoluvlastníctvo a tým aj predmet konania, ktoré sa nemohlo skončiť inak ako jeho zastavením. Zastavenie konania mal pritom procesne zaviniť žalovaný, ak až v priebehu súdneho konania súhlasil so zánikom podielového spoluvlastníctva v prospech žalobcu. Dôvody hodné osobitného zreteľa treba vidieť v tom, že išlo o spoluvlastníctvo medzi bratmi, toto bolo zmluvne vyporiadané v prospech žalobcu. Vzťah medzi sporovými stranami bol výslovne riešený tak, že nikto si nebude nič navyše uplatňovať a priznanie náhrady trov konania by mohlo zmluvne riešené vzťahy len narušiť. Podané odvolanie považoval za nepreskúmateľné, z akého základu vychádzal právny zástupca žalovaného pri uplatňovaní náhrady trov odvolacieho konania. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie ako správne a zákonné potvrdiť. 4. Právny zástupca žalovaného v podanej replike uviedol, že žalovaný je zastúpený na základe plnej moci na celé konanie. Žalobca nepredložil jediný dôkaz, že žalovaný odmietol previesť na žalobcu pred podaním žaloby svoj spoluvlastnícky podiel, a to ani v prípade tvrdenia, že medzi sporovými stranami bola dohoda, že nikto si nebude nič navyše uplatňovať. Mal za to, že žalobca zapríčinil spor, nakoľko žalovaný bol ochotný sa vyporiadať mimosúdne. Uplatnil si náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. 5. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany. Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ust. Civilného sporového poriadku aj na konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov vykonaných úkonov za účinnosti a platnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorých následky sa uznávajú aj vtedy, ak novšia právna úprava s nimi nepočíta. 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného sporového poriadku) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Oboznámením sa s obsahom napadnutého uznesenia, ako aj obsahom súdneho spisu, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, ak žalovanému nepriznal náhradu trov konania v dôsledku aplikácie ust. § 257 Civilného sporového poriadku. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že pri aplikácii uvedeného ustanovenia musí ísť o celkom výnimočný prípad. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa vykladať prísne reštriktívne. Samotnú skutočnosť uzatvorenia mimosúdnej dohody v priebehu konania tak nemožno posudzovať ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa. V skutkovo obdobnej veci rozhodoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto odvolací súd poukazuje na jeho rozhodnutie zo dňa 24. februára 1971, R 31/1972: „Z hľadiska použitia ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku (pozn. teraz § 257 Civilného sporového poriadku) má teda význam aj zistenie, či žalobca pred podaním žaloby na súde urobil spoluvlastníkom návrh na zrušenie spoluvlastníctva a či navrhoval jeho vyporiadanie spôsobom, ktorý potom uplatnil v žalobe a dosiahol plný úspech vo veci.“ 7. K odvolaniu žalovaného, že žalobca procesne zavinil konanie vo veci samej, keď žalovaného pred podaním žaloby nevyzval na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, odvolací súd uvádza, že žalobca nijako nepreukázal vynaloženie snahy za účelom uzatvorenia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobca tak nerešpektoval ust. § 141 ods. 1 a § 142 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktorý explicitne predpokladá pokus o uzatvorenie dohody medzi podielovými spoluvlastníkmi. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného v tomto rozsahu považuje za dôvodné. Žalobca porušením svojich povinností vyplývajúcich mu z noriem hmotného práva, v procese zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, spôsobil vznik trov konania, ktoré by mu inak neboli vznikli. Uvedené konanie je preto potrebné posudzovať na ťarchu žalobcu, podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Odvolací súd pri rozhodovaní prihliadal predovšetkým na skutočnosť, že žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, čo deklaroval aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.03.2016, rovnako z jeho procesného správania, keď pristúpil k uzatvoreniu mimosúdnej dohody spôsobom akým sa domáhal žalobca v žalobe, ešte pred začatím pojednávania. 8. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zavinenie zastavenia konania. Súd prvej inštancie bol názoru, že nemožno konštatovať procesné zavinenie zastavenia konania žalobcom, keď strany sporu vec v priebehu konania vyriešili mimosúdne. Právna teória, ale aj judikatúra konštantne vychádza z toho, že späťvzatie žaloby v zmysle ust. § 144 Civilného sporového poriadku je potrebné posudzovať z procesného hľadiska. V zásade je potrebné vziať do úvahy, ktorá zo strán zavinila zastavenie konania. Výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorej príčinou je správanie strany sporu. Žalobca porušil už vyššie spomenuté povinnosti, v zmysle ust. § 141 ods. 1 § 142 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu k späťvzatiu žaloby zo dňa 13.09.2016, v ktorom uvádza že došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, spôsobom akým sa domáhal žalobca v podanej žalobe, je odvolací súd toho názoru, že žalobca rovnako procesne zavinil zastavenie konania podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Odvolací súd v predmetnej súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 6 Obo 38/2009, v ktorom vyslovil, že ak bola žaloba žalobcom vzatá späť, pričom táto nebola podaná dôvodne, zásadne platí, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Uplatnené námietky nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia veci boli dôvodné. Z týchto dôvodov preto odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Nepriznanie náhrady trov konania bez existencie zákonného dôvodu je potrebné posudzovať ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej uvádza, že dôvody hodné osobitného zreteľa, konštatované v odôvodnení napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie neexistovali, a preto nebol daný dôvod pre aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku. 8. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách konania postupom podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 9. Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. ( § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku) Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.