Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9CoP/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202365 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716202365.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. G. C., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. G., U. XX a I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C., G. XXXX/XX, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/72/2016 - 87 zo dňa 7.7.2017 takto r o z h o d o l : Návrh otca na prerušenie konania zamieta. Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch II. a III. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Zveruje mal. G. C., nar. X.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. II. Zaväzuje otca prispievať na výživu mal. G. sumou XXX,- eur mesačne, od 1.1.2016, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15.-ho dňa v mesiaci vopred. III. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.1.2016 do 30.6.2017 činí zo strany otca pre mal. G. sumu 1800,- eur, ktorý zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky v lehote 30 dní, od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že Matka návrhom zo dňa 14.3.2016 žiadala zveriť mal. G. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať výživným vo výške 500,- eur mesačne od 1.1.2016, dôvodiac, že od tejto doby s otcom dieťaťa spolu nežijú a od tejto doby otec si vôbec neplní výživné na dieťa, nenavštevuje ho, vôbec sa o dieťa nezaujíma. Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o dieťa, zveril mal. G. do jej osobnej starostlivosti. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 226,- eur mesačne, otec je nateraz bez príjmu. Z obsahu spisu súd zistil, že otec ukončil podnikanie 21.9.2016 na vlastnú žiadosť. Potvrdil, že neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť od januára 2016, i keď vo svojom vyjadrení pred dožiadaným súdom navrhoval striedavú starostlivosť. U otca ide o zjavne nezodpovedný prístup k plneniu si svojich rodičovských práv a povinností, preto vychádzajúc z jeho možností a schopností a potrieb mal. dieťaťa, zaviazal ho výživným od 1.1.2016, teda odkedy si preukázateľne vyživovaciu povinnosť neplnil, a to vo výške zodpovedajúcej ustanoveniu § 62 ods. 3 Zák. o rodine. Keďže otec si neplnil vyživovaciu povinnosť posledných 18 mesiacov, vznikol mu na výživnom nedoplatok, čo je matematický súčet jednotlivých mesačných plnení, ktorým ho zaviazal zaplatiť v súdom stanovenej lehote, nakoľko nie je možné, aby mal. dieťa bezúročne úverovalo rodiča, ktorý bez akejkoľvek objektívnej príčiny si ani v minimálnom rozsahu neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých, a to proti výrokom o výživnom (výroky č. II. a III.) uviedol, že od októbra 2016 do júla 2017 bol na PN, následne zrušil živnosť. Zároveň podal návrh na zapretie otcovstva. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie, resp. zmenil, prípadne prerušil konanie do ukončenia konania o určenie otcovstva. 3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala zdokladovať kedy došlo k úrazu. Uviedla, že otec sa od augusta 2017 znova zamestnal, výživné neplatí. 4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Súdom určené výživné je v záujme maloletého dieťaťa. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal v celom rozsahu odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 65 CMP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 23.11.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodným nebolo. 6. Podstata odvolacích argumentov otca je totožná s argumentmi, ktoré prezentoval v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Má za to, že jeho príjem mu neumožňuje platiť výživné v matkou požadovanej, prípadne súdom určenej výške. 7. Odvolací súd, vychádzajúc z ustanovení Civilného mimosporového poriadku, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce s akcentom na otcom uvádzané odvolacie dôvody, a to všetko aj s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR)“, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V zmysle § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňujúc sa s ním, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, dodáva: 10. Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu; ide o jeho zákonný nárok, explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým je zakotvený v rámci demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti v § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samé schopné sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Výživné dieťaťa zahŕňa čiastku potrieb na výživu vo vlastnom slova zmysle, ale aj čiastku na uspokojovanie ďalších potrieb dieťaťa (ošatenie, obuv, potreby pre rozširovanie a prehlbovanie jeho vzdelávania, rozvoj záujmov, hradenie nákladov spojených s kultúrnymi a športovými potrebami). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, aj od jeho zdravotného stavu. 11. Pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je záujem dieťaťa na prvom mieste, dokonca možno uviesť, že prevyšuje vlastný záujem rodičov. Pri skúmaní majetkových pomerov povinného rodiča súd vychádza nielen z jeho skutočných zdokladovaných príjmov, ale prihliada aj na jeho schopnosti a možnosti zabezpečiť si taký príjem, z ktorého by mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v takej výške, ktorá čo možno najviac zodpovedá ich potrebám. 12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že otec v období od 27.4.2015 do 21.9.2016 vykonával živnosť v oblasti poskytovania služby vedenia cudzieho motorového vozidla a od 25.1.2016 do 21.9.2016 aj v oblasti nákladnej cestnej dopravy vykonávanej vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla. Podľa tvrdenia otca, z tejto samostatnej zárobkovej činnosti mu po odrátaní daní a odvodov zostal čistý príjem okolo 700-800 eur mesačne. Živnosť, podľa vlastného tvrdenia, zrušil z dôvodu, že mu podnikanie nevychádzalo a kvôli zdravotnému stavu, bolestiam chrbta. Vodičský preukaz mu bol odobratý kvôli vedeniu motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. 13. Na pojednávaní dňa 6.10.2016 (č.l. 34) otec uviedol, že vodičské oprávnenie mu bolo pred mesiacom odobraté kvôli alkoholu, mal 0,027 promile alkoholu v krvi. Z evidenčnej karty zaslanej Okresným riaditeľstvom PZ v Prešove (č.l. 42-47 spisu) odvolací súd zistil, otcovi maloletého bol rozhodnutím ORPZ-PO-ODI2-700/2016-P zo dňa 12.10.2016, právoplatným dňa 12.10.2016, uložený zákaz činnosti v období od 12.10.2016 do 12.10.2018 z dôvodov podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona č. 372/1990 Zb. - vedenie motorového vozidla po požití alkoholu, § 4 ods. 32 písm. a) a d) Zákona č. 8/2009- povinnosti vodiča, § 74 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. - vedenie vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia, § 22 ods. 1 písm. c) Zákona č. 372/1990 Zb. - vedenie motorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia. Skutok bol spáchaný dňa 18.8.2016. Odvolací súd poukazuje na to, že v čase spáchania skutku otec ešte podnikal v oblasti dopravy, o mesiac na to živnosť ukončil. 14. Ako dôvod ukončenia živnosti otec uviedol zdravotný stav a to, že sa mu nedarilo. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bol zdravotný stav otca natoľko závažný, že by mu bránil naďalej vykonávať podnikateľskú činnosť, o čom svedčí aj to, že v priebehu konania otec ani netvrdil, že by z tohto dôvodu požiadal o invalidný dôchodok, a rovnako to, že po ukončení živnosti sa otec znova zamestnal. Ďalší dôvod ukončenia živnosti, ktorý uviedol otec, t.j. že sa mu v podnikaní nedarilo, odvolací súd považuje za účelový vzhľadom na to, že otec podnikal len krátku dobu (od 27.4.2015 do 21.9.2016). V súvislosti s ukončením živnosti otca nemožno prehliadnuť skutočnosť, že dňa 18.8.2016 sa otec dopustil skutku (vedenie motorového vozidla po požití alkoholu a bez príslušného vodičského oprávnenia), kvôli ktorému mu následne bol udelený zákaz činnosti na dva roky. Otec síce ukončil živnosť pred vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti, avšak vzhľadom na charakter a závažnosť skutku mohol predpokladať, že peňažná pokuta nebude jedinou sankciou. Samozrejme, odvolací súd nemôže s istotou tvrdiť, a to najmä vzhľadom na časový sled udalostí, že dôvodom ukončenia živnosti bol uložený zákaz činnosti, no v každom prípade s účinnosťou od 12.10.2016 bol otcovi maloletého uložený zákaz činnosti, v dôsledku čoho, aj keby pred tým nedošlo k ukončeniu živnosti, otec by živnosť ďalej vykonávať nemohol. Preto odvolací súd zastáva názor, že otec si sám úmyselne zavinil stratu zárobkovej činnosti, v dôsledku čoho je nutné naň hľadieť ako na osobu, ktorá sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu. 15. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne. Z takto určeného výživného súd prvej inštancie správne určil aj dlžné výživné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 16. Návrh otca na prerušenie konania odvolací súd zamietol z dôvodu, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 veta 1 CSP). V čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu je účastník konania I. C. v rodnom liste maloletého zapísaný ako jeho otec. Touto listinou je odvolací súd viazaný. Naviac, ako už bolo vyššie uvedené, prvoradý je záujem dieťaťa, a v záujme dieťaťa je, aby obaja jeho rodičia plnili voči nemu vyživovaciu povinnosť. Nad rámec uvedených dôvodov odvolací súd dodáva, že rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné, a teda bez ohľadu na to, či by odvolací súd konanie prerušil alebo nie, otec by výživné určené napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie až do rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej (po odpadnutí prekážky prerušenia konania) musel platiť. 17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.