Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/18/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200224 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200224.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu Práčovňa a čistiareň Tatry, s.r.o., so sídlom Tatranská Lomnica IV/87, Vysoké Tatry, zastúpeného iTRUST Legal, s.r.o., so sídlom Seberíniho 2, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100302074/2017 zo dňa 15. februára na základe správnej žaloby takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného pod č. 100302074/2017 zo dňa 15. februára 2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov pod č. 104346489/2016 zo dňa 23. novembra 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Prešov rozhodnutím č.k. 104346489/2016zo dňa 23.11.2016 vyrubil žalobcovi úrok z omeškania vo výške 40,30 EUR podľa § 156 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. v platnom znení za neodvedenie vybraných preddavkov na daň zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za mesiac august 2013 v ustanovenej lehote. Správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane bol povinný odviesť preddavok na daň znížený o úhrn daňového bonusu na mesiac august 2013 vo výške 681,10Eur najneskôr do 07.10.2013. Zamestnávateľ dlžnú sumu preddavku na daň vo výške 681,10 EUR do dňa vykonania ročného zúčtovania neodviedol. 2. Vydaniu rozhodnutia správnym orgánom prvého stupňa predchádzali nasledujúce skutočnosti: 3. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 2R/4/2014-71 zo dňa 7.4.2014 začal reštrukturalizačné konanie na majetok spoločnosti Práčovňa a čistiareň Tatry, s.r.o., so sídlom Tatranská Lomnica IV/87, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 36 675 911. Uznesenie súdu bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 71/14 zo dňa 11.4.2014. 4. Uznesením sp.zn. 2R/4/2014 zo dňa 22.4.2014 Okresný súd Prešov povolil reštrukturalizáciu spoločnosti Práčovňa a čistiareň Tatry, s.r.o., ustanovil správcu a poučil veriteľov dlžníka o tom, akým spôsobom a v akej lehote môžu prihlásiť svoje pohľadávky. Zároveň poučil veriteľov aj o následku neprihlásenia pohľadávok, resp. ich prihlásenia po uplynutí lehoty. Uznesenie súdu bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 80/14 zo dňa 28.4.2014. 5. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 2R/4/2014-232 zo dňa 22.12.2014, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 1/15 zo dňa 2.1.2015, reštrukturalizačný plán spoločnosti Práčovňa a čistiareň Tatry, s.r.o. potvrdil. Oznámenie o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu o potvrdení plánu spoločnosti Práčovňa a čistiareň Tatry, s.r.o. bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 8/15 zo dňa 14.1.2015. 6. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa , v ktorom namietal, že správca dane vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Prešov uznesením č. k. 2R/4/2014-71 zo dňa 7.4.2014 začal reštrukturalizačné konanie na majetok žalobcu, a uznesením sp.zn. 2R/4/2014 zo dňa 22.4.2014 Okresný súd Prešov povolil reštrukturalizáciu žalobcovi. Namietal, že povolením reštrukturalizácie, t. j. dňom 29.4.2014, začala správcovi dane plynúť lehota na prihlásenie pohľadávok do reštrukturalizácie dlžníka, ktoré si mohol uplatniť v 30-dňovej lehote. Namietal postup správcu dane, ktorý mal v rovnakej lehote, ako uplatnil pohľadávku (daňový nedoplatok), uplatniť prihláškou aj príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky z omeškania, pretože ide o obdobie predchádzajúce začatiu reštrukturalizačného konania. Poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Prešov uznesením sp.zn. 2R/4/2014 zo dňa 22.12.2014, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 1/15 zo dňa 2.1.2015, reštrukturalizačný plán spoločnosti Práčovňa a čistiareň Tatry, s.r.o. potvrdil. Oznámenie o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu o potvrdení plánu spoločnosti Práčovňa a čistiareň Tatry, s.r.o. bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 8/15 zo dňa 14.1.2015. Dňom 15.1.2015 bolo reštrukturalizačné konanie právoplatne skončené a nastali účinky súdom právoplatne potvrdeného plánu v zmysle § 155 ZKR. Keďže správca dane po povolení reštrukturalizácie postupuje podľa ZKR a daňový nedoplatok sa pre účely reštrukturalizácie považuje za pohľadávku, aj ohľadne úrokov z omeškania a postupu pri ich vymáhaní mal správca dane postupovať podľa ZKR, pretože v zmysle ZKR ide o príslušenstvo pohľadávky, ktoré je potrebné tiež uplatniť v konaní prihláškou. Ak tak správca dane neurobil, nastali účinky podľa § 155 ZKR, a teda zaniklo právo (správcu dane) predmetné pohľadávky (úrok z omeškania) voči daňovému subjektu vymáhať. Inak povedané, zaniklo právo správcu dane vymáhať voči daňovému subjektu úroky z omeškania podľa § 156 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pretože sa pre tzv. iné pohľadávky (iné peňažné plnenia, ktoré nie sú daňou, a ktoré boli uložené rozhodnutím správcu dane podľa daňového poriadku) zavádza rovnaký postup pri ich vymáhaní ako pre daňové nedoplatky, odvolávajúci sa uvádza, že rovnako je potrebné aplikovať ustanovenie § 84 ods. 1 písm. e) zákona Č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov aj na ich zánik, t. j. na situáciu, ak tieto pohľadávky vyplývajúce napr. z úrokov z omeškania neboli riadne a včas prihlásené prihláškou v reštrukturalizácii. Podľa názoru daňového subjektu preto zaniklo právo správcu dane tieto pohľadávky vymáhať, a teda tieto pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 84 ods. 1 písm. e) zákona Č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov zanikli. Nie je možné ich (dodatočne) vyrubovať daňovému subjektu, a ak by aj správca dane trval na názore, že tieto iné peňažné plnenia nezanikli, nie je možné ich vymáhať, pretože mali byť uplatnené v reštrukturalizácii prihláškou. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 7. Preskúmavaným rozhodnutím č. 100302074/2017 zo dňa 15.2.2017 žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 104346489/2016 zo dňa 23.11.2016, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v sume 40,30 eur, za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za mesiac august 2013 v ustanovenej lehote daňovému subjektu Práčovňa a Čistiareň Tatry, s.r.o., Tatranská Lomnica IV/87,059 60 Vysoké Tatry, IČO 36 675 911, DIČ 2022242992, IČ DPH SK2022242992, potvrdil. 8. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, ktoré obsahuje identické námietky, ako sú uvádzané v žalobných dôvodoch. Rozhodnutie odôvodnil tým, že popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, najmä citoval ustanovenia § 2 písm. u), § 35 ods. 6, prvá veta zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, § 2 písm. b), § 2 písm. f) , § 3 ods. 1, § 84 ods. 1 písm. g), § 156 ods. 1 písm. d) , § 156 ods.2, ods.5, § 156 ods. 8 písm. b), §158 ods. 1 , ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 29 ods. 4, ods.6, § 120 ods.1, § 121, § 122 ods. 1 prvá veta, § 155 ods. 2 zákona Č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 9. Žalovaný skonštatoval, že mal preukázané, že daňový subjekt si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to odviesť vybrané preddavky za august 2013 na daň zo závislej činnosti v sume 681,10eura v lehote do 07.10.2013, a preto bol správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania podľa § 156 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v sume 40,30 eur, a to do uplynutia lehoty na vykonanie ročného zúčtovania. 10. K námietkam žalobcu žalovaný skonštatoval, že sú neopodstatnené. Poukázal na ustanovenie § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého preddavok na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. Keďže preddavok na daň nie je daňou, jeho nezaplatením nevzniká daňový nedoplatok, ktorého definícia je uvedená v ustanovení § 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Vyslovil názor, že keďže nejde o daňový nedoplatok, nemohla vzniknúť ani pohľadávka, pretože podľa § 158 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov len daňový nedoplatok sa na účely reštrukturalizácie považuje za pohľadávku, a preto nemožno hovoriť ani o žiadnom inom záväzku, ktorý vznikol pred vstupom dlžníka do reštrukturalizácie. 11. Žalovaný argumentoval, že správca dane napadnutým rozhodnutím vyrubil úrok z omeškania dňa 23.11.2016, tento úrok sa stane daňovým nedoplatkom až po právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia v prípade nezaplatenia tohto úroku. Vyrubený úrok z omeškania sa teda nemohol stať daňovým nedoplatkom vzniknutým do dňa začatia reštrukturalizačného konania, preto nemohol byť prihlásený do reštrukturalizačného konania, a preto nemôžeme hovoriť následne o zaniknutí práva na jeho vymáhanie podľa § 84 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, resp. § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. 12. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 29 ods. 4 a ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že v prihláške sa celková suma pohľadávky rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom sa k prihláške pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Z dôvodu, že úrok z omeškania sa nestal daňovým nedoplatkom do dňa začatia reštrukturalizačného konania, preto namietať ustanoveniami § 29 ods. 4 až 6 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov je podľa názoru žalovaného neopodstatnené. 13. Odvolací orgán v závere odôvodnenia konštatuje, že podľa § 156 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov je obligatórnou povinnosťou správcu dane vyrubiť úrok z omeškania v lehote ustanovenej negatívnym spôsobom v ustanovení § 156 ods. 8 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, a túto povinnosť si správca dane rozhodnutím aj splnil. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 14. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 15. februára 2017, číslo 100302074/2017 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 104346489/2016 zo dňa 23. novembra 2016. 15. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie za nesprávne a nezákonné a je presvedčený, že jeho práva a právom chránené záujmy boli týmito rozhodnutiami orgánu verejnej správy porušené, preto sa touto žalobou na správnom súde domáha ochrany svojich subjektívnych práv. Nedostatky napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia vidí žalobca predovšetkým v tom, že obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia a odporujú Daňovému poriadku i ústavnoprávnym normám. 16. V bode V. žalobca poukázal na priebeh administratívneho konania a uviedol odvolacie námietky. Poukázal na ust. § 84 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, podľa ktorého daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Jedná sa o tie daňové pohľadávky po splatnosti, ktoré neboli riadne a včas v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou, nakoľko daňové nedoplatky riadne a včas prihlásené sa riadia ustanoveniami potvrdeného plánu a zanikajú spôsobom ustanoveným v § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku. V danom prípade tak podľa názoru žalobcu daňový nedoplatok v podobe úroku z omeškania zanikol dňa 16.01.2015, t.j. dňom nasledujúcim po zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. 17. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že až momentom nezaplatenia úroku z omeškania vyrubeného právoplatným a vykonateľným rozhodnutím správcu dane vzniká daňový nedoplatok. Bolo by to totiž v rozpore s ust. § 35 ods. 6 ZoDP, ktoré celkom jednoznačne určuje moment splatnosti preddavku na daň, a to objektívne, t.j. uplynutím určenej lehoty. Bez ohľadu na skutočnosť, či Správca dane úrok z omeškania vyrubil až Prvostupňovým rozhodnutím, omeškanie žalobcu nastalo v danom prípade objektívne momentom uplynutia lehoty určenej zákonom na úhradu preddavku na daň, a nie až momentom právoplatnosti a vykonateľnosti Prvostupňového rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania. 18. Namietal, že ak teda omeškanie žalobcu nastalo objektívne ex lege, rozhodnutie Správcu dane o vyrubení príslušného úroku nie je rozhodnutím konštitutívnym, ale len deklaratórnym a otázka jeho právoplatnosti a vykonateľnosti je dôležitá len z hľadiska jeho možného núteného výkonu v prípade, ak daňový dlžník dobrovoľne nesplní svoju povinnosť. Žalobca preto tvrdí, že Správca dane najneskôr v momente povolenia reštrukturalizácie vedel (musel vedieť), že žalobca svoju povinnosť uhradiť preddavky na daň nesplnil, a preto mal nároky z úrokov z omeškania podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku riadne v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou. Tým, že tak neurobil, nastali účinky v zmysle ZKR a Daňového poriadku. Uvedenými zásadami sa však ani žalovaný pri vydaní Napadnutého rozhodnutia a ani Správca dane pri vydaní Prvostupňového rozhodnutia neriadili, a teda vec nesprávne právne posúdili, nakoľko dospeli k opačnému záveru. Svojím konaním a rozhodnutím tak porušili subjektívne práva žalobcu a ich rozhodnutia sú nezákonné. 19. Namietal, že žalovaný v Napadnutom rozhodnutí na jeden strane uvádza celú argumentáciu žalobcu, ktorá je obsahom podaného Odvolania, no na druhej strane v závere celkom nelogicky oprel svoje rozhodnutie o právny záver, podľa ktorého úrok z omeškania de facto nie je daňovým nedoplatkom, a teda nemôže byť ani takou pohľadávkou, ktorá sa v zmysle Daňového poriadku a v súlade so ZKR má uplatňovať v reštrukturalizácii. Na podklade tohto záveru žalovaný zároveň Prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Samotná argumentácia žalovaného je však s odkazom na citované právne predpisy nesprávna. 20. Žalobca nespochybňuje, že preddavok na daň nie je možné považovať za daň samotnú. Na druhej strane, v zmysle vyššie uvedenej argumentácie, včasným a riadnym nezaplatením preddavku na daň nastáva objektívne omeškanie, čim zároveň vzniká povinnosť úhrady úroku z omeškania na strane povinnej osoby a zároveň právo/povinnosť správcu dane vyrubiť úrok z omeškania a v prípade, ak povinná osoba dobrovoľne neuhradí úrok z omeškania, tento po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vymáhať. Už samotným omeškaním vzniká daňový nedoplatok, t.j. dlžná suma dane, v danom prípade dlžný úrok z omeškania. 21. Žalobca namietal, že žalovaný ustálil, že preddavok na daň nie je daňou a jeho nezaplatením nevzniká daňový nedoplatok, nemožno však súhlasiť so záverom, ktorý vyplýva z tvrdenia žalovaného, že úrok z omeškania nie je daňovým nedoplatkom. S týmto právnym názorom s ohľadom na vyššie uvedené ust. § 2 písm. b) a f) Daňového poriadku nie je možné súhlasiť, a to z nasledovných dôvodov : jednak je pre účely správy daní, a teda aj povinnosti správcu dane postupovať podľa ZKR je potrebné vychádzať z definície dane, ktorú uvádza Daňový poriadok v § 2 písm. b), a nie zo ZoDP; jednak z hľadiska logického a hľadiska usporiadania právnej normy, definícii daňového nedoplatku v Daňovom poriadku predchádza definícia dane pre účely Daňového poriadku. Inak povedané, pojem daňový nedoplatok, ktorý Daňový poriadok definuje v § 2 písm. f) ako nedoplatok na dani je potrebné chápať zo sémantického hľadiska s odkazom na ust. § 2 písm. b) Daňového poriadku, ktorý definuje daň pre účely Daňového poriadku, t.j. zavádza tzv. legislatívnu skratku pojmu daň. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak úrok z omeškania je potrebné považovať za daňový nedoplatok, a teda s odkazom na ust. § 158 ods. 1 Daňového poriadku o pohľadávku pre účely ZKR, ktorú si mal Správca dane uplatniť prihláškou v reštrukturalizácii žalobcu. 22. Podľa názoru žalobcu, ak tak Správca dane neurobil, nastali účinky v zmysle § 155 ZKR, t.j. zaniklo právo Správcu dane vymáhať tieto pohľadávky voči žalobcovi, a teda s odkazom na ust. § 84 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, tieto pohľadávky (t.j. daňový nedoplatok) zanikli, a to dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok, t.j. dňom 16.01.2015. Uvedenému záveru svedči aj skutočnosť, že pohľadávky daňových orgánov všeobecne nemajú v zmysle platného ZKR akékoľvek nadradené či prednostné postavenie, ale spravujú sa rovnakým režimom, ako pohľadávky ostatných veriteľov, tj. momentom ich vzniku. Opačný výklad by viedol k favorizácii a preferovaniu daňových pohľadávok, čo však jednak nemá oporu v ZKR a bolo by navyše aj popretím jej zmyslu - tj. umožniť dlžníkovi zákonným spôsobom vyriešiť svoj úpadok (alebo jeho hrozbu) tým, že uzavrie so svojimi veriteľmi generálnu dohodu v podobe reštrukturalizačného plánu schváleného veriteľmi a potvrdeného súdom. Pokiaľ by tak nebolo, daňové orgány by prakticky neobmedzene (z pohľadu ZKR) mohli dodatočne vyrubovať a vymáhať svoje pohľadávky voči dlžníkovi, čím by jednak bolo znevýhodnené postavenie ostatných veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky museli prihlásiť, a jednak by nebol dosiahnutý účel reštrukturalizácie, tj. ochrana pred starými dlhmi a ich riešenie v pláne a v neposlednom rade by mali daňové orgány zvýhodnené postavenie, čo je však v priamom rozpore so znením ZKR. 23. Žalobca zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby v bode VIII. v predmetnej žalobe. IV. Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného 24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 17.10.2017. Žalovaný dôvody uvedené v žalobe považuje v celom rozsahu za neopodstatnené, totožné s dôvodmi uvedenými v odvolaní a s týmito dôvodmi sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia, a na tomto odôvodnení trvá. 25. Žalovaný znova poukázal na ustanovenie § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že preddavok na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. Keďže preddavok na daň nie je daňou, jeho nezaplatením nevzniká daňový nedoplatok, ktorého definícia je uvedená v ustanovení § 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. A keďže nejde o daňový nedoplatok, nemohla vzniknúť ani pohľadávka, pretože podľa § 158 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov len daňový nedoplatok sa na účely reštrukturalizácie považuje za pohľadávku, a preto nemožno hovoriť ani o žiadnom inom záväzku, ktorý vznikol pred vstupom dlžníka do reštrukturalizácie. 26. Žalobca v bode 5.13 žaloby uvádza, že žalovaný oprel svoje rozhodnutie o právny záver, podľa ktorého úrok z omeškania de facto nie je daňovým nedoplatkom, a teda nemôže byť ani takou pohľadávkou, ktorá sa v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov má uplatňovať v reštrukturalizácii. Toto tvrdenie žalobcu je nepravdivé. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že úrok z omeškania sa stane daňovým nedoplatkom až po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, ktorým bol vyrubený, a v prípade, keď tento úrok nebude zaplatený v lehote splatnosti. Úrok z omeškania bol vyrubený rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 104346489/2016zo dňa 23.11.2016, ktoré bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 100302074/2017 zo dňa 15.2.2017 (právoplatnosť nadobudlo dňa 27.2.2017 a vykonateľným sa stalo dňa 15.3.2017). Úrok z omeškania sa teda nemohol stať daňovým nedoplatkom vzniknutým do dňa začatia reštrukturalizačného konania (t. j. 12.4.2014), preto nemohol byť prihlásený do reštrukturalizačného konania, a preto nemožno hovoriť následne o zaniknutí práva na jeho vymáhanie podľa § 84 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, resp. § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. 27. Žalovaný zároveň upriamil pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/146/2013 zo dňa 29.4.2015, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 1S 29/2013, ktorý v odôvodnení okrem iného uviedol, že sankčné konanie je samostatným konaním, nie je ho možné prihlásiť prihláškou v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní a pohľadávka z tohto konania vzniká žalovanému až na základe právoplatného rozhodnutia žalovaného. 28. Na základe uvedeného žalovaný považuje rozhodnutie správcu dane aj odvolacieho orgánu za správne a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V. Posúdene podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 30. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 31. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 32. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona. 33. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 35. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 36. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 37. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania (§107 ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. 38. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 39. Pri vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného a vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny súd konštatuje, že bol zistený dôvod na rozdielny právny záver, ako je obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. 40. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Prešov rozhodnutím č.k. 104346489/2016zo dňa 23.11.2016 vyrubil žalobcovi úrok z omeškania vo výške 40,30 EUR podľa § 156 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. v platnom znení za neodvedenie vybraných preddavkov na daň zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za mesiac august 2013 v ustanovenej lehote. Správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane bol povinný odviesť preddavok na daň znížený o úhrn daňového bonusu na mesiac august 2013 vo výške 681,10Eur najneskôr do 07.10.2013. Zamestnávateľ dlžnú sumu preddavku na daň do dňa vykonania ročného zúčtovania neodviedol. Na základe odvolania podaného žalobcom rozhodnutím č. 100302074/2017 zo dňa 15.2.2017 žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa potvrdil. 41. Podľa § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie preddavkom na daň povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. 42. Podľa § 35 ods. 6, prvá veta zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. 43. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu. 44. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. 45. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 46. Podľa § 84 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. 47. Podľa § 156 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane vybraný preddavok na daň. 48. Podľa § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 49. Podľa § 156 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti nebol odvedený vo výške alebo v lehote podľa osobitného predpisu, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane alebo do dňa vykonania ročného zúčtovania, ak do tohto dňa preddavok nebol uhradený, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň. 50. Podľa § 156 ods. 8 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. 51. Podľa § 158 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z, z. v znení neskorších predpisov daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. 52. Podľa § 158 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. 53. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v žnem neskorších predpisov celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. 54. Podľa § 29 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. 55. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. 56. Podľa § 121 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane. 57. Podľa § 122 ods. 1, prvá veta zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane. 58. Podľa § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. 59. Správny súd sa stotožňuje so skutkovými závermi, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným. Na druhej strane podstatou odvolania ako aj žaloby, ktorým sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, je zodpovedanie právnej otázky, či možno úrok z omeškania za neodvedené preddavky za daň z príjmov zo závislej činnosti považovať za daňový nedoplatok ako samostatnú pohľadávku a teda či v tejto súvislosti možno úrok z omeškania, ktorý nebol uplatnený prihláškou v reštrukturalizačnom konaní, dodatočne vyrubiť. 60. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca ako platiteľ dane z príjmov bol povinný odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie august 2013 v sume 681,10eura v lehote do 07.10.2013. Rozhodnutím prvostupňového orgánu po ukončení reštrukturalizačného konania bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania za neodvedené preddavky, a to za obdobie od 07.10.2013 až do dátumu zaplatenia 28.2.2014. 61. Pre správny súd je nepochybné, že sledovaným a základným predmetom úpravy v zák. č. 7/2005 Z.z. je najmä efektívne riešiť úpadok dlžníka ako spoločensky nežiaduci stav v oblasti mnohopočetnej záväzkovej sféry alebo prostredníctvom a) speňaženia majetku úpadcu a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo b) postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne, s cieľom definitívneho uspokojenia pohľadávok. Preto, ak žalovaný je veriteľom vo vzťahu k svojmu dlžníkovi, ktorý je v reštrukturalizácii (žalobca), musí postupovať nie primárne podľa zák. č. 563/2009 Z.z., ale musí uprednostniť zák. č. 7/2005 Z.z. ako špeciálny právny predpis. Tento svoj úmysel zákonodarca potvrdzuje aj prostredníctvom priameho odkazu na ustanovenia zák. č. 7/2005 Z.z., kde je stanovená povinnosť pre správcu dane postupovať po povolení reštrukturalizácie podľa tohto špeciálneho zákona. 62. Hore uvedené závery vyplývajú z judikatúry Najvyššieho súdu, ktorý v rozsudku z 29.04.2015 sp.zn. 1Sžso/5/2014 zdôraznil: „...začatie reštrukturalizačného konania vyvoláva účinky, ktoré zákonodarca opisuje najmä v ustanovení § 114 zák. č. 7/2005 Z.z. Prihlasované pohľadávky v procese reštrukturalizácie, ako správne zdôraznila žalobkyňa, strácajú svoju vykonateľnosť (viď § 114 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 118 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z.) za účelom zabezpečenia nemennosti majetku úpadcu. Veritelia svoje oprávnenia ako aj celkové procesné postavenie v reštrukturalizácii (viď najmä § 120 ods. 1 v spojení s § 132 zák. č. 7/2005 Z.z.) odvíjajú od existencie prihlásených pohľadávok, t. j. majetkového protikladu k ustálenej hodnote majetku dlžníka/úpadcu. Ich stabilitu veritelia v zmysle zásady súčinnosti (§ 134 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.) verifikujú navrhnutím reštrukturalizačného plánu, ktorý je v zmysle § 132 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. po schválení súdom záväzný pre všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, t. j. v prejednávanej veci aj pre žalovanú...“ 63. Je nepochybné, že skončenie reštrukturalizačného konania okamihom schválenia reštrukturalizačného plánu (viď § 120 ods. 1 veta druhá zák. č. 7/2005 Z.z., resp. podrobne § 132 ods. 1 v spojení s § 136 ods. 1 a § 155 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.) má pre postavenie veriteľov a dlžníkov významné právne dôsledky spôsobujúce zánik pohľadávok, a to v rozsahu, v akom boli veriteľmi uplatnené (v prípade pohľadávok, ktoré sa prihlasujú). Aj v tomto smere sa prejavuje účel reštrukturalizačného konania, teda uspokojenie pohľadávok (vrátane príslušenstva) veriteľov za súčasného zachovania oprávnenia podnikať. V zmysle § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Podľa § 132 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení reštrukturalizačný plán (ďalej len "plán") je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len "účastník plánu"), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. Podľa 136 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik. Podľa § 153 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení platí, že ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere. Podľa § 155 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. 64. Účelom reštrukturalizačného konania je nepochybne zbaviť žalobcu ako dlžníka existujúcich záväzkov či dlhov a umožniť mu, aj vzhľadom na jeho podnikateľskú minulosť ďalšie podnikanie, pri ktorom nebude zaťažený svojimi predchádzajúcimi záväzkami, ktoré neboli prihlásené v rámci reštrukturalizácie za súčasného zachovania relevantného zmyslu reštrukturalizácie ako kolektívneho uspokojenia veriteľov. 65. Správny súd rovnako ďalej poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku z 23.05.2017 sp.zn. 1Sžf/2/2016 zdôraznil: Tento záver musí platiť všeobecne, t.j. v zmysle § 158 ods. 5 Daňového poriadku aj pre daňové konanie, hoci samotný Daňový poriadok obsahuje vlastné ustanovenie, ktoré podľa mienky Najvyššieho súdu nadbytočne a duplicitne upravuje zánik daňovej pohľadávky. Podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku v citovanom znení po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu (zákon č. 7/2005 Z.z.). Podľa § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku v citovanom znení daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. Proces reštrukturalizácie vychádza z osobitných postupov sledujúcich naplnenie spoločného cieľa , a z tohto dôvodu zákonodarca musel všetky majetkové záväzky dlžníka (peňažné aj nepeňažné) v reštrukturalizačnom konaní, ktoré vznikli na základe rôznorodých a odlišných právnych titulov v odlišných právnych odvetviach, prispôsobiť podmienkam (najmä prihlasovacím podmienkam) reštrukturalizačného konania. Z uvedeného dôvodu aj Daňový poriadok prostredníctvom § 158 ods. 1 terminologicky pretransformoval pojem daňový nedoplatok na účely reštrukturalizácie na pohľadávku a ďalej v nasledujúcom odseku 3 vymedzil časové účinky dňa začatia reštrukturalizačného konania na takto modifikovaný daňový nedoplatok, aby oprávnené úradné osoby (v preskúmavanej veci je to správca v zmysle zák. č. 7/2005 Z.z.) ako s pohľadávkou mohol nakladať. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku v citovanom znení daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Podľa § 158 ods. 3 Daňového poriadku v citovanom znení ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. 66. Kľúčovou otázkou pre správny súd bolo vysporiadať sa s právnym výkladom pojmu úrok z omeškania vo vzťahu k pojmu daňový nedoplatok. Je nepochybné, že úrok z omeškania predstavuje majetkový postih dlžníka (sankciu) za neodvedenie daňového nedoplatku, ktorým bol v prejednávanej veci preddavok na daň z príjmov. 67. Prvostupňové a napadnuté rozhodnutie vydali správne orgány z dôvodu, že žalobca neuhradil preddavky včas a riadne, a tým naplnil podstatu sankcie, a teda žalovanému vzniklo oprávnenie na vyrubenie úroku z omeškania. 68. Vo vzťahu k účelu reštrukturalizačného konania Najvyšší súd SR v rozsudku z 23.05.2017 sp.zn. 1Sžf/2/2016 uviedol, že daňový poriadok prostredníctvom definičného ustanovenia § 2 vymedzuje pojmy daň (písmeno b/), daňová pohľadávka (písmeno e/) a daňový nedoplatok (písmeno f/). Pre Najvyšší súd je z logického výkladu hore uvedených pojmov nepochybné, že zákonodarca v prípade pojmu daňová pohľadávka pod tento pojem zahŕňa nielen samotnú daň ako istinu ale (viď kumulatívny význam slova „vrátane“) aj ďalšie jej súčasti, t.j. úroky, pokuty ako aj úrok z omeškania. Týmto sa vymedzenie rozsahu pojmu úrok z omeškania na účely daňových predpisov odlišuje od súkromnoprávneho vymedzenia úrokov z omeškania, ktoré sú na účely Občianskeho zákonníka definované svojim trvale užívacím charakterom, avšak na účely daňových predpisov je nutné k charakteristike úroky z omeškania pristupovať z pozície ich zdieľania osudu hlavnej veci, t.j. samotnej dane (a to v časovom vymedzení jej splatnosti) ako istiny vrátane jej vzniku ako zániku. Podľa § 2 Daňového poriadku v citovanom znení sa na účely tohto zákona rozumie b) daňou daň podľa osobitných predpisov1) vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov2) a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu,3) e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka v citovanom znení príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v citovanom znení príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 69. Naopak, Najvyšší súd zdôraznil, že z charakteru úrokov z omeškania ako súčasti dane vyplýva, že vznikajú spoločne s istinou s tým, že majú narastajúcu tendenciu (§ 156 ods. 2 piata veta Daňového poriadku), pričom pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že zákonodarca v súčasnom znení priamo ako koniec lehoty pre narastanie úrokov z omeškania stanovil ako referenčný dátum deň začatia reštrukturalizačného konania. 70. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR správny súd konštatuje, že v súvislosti s reštrukturalizáciou dlžníka ako daňového subjektu nie je možno považovať úrok z omeškania za samostatný daňový nedoplatok, ale tento zdieľa osud dane s tým, že ako každá peňažná sankcia vzniká zo zákona z titulu deliktuálnej zodpovednosti daňového subjektu po márnom uplynutí zákonnej lehoty. Preto správca dane vedomý si začatia reštrukturalizačného konania a následnej povinnosti postupu podľa špeciálneho právneho predpisu, ktorým je zák. č. 7/2005 Z.z., mal ako súčasť daňového nedoplatku uplatňovať v zmysle § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku aj úrok z omeškania. Tým, že tak nekonal, tento nárok správcu dane v súlade s § 138 zák. č. 7/2005 Z.z. zanikol. Úrok z omeškania, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia je súčasťou daňovej pohľadávky (a následne daňového nedoplatku) za neodvedený preddavok a je preto potrebné v súvislosti s reštrukturalizačným konaním žalobcu naň tak nazerať. 71. Pre preskúmavanú vec preto súd nepovažuje za relevantné argumenty žalovaného, že úrok z omeškania sa teda nemohol stať daňovým nedoplatkom vzniknutým do dňa začatia reštrukturalizačného konania (t.j.12.4.2014), preto nemohol byť prihlásený do reštrukturalizačného konania, a preto nemožno hovoriť následne o zaniknutí práva na jeho vymáhanie podľa § 84 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, resp. § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Tieto závery nie sú spôsobilé udržať správnosť rozhodnutia žalovaného. 72. Správny súd vyhodnotil žalobný dôvod týkajúci sa neprávneho právneho posúdenia veci za relevantný. Vo svetle uvedeného ustálil, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil a tak bol daný dôvod na zrušenie žalobou napádaného rozhodnutia ustanovený v § 191 ods. 1 písm. c) SSP . 73. Na základe takto zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu a vyjadrenia žalovaného, rozhodol súd tak, že rozhodnutie žalovaného ako i I. stupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátil na nové konanie správnemu orgánu I. stupňa, pretože rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 74. Bude povinnosťou žalovaného ako aj správneho orgánu I. stupňa po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je žalovaný podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP viazaný, v ďalšom konaní postupovať podľa vyššie uvedeného právneho názoru súdu. 75. V ďalšom konaní správny orgán I. stupňa v medziach hore uvedených právnych názorov a v súlade s načrtnutým výkladom vo veci úrokov z omeškania opätovne rozhodne. 76. Keďže samotné vyššie uvedené žalobné námietky boli na základe posúdenia súdu spôsobilé privodiť zrušenie žalobou napádaných rozhodnutí , na vedľajšie žalobné námietky resp. právnu argumentáciu žalobcu už správny súd neprihliadal, pretože bola v prejednávanej veci bez významu. 77. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.