Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2S/19/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200260 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200260.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD. v právnej veci žalobcu Poľnohospodárske družstvo v Kluknave, so sídlom Kluknava č. 440, 053 51 Kluknava, IČO: 00 204 111, zastúpeného predsedom družstva B.. H. W., právne zastúpeného JUDr. Martinom Špakom advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Advokátska kancelária Odborárov 49, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného zo dňa 21.03.2017, č.: XXXXXXXXX/XXXX, č.: XXXXXXXXX/XXXX , č.: XXXXXXXXX/XXXX a č.: XXXXXXXXX/XXXX na základe podaných správnych žalôb jednohlasne takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Pod sp. zn. 2S/19/2017 bolo pôvodne vedené na tunajšom súde konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 21.03.2017 č.: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu D. zo dňa 19.12.2016 pod č: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3 929,18 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014, t. j. znížený nadmerný odpočet zo sumy 10 562,74 Eur na sumu 6 633,56 Eur. 2. Pod sp. zn. 2S/20/2017 bolo pôvodne vedené konanie na tunajšom súde o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 21.03.2017 pod č: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu D. zo dňa 19.12.2016 č.: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3 956,60 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2014, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 13 234,88 Eur na sumu 9 278,28 Eur. 3. Pod sp. zn. 2S/21/2017 bolo pôvodne vedené konanie na tunajšom súde o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 21.03.2017 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu D. zo dňa 19.12.2016 č.: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel v sume 4 818,73 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2014, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 2 919,17 Eur na sumu 1 899,56 Eur. 4. Pod sp. zn. 2S/22/2017 bolo pôvodne vedené konanie na tunajšom súde o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 21.03.2017 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 19.12.2016 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane vyrubil podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 14 748,22 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 25 664,74 Eur na sumu 10 916,52 Eur. 5. Nakoľko vyššie uvedené veci pod sp. zn. 2S/19/2017, 2S/20/2017, 2S/21/2017 a 2S/22/2017 skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania, správny súd podľa § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správneho súdneho poriadku ďalej len S.s.p.) spojil uvedené veci vedené pod sp. zn. 2S/19/2017, 2S/20/2017, 2S/21/2017 a 2S/22/2017 na spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. 2S/19/2017. 6. Z administratívnych spisov, ktoré predložil žalovaný súdu mal súd za preukázané, že žalovaný vyššie citované rozhodnutia správcu dane zo dňa 19.12.2016 podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal, ako aj spisový materiál a zistil, že Daňový úrad D. začal u platiteľa dane z pridanej hodnoty Poľnohospodárske družstvo v L. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2014, júl 2014, október 2014 a december 2014 dňa 24.11.2015. Daňovú kontrolu správca dane zameral na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne zistenie dane z pridanej hodnoty a na zistenie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. 7. V zdaňovacom období jún 2014 správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane s dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 11.06.2014 od dodávateľa K. s.r.o. F. podľa priloženého súpisu prác na zákazku „rekonštrukcia H. na T. v celkovej sume 68 860,36 Eur, základ dane 57 383,63 Eur, DPH 11 476,73 Eur. V tom istom zdaňovacom období kontrolovaný daňový subjekt vystavil pre odberateľa K. s.r.o. F. faktúru č. XXXXXXX zo dňa 30.06.2014 za prevedené práce pri rekonštrukcii H. U. N. podľa priloženého súpisu vykonaných prác v celkovej sume 23 375,09 Eur, základ dane 19 645,91 Eur, DPH 3 929,18 Eur. 8. V zdaňovacom období december 2014 správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 15.12.2014 od dodávateľa K. s.r.o. F., pričom predmet fakturácie podľa priloženého súpisu prác na zákazku bola „. H.. v celkovej sume 64 951,37 Eur, základ dane 54 126,14 Eur, DPH 10 825,23 Eur. V tom istom zdaňovacom období kontrolovaný daňový subjekt vystavil pre odberateľa K. faktúru č. XXXXXXX zo dňa 31.12.2014 za prevedené práce. Pri A. podľa priloženého súpisu vykonaných prác v celkovej sume 23 739,60 Eur, základ dane 19 783,00 Eur a DPH 35 956,60 Eur. 9. V zdaňovacom období október 2014 správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 20.10.2014 od dodávateľa K. s.r.o. F., pričom predmet fakturácie podľa priloženého súpisu prác na zákazku bola „A. H.“ - T. N. L. v celkovej sume 57 652,13 Eur, základ dane 48 043,44 Eur, DPH 9 608,69 Eur. V tom istom zdaňovacom období kontrolovaný daňový subjekt vystavil pre odberateľa K. s.r.o. F. faktúru č. XXXXXXX zo dňa 31.10.2014 za prevedené práce pri rekonštrukcii H. na T. podľa priloženého súpisu vykonaných prác v celkovej sume 28 912,37 Eur, základ dane 24 093,64 Eur a DPH 4 818,73 Eur. 10. A napokon v zdaňovacom období júl 2014 správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXX. zo dňa 14.07.2014 od dodávateľa K. s.r.o. F., pričom predmet fakturácie podľa priloženého súpisu prác na zákazku bola „A. v celkovej sume 176 231,75 Eur, základ dane 146 859,79 Eur, DPH 29 371,96 Eur. V tom istom zdaňovacom období kontrolovaný daňový subjekt vystavil pre odberateľa K. s.r.o. F. faktúru č. XXXXXXX zo dňa 28.07.2014 za prevedené práce pri A. podľa priloženého súpisu vykonaných prác v celkovej sume 88 489,33 Eur, základ dane 73 741,11 Eur a DPH 14 748,22 Eur. 11. Správca dane v súvislosti s preverením vyššie uvedených dodávateľských faktúr a odberateľských faktúr nahliadol do spisu daňového subjektu K. s.r.o. týkajúceho sa daňových kontrol za zdaňovacie obdobia január 2014 až december 2014, o čom spísal úradný záznam a zistil, že vyššie uvedené faktúry boli zaúčtované v účtovníctve daňového subjektu K. s.r.o. Daň z pridanej hodnoty na výstupe bola odvedená v príslušných zdaňovacích obdobiach a na vstupe bola daňovým subjektom uplatnená. Zo zápisnice vyplýva aj to, že spoločnosť K. s.r.o. vykonáva ekonomickú činnosť v oblasti poľnohospodárskeho stavebníctva a to od zabezpečenia projektovej dokumentácie, až po realizáciu stavby, zamestnancov nemá, práce realizuje na základe zmlúv a v roku 2014 spoločnosť nevyužívala na podnikanie žiadne iné priestory mimo adresy sídla spoločnosti, pričom vlastní iba osobné motorové vozidlá, ktorých účtovná hodnota je nulová. 12. Konateľ spoločnosti K. s.r.o. do zápisnice z 29.04.2015 sa vyjadril v tom zmysle, že práce boli vykonané na základe vzájomnej ústnej dohody, boli vykonávané jednotlivými pracovníkmi spoločnosti, resp. družstva na základe požiadavky spoločnosti K. s.r.o., dodávateľ - žalobca vystavil faktúry na základe požiadavky spoločnosti K. s.r.o., išlo o dielčie jednorazové práce, ktoré boli vykonané na stavbe. Ďalej uviedol, že spoločnosť K. s.r.o. ako generálny dodávateľ stavby zabezpečovala realizáciu jednoduchých stavebných prác v súlade s víťaznými rozpočtami verejného obstarávania realizácie stavieb. Dôvodom výberu jednotlivých dodávateľov aj z radov investorov bolo zabezpečenie čo najnižšej ceny a využitie miestnych kapacít v danom regióne. Stavebné povolenie na stavby zabezpečovali investori. Všetky projekty boli realizované na základe výberu dodávateľa stavby verejným obstarávaním a sú spolufinancované zo zdrojov EÚ. Ako ďalej vyplýva z vyjadrenia spoločnosť K. s.r.o. mala na výdajkách zo skladu z jednotlivých dní zaúčtovanú skladovú cenu týkajúcu sa stavby v Poľnohospodárskom družstve v L. a medzi dodávateľskými faktúrami boli zaúčtované aj dodávateľské faktúry prijaté od PD v L.. Výdajky obsahujúce čísla odberateľských faktúr spoločnosti K. s.r.o. pre PD v L.. Z vyššie uvedených výdajov vyplýva, že suma uvedená v dodávateľských faktúrach od PD v Kluknave bola zahrnutá do sumy odberateľských faktúr spoločnosti K. s.r.o. 13. Správca dane ďalej vykonal 27.06.2016 s kontrolovaným daňovým subjektom ústne pojednávanie, pričom predseda družstva do zápisnice uviedol na otázku aké stavebné práce prijal na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti K. s.r.o., že išlo o stavebné práce na rekonštrukcii haly na drevnú štiepku. Stavebné práce prijaté od spoločnosti K. s.r.o. boli vykonané na tej istej nehnuteľnosti ako stavebné práce fakturované pre túto spoločnosť. Ďalej uviedol, že spoločnosť K. s.r.o. dodala družstvu dielo a družstvo fakturovalo spoločnosti K. s.r.o. len stavebné práce. Za spoločnosť K. s.r.o. časť stavebných prác vykonávalo PD v Kluknave, pričom stavebný materiál obstarávala spoločnosť K. s.r.o., práce boli vykonávané na základe ústnej dohody so spoločnosťou K. s.r.o. Vlastníkom nehnuteľnosti je PD v L.. V danom prípade išlo o rekonštrukciu nehnuteľnosti, stavebné povolenie bolo vydané PD v L.. Stavebné práce vykonávali kmeňoví zamestnanci PD v L. a brigádnici družstva, ktorým bola vyplácaná mesačná mzda. Zo strany družstva išlo o dodanie stavebných prác, ktoré boli vykonávané v roku 2014. Stavebný dozor družstvo nevykonávalo ani neviedlo stavebný denník. Vykonávalo búracie, stavebné a klampiarske práce, pričom materiál obstarávala spoločnosť K. s.r.o., práce boli odovzdané za prítomnosti pracovníkov spoločnosti K. s.r.o. a bol vyhotovený súpis vykonaných prác, ktoré vystavila spoločnosť K. s.r.o. a družstvo tento súpis vykonaných prác odsúhlasilo. 14. Správca dane pri výkone daňovej kontroly zistil, že predmetnú nehnuteľnosť, na ktorej vykonávali stavebné práce v zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej s K. s.r.o. je majetkom PD v L., investorom stavby v zmysle stavebného povolenia bol tiež kontrolovaný daňový subjekt. Spoločnosť K. s.r.o. bola generálnym dodávateľom stavby a mala zabezpečovať rekonštrukciu nehnuteľnosti vo vlastníctve PD L.. Spoločnosť K. s.r.o. nemala vlastných zamestnancov na vykonanie stavebných prác využívala subdodávateľov. Časť stavebných prác na tejto nehnuteľnosti si družstvo vykonalo vlastnými zamestnancami, t. j. časť diela si družstvo vykonalo vlastnou činnosťou a preto zo strany družstva nebol dôvod na fakturáciu týchto služieb. Daňový subjekt tak neposkytol službu pre spoločnosť K. s.r.o., ale sám pre seba a preto zo strany daňového subjektu nedošlo k dodaniu služieb pre spoločnosť K. s.r.o. E. K. s.r.o. do faktúr pre PD v L. zahrnula aj stavebné práce, ktoré družstvo fakturovalo spoločnosti K. s.r.o., spoločnosť K. s.r.o. si vo faktúrach uplatnila aj obchodnú prirážku, čím umelo navýšila celkovú cenu rekonštruovanej nehnuteľnosti. Súpisy prác vyhotovené družstvom sú totožné, alebo obsahujú menšie množstvo odpracovaných hodín, alebo metrov štvorcových ako súpisy prác vyhotovené spoločnosťou K. s.r.o. Faktúry vystavené kontrolovaným daňovým subjektom pre spoločnosť K. s.r.o. boli vystavené bez ekonomického opodstatnenia a taktiež aj faktúry spoločnosti K. s.r.o. pre PD v Kluknave neodrážali reálne uskutočnenie služieb. 15. Správca dane vyslovil záver, že nedošlo k dodaniu prác pre spoločnosť K. s.r.o., pretože práce boli vykonané daňovým subjektom PD v L. na vlastnej nehnuteľnosti, vlastnými zamestnancami a tým nedošlo k naplneniu predmetu dane v zmysle § 2 a § 9 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a preto fakturácia za vykonané práce pre spoločnosť K. s.r.o. je bez ekonomickej opodstatnenosti s poukazom na § 3 ods. 6 Daňového poriadku a teda nemohlo dôjsť k ich dodaniu pre spoločnosť K. s.r.o., ktorá ich následne vyfakturovala pre daňový subjekt PD v L.. Ďalej žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že aj keď daňový subjekt PD v L. si uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúry vystavenej spoločnosťou K. s.r.o. právo na odpočítanie dane mu podľa § 49 až 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov nevzniklo, pretože spoločnosti K. s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa vyššie uvedeného zákona na vykonané práce, pretože tieto práce uskutočnil daňový subjekt PD v L. na vlastnej nehnuteľnosti. V tom istom zdaniteľnom obchode vystupoval daňový subjekt PD v L. jednak ako odberateľ a jednak ako dodávateľ tých istých služieb a tieto subjekty tak PD v L. ako aj K. s.r.o. si navzájom fakturovali tie isté práce. To znamená, že PD v L. vykonal práce sám sebe a nie pre spoločnosť K. s.r.o. a teda nedošlo z jeho strany k dodaniu služieb pre spoločnosť K. s.r.o. 16. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.10.2016, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 06.10.2016 zaslal daňovému subjektu, ktorý bol doručený 11.10.2016. K protokolu sa daňový subjekt vyjadril v stanovenej lehote a správca dane vyjadrenie s daňovým subjektom prerokoval na ústnom pojednávaní dňa 06.12.2016. Následne správca dane vydal rozhodnutia zo dňa 19.12.2016 za jednotlivé zdaňovacie obdobia podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku. 17. Ďalej žalovaný v rozhodnutiach citoval príslušné ustanovenia zákona o Dani z pridanej hodnoty, ako aj Daňového poriadku a následne sa vyjadril ku všetkým odvolacím námietkam daňového subjektu. Žalovaný konštatoval, že zákonná úprava preukazovania oprávnenosti nároku na odpočítanie DPH je stanovená v ustanoveniach § 49 až 51 zákona č. 222/2004 Z.z. Čo sa týka námietok odvolávajúceho sa, že správca dane sa bez primeraného dôvodu nezameral na zistenie skutočného stavu veci, teda k preukázaniu existencie stavby, žalovaný konštatoval, že zo spisového materiálu, ktorého súčasťou je aj protokol z daňovej kontroly, ako aj napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane v danom prípade nespochybnil samotnú realizáciu stavby „A. Správca dane spochybnil dodanie služby kontrolovaným daňovým subjektom pre K. s.r.o. z dôvodu, že stavebné práce boli uskutočnené samotným daňovým subjektom na vlastnej nehnuteľnosti. Správca dane neuznal u kontrolovaného daňového subjektu právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti K. s.r.o., pretože uvedené sumy na faktúrach neodrážali reálne uskutočnenie stavebných prác vykonaných samotnou spoločnosťou K. s.r.o. Faktúry od spoločnosti K. s.r.o. obsahovali práce, ktoré si daňový subjekt uskutočnil sám na vlastnej nehnuteľnosti a preto v daných prípadoch nie je podstatné, že stavba stojí na mieste, kde mala byť v zmysle príslušných stavebných povolení umiestnená, ani či mohla byť podľa výkazu a výmeru takto realizovaná, ani či je v súčasnosti užívania schopná, keďže správca dane stavebné práce ako také nespochybnil. Správca dane na viacerých miestach v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt realizoval práce na vlastnej nehnuteľnosti a z uvedeného dôvodu sú námietky odvolávajúceho sa neopodstatnené. 18. Čo sa týka námietok smerujúcich k ustanoveniu § 2 ods. 1 Zákona o DPH žalovaný uviedol, že sa stotožnil so závermi správcu dane, že v danom prípade nedošlo k naplneniu predmetu dane podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 9 a § 19 ods. 2 citovaného zákona, pretože nedošlo k poskytnutiu služby pre spoločnosť K. s.r.o., ale išlo o práce, ktoré si kontrolovaný daňový subjekt vykonal sám pre seba na vlastnej nehnuteľnosti. Daňový subjekt neposkytol služby pre spoločnosť K. s.r.o., pretože vykonával práce na vlastnej nehnuteľnosti a to bez ohľadu na to, že stavbu realizovala spoločnosť K. s.r.o. Skutočnosť, že spoločnosti si medzi sebou faktúry uhradili neznamená, že došlo k naplneniu § 2 ods. 1 Zákona o DPH. 19. K ďalšej námietke odvolávajúceho sa, že mu nie je známe na základe akých skutočností nemohol obchodný vzťah medzi daňovníkom a spoločnosťou K. s.r.o. tvoriť predmet dane a nemohol byť považovaný za dodanie tovaru, resp. služby žalovaný uviedol, že správca dane v napadnutých rozhodnutiach dostatočne odôvodnil, prečo v danom prípade nedošlo k naplneniu predmetu dane a to z toho dôvodu, že daňový subjekt nevykonal práce pre spoločnosť K. s.r.o., ale sám pre seba. Samotné vystavenie faktúr pre dodávateľa stavby nenaplnilo definíciu ekonomickej činnosti napriek tomu, že družstvo a spoločnosť K. s.r.o. si medzi sebou vystavili faktúry a aj ich uhradili. Správca dane pri preverovaní obchodného prípadu medzi Poľnohospodárskym družstvo v L. a spoločnosťou K. s.r.o. skúmal skutočný obsah celého obchodného prípadu a vyslovil správny záver, že realizácia stavebných prác vlastnými zamestnancami na vlastnej nehnuteľnosti, aj keď boli vystavené faktúry pre dodávateľa stavby nie je naplnením pojmu ekonomická činnosť. Podľa žalovaného ide len o formálne vystavenie faktúry jednou osobu pre druhú osobu. Čo sa týka zmluvy o dielo na „A. H. U. z tejto vyplýva, že ako objednávateľ je uvedené PD v L., ako zhotoviteľ K. s.r.o. tak, ako to predpokladá ustanovenie § 536 Obchodného zákonníka. Z ustanovenia § 538 Obchodného zákonníka vyplýva, že zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, alebo ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Keďže v danom prípade zo zmluvy o dielo nevyplynulo nič iné, takúto možnosť mal v danom prípade aj zhotoviteľ spoločnosť K. s.r.o. To, že túto možnosť mal neznamená, že mohol poveriť vykonaním diela samotného objednávateľa, pretože by došlo k splynutiu osoby objednávateľa a zhotoviteľa, čo by bolo minimálne v rozpore s účelom zmluvy o dielo. Keďže v danom prípade investor - objednávateľ rekonštruoval vlastnú nehnuteľnosť vlastnými zamestnancami, teda časť diela vytvoril objednávateľ diela vlastnou činnosťou, nemal dôvod fakturovať tieto práce zhotoviteľovi diela. Z uvedeného dôvodu sú námietky odvolávajúceho sa neopodstatnené. 20. Ďalej žalovaný reagoval na námietky odvolávajúceho sa, pričom konštatoval, že nevznikla daňová povinnosť faktúr podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 69 ods. 1, pretože išlo len o vystavenie faktúr bez ekonomického opodstatnenia. Žalovaný poukázal na to, že nakoľko vyššie uvedené faktúry pre odberateľa K. s.r.o. sú ekonomicky neopodstatnené, preto aj faktúry vystavené spoločnosťou K. s.r.o. pre odvolávajúceho sa neodrážajú skutočnú výšku zrealizovaných stavebných prác. Tým, že si odvolávajúci uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr za jednotlivé zdaňovacie obdobia od spoločnosti K. s.r.o. porušil ustanovenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, pretože spoločnosti K. ako dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v rozsahu uvedenom na týchto faktúrach. 21. Ďalším námietkam odvolávajúceho sa, že opakovane vyzýval správcu dane, aby uviedol konkrétne ustanovenie zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktoré daňovému subjektu vyslovene zakazuje, resp. výslovne upravuje, že dodanie služby za tohto skutkového stavu sa nepovažuje za dodanie služby a k poukázaniu na rozsudok NSSR pod sp. zn. 8Sžf/14/2012 žalovaný konštatoval, že správca dane aj v protokole o daňovej kontrole, ako aj v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že daňový subjekt nenaplnil ustanovenie § 2 ods. 1 Zákona o DPH, ako aj porušenie tohto a ďalších ustanovení vyššie uvedeného zákona, pričom uviedol rozhodujúce skutočnosti a ich vzájomnú príčinnú súvislosť a preto námietky odvolávajúceho sa ako aj poukázanie na vyššie uvedený rozsudok sú neopodstatnené. Čo sa týka ostatných rozsudkov uvedených ako prílohy odvolania žalovaný uviedol, že sa nevyjadruje, keďže odvolávajúci sa ich len priložil k odvolaniu a nijako na nich konkrétne v odvolaní nepoukázal. 22. Žalovaný konštatoval, že zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov pozitívne a nie negatívne ako by si to odvolávajúci sa prial vymedzuje predmet dane, daňovú povinnosť, ako aj právo na odpočítanie dane a preto nie je možné poukazovať na také ustanovenia vyššie uvedeného zákona, keďže také neexistujú. V závere rozhodnutí žalovaný poukázal na to, že čo sa týka aplikácie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie pri tzv. „reťazi“ odvolávajúci sa nesprávne pochopil správcu dane, keď tvrdí, že správca dane uvádza všetky obchody, ktoré sú súčasťou tzv. „reťaze“. O reťazi nie je možné v daných prípadoch hovoriť, pretože v daných prípadoch nejde o obchody medzi najmenej troma osobami. V danom prípade spoločnosť K. pri vystavení faktúr pre PD v L. vychádzala z faktúr PD v L.. Dôkazom sú napríklad výdajky zo skladu, v ktorých má spoločnosť K. s.r.o. uvedené náklady týkajúce sa stavby na PD v L. a medzi nákladmi boli uvedené aj faktúry od PD v L.. Taktiež z krycích listov, ktoré boli súčasťou faktúr vyplýva, že niektoré činnosť boli prefakturované s rovnakým množstvom. 23. Pri preverení opodstatnenosti nároku na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti K. s.r.o. správca dane zistil a daňový subjekt to aj potvrdil, že tieto faktúry obsahovali aj práce, ktoré boli vyhotovené samotným daňovým subjektom na vlastnej nehnuteľnosti. Správca dane preukázal, že stavebné práce, ktoré spoločnosť K. s.r.o. fakturovala daňovému subjektu a z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane zahŕňali aj stavebné práce, ktoré samotný dodávateľ t. j. K. s.r.o. neuskutočnil a preto spoločnosti K. s.r.o. z týchto prác nevznikla daňová povinnosť a daňovému subjektu z tohto dôvodu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt má totiž právo na odpočítanie dane zo služby len vtedy, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť. Žalovaný v závere svojich rozhodnutí konštatoval, že správca dane postupoval v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z., ako aj v súlade s Daňovým poriadkom a preto námietky odvolávajúce sa považoval za neopodstatnené a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jednotlivých rozhodnutí žalovaného. 24. Včas podanými identickými žalobami v pôvodných konaniach pod sp. zn. 2s/19/2017, 2S/20/2017, 2S/21/2017 a 2S/22/2017 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného a ich zrušenia a vrátenia vecí žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal pritom nariadiť vo veciach pojednávanie, pričom namietal, že rozhodnutia žalovaného nemajú oporu v zákone a uvedeným rozhodnutiam by boli porušené práva, alebo právom chránené záujmy žalobcu, nakoľko rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 25. Žalobca sa nestotožnil s vecnou argumentáciou žalovaného, pričom žalovaný nedal žalobcovi adekvátne vysvetlenie k námietkam žalobcu a podľa neho rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu sa daňové orgány nevysporiadali s právnou argumentáciou žalobcu, ktorou argumentoval počas konania. Poukázal na uzatvorenú zmluvu o dielo, ako aj na faktúry, súpis vykonaných prác a bankové výpisy, ktorého podľa žalobcu bezpochyby preukazujú oprávnenie na uplatnenie si nadmerného odpočtu za jednotlivé zdaňovacie obdobia. Na základe zmluvy o dielo došlo k finančnému plneniu zo strany žalobcu v prospech spoločnosti K. s.r.o. na základe čoho sa stal žalobca zdaniteľnou osobou. 26. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že daňové doklady boli vystavené účelovo a nemali ekonomické opodstatnenie. Ďalej žalobca argumentoval tým, že tvrdenia tak správcu dane, ako aj žalovaného, že tento obchod nemal ekonomické opodstatnenie je zavádzajúce, účelové a je možné ich považovať za tvrdenia, ktoré sú dokazovaním priamo vyvrátené. Žalobca v zmluvnom postavení zhotoviteľa nikdy nedodal dielo v takom rozsahu, v akom ho dodala spoločnosť K. s.r.o. ako zhotoviteľ žalobcovi v zmluvnom postavení objednávateľa. Za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2014 dodal žalobca ako zhotoviteľ spoločnosti K. s.r.o. o určitej finančnej výške. Spoločnosť K. s.r.o. koordinovala celé zhotovenie diela prostredníctvom svojich zamestnancov, prípadne iných subdodávateľov, stavby vedúcich a podobne. Žalobca dodával len pomocné práce pri zhotovení diela, na ktoré má okrem iného aj živnostenské oprávnenie. Tieto skutočnosti ostali žalovaným úplne nepovšimnuté a je dôvodné sa domnievať, že ostali nepovšimnuté z toho dôvodu, že svedčili v prospech žalobcu. 27. Ďalej žalobca poukázal na potrebu ustálenia vzťahu Obchodného zákonníka a Zákonníka o DPH, pričom žalobca argumentoval aj tým, že ak správca dane a žalovaný uvádzajú, že Zákon o dani z pridanej hodnoty pozitívne a nie negatívne, akoby si to odvolávajúci prial vymedzuje predmet dane, daňovú povinnosť, ako aj právo na odpočítanie dane a preto nie je možné poukazovať na také ustanovenia vyššie uvedeného zákona, keďže také neexistujú. Žalobca nevie, čo žalobca chcel vyjadriť týmto konštatovaním, avšak z hľadiska právnej teórie je viac ako zrejmé, že skutočne sa jedná o pozitívne vymedzenie pojmu dodanie tovaru, pričom žalobca nikdy nežiadal od žalovaného, aby ustanovenie § 8 Zákona o DPH posudzoval negatívne. Pozitívne vymedzenie tohto pojmu znamená predovšetkým to podľa žalobcu, čo všetko zákonodarca považoval za dodanie tovaru, teda čo všetko je dodanie tovaru. 28. Žalobca poukázal na doslovné znenie § 8 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH, kde je úplne jednoznačne konštatované, že dodanie stavby sa bez výhrad považuje za dodanie tovaru a v nadväznosti na ustanovenie § 49 vzniklo preto žalobcovi právo na odpočet. Žalobca tak v odvolaní, ako aj v žalobe opakovane uvádzal a žiadal, aby žalovaný svoje tvrdenie týkajúce sa absencie „dodania“ a teda absencie nároku na odpočet DPH žalobcom podriadil pod príslušnú právnu normu, alebo iné ustanovenie zákona o DPH. Ďalej žalobca argumentoval článkom č. 46 ods. 1 Ústavy SR spojený v čl. Dohovoru o ochrane ľudských práv. Podľa žalobcu žalovaný iba formalistickým spôsobom uviedol, že keďže žalobca ako zhotoviteľ dielo pre spoločnosť K. s.r.o. a spoločnosť K.. dodala to isté dielo žalobcovi, avšak už v postavení objednávateľa, nemôže sa jednať o dodanie tovaru. Pokiaľ žalovaný uviedol, že došlo k porušeniu v § 8 Zákona o DPH. Keďže primárne z tejto právnej normy, ani zo žiadnej inej právnej normy nevyplýva, že obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou K. s.r.o. nevykazoval znaky dodania tovaru a zároveň nevyplýva, že by bola v rámci tohto ustanovenie uzákonená akákoľvek výnimka, v zmysle vyššie uvedených zásad bolo viac ako žiadúce, aby si žalovaný svoj právny názor, alebo právny výklad náležitým spôsobom obhájil. Podľa žalobcu správca dane, ako aj žalovaný značne extenzívnym spôsobom použili svoj výklad ustanovenia § 8 Zákona o DPH, čoho následkom bolo vydanie rozhodnutí správnych orgánov. 29. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach č. C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a uviedol, že mal záujem predovšetkým poukázať na úplne odlišný výklad žalovaného ohľadom pojmu dane z pridanej hodnoty, jej ekonomického účelu, vrátane postupu a spôsobu pri priznávaní jej odpočtu. Pritom zdôraznil, že daň z obratu sa vzťahuje na dodanie tovaru podľa čl. 5 ods. 1 Smernice, na čo plynule nadväzuje aj aktuálne platná a účinná Smernica 2006/112/ ES, jej článku 14 a na to nadväzujúce právo na odpočet dane, ktoré je pevnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. 30. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný podľa jeho názoru bol povinný dbať aj na právnu úpravu týkajúcu sa iných vzťahov ako vzťahu upravených Zákonom o DPH. Poukazom na ustanovenie § 538 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním aj inú osobu, ak do zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. To, že túto možnosť mal však neznamená, podľa žalovaného, že mohol poveriť vykonaním diela samotného objednávateľa, pretože by došlo k splynutiu osoby objednávateľa a zhotoviteľa (hoci len v určitom rozsahu, čo by bolo minimálne v rozpore s účelom zmluvy o dielo). Žalobca je presvedčený, že tento právny názor ani nie je potrebné ďalším spôsobom komentovať, nakoľko žalobca má za to, že žalovaný opätovne použil extenzívny výklad ustanovenia § 538 Obchodného zákonníka, ktorý však úplne jasnou rečou hovorí, že spoločnosť K. mala možnosť uzatvoriť subdodávateľský vzťah so žalobcom, toto ustanovenie nie je kogentným ustanovením Obchodného zákonníka. Spoločnosť K. s.r.o. toto právo využila a že z tohto ustanovenia vôbec nevyplýva, že by spoločnosť K. s.r.o. nemohla vstúpiť do závislového vzťahu so žalobcom, aj keď predmetom diela bola rekonštrukcia akéhokoľvek vlastného majetku zhotoviteľa. Pre vylúčenie pochybností opätovne žalobca podotýka, že on ako zhotoviteľ nedodal spoločnosti K. s.r.o. celý rozsah diela tak, ako ho dodala spoločnosť K. s.r.o. žalobcovi už v postavení objednávateľa, nakoľko žalobca poskytol spoločnosti K. s.r.o. iba pomocné a vedľajšie stavebné práce, na ktoré má okrem iného aj živnostenské oprávnenie. Pri tejto príležitosti žalobca argumentoval právnym názorom senátom NS SR, ako aj senátu Ústavného súdu SR, pričom uvedené tvrdenia nekonkretizoval. 31. V závere žalôb žalobca argumentoval tým, že je nevyhnutné upozorniť na celkom zjavne porušenú zásadu daňovej neutrality, na ktorú žalobca poukazoval aj v odvolaniach voči prvostupňovým rozhodnutiam a ku ktorým sa žalovaný ani jednou vetou vo svojich rozhodnutiach nevyjadril. Žalovaný spochybňuje dodanie tovaru - stavby v zmysle § 8 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH od spoločnosti K. s.r.o. k žalobcovi ako objednávateľovi avšak zároveň už nespochybňuje povinnosť spoločnosti K. s.r.o. vystavením daňového dokladu uhradiť daň. Za týchto okolností je podľa žalobcu celkom zrejmé, že dochádza k porušeniu zásady daňovej neutrality a zároveň má žalobca za preukázané, že Slovenská republika, ktorej záujmy háji žalovaný sa bezdôvodne obohatí o výšku dodatočného nepriznania nároku na odpočet DPH. Podstatou pojmu daňová neutralita pri dani z pridanej hodnoty je vyjadrená v Šiestej Smernici Rady ES, ktorá uvádza, že „spoločný systém“ DPH takto zaručuje neutralitu čo sa týka daňového bremena všetkých hospodárskych činnosti bez ohľadu na účely a výsledky týchto činností pod podmienkou, že tieto v zásade podliehajú DPH. Prípad tejto daňovej kontroly je priam učebnicový prípad porušenia neutrality DPH podľa žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na to, že daň z pridanej hodnoty bola daňovníkom zaplatená a zároveň nebol priznaný nárok na odpočet tejto dane, hoci na to boli splnené zákonom požadované podmienky. Žalobca nadobudol presvedčenie, že žalovaný nepozná alebo nechce poznať eurokomformný výklad a podstatu dane z pridanej hodnoty. 32. V závere žalôb poukázal žalobca na nález Ústavného súdu SR č. I ÚS 314/2015, ku ktorému sa žalovaný neobťažoval vyjadriť, nakoľko žalobca podľa slov žalovaného tento nález iba formálnym spôsobom k odvolaniu voči prvostupňovému rozhodnutiu priložil a nijako špeciálne na neho v texte odvolania nepoukázal. Žalobca dôvodil tým, že mu nie je známe, na základe akých právnych skutočností sa žalovaný nevysporiadal so štyrmi listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca, pričom týmto postupom celkom zjavne došlo k porušeniu zásady zákonnosti daňového konania, ako aj zásady úzkej spolupráce so správcom dane. 33. Podľa žalobcu správca dane nesmie vykladať zákon extenzívnym spôsobom, aj keď žalovaný vyhodnotil všetky listinné dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti a objektívne, správca dane podľa žalobcu musí podať vyčerpávajúci výklad podporený príslušnými zákonnými ustanoveniami, prečo nebolo možné priznať nárok na odpočet DPH. Zároveň sa správca dane musel vysporiadať aj s porušením daňovej neutrality, keď žalobca daň z pridanej hodnoty zaplatil spoločnosti K. avšak rozhodnutím mu žalovaný neuznal nárok na jej odpočet a preto je celkom zrejmé, že mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu štátu. V zmysle právneho názoru Ústavného súdu SR, ak žalovaný uviedol, že nedošlo k porušeniu daňovej neutrality je nevyhnutné toto tvrdenie náležitým spôsobom odôvodniť, nakoľko iba samotné tvrdenie zhrnuté v jednej vete, že k nemu nedošlo nie je postačujúce podľa žalobcu a zakladá porušenie práva jednotlivca na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 34. K žalobám sa písomnými stanoviskami zo dňa 25.09.2017 vyjadril žalovaný, pričom zotrval na dôvodoch uvedených v preskúmavaných rozhodnutiach a čo sa týka priznania odkladného účinku, ktoré navrhoval v žalobách priznať žalobca vzhľadom na charakter problematiky a spôsoby fakturácie neodporúčal žalobám priznať odkladný účinok. 35. Správny súd v odklade o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnych žalôb zo dňa 03.05.2017 rozhodol vydanými uzneseniami pod sp. zn. 2S/19/2017-43, 2S/20/2017-44, 2S/21/2017-41, 2S/22/2017-45 zo dňa 13.10.2017 tak, že návrhy žalobcu na priznanie odkladného účinku správnych žalôb zamietol. 36. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“). 37. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 39. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 40. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobcu a rozhodol bez prítomnosti povereného zástupcu žalovaného potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, preto ich zamietol. 41. Predmetom preskúmania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými žalovaný potvrdil rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie jún 2014, december 2014, október 2014 a júl 2014 z dôvodu, že došlo zo strany žalobcu k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že v zdaňovacích obdobiach jún, december, október a júl 2014 žalobca neoprávnene odpočítal DPH z faktúr, ktorých odpočítanie nepreukázal ako oprávnený nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. 42. Právo odpočítať daň z tovaru alebo služby by vznikla žalobcovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom táto vzniká podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Nakoľko v daných prípadoch nedošlo k naplneniu predmetu dane daňová povinnosť nevznikla z faktúr za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2014 podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 69 ods. 1 citovaného zákona, pretože išlo len o vystavené faktúry bez ekonomického opodstatnenia. 43. Aj správny súd je toho názoru, že uvedené faktúry pre odberateľa K. s.r.o. boli ekonomicky neopodstatnené, pretože faktúry vystavené spoločnosťou K. s.r.o. pre žalobcu neodrážajú skutočnú výšku zrealizovaných stavebných prác. Správny súd sa stotožnil so závermi žalovaného, že tým, že si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr za jednotlivé zdaňovacie obdobia v roku 2014 K. s.r.o. porušil ustanovenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., pretože spoločnosti K. s.r.o. ako dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v rozsahu uvedenom v predmetných faktúrach. 44. Správca dane postupoval pri daňovej kontrole v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 45. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 46. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 47. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 48. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 49. V daňovej kontrole platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Správca dane iba prejednáva dôkazy platiteľom predložené, čo vyplýva zo skutočností, že dôkazná povinnosť je na strane platiteľa. 50. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 51. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 52. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 53. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 54. Podľa § 44 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 55. Na základe uvedeného správca dane preveruje prípustnosť, prípadne akceptovateľnosť právnych úkonov vo vzájomných záväzkových vzťahoch daňových subjektov z pohľadu daňových následkov. Daňovými následkami je vznik daňových povinností podľa hmotnoprávnych daňových zákonov. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 56. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (zákon o DPH), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 57. Podľa § 19 ods. 1 prvej vety zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 58. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 59. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 60. Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. 61. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, pričom nesplnenie už jednej z nich vylučuje priznanie nároku. 62. Základnou podmienkou uplatnenia odpočítania dane je dodanie tovaru alebo služby na základe ktorého vznikla daňová povinnosť. Z dôvodu priznania odpočítania dane je platiteľ povinný preukázať (dôkazné bremeno je na ňom), že pri tomto tovare, resp. službe vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru resp. služby faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nadobudol tovar, resp. službu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť. 63. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené kontrolovaný platiteľ nesplnil. 64. Napriek tomu, že žalobca ako platiteľ predložil faktúry, v ktorých bolo bezpochyby preukázané, že deklarovaným dodávateľom je spoločnosť K. s.r.o. povinná sumu DPH uvedenú na takýchto faktúrach priznať a odviesť, uvedené doklady sú dôkazom len vtedy (faktúry, súpisy prác), ak by takéto doklady boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol platiteľ povinný preukázať. Súčasne dôležitou podmienkou stanovenou v zákone o DPH je povinnosť použiť uvedené služby, z ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane, na účely svojho podnikania ako platiteľ. 65. Zdaniteľné plnenia, z ktorých odpočítanie dane kontrolovaný daňový subjekt deklaroval v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roku 2014 zamestnanci správcu dane posudzovali v intenciách všetkých daňovým subjektom predložených a vlastnou činnosťou zamestnancov správcu dane nadobudnutých dôkazov. 66. Z obsahu žalôb vyplýva, že žalobca namietal porušenie práv žalobcu s dôrazom na uzatvorenú zmluvu o dielo s dodávateľom stavby spoločnosťou K. s.r.o., pričom argumentoval v žalobách tým, že odpočítanie dane s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o DPH si žalobca uplatnil správne a zákonne. Zároveň zdôrazňoval v žalobách poukaz na príslušné rozhodnutia Európskeho Súdneho dvora, ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu a rozhodnutia NS SR. 67. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobách, pričom mal bezpochyby za preukázané, že postupom žalovaného, ako aj postupom správcu dane neboli porušené práva alebo právom chránené záujmy v zmysle § 2 ods. 2 S.s.p. u žalobcu. 68. Z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutia správcu dane v celom rozsahu a vysporiadal sa so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a v rámci vyrubovacieho konania postupoval výlučne v medziach zákona, pričom citoval príslušné ustanovenia Zákona o DPH, ako aj Daňového poriadku. V zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku hodnotil každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy podľa správnej úvahy vo vzájomných súvislostiach, pričom hodnotiaca úvaha správcu dane nebola ľubovoľná, ale vychádzala so všetkého, čo pri správe daní vyšlo najavo. 69. Správca dane analyzoval deklarované zdaniteľné obchody a ich fakturáciu medzi daňovými subjektmi, pričom zistil, že aj napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených zákonom o DPH, účel tohto zákona nebol dodržaný, pretože žalobcovi nevznikla daňová povinnosť z realizovania služieb, pretože išlo iba o fakturáciu formálnych a nereálnych obchodov, pri ktorých pridaná hodnota nevznikla a následne kontrolovanému daňovému subjektu - žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. 70. Zamestnanci správcu dane postupovali pri výkone daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pričom správca dane zvážil vykonané úkony a zhodnotil výsledky vykonaných dôkazov, pričom zhodnotenie dôkazov správca dane riadne odôvodnil tak v Protokole, ako aj následne v príslušných rozhodnutiach vydaných vo vyrubovacom konaní zo dňa 19.12.2016. 71. Rozhodnutia žalovaného sú jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy a preto z uvedených dôvodov správny súd žaloby ako nedôvodné podľa § 190 S.s.p. zamietol. 72. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi žalovaného, ktorý mal za preukázané, že Q. o diY. uzatvorená medzi žalobcom ako objednávateľom a zhotoviteľom spoločnosťou K. s.r.o. bola uzatvorená v zmysle ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka. Avšak z ustanovenia § 538 Obchodného zákonníka aj keď vyplýva, že zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné, nedávala oprávnenie žalobcovi na to, aby v danom prípade na základe uvedenej zmluvy o dielo žalobca ako objednávateľ vykonal práce na vlastnej nehnuteľnosti v prospech seba, ktoré nakoniec fakturoval spoločnosti K. s.r.o. ako zhotoviteľovi uvedeného diela. Táto možnosť vyplývajúca z ustanovenia § 538 Obchodného zákonníka však neznamenala, že mohol poveriť žalobca vykonaním diela samotného objednávateľa, pretože týmto postupom pri došlo k splynutiu osoby objednávateľa a zhotoviteľa, čo malo za následok minimálne rozpor s účelom zmluvy o dielo. Keďže v daných prípadoch investor, t. j. objednávateľ - žalobca rekonštruoval vlastnú nehnuteľnosť vlastnými zamestnancami, teda časť diela vytvoril žalobca ako objednávateľ diela vlastnou činnosťou, nemal dôvod fakturovať tieto práce zhotoviteľovi diela, t. j. spoločnosti K. s.r.o. 73. Z uvedeného dôvodu preto aj správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že išlo v uvedených prípadoch, keď boli vystavené faktúry pre odberateľa K. s.r.o., tieto boli ekonomicky neopodstatnené, nakoľko predmetné faktúry boli vystavené spoločnosťou K. s.r.o. pre žalobcu a neodrážali skutočnú výšku zrealizovaných stavebných prác. F., že si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z týchto faktúr za jednotlivé zdaňovacie obdobia za rok 2014 od spoločnosti K. s.r.o. porušil aj podľa názoru správneho súdu ustanovenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., pretože spoločnosti K. s.r.o. ako dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v rozsahu uvedenom na vystavených faktúrach. 74. K uvedenému záveru správny súd dospel na základe preskúmania aj jednotlivých dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, z ktorých bezpochyby mal súd za preukázané, že z krycích listov spoločnosti K. s.r.o., ktoré sú súčasťou administratívnych spisov vyplýva, že spoločnosť K. s.r.o. fakturovala žalobcovi vyššiu sumu, než žalobca fakturoval spoločnosti K. s.r.o. Ďalej vyplýva aj tá skutočnosť, že niektoré činnosti, ktoré boli prefakturované, ktoré sú súčasťou faktúr, boli prefakturované s rovnakým množstvom. 75. Pri preverovaní opodstatnenosti nároku na odpočítanie dane z jednotlivých faktúr od spoločnosti K. s.r.o. bolo preukázané, že žalobcom vykonané práce, ktoré sú obsahom faktúr, boli vyhotovené samotným žalobcom na vlastnej nehnuteľnosti. Daňové orgány tak mali preukázané a s týmto tvrdením sa stotožnil aj správny súd, že stavebné práce, ktoré spoločnosť K. s.r.o. fakturovala žalobcovi a z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane zahŕňali aj stavebné práce, ktoré spoločnosť K. s.r.o. neuskutočnila a preto spoločnosti K. s.r.o. z týchto prác nevznikla daňová povinnosť a teda žalobcovi z tohto dôvodu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Žalobca ako daňový subjekt mal totiž právo na odpočítanie dane zo služby iba v tom prípade, ak by pri tejto službe vznikla mu daňová povinnosť, čo v daných prípadoch za jednotlivé zdaňovacie obdobia mesiacov jún, december, október a júl roku 2014 nebolo preukázané. 76. Rozhodnutia žalovaného po preskúmaní správnym súdom považuje správny súd za vydané v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z., ako aj v súlade s Daňovým poriadkom . 77. Čo sa týka predložených rozsudkov tak NS SR, ako aj poukaz žalobcu na rozsudky Európskeho súdneho dvora, aj správny súd skonštatoval správny záver žalovaného, nakoľko žalobca presne nedefinoval, z akého dôvodu predložil uvedené kópie rozsudkov a čím konkrétnym malo dôjsť k porušeniu jeho práv v konaní pred daňovými orgánmi, čo vlastne nedefinoval ani vo svojich odvolaniach a napokon ani v samotných podaných žalobách. Správny súd uvedené konštatovania, že sa žalovaný uvedenými kópiami rozsudkov nezaoberal, preto považuje za bezpredmetné. 78. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s ustanovením § 168 S.s.p. a z dôvodu, že žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 S.s.p., rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. 79. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).