Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2S/27/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200367 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200367.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu JM- STAV AGRO, s.r.o. so sídlom Radoma 87, 090 42 Radoma IČO: 45353042, právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietských hrdinov 200/33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 27.04.2017 č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX na základe podaných správnych žalôb takto r o z h o d o l : Žaloby zamieta. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Pôvodne podané žaloby vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/27/2017 a 2S/28/2017 správny súd na pojednávaní dňa 17.01.2018 spojil podľa § 65 ods. 1 S.s.p. z dôvodu, že v obidvoch veciach ide o totožných účastníkov, ako aj o rovnaký predmet konania vzhľadom na zdaňovacie obdobia roku 2015 a veci budú naďalej vedené pod sp. zn. 2S/27/2017. 2. Preskúmavaným rozhodnutím č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.4.2017 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu F. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.12.2016, ktorým bol správcom dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok XXXX. 3. Preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27. apríla 2017 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu F. č. XXX XXX XXX/XXXX zo dňa 27. decembra 2016, ktorým bol správcom dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume X XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl XXXX. 4. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia práva žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku uviedol, že daňový subjekt mal počas celého výkonu daňovej kontroly právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, teda uvedené právo mal žalobca od 20.10.2015 do 3.10.2016 a nie iba v 8-dňovej lehote od doručenia oboznámenia so zistenými skutočnosťami. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobcovi bolo oboznámenie doručené dňa 23.9.2016, pričom dňa 29.9.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu zúčastnil na výsluchu svedkov S. Q. a F. W., teda bol osobne u správcu dane a mal možnosť sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam, avšak žalobca uvedenú možnosť nevyužil. 5. Čo sa týka námietky porušenia ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku z dôvodu, že oboznámenie zo dňa 21.9.2016 nie je podľa žalobcu oboznámením s pochybnosťami správcu dane a neobsahuje výzvu, aby sa žalobca vyjadril k pochybnostiam o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, žalovaný uviedol, že napriek tomu, že v oboznámení nie je uvedené ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku z obsahu uvedeného oboznámenia jasne vyplýva, že v ňom správca dane oboznámil daňový subjekt so zisteniami a informáciami zistenými počas výkonu daňovej kontroly, ktorými správca dane spochybnil dodanie tovarov a služieb dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Zároveň však správca dane vyzval daňový subjekt na preukázanie skutočností, ktoré nevedel uviesť v rámci ústneho pojednávania, na predloženie dôkazov preukazujúcich, že tovary a služby uvedené na preverovaných faktúrach mu boli dodané tak, ako sú na faktúrach uvedené. Žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade so zákonom a to pri výkone daňovej kontroly ako aj v rámci vyrubovacieho konania a námietky žalobcu v odvolaní považoval za neodôvodnené. 6. Voči rozhodnutiu žalovaného zo dňa 27.04.2017 č. XXXXXXXXX/XXXX a voči rozhodnutiu žalovaného zo dňa 27.04.2017 č. XXXXXXXXX/XXXX žalobca podal v zákonnom stanovenej lehote správne žaloby. Predmetné žaloby odôvodnil tým, že rozhodnutia žalovaného neboli vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladajú na nesprávnom právnom posúdení veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a týmito rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich právach. Na základe uvedeného žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.4.2017 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Daňového úradu F. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.12.2016, ako aj rozhodnutie žalovaného z 27.04.2017 č. XXXXXXXXX/XXXX a vrátiť vec daňovému úradu na ďalšie konanie. 7. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že ho správca dane písomnosťou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.9.2016 vyzval na vyjadrenie sa k jeho zisteniam a stanovil mu lehotu ôsmich dni, pričom žalobca predmetnú písomnosť prevzal dňa 23.9.2016 a teda lehota na vyjadrenie žalobcovi uplynula až dňa 3.10.2016, pričom v uvedený deň bol už žalobcovi doručený Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým sa končila daňová kontrola a teda žalobcovi bolo odňaté právo, aby jeho vyjadrenie bolo súčasťou protokolu v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Žalobca upriamil pozornosť na rozhodnutia Ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 241/07 z 18.9.2008, I.ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015, I.ÚS 238/06 z 16.12.2008, III.ÚS 24/2010 I.ÚS 269/05 z 20.12.2006 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. M-ŠZ do Q v zmysle ktorých daňové orgány sú povinné postupovať v súlade so zásadou zákonnosti. 8. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobách zo dňa 21.8.2017 uviedol, že žalobca sa zúčastnil ústneho pojednávania dňa 29.12.2015, pri ktorom ho správca dane informoval o pochybnosti o uskutočnených zdaniteľných obchodoch a požadoval vysvetlenie k jednotlivým faktúram a zároveň vyzval žalobcu podľa § 45 ods. 2 písm. d) a e) v nadväznosti na § 24 Daňového poriadku, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia zápisnice preukázal skutočnosti, ktoré nevedel uviesť v rámci tohto ústneho pojednávania. Následne správca dane listom označeným ako výzva na predloženie dôkazov č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.7.2016 oboznámil daňový subjekt so zisteniami z daňovej kontroly, kde správca dane opäť spochybnil dodanie tovaru a služieb a znova vyzval daňový subjekt podľa § 45 ods. 2 písm. d) a e) v nadväznosti na § 24 Daňového poriadku, aby predložil dôkazy preukazujúce, že tovary a služby uvedené na preverovaných faktúrach mu boli dodané tak, ako sú na faktúrach uvedené od uvedených dodávateľov. Oboznámenie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.9.2016 je oboznámením so získanými informáciami z KÚFS O. a KRPZ F., pričom tieto informácie spochybňujú dodanie tovarov a služieb dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Aj v uvedenom oboznámení dal správca dane možnosť daňovému subjektu vyjadriť sa v lehote do 8 dní odo dňa doručenia tejto písomnosti. Z obsahu uvedených dokumentov vyplýva, že hoci správca dane v nich neuviedol ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, oboznámil v nich daňový subjekt so zisteniami a informáciami získanými počas výkonu daňovej kontroly, ktorými správca dane spochybnil dodanie tovarov a služieb dodávateľmi uvedenými na faktúrach a zároveň vyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré nevedel uviesť počas daňovej kontroly, resp. počas ústneho pojednávania na predloženie dôkazov preukazujúcich, že tovary a služby uvedené na faktúrach boli dodané tak, ako sú na faktúrach uvedené a na vyjadrenie a predloženie dôkazov, ktoré by boli spôsobilé pochybnosti odstrániť, najmä aby nejasnosti vysvetlil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Na základe uvedeného žalovaný trval na tom, že pri výkone daňovej kontroly nedošlo zo strany správcu dane k upretiu práva kontrolovaného daňového subjektu na vyjadrovanie sa k zisteniam daňovej kontroly. 9. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.9.2017 opätovne poukázal na povinnosť daňových subjektov konať podľa zákona, pričom uviedol, že postup daňových orgánov musí byť striktne vykonaný podľa zákona a nie je prípustná žiadna odchýlka od postupu, ktorý stanovuje zákon. Žalobca uviedol, že ako daňový subjekt mal právo, aby ho správca dane informoval o svojich zisteniach v takom časovom predstihu pred ukončením daňovej kontroly, aby daňový subjekt mal reálny časový priestor navrhnúť správcovi dane, aby jeho vyjadrenie bolo uvedené v protokole, pričom správca dane si musí vytvoriť časový priestor na to, aby po doručení vyjadrenia daňového subjektu mohol uviesť jeho vyjadrenie do protokolu. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 314/2015, v zmysle ktorého daňový subjekt nesmie byť v žiadnej fáze správy dani ani v nadväzujúcich konaniach zbavený alebo obmedzený v uplatnení svojich procesných práv. 10. Z administratívneho konania správcu dane a žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad F. vykonal u daňového subjektu JM-STAV AGRO, s.r.o. (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty na základe poverenia na výkon daňovej kontroly zo dňa 16.9.2015. Dňa 23.9.2015 bolo žalobcovi doručené oznámenie o daňovej kontrole, v zmysle ktorého bol určený začiatok daňovej kontroly na deň 20.10.2015 o 9:00. V rámci daňovej kontroly bol žalobca vyzvaný podľa § 45 ods. 2 písm. d) a e) v nadväznosti na § 24 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) dňa 26.7.2016 o predloženie dôkazov, ktoré preukazujú, že tovary a služby boli dodané tak, ako je uvedené na vystavených faktúrach od uvedených dodávateľov, taktiež aby preukázal, že tovary a služby boli dodané v čase uvedenom na vystavených faktúrach od uvedených dodávateľov a tiež tú skutočnosť, že tovary a služby boli dodané v takom rozsahu ako je uvedené na vystavených faktúrach od uvedených dodávateľov. 11. Zároveň bol žalobca vyzvaný, aby v stanovenej lehote predložil zoznam a čísla vernostných kariet, ktoré využíva, prípadne ktorý využívajú jeho zamestnanci pri nákupe PHM. Žalobca na predmetnú výzvu reagoval podaním zo dňa 11.8.2016, v ktorom okrem iných skutočnosti navrhol na preukázanie svojich tvrdení vypočuť svedkov F. S. Q.. 12. Následne dňa 31.8.2016 správca dane požiadal Kriminálny úrad finančnej správy, úsek colnej a daňovej kriminality, pobočka Q. O. o poskytnutie informácií a dokumentov o spoločnostiach DIPCOM, s.r.o., VAKPO s.r.o. a Management media s.r.o. a o osobe Q. U., resp. o osobách, ktoré konali za vyššie uvedené spoločnosti. Uvedený orgán v správe zo dňa 6.9.2016 uviedol správcovi dane, že sa skontaktoval s Q. U., ktorý uviedol, že všetko čo sa týka spoločnosti DIPCOM s.r.o. robil U. S., ktorého na to splnomocnil, pričom on sám žiadne obchody za spoločnosti DIPCOM s.r.o. a VAKPO s.r.o. nerobil. Prostredníctvom telefonického rozhovoru zistil Kriminálny úrad finančnej správy od U. S., že pozná osobu Q. U., avšak poprel skutočnosť, že by ho Q. U. splnomocnil na zastupovanie firmy DIPCOM s.r.o. a uvedenú firmu ani nepozná. Kriminálny úrad finančnej správy zároveň poskytol správcovi dane aj zápisnicu o podaní vysvetlenia T. U. zo dňa 29.2.2016, ktorý mal podávať elektronické daňové priznania DPH za firmy VAKPO s.r.o. a DIPCOM s.r.o., z ktorej vyplýva, že T. U. mal jednorazovú plnú moc na vybavenie ID kódov na podávanie mesačných výkazov DPH, ktoré po vybavení odovzdal Q. U.. Za spoločnosť DIPCOM s.r.o. nepodával žiadne daňové priznania, neuzatváral žiadne zmluvy. Taktiež súhlasil s tým, aby Q. U. zriadil sídlo spoločnosti na adrese jeho trvalého pobytu, avšak k reálnej ekonomickej a obchodnej činnosti spoločnosti DPICOM s.r.o. sa nevedel vyjadriť. Čo sa týka spoločnosti VAKPO s.r.o. T. U. uviedol, že obchody za uvedenú spoločnosť nerobil, faktúry nevystavoval, nedával daňové priznania, nevedel uviesť obchodných partnerov spoločností, keďže s ňou nemal nič spoločné. 13. O uvedených skutočnostiach oboznámil správca dane žalobcu správou označenou ako „Oboznámenie daňového subjektu so zisteniami správcu dane počas výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok XXXX a apríl XXXX“ zo dňa XX.X.XXXX, v ktorej mu zároveň uviedol, že svoje vyjadrenie k uvedeným zisteniam môže predložiť správcovi dane písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane, pričom na predloženie dôkazov správca dane stanovil lehotu 8 dní odo dňa doručenia tejto písomnosti. Predmetné oboznámenie prevzal žalobca dňa 23.3.2016. Dňa 29.9.2016 správca dane vypočul svedkov F. W. a S. Q., ktorých vo svojom vyjadrení zo dňa 11.8.2016 navrhol žalobca. Pri výsluchu uvedených svedkov bol prítomný aj zástupca žalobcu. Dňa 30.9.2016 vydal správca dane Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole podľa 46 ods. 8 daňového poriadku zo dňa 30.9.2016 žalobcovi doručené 3.10.2016. V predmetnej výzve bol žalobca zároveň poučený, že je oprávnený sa vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúceho jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu kontroly a to v lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. 14. Žalobca sa k predmetnému protokolu vyjadril podaním zo dňa 19.10.2016, v ktorom uviedol, že so zisteniami správcu dane v predmetnom protokole nesúhlasí. Jeho zistenia sa zakladajú na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesprávnom právnom posúdení veci a zároveň namietal, že pri výkone daňovej kontroly sa vyskytla taká vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Za neodstrániteľnú vadu zákonnosti žalobca označil skutočnosť, ktorá spočívala v tom, že zo strany správcu dane došlo k upretiu práva daňového subjektu uvedeného v ustanovení § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, podľa ktorého má daňový subjekt právo sa vyjadrovať v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Poukázal na skutočnosť, že mu dňa 23.9.2016 bolo doručené oboznámenie daňového subjektu so zisteniami správcu dane počas daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1.štvrťrok XXXX a apríl XXXX, kde mu správca dane stanovil 8 dňovú lehotu odo dňa doručenia predmetného oboznámenia na vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane, pričom uvedená lehota uplynula až dňa 3.10.2016, avšak správca dane ukončil daňovú kontrolu protokolom zo dňa 30.9.2016, ktorý bol žalobcovi doučený dňa 3.10.2016, teda v posledný deň lehoty na vyjadrenie sa k skutočnostiam zisteným správcom dane a predloženia dôkazov. 15. Žalobca uviedol, že nakoľko došlo k porušeniu práva, ktoré priznáva daňový poriadok, nie je možné zo strany správcu dane legalizovať uvedené pochybenie nejaký iným či obdobným úkonom. Žalobca taktiež vo svojom vyjadrení citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých orgány štátu sú oprávnené konať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní podmienok, ktoré zákon stanovuje. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa žalobcu bolo konanie postihnuté vadou zákonnosti, bližšie sa nevyjadroval k zisteniam správcu dane a k vecnej stránke daňového konania. Uviedol, že v priebehu daňovej kontroly spolupracoval so správcom dane, v stanovených lehotách reagoval na jeho výzvy a predkladal požadované dôkazy, pričom z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že fakturované služby a tovar bol prijatý od tých dodávateľov, ktorí sú uvedení na príslušných faktúrach. Dňa 19.12.2016 uskutočnil správca dane so žalobcom ústne prerokovanie jeho pripomienok k protokolu, v ktorom žalobca zotrval na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.10.2016. Na otázku správcu dane, či žalobca chce predložiť nejaké návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania alebo predložiť dôkazy preukazujúceho jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, žalobca sa k uvedenej otázke nevyjadril. 16. Dňa 28.12.2016 vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým, vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 13.767,29 Eur za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok XXXX dňa 27.12.2016 vydal rozhodnutie č. XXXXXXXX/XXXX, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume X.XXX,XX Eur za zdaňovacie obdobie apríl XXXX a to z dôvodu, že správca dane spochybnil vykonanie zdaniteľných obchodov a to najmä dodanie tovaru a služieb vyfakturovaných faktúrami spoločnosti VAKPO s.r.o., DIPCOM s.r.o. a od spoločnosti Management media s.r.o. Správca dane svoje rozhodnutia odôvodnil tým, že síce má preukázané, že stavba A. Q. bola realizovaná ale nebolo preukázané, že tovary a služby boli dodané dodávateľmi uvedených na preverovaných faktúrach. Zo strany kontrolovaného daňového subjektu JM-STAV AGRO s.r.o. nebolo nijako preukázané, že si svojich dodávateľom pred uskutočnením zdaniteľných plnení preveril a mal vedomosť o ich činnosti, keďže konateľom dodávateľskej spoločnosti Management media s.r.o. nebol Q. U. ale iná osoba, pričom nebolo preukázané, žeby Q. U. bol splnomocnený na konanie za uvedenú spoločnosť. Správcovi dane neboli predložené žiadne dôkazy, že si žalobca preveril svojich dodávateľ a uistil sa, že nie je účastníkom daňového podvodu. Správca dane poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/97/2009, podľa ktorého štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle §264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb oprávnené. Správca dane taktiež poukázal vo svojom rozhodnutí na tú skutočnosť, že konatelia dodávateľských spoločnosti uviedli, že nemajú vedomosť o činnosti spoločností v ktorých boli konateľmi, teda javili sa ako tzv. biele kone. Uvedené preukazujú aj informácie z Kriminálneho útvaru finančnej správy O. a Krajského riaditeľstva Policajného zboru F. o osobe Q. U. a osobách, ktoré mali vystupovať v mene spoločnosti VAKPO s.r.o. Na základe uvedených skutočností správca dane mal za preukázané, že o existencii zdaniteľných obchodov svedčí len existencia formálnych dokladov, avšak žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov dodávateľmi uvedenými na predložených faktúrach a preto nepriznal daňovému subjektu odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti VAKPO s.r.o., DIPCOM s.r.o. a Management media s.r.o. v celkovej výške XX.XXX,XX Eur a X XXX,XX Eur za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok XXXX a apríl XXXX. 17. K námietkam žalobcu uvedených vo vyjadrení k protokolu správca dane v rozhodnutiach o vyrubení rozdielu dane uviedol, že žalobca mal možnosť predložiť svoje vyjadrenie alebo dôkazy v lehote stanovenej správcom dane v uvedenej výzve. Skutočnosť, že správca dane vydal protokol nebránilo žalobcovi, aby svoje vyjadrenie alebo dôkazy predložil v rámci stanovenej lehoty, uvedené právo však žalobca v daňovom konaní nevyužil. Žalobca taktiež neuviedol, ktoré vyhodnotenie správcu dane v protokole je založené na nesprávnom právnom posúdení. Žalobca vo svojich vyjadreniach nepredložil ani neuviedol dôkazy, ktoré by preukazovali oprávnenosť uplatneného odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov od dodávateľov preverovaných v rámci daňovej kontroly. Žalobca nevzniesol požiadavky na doplnenie zistení týkajúce sa skutkového stavu. Správca dane nepovažoval „vadu zákonnosti“ tak ako ju definoval žalobca vo vyjadreniach za vadu, ktorá má za následok vydanie rozhodnutia o zastavení daňového konania podľa § 62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku. 18. Žalobca podal v zákonnom stanovenej lehote voči predmetným rozhodnutiam odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že v priebehu daňovej kontroly došlo k neodstrániteľnej vade zákonnosti, ktorá spočíval v tom, že zo strany správcu dane došlo k upretiu práva daňového subjektu uvedeného v ustanovení § 45 ods.1 písm. f) Daňového poriadku, podľa ktorého má daňový subjekt právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že ak by svoje pripomienky k zisteniam správcu dane uvedeným v oboznámení č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.9.2016 predložil v rámci stanovenej lehoty, potom by jeho pripomienky neboli uvedené v protokole, čím by došlo k porušeniu práva podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Taktiež poukázal na ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane, ak nadobudne pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených je povinný ich oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu a zároveň ho vyzvať, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 19. Žalobca mal za to, že písomnosť označená ako oboznámenie daňového subjektu so zisteniami správcu dane počas výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1.štvrťrok XXXX a apríl XXXX zo dňa 21.9.2016 svojim obsahom nie je oboznámením s pochybnosťami správcu dane a neobsahuje výzvu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Opätovne argumentoval povinnosťou daňových orgánov postupovať v súlade so zásadou zákonnosti. Jedným zo žalobcom uvedených rozhodnutí, na ktoré vo svojom odvolaní poukázal bol aj nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 314/2015, v zmysel ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, nemôže rezignovať na svoju funkciu súdneho orgánu ochrany ústavnosti a preto nemôže prehliadať závažné procesné pochybenia, ku ktorým dôjde v postupe a rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci, ktoré intenzitou svojich dôsledkov zasahujú do podstaty základných práv. 20. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 23. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) S.s.p., v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“), 24. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 25. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 26. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. 27. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 28. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 29. Žalobca sa správnymi žalobami domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.4.2017 ako aj rozhodnutia Daňového úradu F., pobočka Q. nad S. č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.12.2016 a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX z 27. apríla 2017, ako aj rozhodnutia Daňového úradu F., pobočka Q. nad S. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27. decembra 2016 z dôvodu, že procesným postupom správcu dane došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca za závažné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy označil porušenie ustanovení § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku a porušenie ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keďže správca dane v oboznámení č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.9.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 23.9.2016 vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k skutočnostiam zisteným správcom dane a aby predložil dôkazy na potvrdenie svojich tvrdení a to v lehote ôsmich dní, pričom pred uplynutím predmetnej lehoty vydal dňa 30.09.2016 Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorého doručením sa daňová kontrola končí. Uvedenú skutočnosť žalobca považoval za podstatné porušenie predpisov o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorá spôsobila nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej. 30. Správny súd preskúmal postup žalovaného ako aj správcu dane a zistil, že správca dane začal daňovú kontrolu dňa 20.10.2015. V rámci daňovej kontroly správca dane vykonal ústne pojednávanie dňa 29.12.2015 so žalobcom a vyzval ho, aby sa vyjadril k faktúrach od spoločnosti VAKPO s.r.o., DIPCOM s.r.o. a od spoločnosti Management media s.r.o. a správcovi uviedol, čo bolo predmetom zdaniteľných obchodov, kde boli predmetné materiály a tovary použité, kto materiál za spoločnosť JM- STAV AGRO, s.r.o. objednával, s kým za dodávateľa bolo dojednané dodanie materiálu, kto vykonával prepravu materiálu, kde bol uskladnený, aké pracovné stroje a nástroje boli využívané pri prácach uvedených na faktúrach a kto tieto stroje vlastnil, resp. zabezpečil, ako boli faktúry uhradené, či šlo o platby v hotovosti, kto za žalobcu hotovosť odovzdával a kto hotovosť prevzal za vyššie uvedené spoločnosti ako aj iné skutočností uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.12.2015. Zároveň vyzval žalobcu, aby správcovi dane odovzdal stavebný denník na stavbu v E. ako aj iné listiny týkajúce sa uvedenej stavby, napr. projektovú dokumentáciu, odovzdávacie a preberacie protokoly za materiály, stavebné práce, ktoré mal žalobca k dispozícií. Žalobca bol v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) a e) Daňového poriadku vyzvaný, aby uvedené skutočnosti ako aj listinné podklady predložil v lehote 15 dní odo dňa spísania predmetnej zápisnice. Žalobca sa k predmetnej výzve vyjadril podaním zo dňa 8.1.2016. Dňa 26.7.2016 bol žalobca správcom dane opätovne vyzvaný výzvou č.XXXXXXXXX/ XXXX v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) a e) Daňového poriadku na predloženie dôkazov. Uvedenú výzvu prevzal žalobca dňa 29.7.2016. V zmysle predmetnej výzvy bol žalobca upozornený, že správcovi dane sa nepodarilo preveriť, či došlo k dodaniu tovarov a služieb uvedených na vyššie uvedený faktúrach a zároveň bol žalobca vyzvaný na predloženie dôkazov požadovaných správcom dane v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Správca dane opätovne listom označeným ako „Oboznámenie daňového subjektu so zisteniami správcu dane počas výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1.štvrťrok XXXX a apríl XXXX“ (ďalej len „oboznámenie č.XXXXXXXXX/XXXX“) oznámil žalobcovi nové zistenia v rámci daňovej kontroly a zároveň v predmetnom liste uviedol, že žalobca je oprávnený predložiť písomné alebo ústne do zápisnice u správcu dane svoje vyjadrenie k uvedeným zisteniam správcu dane. Dňa 29.9.2016 sa žalobca zúčastnil na ústnom pojednávaní, na ktorom boli vypočutí žalobcom navrhnutí svedkovia S. Q. a F. W.. 31. Dňa 30.9.2016, teda v lehote na vyjadrenie sa žalobcu k zisteniam uvedeným v oboznámení č. č.XXXXXXXXX/XXXX, bol správcom dane vyhotovený Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/ XXXX, v ktorom správca dane konštatoval, že rozdiel dane z pridanej hodnoty za 1.stvrťrok XXXX bol vo výške XX.XXX,XX Eur a za apríl XXXX v sume X.XXX,XX Eur. Spolu s predmetným protokolom bola žalobcovi doručená aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole č. XXXXXXXXX/XXXX a výzva na označenie, prípadne predloženie dôkazov preukazujúcich žalobcove tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Žalobca sa k doručenému protokolu vyjadril podaním zo dňa 19.10.2016, v ktorom napadol procesný postup správcu dane ako bolo vyššie uvedené, avšak k vecnej stránke daňovej kontroly sa nevyjadril. Totožné skutočnosti ako žalobca uviedol vo vyjadrení k protokolu uviedol aj v odvolaniach, o ktorých rozhodoval žalovaný, ako aj v správnych žalobách voči rozhodnutiam žalovaného. 32. Na základe uvedeného je potrebné zdôrazniť, že žalobcom namietané skutočnosti súd posúdil najmä z hľadiska, či boli spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu a či priamo ovplyvnili princíp spravodlivého konania a spôsobili daňovému subjektu odňatie možnosti riadne konať pred daňovým orgánom. 33. Správny súd po preskúmaní administratívneho a súdneho spisu má za to, že vydanie Protokolu z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 30.09.2016, teda v lehote na vyjadrenie žalobcu k oboznámeniu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.9.2015 nepredstavuje tak podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 34. Žalobca mal v priebehu daňovej kontroly možnosť nazerať do spisu správcu dane, vyjadrovať sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, na čo bol aj viackrát vyzývaný. Správca dane ako vyplýva z administratívneho spisu minimálne trikrát v priebehu daňovej kontroly oznámil žalobcovi pochybnosti o vykonaní zdaniteľných obchodov, pričom súčasne s každým takýmto oznámením vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Právom daňového subjektu je v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať správcovi dane dôkazy, ktoré sám nemôže predložiť a taktiež aj povinnosť vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Medzi povinnosti daňového subjektu patrí v zmysle §45 ods. 2 písm. c), d) a e) Daňového poriadku poskytovať požadované informácie, predkladať záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis ako aj iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady vo forme požadovanej správcom dane a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu. 35. Na základe uvedeného mal kontrolovaný daňový subjekt možnosť od 20.10.2015 kedykoľvek nahliadnuť do spisu ako aj požadovať od správcu dane oboznámenie o zisteniach správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Uvedené využil žalobca aj podaním zo dňa 8.7.2016, v ktorom požiadal správcu dane, aby mu zistenia z daňovej kontroly oznámil písomne. Správca dane mu v zmysle jeho požiadavky písomne doručil výzvu na predloženie dôkazov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.7.2016, v ktorej mu oznámil zistenia v priebehu daňovej kontroly a vyzval ho na predloženie dôkazov požadovaných správcom dane. Na predmetnú výzva odpovedal žalobca listom označeným ako „Výzva na predloženie dôkazov - vyjadrenie zo dňa 11.8.2016“, v ktorom na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť svedkov F. W. a S. Q.. Správca dane návrhu žalobcu vyhovel a navrhnutých svedkov vypočul dňa 29.9.2016 za prítomnosti žalobcu, ktorý k ich výsluchom nemal žiadne pripomienky. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že zo strany správcu dane nedošlo k porušeniu zákona spočívajúceho v odňatí možnosti konať pred orgánom verejnej správy a správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom, pričom mu poskytol dostatočný časový priestor na vyjadrenia a návrhy na dokazovanie. 36. Čo sa týka namietanej skutočnosti, že správca dane v lehote na vyjadreniu sa k zisteným skutočnostiam vydal protokol o daňovej kontrole, ktorého doručením žalobcovi sa daňová kontrola končí, mal správny súd za to, že na strane správcu dane došlo k porušeniu procesných povinností, keď žalobcovi poskytol lehotu na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam a bez toho, aby v predmetnej veci uplynula lehota na vyjadrenie, vydal vo veci protokol o výsledku daňovej kontroly, čím mu odoprel právo, aby jeho vyjadrenia boli súčasťou protokolu, avšak uvedené porušenie povinnosti správcu dane nemožno klasifikovať ako podstatné porušenie daňových predpisov, ktoré následne spôsobilo porušenie práva žalobcu, keďže ako bolo vyššie uvedené daňová kontrola prebiehala od 20.10.2015 do 3.10.2016, pričom žalobca počas celej kontroly nevyužil svoje právo a nežiadal, aby jeho vyjadrenia boli súčasťou protokolu o daňovej kontrole. 37. Taktiež žalobca ani na ústnom pojednávaní dňa 29.9.2016, t.j. sedem dní odo dňa doručenia „oboznámenia č. XXXXXXXXX/XXXX “ nevyužil svoje právo a nežiadal, aby jeho vyjadrenia boli súčasťou protokolu a ani nevyužil možnosť vyjadriť sa k uvedenému oboznámeniu osobne u správcu dane. Správny súd taktiež poukázal na tú skutočnosť, že protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 3.10.2016, teda v posledný deň lehoty na vyjadrenie sa k „oboznámenia č. XXXXXXXXX/ XXXX“, avšak žalobca ani v posledný deň lehoty nepodal na poštovú prepravu vyjadrenie k oboznámeniu a návrhy na doplnenie dokazovania. Uvedené vyjadrenie nebolo správcovi dane doručené ani následne po uplynutí lehoty určenej správcom dane. Žalobca ani po doručení protokolu o daňovej kontrole a výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a označení dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré nemohol uviesť v rámci daňovej kontroly, sa k vecnej stránke daňovej kontroly už nevyjadril. Žalobca namietal iba procesné pochybenie správcu dane, ktoré mohol následne v priebehu vykonávacieho konania podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku odstrániť. 38. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že žalobcom namietané skutočnosti nepredstavujú podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by zasiahli do subjektívnych práv žalobcu, keďže žalobca mohol svojim konaním v priebehu vyrubovacieho konania navrhnúť dôkazy, ktoré pri daňovej kontrole z dôvodu predčasného vydania protokolu nemohol navrhnúť. Správny súd považuje konanie žalobcu za účelové, keď v rámci námietok voči vyhotovenému protokolu o daňovej kontrole okrem procesných pochybení neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré žiada aby boli predmetom dokazovania a taktiež ani nenavrhol žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. 39. Súd poukazuje na ustanovenie § 5 ods. 12 S.s.p., v zmysle ktorého správny súd neposkytne ochranu právam, ak podaný návrh sleduje zneužitie práva, pričom v predmetnom prípade žalobca vo svojich žalobách nepoukázal v čom spočívalo nedostatočne zistenie skutkového stavu a ktoré dôkazy správca dane nesprávne vyhodnotil. Žalobca napriek tomu, že od 29.12.2015 mal vedomosť, že správca dane spochybňuje dodanie tovarov a služieb nenavrhol v celom administratívnom konaní ani v žalobe iné dôkazy na preukázanie tvrdení ako tie, ktoré správca dane počas daňovej kontroly vykonal. Žalobca svoje žalobné námietky založil na procesnom pochybení správcu dane, ktoré však nespôsobilo porušenie subjektívneho práva žalobcu. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca mal možnosť pokračovať v konaní pred správnym orgánom vo vyrubovacom konaní, v ktorom mal možnosť navrhnúť a predložiť dôkazy, ktoré nemohol predložiť počas daňovej kontroly z dôvodu, že bola skončená skôr ako uplynula žalobcovi lehota na vyjadrenie sa k oboznámeniu č.XXXXXXXXX/XXXX. 40. Čo sa týka rozhodnutí, na ktoré poukázal žalobca vo svojej žalobe, súd konštatuje, že Ústavný súd Slovenskej republiky v nich poukázal na jednu zo základných zásad daňového konania, ktorou je zásada zákonnosti, v zmysle ktorej daňové orgány postupujú v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia záujmy štátu a obcí a dbajú pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Ústavný súd taktiež konštatuje, že priorizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní teda nemôže ísť na úkor rešpektovania práv a právom chránených záujmov tých osôb, ktoré tieto dane platia. Správny súd však konštatuje, že v žiadnom z uvedených rozhodnutí Ústavný súd Slovenskej republiky nerieši totožnú skutkovú vec a neuvádza, žeby porušenie ustanovenia ako v uvedenom prípade malo za následok podstatné porušenie predpisov o konaní pred orgánom verejnej správy a následného vydania nezákonného rozhodnutia. V žalobcom označených rozhodnutiach Ústavný súd Slovenskej republiky riešil podmienky preukázateľnosti daňového výdavku (I.ÚS 241/07), zákonnosť dôkazov v daňovom konaní a to zákaz opakovanej daňovej kontroly okrem prípadov, kedy dôjde k splneniu zákonnom stavených podmienok na jej vykonanie (I.ÚS 314/15), nevykonanie prvostupňového vyrubovacieho konania, v ktorom by mohol účastník daňového konania vykonať svoje práva a povinnosti, teda absencia výzvy na predloženie všetkých dôkazov vo vyrubovacom konaní (I.ÚS 238/06, I.ÚS 269/05) a dĺžku trvania daňovej kontroly (III.ÚS 24/2010). 41. Na základe uvedených skutočností správny súd považoval postup správcu dane za zákonný a teda nie je podkladom na vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Čo sa týka napadnutých rozhodnutí žalovaného súd poukázal na to, že napadnuté rozhodnutia sú jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v nich v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd žaloby ako nedôvodné zamietol podľa § 190 S.s.p. 42. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 167 a nasledujúcich Správneho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 Správneho súdneho poriadku. 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku)