Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2S/31/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200533 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200533.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu CIVITAS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Družstevná 3, 831 04 Bratislava, IČO: 35 89 00 61, zastúpená konateľom X. K., právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom so sídlom v Bratislave, Advokátska kancelária Krížna č. 44, 821 08 Bratislava, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce so sídlom v W., T. XX, XXX XX W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 05. júna 2017 č. C./X./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX na základe správnej žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce W. zo dňa 05. júna 2017 číslo: C./ X./XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce L. zo dňa 28. februára 2017 č.k. P: XXX/XXXX-R S/XXXX/XX/XXXX/XX a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vo veci odvolania účastníka konania proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce L. č.k.: P: XXX/XXXX-R zo dňa 28.02.2017, ktorým správny orgán uložil na základe ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 5000 Eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 28.02.2017 č.k. P: XXX/ XXXX-R potvrdil. 2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na to, že z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán uskutočnil v dňoch 20.09.2016 do 31.10.2016 u účastníka konania výkon inšpekcie práce so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pri tomto výkone inšpekcie bol zistený jeden nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorý bol zdokumentovaný v Protokole č. IPV-XXX-XX-X.X/P-BXX-XX zo dňa 26.10.2016, ktorý bol následne prerokovaný dňa 09.11.2016. Z dôvodu zrejmej chyby v predmetnom protokole bola vyhotovená písomnosť označená ako oprava protokolu zo dňa 09.11.2016, ktorá bola zaslaná kontrolovanému subjektu prostredníctvom pošty. 3. Prvostupňový správny orgán na základe poznatkov z výkonu inšpekcie začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt dňa 30.12.2016 Oznámením o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty a s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenie § 33 Správneho poriadku. Vydal rozhodnutie po zhodnotení skutkového stavu dňa 28.02.2017 pod č. k.: P: XXX/XXXX-R, ktorým bol účastníkovi konania uložený sankčný postih vo výške 5000 Eur. Sankcia bola uložená účastníkovi konania za správny delikt právne kvalifikovaný ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní spočívajúci v tom, že účastník konania dňa 04.08.2015 využíval závislú prácu fyzickej osoby- Q. X., trvale bytom XXX XX K. XXX, ktorá pre účastníka konania vykonávala prácu barmana, na pracovisku P., L. 6, X., mal s touto fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.07.2015 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) a dňa 24.05.2016 využíval závislú prácu fyzickej osoby J. U., trvale bytom Pod V. XXX/XX, Y. XXX XX, ktorá pre účastníka konania vykonávala prácu čašníčky na pracovisku P., L. 6, X., mal s touto fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.05.2016 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 4. Účastník konania voči vydanému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný ako odvolací orgán preskúmavaným rozhodnutím. Žalovaný v uvedenom rozhodnutí s ohľadom na popisované okolnosti a skutočnosti daného prípadu dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že zo strany účastníka konania zo strany zamestnávateľa došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní. Zároveň žalovaný citoval príslušné ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnom zamestnávaní, ako aj § 2 ods. 2 písm. b) citovaného zákona a ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 5. Ako vyplýva z obsahu správneho spisu, ako aj relevantných podkladov podľa žalovaného pre vydanie napadnutého rozhodnutia správneho aktu vychádzal správny orgán najmä z Protokolu zo dňa 26.10.2016, z Pracovnej zmluvy zo dňa 27.07.2015 uzatvorenej s Q. X., Pracovnej zmluvy zo dňa 23.05.2016 uzatvorenej s J. U., evidencie pracovného času obidvoch zamestnankýň, elektronických výpisov z registračného listu fyzickej osoby, elektronické výpisy z registra poistencov a sporiteľov sociálnej poisťovne, z ktorého je nepochybný právny záver o tom, že účastník konania v pozícii zamestnávateľa dňa 04.08.2015 využíval závislú prácu fyzickej osoby Q. X., ktorá pre účastníka konania vykonávala prácu barmana na pracovisku P., L. 6, X. na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 27.07.2015 a fyzickej osoby J. U., ktorá pre účastníka konania vykonávala prácu čašníčky na pracovisku P., L. 6, X., na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 23.05.2016, avšak bez toho, aby si splnil oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni v zmysle ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení. Zároveň žalovaný dôvodil obsahom ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení opätovne a poukázal na vyššie citované dôkazy, registračné listy fyzickej osoby, elektronické výpisy z registra poistencov a sporiteľov sociálnej poisťovne, evidenciu pracovného času zamestnankýň a v spojení s odvolacím dôvodom, ktorým argumentoval právny zástupca účastníka konania s tým, že nebol daný úmysel účastníka konania nelegálne zamestnávať a že jednalo sa výlučne len o administratívne pochybenie, odvolací správny orgán poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, ktorý je vlastný každému administratívno-deliktuálnemu konaniu a ktorého podstata tkvie v tom, že kontrolovanému subjektu vznikla zodpovednosť za správne delikty už tým, že k samotnému porušeniu právneho predpisu zo strany kontrolovaného subjektu došlo, a to bez ohľadu na jeho následné odstránenie a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, alebo opomenutie. V dôsledku uvedeného odvolací orgán vyhodnotil daný argument účastníka konania za taký, ktorý nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k tomuto spáchanému správnemu deliktu. 6. Žalovaný ako odvolací orgán sa ďalej vyjadril k odvolacím námietkam, pričom k tomu, že inšpektorát práce sa jasne nevysporiadal s jednotlivými skutočnosťami odvolací orgán uviedol, že prvostupňový správny orgán reagoval vecne a zrozumiteľne na všetky námietky účastníka konania uplatnené v rámci začatého správneho konania, zaujal svoj postoj a podrobne skúmal a venoval sa aj námietke súvisiacej so zákonnou konkurenciou deliktuálnej úpravy toho istého konania a vyslovil svoj úsudok, či táto mohla resp. nemohla mať rozhodujúci vplyv na priebeh administratívno - deliktuálneho konania. 7. Odvolací orgán nemohol vziať na zreteľ ani odvolaciu argumentáciu súvisiacu s nedostatočne odôvodnenou výškou uloženej sankcie, pričom odvolací orgán poukázal na ustanovenie § 19 ods. 6 zákona, podľa ktorej prvostupňový správny orgán využil svoju diskrečnú právomoc, keď pri ustálenej výške ukladanej pokuty zohľadnil i protiprávne konanie a prihliadol i na iné zistenia daného prípadu. V dôsledku týchto hodnotení nemohol odvolací orgán prijať záver právneho zástupcu účastníka konania, že napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené, keďže prvostupňový správny orgán vychádzal z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku a použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. 8. Zároveň žalovaný neakceptoval ani na odvolaciu námietku, že správny orgán nedal účastníkovi konania vo svojom rozhodnutí jednoznačnú odpoveď na otázku, či konanie o uložení pokuty sa týka porušenia povinnosti podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v prvej časti, alebo druhej časti vety. Uvedené odôvodňuje tým, že z celého konceptu a zmyslu napadnutého správneho aktu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní a zdôvodnení výšky sankcie pristúpil k aplikácii prvej časti právnej veci zákonného ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona a vychádzal zo zákonného rozpätia, ktoré stanovuje minimálnu zákonnú sadzbu vo výške 2000 Eur a maximálnu zákonnú sadzbu vo výške 200 000 Eur. 9. Na margo odvolacej námietky v spojení so zákonnou konkurenciou správneho postihu za to isté konanie, toho istého subjektu zo strany dvoch rozdielnych subjektov odvolací orgán akceptuje, že pokutu uloženú podľa zákona o sociálnom poistení za porušenie zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 231 ods. 1 písm. b) tohto zákona nemožno stotožňovať s pokutou uloženou za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní, keďže predmetné ustanovenie chráni odlišný verejný záujem spočívajúci v ochrane pracovného trhu pred nelegálnym zamestnávaním. Len pre úplnosť žalovaný upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že v danom preskúmavanom prípade náležitým skúmaním inšpektorátu práce ako správneho orgánu prvého stupňa sa dospelo k zisteniu, že účastník konania nebol zo strany sociálnej poisťovne sankcionovaný za porušenie vyššie citovaného ustanovenia. Žalovaný zdôraznil, že v posudzovanom prípade sa jedná o sankcionovanie účastníka konania za delikt vyhodnotený ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní a okamih naplnenia skutkovej podstaty tohto správneho deliktu nastáva momentom kumulatívneho splnenia dvoch základných zákonných podmienok, ktorými sú založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného zákona Zákonníka práce a nesplnenie oznamovacej povinnosti voči sociálnej poisťovni podľa príslušných ustanovení zákona. 10. V spojení s výškou ukladanej sankcie žalovaný má za to, že zo strany prvostupňového správneho orgánu bola výška ukladanej sankcie náležite zdôvodnená a bola uložená ako primeraná na možnej spodnej hranici zákonnej sadzby. Zároveň odvolací orgán považoval za potrebné dodať, že správny orgán nemá žiadnu zákonnú možnosť upustiť od uloženia tejto sankcie, nakoľko povinnosť jej uloženia v prípade zistenia spáchania takéhoto deliktu vyplýva inšpektorátu práce priamo zo zákona č. 125/2006 Z.z. Odvolací orgán uviedol, že prvostupňový správny orgán uložením pokuty vo výške 5000 Eur sledoval predovšetkým jej výkonný a represívny význam s dôrazom na ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z., ktorých ustanovenie žalovaný citoval. Žalovaný ako odvolací orgán v posudzovanej právnej veci sa stotožnil s právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý rozhodol tak o uložení sankčného postihu na základe spoľahlivo zistených skutočností vychádzajúcich z relevantných dôkazov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého správneho aktu. 11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj predchádzajúceho rozhodnutia prvého stupňa a žiadal priznať trovy konania. 12. V podanej žalobe žalobca argumentoval poukazom na preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom zdôraznil aj rozsah odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu je v plnej miere nepreskúmateľné, keďže správny orgán napriek vyslovenej žiadosti účastníka konania zo dňa 12.01.2017 - neuviedol, ktorú časť právnej normy na vec aplikuje (odcitoval celé ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., - neuviedol, či posudzované konanie považuje za zamestnávanie 2 osôb „súčasne“ alebo ide o dva samostatné delikty, - pokiaľ by išlo o dva samostatné delikty, tak minimálne odôvodnenie musí jasne obsahovať zdôvodnenie konkrétnej sadzby pokuty pre každý delikt samostatne, aby bolo zrejmé, že posudzované sú dve veci, dve porušenia, pričom každé porušenie by malo podliehať osobitnej sankcii, - správny orgán evidentne zanedbal túto procesnú stránku veci, čím znemožnil účastníkovi konania sa efektívne brániť v jednom a druhom prípade osobitne. 13. Zároveň žalobca poukázal na to, že nebola dostatočne odôvodnená výška uloženej pokuty, odôvodnenie je vadné, nezrozumiteľné, nedostatočné a nepresvedčivé, pričom naviac je nesporné, že účastník konania všetky nedostatky v evidencii odstránil na základe vlastných zistení ešte pred konaním samotnej kontroly inšpektorátu práce. Žalobca zdôraznil, že nikdy nebol z jeho strany daný úmysel tzv. nelegálneho zamestnávania a v prejednávanej veci ide výlučne o administratívne pochybenie žalobcu. Žalobca ďalej v konaní pomerne jasne namietal zákonnú konkurenciu deliktuálnej úpravy toho istého konania, pričom zdôraznil, že vychádzajúc z ustanovenia § 239 Zákona o sociálnom poistení, ako aj ustanovenia § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. je nesporné, že v danom prípade je legálna konkurencia správneho postihu za to isté konanie zo strany dvoch rozdielnych subjektov štátnej správy, pričom zákon v oboch prípadoch stanovuje aj rozdielne podmienky pre uloženie pokuty. (Zákon o inšpekcii pokutu minimálne 2000 Eur, pričom Zákon o sociálnom poistení stanovuje hornú hranicu pokuty max. vo výške 16 596,96 Eur a minimálne 165 Eur). 14. Žalobca ďalej poukázal na to, že aplikujúc základné princípy deliktuálneho práva nie je možné opomenúť, že na páchateľa priestupku je nutné aplikovať ten platný a účinný právny predpis, ktorý je pre páchateľa priestupku priaznivejší, čim je z hľadiska sankcii a ich posúdenia nesporne Zákon o sociálnom poistení. Faktom o tom, že nebola uložená pokuta zo strany sociálnej poisťovne je aj prípis z 27.01.2017. Podľa žalobcu správny orgán aj napriek novým skutočnostiam, ktoré zistil v rámci konania neoboznámil účastníka konania, aby sa k týmto zisteniam vyjadril, čím mu odňal možnosť konať a zároveň konanie správneho orgánu nebolo v ďalšom postupe vysvetlené, čo nasvedčuje tomu, že pri ukladaní sankcie sociálna poisťovňa a inšpektorát práce sú zo strany štátu inštruované konať tak, aby konal ten správny orgán, u ktorého možno dosiahnuť prísnejší postih, čo je v hrubom rozpore s princípmi právneho štátu ako vyslovil v žalobe žalobca. 15. Za hlavné dôvody podanej žaloby považuje žalobca, že rozhodnutie žalovaného, ako aj tomu predchádzajúce rozhodnutie na prvom stupni trpí vadami, ktoré žalobca vytkol v rámci odvolacieho konania podrobne poukázané v článku II. tejto žaloby a ktoré vady neboli žalovaným v rámci odvolacieho konania odstránené. Podľa žalobcu pokiaľ správny orgán posudzoval dve nie súčasné, ale časovo rozdielne porušenia správnej registrácie zamestnancov je nepochybné - keďže správny orgán napriek vyslovenej žiadosti účastníka konania zo dňa 12.01.2017: - neuviedol, ktorú časť právnej normy na vec aplikuje (odcitoval celé ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 č. 125/2006 Z.z.), - neuviedol, či posudzované konanie považuje za zamestnávanie 2 osôb „súčasne“ alebo ide o dva samostatné delikty, - pokiaľ by išlo o dva samostatné delikty, tak minimálne odôvodnenie musí jasne obsahovať zdôvodnenie konkrétnej sadzby pokuty pre každý delikt samostatne, aby bolo zrejmé, že posudzované sú dve veci, dve porušenia, pričom každé porušenie by malo podliehať osobitnej sankcii, - správny orgán evidentne zanedbal túto procesnú stránku veci, čím znemožnil účastníkovi konania sa efektívne brániť v jednom a druhom prípade osobitne. 16. Čo sa týka odôvodnenia výšky pokuty podľa žalobcu žalovaný považoval zistenia, že išlo len o administratívne pochybenie za irelevantné, naopak tieto musia mať význam pri určení výšky pokuty najmä pokiaľ túto správny orgán určuje v spodnej časti sadzby, ktorá je vo výške 2000 a nie 5000 Eur a v podstate absentuje zdôvodnenie a reálny preskúmateľný dôvod, prečo správny orgán napriek nesporne priaznivým skutočnostiam v prospech žalobcu a pri absencii akejkoľvek škody nepoužil skutočne spodnú hranicu sadzby. Žalobca uviedol, že sám žalovaný správne konštatuje, že nemá možnosť upustiť od uloženia sankcie, čo indikuje, že sám žalovaný chápe a rozumie nezmyselnej a likvidačnej zákonnej úprave, ktorá nereflektuje obyčajné administratívne zlyhanie, avšak na strane druhej ponecháva pokutu 5000 Eur ako správne určenú, čo nie je podľa žalobcu zrejmé z akých dôvodov. 17. Pokiaľ sa žalovaný zaoberal otázkou konkurencie zákonnej úpravy deliktuálnej úpravy toho istého konania vychádzajúc z ustanovenia § 239 Zákona o sociálnom poistení a § 196 Zákona o inšpekcii práce je nesporné, že v danom prípade je legálna konkurencia správneho postihu za to isté konanie zo strany dvoch rozdielnych subjektov štátnej správy, pričom zákon v oboch prípadoch stanovuje aj rozdielne podmienky pre uloženie pokuty. Podľa žalobcu jediné a pomerne nepresvedčivé odôvodnenie spočíva v ochrane rozdielneho verejného záujmu. 18. V závere žaloby žalobca poukazuje na to, že nespochybňuje, že správny orgán identifikoval existenciu deliktu, avšak odhliadnuc od „hlúpej právnej úpravy“, ktorú vláda sľubuje zmeniť už niekoľko rokov, v ktorom nesporne žalobca vidí pochybenie správnych orgánov, pretože z hľadiska toho, že nebolo zrejmé, podľa ktorej správnej úpravy sa začalo konanie, ako aj to, že výška pokuty je absolútne neodôvodnená, pričom všeobecné frázy o nebezpečnosti nelegálnej práce nespĺňajú kritéria riadneho individuálneho odôvodnenia rozhodnutia, ako aj existencia duplicitnej úpravy bez zdôvodnenia použitia prísnejšej úpravy, ako aj ďalšie dôvody vytknuté primárne v odvolaní, ktoré neboli žalovaným odstránené spôsobili, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a je potrebné ho zrušiť. 19. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k žalobe stotožnil s dôvodmi uvádzanými v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 20. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 23.10.2017 zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Zároveň sa žalovaný v písomnom stanovisku vyjadril, že súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania. 21. Správny súd bez nariadenia pojednávania potom, ako žalobca a žalovaný v konaní súhlasili, aby vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 05.10.2017, ako aj vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 23.10.2017, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorý je súčasťou uvedeného administratívneho spisu a dospel jednohlasne k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby. 22. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Inšpektorát práce L. vykonal dňoch 20.09.2016 do 31.10.2016 u žalobcu výkon inšpekcie práce so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov. V rámci vykonanej kontroly bol zistený jeden nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorý bol zároveň zdokumentovaný v Protokole č. N.-XXX-XX-X.X/P-BXX-XX zo dňa 26.10.2016, ktorý správny orgán kvalifikoval ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní spočívajúci v tom, že žalobca dňa 04.08.2015 využíval závislú prácu fyzickej osoby Q. X., trvale bytom XXX XX K. XXX, ktorá pre účastníka konania vykonávala prácu barmana, na pracovisku P., L. 6, X., mal s touto fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.07.2015 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a dňa 24.05.2016 využíval závislú prácu fyzickej osoby J. U., trvale bytom L. V. XXX/XX, Y. XXX XX, ktorá pre účastníka konania vykonávala prácu čašníčky na pracovisku P., L. 6, X., mal s touto fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.05.2016 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 23. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“) v ustanovení § 1 vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 24. Konanie žalobcu, ktoré správne orgány posúdili ako protiprávne vychádzalo z poznatkov získaných počas výkonu inšpekcie práce, z pracovnej zmluvy zo dňa 27.07.2015 u zamestnankyne Q. X. a pracovnej zmluvy zo dňa 26.05.2016 u zamestnankyne J. U. a registra sociálnej poisťovne o tom, že zamestnávateľ fyzickú osobu Q. X., ktorá začala vykonávať závislú prácu 04.08.2015 prihlásil do registra poistencov dňa 26.08.2015 o 20:00 hod. a J. U., ktorá začala vykonávať závislú prácu dňa 24.05.2016 o 09:00 hod. prihlásil do registra poistencov dňa 15.06.2016 o 22:17 hod. Z protokolu o výsledku inšpekcie práce z 26.10.2016 nevyplýva, aby sa k zisteným nedostatkom konateľ žalobcu vyjadril a je tam iba uvedené „beriem na vedomie“, inšpektorát práce vychádzajúc z poznatkov zistených počas výkonu práce a ktoré vyplývajú z obsahu administratívneho spisu začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za správne delikty a to podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. dňa 30.12.2016 Oznámením. 25. Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. 26. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v čase vykonania kontroly pracovný pomer, ktorý sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Správny delikt nelegálneho zamestnania bol u žalobcu ako zamestnávateľa zistený v dobe výkonu inšpekcie práce od 20.09.2016 do 09.11.2016, v zmysle ktorého nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osoba, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu - fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. b) - fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). 28. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5, fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 5. 29. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 331/2001 Z. z., Zákonník práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone, aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie, alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom, alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 30. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z;, z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vykonávania inšpekcie, inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1) pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku a kolektívne vyjednávanie. 31. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,00 Eur do 200.000,00 Eur. 32. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2005 Z. z., na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a § 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 33. Podľa § 3 ods. 1, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti. 34. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 35. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 36. Podľa § 47 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí byť vydané príslušným orgánom, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 37. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodenie a poučenie o odvolaní (rozklade). 38. Žalobca v žalobe poukázal predovšetkým na to, že prvostupňový správny orgán, ale ani žalovaný vo veci nezistili presne a úplne skutočný stav veci a nevykonali ním navrhované dôkazy a to predovšetkým nebol odstránený rozpor medzi tým, že žalobca počas správneho konania zdôraznil, že prvostupňový správny orgán dostatočne neodôvodnil akého porušenia sa vlastne dopustil žalobca. Predovšetkým nebol odstránený uvedený rozpor ani na základe odvolacích námietok žalovaným, dôsledne sa tento nevyporiadal ani s námietkou v čom vlastne spočíva nelegálna práca, ako ju charakterizoval prvostupňový správny orgán, vykonávaná obidvoma zamestnankyňami u žalobcu. 39. Krajský súd v preskúmavanom konaní dospel bezpochyby k záveru, že Inšpektorát práce L. príslušný na rozhodnutie podľa zákona č. 125/2006 Z.z. na prvom stupni, ako aj Národný inšpektorát práce W. ako odvolací orgán v danej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili dostatočné relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasne vydané a súčasne podľa názoru správneho súdu správny orgán prvého stupňa rozhodol bez náležite zisteného skutočného stavu veci. 40. Správny súd zastáva názor, že vzhľadom k tomu, že zákon č. 125/2006 Z z. neustanovuje hmotnoprávnu, ani procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov, bolo potrebné vychádzať primerane aj z právnej úpravy zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a teda zistiť skutkový stav veci tak, aby bolo jednoznačne preukázané, či žalobcovi možno uložiť pokutu za správny delikt. Inšpektorát práce L., ako aj Národný inšpektorát práce W. v danej veci pri posudzovaní nelegálneho zamestnania uvedeného zamestnanca vychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených právnych predpisov. Žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takého konania v súlade s účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 41. Správny súd zastáva názor, že z doposiaľ zadovážených zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z,. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme uvedenej v citovanom ustanovení považuje za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, také zamestnávanie fyzickej osoby, ktoré je založené na využívaní závislej práce tejto fyzickej osoby a zamestnávateľ má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa citovaného predpisu, ktorým je právna úprava obsiahnutá v §. 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a ktorá predpokladá prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, je pre posúdenie včasnosti splnenia si povinnosti prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku ako základného predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania, zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca. 42. Predloženie pracovných zmlúv obidvoch zamestnankýň zo dňa 27.07.2015 a 23.05.2016, o vykonaní práce zo 14.08.2015, kontrolou v registri sociálnej poisťovne bez ďalšieho považuje krajský súd za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že pracovné zmluvy boli predložené žalobcom, pričom uvedené vyplýva aj z Protokolu zo dňa 26.10.2016. Bez vykonania ďalšieho dokazovania považuje krajský súd za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom s prihliadnutím na už vyššie uvedené skutočnosti. 43. Z predložených listinných dôkazov a to pracovných zmlúv z 27.07.2015 a 23.05.2016, skutočnosť o začatí výkonu práce dňa 04.08.2015 a 24.05.2016 uvedené pochybenia žalobcu jednoznačne nevyplývajú, nakoľko neboli odstránené rozpory uvedené v odvolaní. 44. Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania upraveného v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa krajskému súdu postup správnych orgánov oboch stupňov voči žalobcovi javí ako šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej normy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 takmer sa počítali hodiny pre splnenie včasnosti registrácie v sociálnej poisťovni. 45. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. 46. Z uvedených dôvodov krajský súd sa nestotožnil s právnym názorom správnych orgánov k aplikácii § 3 ods. 2 v spojení s §2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., keďže prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom musí sa vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že zamestnávaná osoba vzhľadom k časovému sledu mohla začať a skutočne aj začala vykonávať pracovnú činnosť v zmysle pracovnej zmluvy a najmä podľa pokynov zástupcu zamestnávateľa. 47. Správny súd v danej súvislosti dáva do pozornosti, že v ďalšom konaní špecifické okolnosti daného prípadu vyžadujú výklad právnej normy ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. s použitím článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vykladať dikciu zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie v zmysle kvalitatívneho obsahu a za tým účelom vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná podmienka bola preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne zamestnával uvedených zamestnancov v rozpore s § 3 ods. 2 uvedeného zákona. V danom prípade bude predovšetkým potrebné odstrániť spochybnenia postupu prvostupňového správneho orgánu, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ale takýto dôkaz navrhol vykonať aj v predmetnej žalobe. Zároveň správny súd poukazuje aj na nie celkom logicky záver správnych orgánov, ak na jednej strane boli riadne uzatvorené pracovné zmluvy so zamestnancami žalobcu, tieto boli na požiadanie správneho orgánu riadne predložené, pričom správne orgány rešpektovali, že medzi zamestnávateľom, t. j. žalobcom a zamestnankyňami Q. X. a J. U. boli uzatvorené riadne pracovné zmluvy, ale neakceptovali námietku žalobcu, že obidve zamestnankyne začali vykonávať u neho prácu bez toho, aby ich stihol v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. prihlásiť do evidencie poistencov. V novom rozhodnutí, ak budú splnené zákonné podmienky pre uloženie pokuty za zistený správny delikt, bude musieť správny orgán v odôvodnení aj náležité odôvodniť výšku uloženej pokuty, konkrétne uviesť, na ktoré skutočnosti v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. prihliadol, nakoľko nie je postačujúce len odcitovanie zákonného ustanovenia na čo sa má prihliadať. 48. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu uvedenou v žalobe, že správne orgány pri dokazovaní ohľadne nelegálneho zamestnávania nepostupovali aj v zmysle právnych predpisov, pričom zdôraznil, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny, aký prístup v danom prípade si zvolili správne orgány, t. j. výslovne len formálny. 49. Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky stanovené v § 190 S.s.p. pre zamietnutie žaloby, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p. zrušil, nakoľko zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce na riadne posúdenie veci a preto vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom poukázal na judikatúru NS SR v obdobných veciach (rozsudok 6Sžo/150/2015 z 28.06.2017, 5Sžo/49/2016 z 20.04.2017). 50. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal plnú náhradu trov konania. 51. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.). 52. Toto rozhodnutie prijal krajský súd v senáte pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.