Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2S/38/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200656 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200656.2 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu JANTER, s.r.o., so sídlom 082 38 Ovčie 169, IČO: 46 603 441, zastúpeného konateľom spoločnosti Z. P., právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, Advokátska kancelária so sídlom Sov. hrdinov 200/30, 089 01 Svidník, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. júla 2017 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX v spojení s prvostupňovým rozhodnutím na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. júla 2017 P.: XXXXXXXXX/XXXX v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu K. zo dňa 14. marca 2017 Číslo: XXXXXXXXX/ XXXX a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný dňa 28.07.2017 pod č. XXXXXXXXX/XXXX ako odvolací orgán rozhodol podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov zo dňa 14.03.2017 Č: XXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 470,25 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016. 2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný na odvolanie daňového subjektu, ktoré je identické s dôvodmi uvedeného v žalobe. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku v rozsahu námietok uvedených v odvolaní daňového subjektu a zistil, že Daňový úrad K. ako príslušný správca dane vykonal u daňového subjektu JANTER s.r.o., Ovčie 169 daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2016. Daňová kontrola bola začatá 02.07.2016 na základe oznámenia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.07.2016. Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si v daňovom priznaní uplatnil za kontrolované zdaňovacie obdobie odpočítanie dane na základe zjednodušených faktúr uvedených v tabuľke č. 1 na strane 4 napadnutého rozhodnutia za nákup pohonných hmôt v sume 470,25 Eur zo základu dane 2351,20 Eur od dodávateľa Z. - E. s.r.o., K. 2, XXX XX G., prevádzka čerpacie stanice Z. N., K. 4, N.. H. bolo zistené porušenie ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov tým, že platiteľ si uplatnil odpočítanie dane na základe zjednodušených faktúr od dodávateľa Z. - E. s.r.o. N. dane zistil, že predmetné zjednodušené faktúry nevystavila spoločnosť Z. - E. s.r.o. a preto kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. 3. Správca dane ďalej dožiadaním zo dňa 26.08.2016 požiadal Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty Bratislava o preverenie dodania pohonných hmôt uvedených na zjednodušených faktúrach od dodávateľa Z. - E. s.r.o., prevádzka čerpacej stanice N.. Z doručenej odpovede zo dňa 29.09.2016, ktorej súčasťou je zápisnica z 27.09.2016 vyplýva, že konateľom spoločnosti Z. - E. s.r.o. je F.. S. Z., ktorému boli predložené elektronické kópie pokladničných dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou O.: XXX XXXX XXX XXX XXXX za zdaňovacie obdobie január, február, apríl a máj 2016. Porovnaním týchto dokladov s dokladmi predloženými kontrolovaným daňovým subjektom správca dane zistil, že ani jeden doklad nie je originálom, t. j. nie je vyhotovený spoločnosťou Z. - E. s.r.o. Predmetné doklady neboli vyhotovené uvedenou elektronickou registračnou pokladnicou a nevyhotovila ich spoločnosť Z. - E. s.r.o., čerpacia stanica N.. Zároveň doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom nemá spoločnosť Z. - E. s.r.o. vo svojom účtovníctve a ani v evidencii dane z pridanej hodnoty zaúčtované. Na základe prerokovania pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom bolo vypracované následne rozhodnutie správcom dane zo dňa XX.XX.XXXX pod Číslom: XXXXXXXXX/ XXXX, ktorým určil daňovému subjektu JANTER s.r.o. rozdiel v sume nadmerného odpočtu 470, 25 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016 z dôvodu, že od spoločnosti Z. - E. s.r.o. žalobca na základe zjednodušených faktúr nakúpil pohonné hmoty, avšak spoločnosť Z. - E. s.r.o. predmetné zjednodušené faktúry nevystavila. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím, ktoré je predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní. 4. Žalovaný ako odvolací orgán ďalej argumentoval tým, že na základe zisteného skutkového stavu v tejto súvislosti poukázal na to, že zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov určil pre dokazovanie nároku na odpočet dane rigorózne stanovené podmienky, ktoré je nutné dodržať, lebo v opačnom prípade dôsledky ich porušenia znáša daňový subjekt. Aby si platiteľ dane mohol uplatniť právo na odpočítanie dane, musia byť splnené vecné podmienky v zmysle ustanovenia § 49 a formálne podmienky ustanovené v § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa žalovaného dodanie tovaru nestačí len formálne deklarovať faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je dôkazom o tom, že daňovému subjektu bola skutočne dodaná služba, pri ktorej vznikla daňová povinnosť. Prijatie faktúry s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 Zákona o dani z pridanej hodnoty ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatej faktúry. Na základe uvedených skutočností odvolací orgán konštatoval, že v posudzovanej veci uvedené atribúty citované v zákone spoločnosť JANTER s.r.o. nesplnila. Správca dane podľa odvolacieho orgánu správne zistil, že ani jeden doklad nie je originál, teda doklady nie sú vyhotovené spoločnosťou Z. - E. s.r.o. Rozdiely boli v logu, vo fonte, v dĺžni, v slove názov a v číslovaní. Spoločnosť JANTER s.r.o. predložila počas daňovej kontroly zjednodušené faktúry, na ktorých sa nenachádza firemné logo spoločnosti Z. - E. s.r.o. Podľa vyjadrení konateľov spoločnosti Z. - E. s.r.o. nemenila táto spoločnosť svoje firemné logo, má kresbu a slovné označenie Z.. Zjednodušené faktúry, z ktorých si uplatnil žalobca odpočítanie dane spoločnosti Z. - E. s.r.o. nemá vo svojom účtovníctve, ani v evidencii dane z pridanej hodnoty zaevidované. 5. Ďalej sa vyjadril žalovaný k jednotlivým námietkam odvolávajúceho sa, pričom k námietke, že vodiči motorových vozidiel JANTER s.r.o. tankovali pohonné hmoty na čerpacej stanici Z. - E. s.r.o. prevádzka N. a po zaplatení im predavač vydal zjednodušenú faktúru a teda skutočnosť, aký doklad bol vodičovi vydaný spoločnosť JANTER, s.r.o. nemohla ovplyvniť. V tejto námietke odvolací orgán uviedol, že v zmysle ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov podnikateľ je povinný na každom predajnom mieste sprístupniť vyobrazenie pokladničného dokladu, ktorý vyhotovuje každou elektronickou registračnou pokladnicou tak, aby toto bolo pre kupujúceho jednoznačné, prehľadné a zrozumiteľné, ľahko prístupné a dobre čitateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že na predmetných zjednodušených faktúrach sa nachádzajú zrejmé odlišnosti, na základe ktorých je možné identifikovať falzifikát od originálu bolo povinnosťou vodiča reklamovať tieto zjednodušené faktúry, pokiaľ by boli iné, ako vyobrazený vzor zjednodušenej faktúry. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukázal na kontrolné zistenie uvedené v zápisnici zo dňa 27.09.2016 z miestneho zisťovania spoločnosti Z. - E. s.r.o., počas ktorého správca dane preverovaním dokladov stiahnutým z fiškálneho modulu pokladnice z O. XXX XXXX XXX XXX XXXX a dokladov predložených spoločnosťou JANTER s.r.o. zistil, že ani jeden doklad nie je originál, teda doklady nie sú vyhotovené spoločnosťou Z. - E. s.r.o. Navyše, ak by skutočne došlo k vydaniu zjednodušených faktúr za tankovanie pohonných hmôt na čerpacej stanici spoločnosti Z. - E. s.r.o., tieto doklady by sa nachádzali v kontrolných oznamoch tejto spoločnosti a bola by z nich priznaná a odvedená daň. Správca dane ďalej zistil, že predmetné zjednodušené faktúry spoločnosti Z. - E. s.r.o. nemá vo svojom účtovníctve ani evidencii zaevidované. 6. K ďalšej námietke odvolávajúceho sa, že správca dane neposudzoval reálnosť deklarovaných plnení, pričom spoločnosť JANTER s.r.o. predložila evidenciu spotreby pohonných hmôt motorových vozidiel uviedol, že daňová povinnosť na strane dodávateľa tovaru nevzniká vystavením faktúry, ale vydaním dokladu z ERP, ale podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, ktorý bol podľa odvolávajúceho sa dodaný. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Keďže predložené zjednodušené faktúry sú falzifikátmi, nemožno hovoriť o reálnosti zdaniteľných obchodov. V danom prípade bolo preto posudzovanie reálnosti jednotlivých deklarovaných plnení bezpredmetné a preto predloženú evidenciu nákupu pohonných hmôt nie je možné považovať za relevantný dôkaz. Navyše tento záznam je všeobecný a neobsahuje previazanie na stav kilometrov v jednotlivých dňoch tak, aby bolo možné porovnať reálnosť nákupu pohonných hmôt k prejazdením kilometrov a účelov vykázaných jázd za jednotlivé motorové vozidlá. Z vyššie popísaného kontrolného zistenia tiež vyplýva, že tovar uvedený na zjednodušených faktúrach nedodal deklarovaný dodávateľ a preto nedošlo k vzniku daňovej povinnosti podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o DPH. 7. Pokiaľ odvolávajúci sa tvrdí, že ak správca dane spochybňoval pravosť predložených dokladov potom táto pochybnosť nemôže byť na ťarchu spoločnosti žalobcu JANTER s.r.o. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že platiteľ DPH, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane je povinný splniť podmienky stanovené pre odpočítanie dane zákonom č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje právom uplatniť si zo zákona stanovených podmienok nárok na odpočítanie DPH a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Ak daňový subjekt svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie DPH uznaný ako oprávnený. Podľa žalovaného sa správca dane v daňovom konaní dôsledne riadil zákonom č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a preto sa odvolací orgán stotožnil s jeho postupom. 8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia tak žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a žiadal vec vrátiť na nové rozhodnutie žalovanému a priznať náhradu trov konania. Žalobca v žalobe dôvodil tým, že napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a v dôsledku toho správca dane a odvolací orgán nesprávne právne posúdili vec. 9. Žalobca argumentoval v žalobe tým, že sporné vyhodnotenie čerpania pohonných hmôt vodičmi žalobcu na stanici Z. - E. s.r.o. N. pokiaľ bolo uvedené sporné obsluha vydala vodičom doklad z ERP, za ktoré vodiči a ani žalobca nemôžu zodpovedať. S touto námietkou argumentoval žalobca už v odvolaní a žalovaný sa s ňou nedostatočne vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí. Pokiaľ sa v daňovom spise nenachádza doklad preukazujúci, že na vydaných dokladoch z ERP sa nachádzajú zrejmé odlišnosti odlišujúce žalobcom predložené doklady od tých, ktoré priznáva predávajúci, mal správca dane, resp. odvolací orgán tieto nezrovnalosti odstrániť a samotné dokazovanie v tomto smere na základe odvolacích námietok odstrániť. 10. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný vychádza len zo zápisnice o miestnom zisťovaní a vyjadrení konateľov zo dňa 27.09.2016, v ktorej uviedli, že doklady predložené žalobcom nemajú vo svojej evidencii resp. účtovníctve zaevidované. Skutočnosť, že predávajúci nezaevidoval doklady v účtovníctve a nepriznal a neodviedol z nich daň podľa žalobcu nemôže byť na jeho ťarchu. Tento postup nevyvracia ani nákup pohonných hmôt vodičmi žalobcu, pričom žalobca naďalej tvrdí, že reálne tovar nakúpil, pričom tvrdenie žalovaného spochybňuje reálnosť zdaniteľných obchodov nesprávne. V žalobe ďalej žalobca dôvodil aj tým, že faktúra, alebo doklad z ERP nepotvrdzujú reálnosť obchodu, len dokumentujú to, že k nim došlo, pričom ich spochybnenie neznamená, že k obchodnému prípadu nedošlo. Spochybňovanie predložených dokladov o nákupe pohonných hmôt podľa žalobcu nemôže byť na jeho ťarchu. Z uvedených dôvodov preto podal žalobca správnu žalobu, ktorou žiada zrušiť rozhodnutia tak žalovaného, ako aj správcu dane a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania. 11. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 01.12.2017 vyjadril žalovaný, pričom tento zotrval na skutkových a právnych argumentoch uvedených v rozhodnutí a navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 12. K vyjadreniu žalovaného podal písomné vyjadrenie z 05.05.2018 právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a žiadal rozhodnutia daňových orgánov zrušiť. 13. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.). 14. Ako vyplýva žaloba bola podaná dňa 05.10.2017, tzn. za účinnosti uvedeného Správneho súdneho poriadku, preto súd postupoval v predmetnej veci a ďalej konal podľa ustanovení S.s.p. 15. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu ako aj z podanej žaloby predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 14.03.2017 pod Číslom: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane určil rozdiel nadmerného odpočtu vo výške 470,25 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016 žalobcovi. 18. Rozsah preskúmavacieho konania je daný rozsahom žalobných námietok, pričom vzhľadom na ich obsah bolo rozhodujúcim posúdenie postupu správneho orgánu, rozsahu dokazovania v daňovom konaní a zistenia skutkového stavu. 19. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov predmetom dane je dodanie tovaru (ďalej len .,dodanie tovaru") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 20. Podľa § 19 citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. 21. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň. keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 22. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov platiteľ môže odpočítať od dane. ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítam dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 24. Podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môžu vyhotoviť zjednodušenú faktúru, ktorá neobsahuje všetky údaje podľa odseku 1. Zjednodušenou faktúrou je doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou podľa osobitného predpisu, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť nie je viac ako 1 600 eur a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 1 600 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g). 25. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov podnikateľ je povinný na každom predajnom mieste sprístupniť vyobrazenie pokladničného dokladu podľa odsekov 1 a 2. ktorý vyhotovuje každou elektronickou registračnou pokladnicou tak, aby toto bolo pre kupujúceho jednoznačné, prehľadné, zrozumiteľné, ľahko prístupné a dobre čitateľné. Ak je na predajnom mieste umiestnených viac elektronických registračných pokladníc toho istého typu, toto vyobrazenie pokladničného dokladu nemusí byť pri každej elektronickej registračnej pokladnici. Podnikateľ na vyobrazenom pokladničnom doklade zvýrazní daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, dátum, čas. celkovú sumu platenej ceny a ochranný znak. Podnikateľ je povinný primerane postupovať aj pri používaní virtuálnej registračnej pokladnice. 26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 27. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 28. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá. aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 29. Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 30. Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 31. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 32. Podľa § 74 ods. 2 citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. 33. Podľa § 74 ods. 4 citovaného zákona, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 34. S poukazom na vyššie citované príslušné ustanovenia daňových zákonov správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí tak žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a dôvodov uvedených žalobcom v žalobe mal bezpochyby preukázané, že daňové orgány nepostupovali v zmysle príslušných ustanovení vyššie citovaných zákonných noriem a preto rozhodnutia daňových orgánov zrušil. 35. Pri svojej úvahe vychádzal správny súd z obsahu vykonaného dokazovania správcom dane, teda z jeho postupu, ako aj z rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti musí správny súd konštatovať, že jeho úlohou v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho postupu správneho orgánu, podľa S.s.p. bolo posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav dostatočne a riadne, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda musel skúmať namietané pochybenia správneho orgánu v žalobe, či uvedené pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 36. V predmetnom konaní žalovaný, ako aj predtým správca dane označili predložené zjednodušené faktúry žalobcom za zdaňovacie obdobie apríl 2XX6, ktoré preukazovali čerpanie pohonných hmôt na čerpacej stanici Z. - E. s.r.o., N., K. 4, XXX 01 N. ako falzifikáty. Čo sa týka tvrdenia o tom, že ide o falzifikáty správca dane vychádzal pri svojom tvrdení zo zápisnice z miestneho zisťovania, ktorá bola spísaná Daňovým úradom G. dňa 27.09.2016 pod č. XXXXXXXXX/XXXX, kde sa konatelia spoločnosti Z. - E. s.r.o. vyjadrili, že správcom dane predložené elektronické kópie pokladničných dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou s O. XXXXXXXXXXXXXXXX za zdaňovacie obdobia január, február, apríl a máj 2016 sú falzifikáty. Porovnaním týchto predložených dokladov správca dane zistil, že ani jeden doklad nie je originálom, tzn. že nie je vyhotovený spoločnosťou Z. - E. s.r.o. Vypočutí konatelia spoločnosti Z. - E. s.r.o. potvrdili, že uvedené doklady nie sú originály, ale ide o falzifikáty. 37. Záver správcu dane ohľadom posúdenia uvedených predložených zjednodušených faktúr za zdaňovacie obdobie apríl 2016 sa ďalej opiera o písomné vyjadrenie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty G. zo dňa 18.01.2016 pod Číslom: XXXXXXXXX/XXXX, v ktorom je uvedená odpoveď na dožiadanie, pričom predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie pokladničných dokladov vydaných elektronickou registračnou pokladnicou - daňový kód pokladnice XXXXXXXXXXXXXXXX na čerpacej stanici Z. - E. s.r.o., K. 2, XXX XX G., prevádzka čerpacia stanica Z. N.. Na základe vykonaného miestneho zisťovania zamestnancami správcu dane z 22.12.2015 zistili, že preverované doklady neboli vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou daňového subjektu Z. - E. s.r.o. podľa zástupcu daňového subjektu ide u všetkých dokladov, ktoré boli predložené daňovým úradom na preverenie o falzifikáty. Ďalej zistili, že predmetné doklady daňový subjekt z vyššie uvedených dôvodov nemá zahrnuté v účtovníctve, ani ich neeviduje vo svojej účtovnej evidencii. Preverované doklady neboli vystavené registračnou pokladnicou daňový kód pokladnice XXXXXXXXXXXXXXXX daňového subjektu Z. - E. s.r.o., čerpacia stanica Z. N., pretože ide o falošné doklady, ktoré z tohto dôvodu nie sú zahrnuté v kontrolnom zázname. Kópia pokladničného dokladu č. XXXXXXX, ktorý si správca dane vyžiadal pri kontrolnom nákupe v rámci miestneho zisťovania nie je identicky zhodná s originálom pokladničného dokladu, pričom má odlišnú hlavičku ako originál dokladu a na rozdiel od originálu má aj odlišnú diakritiku. Podľa vyjadrenia zástupcu daňového subjektu ide o ochranu proti zneužitiu dokladov z dôvodu odlíšenia originálov od kópie. Samotná kópia pokladničného dokladu nie je platným daňovým dokladom. Súčasťou tohto vyjadrenia je aj tabuľka č. 1, pričom v stĺpci vyjadrenie k dokladom daňový subjekt podrobne vysvetľuje aké sú rozdiely medzi originálom dokladu a falzifikátom z uvedeného písomného dokladu nie sú tieto skutočnosti bezpochyby jednoznačné, pričom na nižšom uvedenom obrázku daňový subjekt vysvetlil rozdielne znaky na falzifikátoch oproti originálnym pokladničným dokladom. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty upozornil, že uvedené informácie sú daňovým tajomstvom podľa § 11 ods. 1 Daňového poriadku. 38. Správca dane ustálil skutkový stav na základe výpovedí konateľov spoločnosti Z. E. s.r.o. G., ako aj na základe uvedeného písomného vyjadrenia daňového úradu pre vybrané daňové subjekty zo dňa 18.01.2016 a zároveň na základe týchto skutočností dospel k záveru, že predložené zjednodušené faktúry žalobcom sú falzifikáty a tieto boli predložené v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, na základe ktorých si žalobca protizákonne uplatnil odpočítanie DPH z uvedených zjednodušených faktúr. Čo sa týka vyjadrení konateľov spoločnosti, tieto boli vykonané na základe predloženia zjednodušených faktúr dožiadaným správcom dane Daňovým úradom G. a k uvedeným vyjadreniam sa mal možnosť žalobca už len následne vyjadriť, pričom ku konkrétnym otázkam, resp. vyjadreniam konateľov spoločnosti Z. sa vyjadrovať nemal možnosť. 39. Ako ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplýva správca dane disponoval jednotlivými predloženými zjednodušenými faktúrami od žalobcu, ako aj obsahom účtovníctva, v ktorom boli zaevidované zjednodušené faktúry s tým, že k jednotlivým účtovným postupom boli predložené aj súpisy čerpaných pohonných hmôt u jednotlivých nákladných vozidiel. Pokiaľ uvedené doklady predložené žalobcom nepostačovali za bezpochyby prijatý záver, že daňový subjekt - žalobca sa dopustil protiprávneho konania tým, že si uplatnil uvedené zjednodušené faktúry ako doklady ku odpisu DPH, bolo potrebné zo strany správcu dane vykonať rozsiahlejšie dokazovanie a v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku, v ktorom je upravená zásada, podľa ktorej pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní je povinnosťou daňových orgánov brať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správny súd zdôrazňuje, že pri dodržaní tejto zásady daňového konania nie je možné opomenúť fakt, že žalobca uvedené pohonné hmoty do nákladných vozidiel, ktoré má vo svojom majetku tankoval pohonné hmoty výlučne za účelom plnenia si svojich podnikateľských povinností vyplývajúcich mu z jeho podnikateľskej činnosti. Bez existencie dokladu, či už originálu alebo falzifikátu nemohol by uvedené pohonné hmoty vôbec natankovať. V tejto časti dáva správny súd za pravdu žalobcovi, ktorý od prvotného konania daňových orgánov sa bráni tým, že ku skutočnému tankovaniu pohonných hmôt na čerpacej stanici Z. N.kutočne došlo. Ohľadom falzifikátov - dokladov, ktoré boli vydané na čerpacej stanici Z. - E. s.r.o. N. bolo potrebné vykonať správcom dane dokazovanie, avšak nie so zameraním sa na žalobcu, ale so zameraním sa na čerpaciu stanicu Z. - E. s.r.o. N.. V tomto prípade nebolo dostačujúce na preukázanie existencie falzifikátov uvedených dokladov len tvrdenia konateľov spoločnosti, ktorí boli vypočutí miestnym správcom dane Daňovým úradom G. 27.09.2016. Uvedené tvrdenia konateľov spoločnosti bezpochyby preukazujú len tú skutočnosť, že predmetné zjednodušené faktúry neboli zaevidované v evidencii DPH, resp. neboli zaúčtované v spoločnosti Z. E. s.r.o. Tieto skutočnosti bolo potrebné následne správcom dane dôsledne preskúmať v rámci daňovej kontroly voči spoločnosti Z. - E. s.r.o., nie voči spoločnosti žalobcu, pretože pokiaľ uvedené falzifikáty boli vodičom žalobcu predložené ako zjednodušené faktúry za odber pohonných hmôt na uvedenej čerpacej stanici v N., bolo potrebné skúmať správcom dane, ktorý pracovník čerpacej stanice uvedené falzifikáty vydal a na základe preskúmania týchto skutočností by potom správca dane dospel k správnemu právnemu záveru ohľadom sporného čerpania uvedených pohonných hmôt. 40. Podľa názoru správneho súdu bez existencie dôkazu o jednoznačnosti falzifikátov a o tom, že boli pohonné hmoty na čerpacej stanici Z. - E. s.r.o. N. tankované vodičmi žalobcu v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 289/2009 Z.z. v tomto prípade preukázané bezpochyby nebolo. Pokiaľ ustanovenie § 19 Zákona o DPH nie je možné vykladať striktne gramaticky, povinnosťou daňového orgánu je používať taký výklad zákona, ktorý zodpovedá zmyslu a účelu danej právnej normy. Pri použití teleologického výkladu všetkých príslušných ustanovení daňových právnych predpisov citovaných vyššie, tak v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku, ako aj ustanovení § 19 Zákona o DPH nie je možné nereflektovať na vôľu zmluvných strán, že tankovanie pohonných hmôt vykonával žalobca vo vlastnom mene. Daňový úrad nemôže posudzovať výlučne z pohľadu zjednodušených faktúr, ako aj daňových dokladov uvedené transakcie, ale naopak musí posudzovať každý prípad komplexne podľa jeho obsahu a skutočnej vôle oboch strán. Pokiaľ vyjadrenia konateľov spoločnosti Z.. boli negatívne, bolo povinnosťou správcu dane vykonať rozsiahlejšie dokazovanie a to formou výsluchov jednotlivých vodičov žalobcu, ale aj pracovníkov čerpacej stanice Z. - E. s.r.o. N. s dôrazom na tie skutočnosti, na ktoré už správny súd poukázal vyššie. Konkrétne na preverenie, či čerpacia stanica nedisponovala aj viacerými predloženými dokladmi o čerpaní pohonných hmôt, ktoré boli následne posúdené ako falzifikáty. 41. Správnemu súdu sa javí ako málo pravdepodobné čerpanie pohonných hmôt zo strany žalobcu na uvedenej čerpacej stanici N. spoločnosti Z.ko účelové, nakoľko v účtovníctve žalobcu sa nachádza veľké množstvo faktúr, či už zjednodušených alebo dokladov z jednotlivých čerpacích staníc iných spoločností, ktoré preukazujú, že k reálnemu čerpaniu pohonných hmôt zo strany žalobcu skutočne dochádzalo. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že pokiaľ žalobca disponuje vo svojom majetku viacerými motorovými vozidlami, či už nákladnými motorovými vozidlami, autobusmi, resp. osobnými motorovými vozidlami, tieto motorové vozidlá sú dané do chodu iba na základe čerpania pohonných hmôt. Pohonné hmoty tak žalobca, ako aj iní prevádzkovatelia motorových vozidiel čerpajú na jednotlivých čerpacích staniciach, či už Z. alebo iných odberateľov pohonných hmôt. Pokiaľ u žalobcu nebolo správcom dane zistené, že sa u neho nachádzajú v účtovnej evidencii aj iné účtovné doklady preukazujúce sa ako falzifikáty od iných spoločností, ktorých predmetom je dodávanie pohonných hmôt, tak sa javí ako málo pravdepodobné, že by žalobca práve u spoločnosti t. j. JW. účtoval doklady, ktoré sú falzifikátmi vo svoj neprospech. Pokiaľ by vodiči uvedené zjednodušené faktúry boli na čerpacej stanici kontrolovali s originálom zjednodušenej faktúry, ktorá by bola na zjavnom mieste predložená, aj podľa názoru správneho súdu bolo toto porovnávanie veľmi zložité, nakoľko voľným okom sa tieto skutočnosti bezpochyby pri nazretí nedajú zistiť. Táto skutočnosť mohla byť preverovaná iba formou znaleckého dokazovania a znalec by bol bezprostredne bezpochýb určil, kde sa nachádzajú rozdielnosti, pričom pokiaľ sa správca dane vo svojom závere upriamil iba na vyjadrenie daňového úradu pre vybrané daňové subjekty z 18.01.2016 nebolo dokazovanie vykonané v súlade so zákonom o DPH, ale ani v súlade s Daňovým poriadkom a nepreukázalo na 100%, že ide zo strany žalobcu o porušenie daňových predpisov. V tomto smere poukazuje správy súd na Daňový poriadok, ktorý definuje základné zásady daňového konania takým spôsobom, že tieto vychádzajú z princípov právneho štátu, Ústavy SR a v zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených v daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania zakotvená v ustanovení § 3 Daňového poriadku vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrení v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti rozhodnutiu správcu dane môže odvolať končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný aj odvolací daňový orgán. 42. V tejto súvislosti dôvodí správny súd tým, že pokiaľ správca dane v rámci daňového konania nevykonal dostatočné dokazovanie ohľadom porušenia ustanovení tak Zákona o DPH, ako aj Daňového poriadku zo strany žalobcu, mal v rámci odvolacieho konania uvedené na základe námietok žalobcu podávaných už v daňovom konaní voči rozhodnutiu správcu dane toto dokazovanie doplniť. Skutočnosti, na ktoré poukazuje odvolací orgán vo svojom rozhodnutí podľa správneho súdu sa javia ako nedostatočné a preto aj v súlade s príslušnými ustanoveniami S.s.p. správny súd po preskúmaní rozhodnutí tak žalovaného, ako aj správcu dane rozhodnutia obidvoch daňových orgánov zrušil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p., nakoľko zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu mal správny súd za to, že rozhodnutie nadobudlo pre nedostatok dôvodov status nepreskúmateľnosti a preto dôvodom na zrušenie rozhodnutí daňových orgánov bolo aj podľa ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. 43. V ďalšom konaní sú daňové orgány viazané právnym názorom správneho súdu s dôrazom na to, že z dikcie ustanovenia upravujúcej zásadu zákonnosti bezpochyby vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, tzn., že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos z daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržiavania práva. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (hmotnoprávne ako aj procesnoprávne), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR zverejnené v Zbierke zákonov. 44. S dôrazom na čl. 1 Ústavy SR, podľa ktorého je SR právnym štátom, jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty napokon spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu dôvodne očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že zabezpečuje realizáciu princípu právnej istoty tým, že ukladá štátnym orgánom povinnosť konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 45. V danej veci bolo potrebné zaujať právny názor k otázke, či žalobca čerpaním pohonných hmôt splnil podmienku na vrátenie DPH v zmysle príslušných ustanovení DPH, keď pri výkone svojich práv a plnení povinností si tieto zjednodušené faktúry od spoločnosti Z. následne zúčtoval ako doklad pre odpis DPH. V tejto súvislosti bolo potrebné ustáliť najmä to, či taktovanie pohonných hmôt žalobcom a ich fakturácia a následné zaúčtovanie bolo možné na účely žiadosti žalobcu o vrátenie DPH kvalifikovať ako dodanie služby podľa § 19 Zákona o DPH . Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby, dodanie služby za protihodnotu uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 46. Na základe uvedených skutočností bude preto povinnosťou správcu dane dostatočným spôsobom preukázať, že čerpanie pohonných hmôt žalobcom na čerpacej stanici Z. - E. s.r.o. N. bolo vykonané v rozpore so Zákonom o DPH . Za tým účelom je potrebné postupovať zo strany správcu dane postupom, aký načrtol v odôvodnení svojho rozhodnutia správny súd. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd dáva do pozornosti, že nepochybne z uvedeného konania, ktoré bolo predmetom daňovej kontroly za mesiace január, február, apríl a máj 2016 vykonané správcom dane je potrebné docieliť takého výsledku, z ktorého nepochybne vyplýva, čo je primárnym cieľom na zabezpečenie a vedenie prevádzky motorových vozidiel u žalobcu. Pokiaľ došlo k čerpaniu pohonných hmôt, ktoré boli následne čerpané do motorových vozidiel žalobcu a tieto motorové vozidlá vykonávali následne príslušné jazdy za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti žalobcu, bude ďalej potrebné, aby bolo bezpochyby preverené toto čerpanie na základe zjednodušených faktúr do jednotlivých motorových vozidiel s týmto dôrazom, teda či čerpanie pohonných hmôt slúžilo na podnikateľskú činnosť žalobcu. 47. Podľa názoru správneho súdu tankovanie pohonných hmôt je síce nevyhnutým predpokladom prevádzky motorových vozidiel, avšak s ohľadom na účel splnenia podmienok DPH je potrebné, aby sa správca dane venoval prevereniu predložených zjednodušených faktúr na čerpacej stanici JW. N. vodičmi žalobcu ako prvoradé a zameral sa na to, kým a za akým účelom boli tieto falzifikáty predložené vodičom žalobcu. Pokiaľ takéto falzifikáty žalobca nemá predložené od iných spoločností, kde čerpal pohonné hmoty, javí sa správnemu súdu, že ide o podvod na uvedených zjednodušených faktúrach vykonaných zo strany dodávateľa pohonných hmôt t. j. zo strany spoločnosti Z.. a preto úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude bezpochyby tieto skutočnosti vylúčiť, resp. potvrdiť. Až na základe takto doplneného dokazovania správcom dane budú môcť daňové orgány dospieť k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu príslušných ustanovení Zákona o DPH, ako aj Zákona o čerpaní pohonných hmôt. Posúdenie tankovania pohonných hmôt a ich následná fakturácia ako samostatného ekonomického plnenia by prichádzalo do úvahy v prípade, že sa preukáže opak. Žalobca za účelom preukázania splnenia podmienok na vrátenie DPH predložil zjednodušené faktúry za čerpanie pohonných hmôt vystavené spoločnosťou Z. a pokiaľ žalovaný namietal, že žalobcom predložené faktúry sú falzifikáty bude potrebné dokazovanie doplniť i v naznačenom smere. 48. Správny súd preto prisvedčil žalobným námietkam žalobcu, v ktorých poukazom na to, že pokiaľ pohonné látky na čerpacej stanici Z. - E. s.r.o. v N. jeho vodiči natankovali, tieto pohonné hmoty boli natankované do motorových vozidiel žalobcu a tieto slúžili na podnikateľskú činnosť žalobcu. V súvislosti s touto skutočnosťou je bezpochyby potrebné preukázať porušenie zásady ustanovenej v § 19 Zákona o DPH. 49. Správny súd dospel k záveru, že v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku je správca dane povinný zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie, nemôže správy orgán ustáliť skutkový stav týkajúci sa nepreukázania vynaložených daňových výdavkov len na základe výpovedí konateľov spoločnosti Z. - E. s.r.o., ktorých relevantnosť bola v konaní spochybnená tým, že ide o jediný dôkaz, na základe ktorého správca dane dospel k záveru o porušení daňových povinností zo strany žalobcu. Zároveň správy súd poukázal na možnosť daňového úradu rozšíriť uvedené dokazovanie na základe námietok žalobcu a to nielen správcom dane ale aj žalovaným ako odvolacím orgánom. 50. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia daňových orgánov nevychádzali z náležite zisteného skutkového stavu veci pre rozhodnutie vo veci samej, ako aj rozhodnutia daňových orgánov boli podľa názoru správneho súdu nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť, nejasnosť a náležité nezdôvodnenie. Čo sa týka podanej žaloby správny súd žalobným dôvodom žalobcu vyhovel a v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) a e) S.s.p. predmetné rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p., pričom žalobca, ktorý bol v konaní úspešný priznal mu súd úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. 52. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdneho súdu v pomere 3:0 hlasov ( § 139 ods. 4 S.s.p.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.