Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8Sa/26/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200210 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8018200210.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX L., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava. v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.02.2018, číslo XXX XXX XXXX 0, v sociálnych veciach, takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13.02.2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný vyššie uvedeným rozhodnutím ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 215 ods. 4 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona číslo 677/2006 Z.z., odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23.11.2017 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku a o zmenu dátumu priznania starobného dôchodku. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe neformálnej žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku z 30. augusta 2017, ktorú žalobca doplnil žiadosťou o zmenu dátumu priznania starobného dôchodku dňa 6. septembra 2017 rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23.11.2017 zamietla žiadosť o zvýšenie sumy starobného dôchodku a žiadosť o zmenu dátumu priznania starobného dôchodku podľa § 21 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 112 ods. 1 § 293k, § 82 a § 259 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. 3. Žalobca podal v lehote stanovenej zákonom odvolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s dátumom priznania starobného dôchodku od 1. decembra 2010, namietal, že počet rokov obdobia dôchodkového poistenia zhodnotený pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy získaný počas doby služby spolu s dobou poistenia získanou vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia je nepravdivý, napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné a suma dôchodku je nesprávne vypočítaná. 4. Uvedeným rozhodnutiam predchádzalo priznanie starobného dôchodku právoplatným rozhodnutím číslo 48X XXX XXXX 0 z 20. apríla 2015, ktorým bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove číslo 6Sd/3/2013-45 zo dňa 2. októbra 2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 4So/90/2013 z 10. februára 2015, ktorým bol priznaný žalobcovi starobný dôchodok od 1. decembra 2010. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX 0 z 23. novembra 2017 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku a o zmenu dátumu priznania starobného dôchodku. 6. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania, napadnuté rozhodnutie orgánov v 1. stupni pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poistenie, ústredie bol správny a preto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa je potrebné potvrdiť. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na odvolacie námietky žalobcu, popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, najmä citoval ustanovenia § 112 ods. 1, § 274, § 261 ods. 2, § 209 ods. 7, § 196 ods. 7 zákona číslo 461/2003 Z.z., § 12 ods. 1, § 12 ods. 3 písmeno a), § 12 ods. 4, § 22 ods. 1 písm. a) zákona číslo 100/1988 Z.z.. 7. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobcovi bola podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia z 25. októbra 2017 doručeného Sociálnej poisťovni, ústredie Strednou školou techniky a služieb v Karvinej 2. novembra 2017 dodatočne v nároku a v sume starobného dôchodku zhodnotená doba učebného pomeru od 1. septembra 1963 do 9. júla 1966 a to doba učebného pomeru od 1. septembra 1963 do 28. februára 1965 v III. pracovnej kategórii a od 1. marca 1965 do 9. júla 1966 v počte 496 dní vo zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórií. Takto zhodnotená doba učebného pomeru je evidovaná v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia účastníka konania, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia. Starobný dôchodok bol na základe dodatočne zhodnotenej doby dôchodkového poistenia k 1. decembru 2010 opätovne prepočítaný. Do vzniku nároku na starobný dôchodok, to je do 9. mája 2003 žalobca získal 38 rokov doby zamestnania. Na účely určenia sumy starobného dôchodku je rozhodných 36 rokov, z toho 5 rokov v III. pracovnej kategórií, 31 rokov v I. pracovnej kategórií; na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Vo zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórii po 18. roku veku účastník konania získal 211 dní. Rozhodným obdobím je podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona číslo 100/1988 Zb. obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, sú to kalendárne roky 1993 až 2002. 8. Žalovaný argumentoval, že päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov sa v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky. Priemerný mesačný zárobok účastníka konania bol vypočítaný za roky 2000, 2001, 1999, 1998, 2002 a upravený podľa § 293k zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona 310/2006 Z. z. na 175,89 EUR. 9. V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán poukázal na to, že osobné vymeriavacie základy pred rokom 2009 boli na účely určenia sumy dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov prepočítané podľa konverzného kurzu (1 EUR = 30,1260 SKK) na sumy v eurách v súlade s § 293ar ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 659/2007 Z. z, a zaokrúhlené na najbližší eurocent nahor. Po tomto prepočítaní hrubý zárobok účastníka konania za rok 2000 je 8923,46 EUR, za rok 2001 je 7137,49 EUR, za rok 1999 je 9114,72 EUR, za rok 1998 je 8482,78 EUR a za rok 2002 je 7749,69 EUR. 10. Žalovaný uviedol, že podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. je základná výmera starobného dôchodku 60 % priemerného mesačného zárobku. Základná výmera sa od 21. roku zamestnania zvyšuje za každý ďalší rok zamestnania v I. pracovnej kategórii o 2% priemerného mesačného zárobku, a to u účastníka konania za 16 rokov o 32% na celkových 92%. Suma starobného dôchodku účastníka konania určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 je 92 % priemerného mesačného zárobku 175,89 EUR, to znamená 161,81880 EUR mesačne. V súlade s § 261 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok od 18. júna 2004 do 31 júla 2006, t. j. za 774 dní, sa suma starobného dôchodku zvyšuje podľa § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a za dobu od 1 augusta 2006 do 30, novembra 2010, t. j. za 1 583 dní, sa suma starobného dôchodku zvyšuje podľa § 2931 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., úhrnom o 105,01551 EUR, na sumu 266,83431 EUR mesačne. K uvedenej sume dôchodku patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 341,28126 EUR mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z. 0 36,48693 EUR mesačne na 644,60250 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku účastníka konania určená s prihliadnutím na dobu výkonu služby ku dňu vzniku nároku na jeho výplatu vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je 644,70 EUR mesačne. 11. V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán poukázal na článok 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) , podľa ktorého ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť' alebo zastaviť' za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Suma starobného dôchodku účastníka konania 518,00264635 EUR mesačne zodpovedajúca zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 644,60250 EUR mesačne a koeficientu 0,80360012 určeného ako podiel zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 34 rokov, a úhrnu zamestnania vrátane doby služby, ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 42,3096 rokov. Suma starobného dôchodku účastníka konania vypočítaná k 1. decembru 2010 podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov ku dňu vzniku nároku na jeho výplatu je rozdielom súm 644,60250 EUR a 518,00264635 EUR, teda po zaokrúhlení 126,60 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku účastníka sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania 0 3,05 %, čo je 0 3,90 EUR mesačne na 130,50 EUR mesačne. Účastníkovi konania bolo na nárok a na určenie sumy starobného dôchodku zhodnotené všetko preukázané obdobie dôchodkového poistenia. Vymeriavacie základy sú zhodnotené podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia a sú zhodnotené správne. Ďalšie obdobie dôchodkového poistenia účastníka konania a vymeriavacie základy neboli preukázané. 12. Pokiaľ ide o námietku účastníka konania ohľadne dátumu vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku žalovaný uviedol, že nárok na starobný dôchodok vznikol účastníkovi konania 9. mája 2003. Dátum vzniku nároku účastníka konania na výplatu starobného dôchodku od 1. decembra 2010 je súladný s jeho písomnou žiadosťou z 2. októbra 2013 a bolo o ňom rozhodnuté právoplatne, rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku z 20. mája 2015. Správnosť' dátumu priznania starobného dôchodku účastníka konania potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. 10So/7/2016 z 31 mája 2017. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 13. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný postupoval v rozpore so všetkými ustanoveniami právnych predpisov o sociálnom poistení. 14. Žalobca namietal nezhodnotenie pre nárok na starobný dôchodok a pre určenie jeho sumy 37 odrobených rokov, ale len 34 rokov, ktoré sa uvádzajú vo vzorci pre výpočet krátenia časti teoretickej sumy dôchodku o pomernú časť zodpovedajúcu obdobiu výkonu služby v ozbrojených zložkách, inak zhodnotených v nároku na výsluhový dôchodok, ktorého je žalobca poberateľom. 15. Žalobca namietal, že k obdobiu dôchodkového poistenia zhodnoteného mu pre nárok na dôchodok a jeho sumu neboli započítané 3 roky získané v baníckom učilišti vo zvýhodnenej kategórii 1AA, teda doba zamestnania získaná pred 18 rokom veku. 16. Žalobca považuje postup žalovaného za účelový, zavádzajúci, diskriminačný, kompetenčný. Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného k žalobe 17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 19.4.2018, v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný poukázal na námietky žalobcu uvedené v žalobe, popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, zistený skutkový stav odvolacím orgánom a v celom rozsahu sa pridržal odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu v replike 18. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 17.5.2018, v ktorom namietal, že mu v sume starobného dôchodku nebolo zhodnotených 37 odrobených rokov, ale len 34 rokov inak zhodnotených v nároku na výsluhový dôchodok, pričom v sume výsluhového dôchodku mu bolo zhodnotených len 30 rokov služby. Namietal, že mu neboli v nároku a v sume starobného dôchodku započítané 3 roky doby zamestnania získanej v baníckom učilišti v I. AA pracovnej kategórii, ktoré podľa jeho názoru majú byť započítané do odpracovaných rokov od 1. dňa určenia. Žalobca tiež žiadal, aby mu bol starobný dôchodok priznaný od decembra 2007, teda 3 roky spätne od podania žiadosti v decembri 2010. Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného k duplike 19. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril písomne podaním doručeným správnemu súdu dňa 7.6.2018. K námietke ohľadne nezapočítania rokov baníckeho učilišťa žalovaný uviedol, že ide o dobu zamestnania získanú vo zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórií pred 18. rokom veku, ktorá sa do obdobia dôchodkového poistenia podľa § 22 ods. 3 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nehodnotí. Žalobcovi bolo zhodnotené v nároku na starobný dôchodok a v jeho sume všetko preukázané obdobie dôchodkového poistenia a to na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, poistenia potvrdených zamestnávateľmi, na základe údajov uvedených žalobcom v žiadosti a údajov evidovaných v informačnom systéme žalovanej. Ďalšie obdobie dôchodkového poistenia preukázané nebolo, pre obdobia namietané žalobcom v správnej žalobe a vo vyjadrení nebolo možné sumu starobného dôchodku žalobcu určiť inak a starobný dôchodok mu zvýšiť, resp. priznať ho od skoršieho dátumu. Vzhľadom na uvedené, na skutkové a právne dôvody, ku ktorým sa žalovaný už vyjadril a ktoré uvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa ako vecne správne a zákonné potvrdiť. IV. Posúdene podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 20. Správny súdny poriadok - zákon č. 162/2015 Z.z. v § 2 ods. 1, 2 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 5 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12. Podľa § 5 ods. 2 - konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu a podľa ods. 4 tohto ustanovenia - správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 22. Z uvedeného je nesporné, že v predmetnej veci ide o správnu žalobu v sociálnych veciach za splnenie podmienok § 199 ods. 1 písm. a/ SSP. 23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 25. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach. 26. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 27. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 28. Podľa § 199 ods. 3 „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 29. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 30. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 31. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 32. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. je základná výmera starobného dôchodku 60 % priemerného mesačného zárobku. Základná výmera sa od 21. roku zamestnania zvyšuje za každý ďalší rok zamestnania v I. pracovnej kategórii o 2% priemerného mesačného zárobku, a to u účastníka konania za 16 rokov o 32% na celkových 92%. 33. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202 ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. 34. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 35. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Je nepochybné , že vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, alebo povinnosti, ktorý bol predmetom správneho konania. 36. Preskúmaním spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu, aby boli zachované práva posudzovaných osôb. Správny súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedenie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnený v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádza pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, príp. s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, t.j. skutočnosti, na základe čoho považoval za nepochybne zistené posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu alebo odkaz naň, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.03.2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžo/83/2010 <http:// merit.slv.cz/3Szo/83/2010>). 37. Rozhodnutie žalovaného tieto zákonom požadované náležitosti neobsahuje, v dôsledku čoho ho súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Aby súd mohol žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu v dôvodoch žaloby náležite preskúmať, musí byť výrok rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade je možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd dospel k záveru, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal so žiadosťou žalobcu o zvýšenie sumy starobného dôchodku a o zmenu dátumu priznania starobného dôchodku. 38. Zároveň správny súd poukazuje na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti náležíte zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležíte odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. 39. Správny súd sa ďalej v odôvodnení rozsudku považuje za potrebné pre uplatnenie práva na spravodlivý proces vyjadriť k jednotlivým podstatným žalobným námietkam žalobcu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými. 40. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 z 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „ právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 z18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9.decembra 1994, Annuaire, séria Ač. 303 Aač. 303 B). 41. V konaní bolo preukázané, že so zásadnými námietkami žalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu 1. stupňa spočívajúce v jeho tvrdení, že nebolo zhodnotených 37 odrobených rokov pre nárok na starobný dôchodok a pre určenie jeho sumy a zároveň, že k obdobiu dôchodkového poistenia zhodnoteného mu pre nárok na dôchodok a jeho sumu neboli započítané 3 roky získané v baníckom učilišti vo zvýhodnenej kategórii 1AA, teda doba zamestnania získaná pred 18 rokom veku, sa nedostatočne a nesprávne zaoberali, ako aj nedali na ňu náležitú odpoveď. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného v danej veci podľa názoru správneho súdu formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. 42. Súd konštatuje, že z prvostupňového správneho rozhodnutia nevyplýva jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom postup správneho orgánu prvého stupňa pri rozhodovaní o žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku a žiadosti o zmenu dátumu priznania starobného dôchodku. Rovnako absentuje správna úvaha, na základe ktorej správny orgán prijal svoj záver o zamietnutí žiadosti žalobcu. 43. Tento nedostatok neodstránil ani žalovaný, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a postup mu predchádzajúci i keď uvádza, že napadnuté rozhodnutie preskúmal v celom rozsahu, keďže v odôvodnení rozhodnutia vo veci samotného prieskumu len cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa k meritu veci a poukazom na skutkové zistenia, len konštatuje, že námietky účastníka konania nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k uvedenému správny súd prijal záver, že žalovaný správny orgán náležíte nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy, a ani v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu, keď v odôvodnení rozhodnutia náležíte neuviedol svoju správnu úvahu, vychádzajúc zo skutkových zistení a relevantnej právnej úpravy, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, že žalobcovi bolo na nárok a na určenie sumy starobného dôchodku zhodnotené všetko preukázané obdobie dôchodkového poistenia, vymeriavacie základy sú zhodnotené podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia a sú zhodnotené správne a ďalšie obdobie dôchodkového poistenia žalobcu a vymeriavacie základy neboli preukázané. 44. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu súd preto dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, majúce za následok ich nezákonnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, rozhodol správny súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 45. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, sú konajúce orgány verejnej správy v ďalšom konaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec v medziach podaného odvolania, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. 46. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 47. V konaní úspešnému žalobcovi trovy konania nepriznal, nakoľko obsahom súdneho spisu má správny súd preukázané, že žalobcovi trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.