Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Cob/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315212149 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315212149.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: RESTA DAKON, s.r.o., so sídlom Mírová 271/55, 750 02 Přerov III - Lověšice, Česká republika, IČO: 25 384 201, zastúpeného JUDr. Soňou Slovjakovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 36, 040 01 Košice proti žalovanému: L- K STAV s.r.o., so sídlom Mierová 5157/83, 066 01 Humenné, IČO: 47 373 571, zastúpenému Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom so sídlom Štúrova 30, 066 01 Humenné, o zaplatenie 3 941,59 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.: XXCb/XXX/ XXXX-XX zo dňa 21.6.2016 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 3000 eur istiny . Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o príslušenstve pohľadávky ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 941,59 EUR, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 000 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 7 441,59 EUR od 28.11.2014 do 24.4.2015, zo sumy 5 941,59 EUR od 25.4.2015 do 13.7.2015, zo sumy 3 941,59 EUR od 14.7.2015 do 4.11.2015, zo sumy 3 441,59 EUR od 5.11.2015 do 11.11.2015 a zo sumy 3 000 EUR od 12.11.2015 do zaplatenia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 446 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 1 806 EUR. 2. Opravným uznesením č. k.: XXCb/XXX/XXXX-XX zo 17.1.2017 opravil (doplnil) súd prvej inštancie výrok rozsudku tak, že za dátum 24.4.2015 vsunul text „...zo sumy 5941,59 eur od 25.4.2015 do 13.7.2015, zo sumy 5941,59 eur od 25.4.2015 do 13.7.2015... „ 3. V odôvodnení uviedol, že „medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzatvorenie Zmluvy o dielo .XXXX/SML/XXX/XXXX dňa 14.10.2013. Z predmetnej zmluvy súd zistil, že túto uzavreli žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom a predmetom zmluvy spracovanie cca 30000 ton štrku v obci Medzilaborce triedením mobilnou triediacou jednotkou RESTA THI 3000x1200 s vibračným triedičom vrátane práce kolesového nakladača Liebherr pri dohodnutej výstupnej frakcii. V článku II bod 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že presne spracované množstvo bude určené po ukončení akcie z výkazov vedených v elektronickom prevádzkovom denníku obsluhou zariadenia. Na základe týchto výkazov bude spísaný zástupcom zhotoviteľa a objednávateľa zisťovací protokol. Pri zápisoch o spracovanom množstve do denníka a do zisťovacieho protokolu bude ak jediný smerodajný podklad pre zápis údaj elektronickej váhy na zariadení. Čas plnenia bol dohodnutý so začiatkom prác 14.10.2013 a ukončením v termíne cca do 20 dní od začatia prác. Cena za spracovanie 1 tony materiálu triedením 0-12, 12-35, 35+ vrátane práce nakladača bola v článku V. zmluvy dohodnutá na 1,22 eur/t. V cene bola zahrnutá obsluha, spotrebované PHM a technický servis, inštalácia a reinštalácia a takto dohodnutá cena bola stanovená bez DPH s tým, že k nej bude DPH účtovaná. Zo zisťovacieho protokolu č.184 zo dňa 21.10.2013 vyplýva, že žalobca spracoval 8000 ton štrku, pričom v protokole sa uvádza, že bolo zistené, že práce boli vykonané v uvedenom množstve a požadovanej kvalite a že odberateľ dielo preberá bez výhrad. Protokol je podpísaný obidvomi zmluvnými stranami a ako vyplýva z výpovedí účastníkov konania za žalobcu je podpísaný p. Y. L., zamestnancom splnomocneným konateľa žalobcu a za žalovaného konateľom p. K.. R. V.. Žalobca ďalej predložil zisťovacie (preberacie) protokoly č.184/2 zo dňa 24.10.2013 na 8000 ton materiálu, č184/3 zo dňa 28.10.2013 na 8000 ton materiálu a č.184/4 zo dňa 28.10.2013 na 8133 ton materiálu. Všetky tieto protokoly sú podpísané vyššie uvedenými p. L. a p. N. a obsahujú potvrdenia o tom, že práce boli vykonané v nich uvedenom množstve a požadovanej kvalite a že ich odberateľ preberá bez výhrad. Z preberacích protokolov vyplýva, že žalovaný prebral od žalobcu a spolu 32133 ton materiálu, čo pri dohodnutej cene predstavuje cenu 39202,26 eur bez DPH. Žalovaný v priebehu vykonávania dielo a pri prevzatí diela, jeho kvalitu ani množstvo žiadnym spôsobom nereklamoval a reklamáciu neuplatnil ani po skončení diela. Faktúrou č.1350076 zo dňa 29.10.2013 splatnou dňa 18.11.2013 žalobca vyúčtoval žalovanému dohodnutú cenu za vykonané dielo v sume 39202,26 eur. Faktúra bola žalovanému doručená a žalovaný ju nenamietal ani nereklamoval zákonným spôsobom, t.j. vrátením žalobcovi ako dodávateľovi na prepracovanie. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalovaný oslovil žalobcu so žiadosťou, resp. s návrhom na poníženie vyfakturovanej dohodnutej ceny, pričom hlavným dôvodom bol nedostatok finančných prostriedkov na strane žalovaného. V záujme získania čo najväčšej časti peňazí, žalobca pristúpil k čiastočnému poníženiu zmluvnej odmeny a to formou dobropisu č.1304007 zo dňa 25.11.2013 znejúceho na sumu 11760,67 eur. Z dobropisu vystaveného žalobcom vyplýva, že dôvodom opravného dokladu - dobropisu k daňovému dokladu č.1350076 je požiadavka odberateľa, podmienky na úhradu. To, že by došlo k dohode o ďalšom dobropisovaní vystavenej faktúry zo strany žalobcu ako to tvrdil vo svojej výpovedi konateľ žalovaného N. v konaní preukázané nebolo, naopak ako z výpovede konateľa žalobcu, tak aj z výpovede splnomocneného zástupcu žalobcu p. L. je zrejmé, že aj k prvému dobropisu žalobca pristúpil bez toho, aby na tom bol právny dôvod napr. v nesprávne vystavenej faktúre, prípadne v dodatočne zistených vadách diela. Preto je nepravdepodobné, že by žalobca mienil ešte viac znížiť vyfakturovanú cenu diela. Pokiaľ ide o terajšiu obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca spracoval a dodal o 4000 ton materiálu menej, táto neobstojí z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené a pokiaľ skutočnosť, že žalovaný mal vykryť nedostatok materiálu na stavbe v Strážskom objednávkou materiálu - štrku od firmy Ing. Miroslav Kostovčík CSc. ŠTRKOPIESKY, Trnava pri Laborci prostredníctvom spol. AUTOLANC s r.o., Mierová 5157/83, Humenné táto už vôbec neobstojí. Odhliadnuc od toho, že ako správne uviedla právna zástupkyňa žalobcu uvedené subjekty nie sú účastníkmi tohto zmluvného vzťahu a nie sú ani účastníkmi tohto konania. Ich záväzkový vzťah sa týka iných obchodnoprávnych vzťahov, ktoré nemôžu preukazovať skutočnosti týkajúce sa tohto konania. Súd poukazuje na výpoveď konateľa žalovaného p. Lancoša, ktorý potvrdil, že materiál objednaný spoločnosťou AUTOLANC s r.o. od firmy Ing. Miroslav Kostovčík CSc. ŠTRKOPIESKY bol následne odpredaný žalovanému, o čom existujú podľa vyjadrenia p. Lancoša faktúry, aby tento materiál mohol byť použitý na stavbe realizovanej žalovaným v Strážskom. Išlo o štrk v celkovom objeme 4314,80 ton, pričom dodávateľ Ing. Kostovčík si účtoval za 1 tonu materiálu 7,50 eur bez DPH (žalobca účtoval žalovanému 1,22 eur/t). Argumentácia žalovaného, že nový dodávateľ Ing. Kostovčík nechcel uzavrieť zmluvu o dodávke materiálu so žalovaným z dôvodu, že išlo o krátko pôsobiacu firmu a preto ju uzavrel so spol. AUTOLANC s r.o., s ktorou už mal obchodné kontakty je rovnako spochybniteľná, pretože v oboch týchto spoločnostiach je konateľom Juraj Lancoš, ktorý sa teda s novým dodávateľom už poznal a ako konateľ spoločnosti má byť zárukou jej spoľahlivosti. Takáto argumentácia a obrana žalovaného absolútne žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by zo strany žalobcu nedošlo k naplneniu zmluvy, prípadne že by došlo k plneniu chybnému a ani z nej nepramenia ďalšie indície v neprospech žalobcu, skôr v neprospech žalovaného, ktorý ako podnikateľský subjekt by mal postupovať s odbornou starostlivosťou a to, že nakúpil chýbajúci materiál takmer 6x drahšie ako od žalobcu, takémuto správaniu nezodpovedá. Súd mal teda bez všetkých pochybností za preukázanú opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku a jeho žalobe vyhovel, pričom mal na zreteli aj čiastkové žalovaným uskutočnené plnenia a to ako pred tak aj po podaní žaloby, čo je možné posudzovať za uznanie záväzku v zmysle ust. § 407 ods.3 Obchodného zákonníka.“ 4. Súd prvej inštancie obranu žalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že mu bolo dodaných o 4 000 ton materiálu menej, považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú a účelovú. K tomuto záveru dospel na základe podpísaných dodacích listov - zisťovacích protokolov, na ktorých bolo potvrdené, spracované a dodané množstvo štrku a jeho kvalitu bez výhrad a v priebehu prác žalobcu, ktoré trvali dlhší čas, nedošlo zo strany žalovaného k žiadnej reklamácii. Nepristúpil k vykonaniu navrhovaného dôkazu žalovaným na predloženie certifikátu elektronickej váhy zo strany žalobcu, keďže takýto dôkaz nepovažoval pre posúdenie predmetnej veci za dôležitý. Tvrdenia žalobcu považoval súd prvej inštancie za preukázané, preto žalobe vyhovel po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby. Poukazom na ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka mal súd prvej inštancie za to, že čiastočnými úhradami faktúr zo strany žalovaného došlo k uznaniu dlhu, čo má za následok, okrem iného, aj presun dôkaznej povinnosti na žalovaného. Žalovaný však okrem návrhu na zistenie certifikovanej váhy iné návrhy na dokazovanie nepredložil. Zdôraznil, že výsledné dielo - štrk už neexistuje, tento bol predaný a zapracovanými inými subjektmi na stavbách a rovnako sa už v mieste výkonu prác nenachádza ani linka žalobcu, preto spätné zisťovanie množstva a kvality štrku by bolo nereálne. 5. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil ust. § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1 a § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka. 6. Priznaný úrok z omeškania súd prvej inštancie zdôvodnil ust. § 365 ods. 1, 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2016 a úspešnému žalobcovi priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. 8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Odvolanie žalovaného smerovalo proti výroku, ktorým bol zaviazaný k zaplateniu sumy 3 000 EUR s prísl. a proti výroku o náhrade trov konania, preto výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 941,59 EUR nadobudol právoplatnosť. 9. Žalovaný svoje odvolanie zdôvodnil ust. § 365 písm. e/, f/ (správne § 365 ods.1 písm. e/, f/, poznámka odvolacieho súdu) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), teda namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodil, že už v odpore namietal, že množstvo tovaru, ktoré prevzal nezodpovedalo dodanému množstvu podľa „zisťovacích protokolov“. Poukázal na skutočnosť, že po fakturácii žalobcom a následnom zistení žalovaného, že fakturované množstvo vytriedeného štrku nezodpovedá skutočnému množstvu, kontaktoval žalobcu, ktorý mu následne dobropisoval sumu 11 760,67 EUR, čo predstavuje množstvo štrku 9639,89 ton. Vychádzajúc z tohto konania žalobcu žalovaný dôvodil, že vystavenie dobropisu žalobcom je dôsledok pochybnosti žalobcu o skutočne vytriedenom množstve tovaru pre žalovaného. Žalovaný preto považoval za rozhodujúci pre zistenie skutkového stavu dôkaz, ktorý navrhol, avšak ku ktorého vykonaniu súd prvej inštancie nepristúpil, teda neuložil žalobcovi predložiť potvrdenie o certifikácii váhy za účelom preukázania, že množstvá, ktoré boli skutočne dodané zodpovedali množstvu uvedenému v „zisťovacích protokoloch“. 10. Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej tvrdil, že medzi ním a žalobcom boli rokovania, ktorých výsledkom bolo vystavenie dobropisu vo výške 11760,67 EUR a tiež dobropisu na sumu 3 000 EUR. 11. Žalovaný nesúhlasil s rozsudkom aj z dôvodu, že zmluvu o dielo zo dňa 14.10.2013 podpísal iba jeden konateľ žalovaného, pričom podľa výpisu z obchodného registra za žalovaného konajú a podpisujú dvaja konatelia spoločne. 12. Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že čiastočná úhrada záväzku žalovaným je uznávacím prejavom čo sa týka zvyšku dlhu, žalovaný poukázal na odpor, v ktorom uvádza, že dlžnú sumu, ktorá bola predmetom konania uznáva vo výške 4 441,59 EUR. Trval na tom, že čiastočné zaplatenie nie je uznaním zvyšku záväzku. 13. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. 14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 12.9.2016. V celom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý sa opiera o riadne vykonané dokazovanie, o jasné a presvedčivo preukázané tvrdenia uvádzané v podanej žalobe. Návrh žalovaného na vykonanie dokazovania predložením certifikátu žalobcom nemá podľa žalobcu pre prijaté závery relevantný význam, keďže bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný pri preberaní vyťaženého materiálu nenamietal alebo nespochybňoval jeho objem. V prípade, že žalovaný sám zistil rozdiely v dodanom množstve, žiadnym spôsobom toto nereklamoval. Námietku žalobcu týkajúcu sa konania za žalovaného podľa výpisu z obchodného registra považoval žalobca za účelovú s dôrazom na to, že táto skutočnosť nebola v priebehu celého konania namietaná, o uzavretí zmluvy vedeli obaja konatelia spoločnosti a voči zrealizovaní objednávky a zhotovení diela nemali žiadne námietky. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. § 379 a násl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania (§ 375 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní vopred. 16. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a len vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného považuje za potrebné uviesť nasledovné. 17. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd nevykonal dôkaz ním navrhovaný, teda uloženie povinnosti žalobcovi predložiť potvrdenie o certifikácii váhy, odvolací súd uvádza, že takýto dôkaz by síce mohol vniesť pochybnosti o presne dodanom množstve predmetu diela, avšak nebol by dôkazom o nedodaní 4000 ton materiálu - štrku, ako to žalovaný tvrdí. Takýto dôkaz by neviedol k žiadnemu faktickému zisteniu na prospech žalovaného, preto by bol iba dôkazom pre posúdenie dôvodnosti žaloby neupotrebiteľným. Dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k odmietnutiu vykonania tohto dôkazu preto považoval odvolací súd za relevantné a uvedenú odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 18. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 20. Konanie pred súdom prvej inštancie prebiehalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ustanovenia § 205a ods. 1 skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. 21. Odvolanie podal žalovaný po nadobudnutí účinnosti CSP, ktorý nové skutočnosti v odvolacom konaní pripúšťa úpravou uvedenou v § 366 CSP. 22. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 23. Žalovaný v odvolaní namietal neplatnosť zmluvy o dielo uzavretej dňa 14.10.2013 z dôvodu, že na jeho strane absentuje podpis druhého konateľa, čo je v rozpore so zápisom v obchodnom registri. Túto skutočnosť žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nenamietal, preto odvolací súd na ňu neprihliadal v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. 24. Žalovaný v odvolaní vyslovil nesúhlas aj so záverom súdu prvej inštancie, že by uznal zvyšok dlhu prostredníctvom čiastočných úhrad záväzku. 25. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. 26. V súlade s citovaným ustanovením je aj podľa názoru odvolacieho súdu (v zhode so súdom prvej inštancie) opakované čiastočné plnenie vyfakturovaných prác žalovaným uznaním záväzku v jeho zvyšku. Tomuto nasvedčuje časová následnosť úkonov žalovaného, ktorý aj po vystavení dobropisu na sumu 11 760,67 EUR dňa 25.11.2013 plnil čiastočne záväzok, a to v dňoch 24.4., 13.7., 4.11. a 11.11.2015. Žalovaným nebolo preukázané, že aj vo vzťahu k sume 3000 EUR bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda o dobropisovaní tejto sumy. 27. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie čo sa týka istiny vo výške 3 000 EUR v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 28. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 21.6.2016 vyhlásil rozsudok, ktorý vo svojom výroku opakovane priznáva úrok z omeškania zo sumy 5 941,59 EUR od 25.4.2015 do 13.7.2015. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo 17.1.2017 je preto v časti príslušenstva pohľadávky zmätočný, v dôsledku čoho neostávalo odvolaciemu súdu iné, než rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. 29. Úlohou súdu prvej inštancie bude opakovane rozhodnúť o príslušenstve pohľadávky v súlade so zisteným stavom, vrátane vysporiadania sa v celom rozsahu s nárokom žalobcu na príslušenstvo pohľadávky. 30. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj opakovane o trovách celého konania. 31. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).